Kniha bola vydaná v júli 2017, bolo to nepredajné klubové vydanie cez tlačiareň a vydavateľstvo IRIS s.r.o. Bratislava, bola rozdávaná aj na základe darov v rokoch 2017 -2022, dostala sa po 10 ks do Parlamentnej knižnice NR SR a do Knižnice Ekonomickej univerzity v Bratislave. Som autor knihy, preto budem zverejňovať jednotlivé kapitoly knihy v PDF, prípadne doplním o aktuálny komentár. Popri originálnom texte z knihy ( v PDF formáte) a komentároch ku textu tu pridaných sa snažím o usporiadanie a zaradenie jednotlivých textov tak, aby som vyhovel „zrozumiteľnosti a čitateľnosti“ knihy tak, ako boli námietky, že je to náročné čítanie. A tak zaradenie textov vo formáte PDF nezodpovedá v obsahu uvedenému postupnému textu a kapitolám ako v knihe, ale chcem vás tým viesť k premýšľaniu a pochopeniu celkového zámeru knihy – že ekonomiku po kapitalizme si môžeme vytvoriť aj sami a tu doma u nás na Slovensku. Apropo: Žiadne ďalšie tlačené vydanie už nebude.

Ing.Peter Zajac-Vanka, 19.apríl 2024

titulná stránka s diagramom troch čŕt

EKONOMIKA PO KAPITALIZME

HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY MODEL  POSTKAPITALISTICKEJ SPOLOČNOSTI:

 Národohospodársky aspekt troch čŕt ekonomickej demokracie

(verzia pre Slovensko)

obsah knihy

Predslov

KAP1.Náčrt ekonomických základov koncepcie ekonomiky po kapitalizme (ekonomickej demokracie)

1.2. Základné črty ekonomickej demokracie – spoločnosti po kapitalizme

1.3. Model ekonomickej teórie „v kocke“

1.4. Korektúry ekonomického modelu pri uplatňovaní ekonomickej demokracie  v praxi

1.5. Problémy, s ktorými si by sa model musel vyrovnať

1.6. Zamestnanecká samospráva na báze ekonomickej participácie

1.7. Spoločenská kontrola investícií

1.8. Kapitál, jeho charakter a jeho premeny v čase

1.9.Dôsledky charakteru kapitálu pre uplatnenie ekonomickej demokracie

1.10. Trhová ekonomika zostane v podobe férového trhu a vzájomne výhodného obchodu

KAP 2. Iné makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele

2.1. Ako redefinovať ekonomické zdroje

2.2. Ako redefinovať makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele.

2.3. RAST ekonomiky alebo ROZVOJ hospodárstva – treba sa rozhodnúť!

2.4. Ako ovplyvniť štruktúru dopytu?

KAP3 .Chýbajú nám nové pojmy a kritériá

3.1. Zisk – jeden z kľúčových ekonomických ukazovateľov a zmena jeho chápania

3.2. Zaradenie nového ekonomického zdroja pre 21.storočie – vedomostí

3.3. Produktivita vedomostí definovaná ako nový ekonomický zdroj a výrobný faktor pre 21.storočie

3.4. Vznik nových spoločenských tried

3.4.1. Trieda samosprávnych spoločenských vlastníkov

3.4.2. Dôsledky teórie o triede v spoločnosti pod vplyvom súčasnej globálnej situácie

Intermezzo I:  Objavuje sa nová masová politická trieda – občania národného štátu

Intermezzo II:  Ako funguje makroekonomika štátu a sveta

KAP 4. Samotné uvedenie ekonomiky po kapitalizme do praxe

4.1. Štvrtá úroveň:  Zásahy na úrovni globálnych inštitúcií a štátov

4.2. Tretia úroveň: Zásahy na celoštátnej úrovni, či na úrovni regiónu

4.2.1. „Fraktálne“  usporiadanie hospodárskych subjektov globálnej ekonomiky

4.2.2. Príklady sieťovania globálnych producentov a spúšťania „fraktálov“

4.2.3. A čo tak renovovať národné hospodárstvo jednotlivých štátov?

4.3. Druhá až prvá úroveň – organizovanie a tvorba podniku

4.3.1. Čo je demokratický podnik

4.3.2. Demokratický podnik podľa princípov ekonomickej demokracie

4.3.3. Národný podnik dnes

INTERMEZZO III

4.3.4. Spoločnosť organizácií. Koncept občianskeho podniku.

4.4.  Ako na tom bude jednotlivec  ekonomicky?

4.4.1. Človek v spoločnosti organizácií

4.4.2. A ako to bude teda s čerpaním finančných príjmov?

4.4.3. Jednotlivec a sporenie

4.5. Spoločenská spotreba

KAP 5. Ekonomické súvislosti vznikajúce pri uvedení sústavy do praxe

5.1.Súvislosti s produktivitou a participatívnou ekonomikou

5.2. Iné alternativy a projekty

5.3. Odskúšané vzory z minulosti

5.4. Vízia možno záverom namiesto doslovu

6.  Predsa len doslov

Abstrakt. 

Definovanie ekonomiky v čase po kapitalizme. Načrtnutie ekonomických základov na princípe troch čŕt ekonomického usporiadania hospodárskeho systému v spoločnosti po kapitalizme. Definovanie nových makroekonomických ukazovateľov ekonomiky a ekonomických ukazovateľov, nových pojmov a kritérií v ekonomike. V tejto knihe sú uvedené korektúry prvkov ekonomickej demokracie aplikovateľné do slovenskej hospodárskej praxe. Dielo síce vychádza z reálnej situácie hraníc národného štátu, ale zároveň poukazuje na súvislosti zásahov na štyroch úrovniach od globálnej cez celoštátnu až po podnikovú úroveň a až na úroveň jednotlivca v spoločnosti. Definuje, čo je demokratický podnik, občiansky podnik, spoločnosť organizácií,  ako je potrebné redefinovať ekonomické zdroje, pridáva nový ekonomický zdroj – vedomosti, definuje nové makroekonomické kritériá, zvažuje uprednostniť orientáciu na národohospodársky rozvoj danej krajiny pred liberálnym úsilím len o zisk z globálneho ekonomického rastu. Venuje sa rozvoju národohospodárskeho systému národného štátu v podmienkach 21.storočia, v čase po kapitalizme. Poukazuje na vlastníctvo ako na kategóriu spoločenských vzťahov medzi ľuďmi, ktoré sa dá zákonne zmeniť.

Súbory v PDF na sťahovanie :

O autorovi…

Komentár autora dnes:

Presne všetko sedí, ako je v knihe. Aj keď to vlastne odhaľuje moju politickú a svetonázorovú orientáciu. A hlavne zdôrazňujem, že som socialista na voľnej nohe, tj. bez straníckej politickej príslušnosti, ale plus k tomu stúpenec československého socializmu, pretože som sa narodil v roku 1955, mal som nádherné detstvo a študoval som a pracoval už vo vyspelej fáze čs.hospodárskeho socializmu v rokoch 1975 -1989, na čo som hrdý a dokonca mi je smutno, že taká éra bola jedinečná a už sa nikdy nezopakuje.

Škodoradostný google mi síce „pripisuje“ členstvo v ĽSNS-Kotlebovci, ale nevie to dokázať inak ako z prehľadu kandidátov za ĽSNS-Kotlebovci vo voľbách do NR SR do marca 2020 z článku „Denníka N“. ÁNO, kandidoval som na otvorenej kandidátke (potom sa to už stalo zvykom vo voľbách) spolu s ďalšími 4 stranami ako samostatný kandidát pod hlavičkou Ľudovej strany Naše Slovensko ako predseda Spolku národohospodárov Slovenska s hospodárskym programom, ktorý sa v 7 bodoch stotožňoval s ĽSNS, teda znárodnenie kľúčového priemyslu, potravinová sebestačnosť Slovenska, štátna výstavba bytov pre mladé rodiny, ale aj vystúpenie z NATO, čo všetko dodnes viem obhájiť. Zo Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov ma preto nevylúčili, ako dôchodca som už nemal s tým problémy na pracovisku, ale mal som „doživotný zákaz“ účasti na Klube Nového slova a niektorí ľavičiari ma označili za fašistu, aj preto, že som dobrovoľne robil redaktora v Slobodnom vysielači B.Bystrica. To skončilo až keď do vysielania prišiel aj poslanec Ľuboš Blaha.

Nie som politik, už ani aktívny publicista a tak si môžem dovoliť „nekorektný postoj“ v otázkach porovnávania súčasnosti so socialistickou minulosťou: Kým k 31.12.1989 odovzdávala ČSSR len vo výrobných investičných fondoch spoločnosti vo finančnom ohodnotení 5 biliónov a 178 miliárd Kčs ( verejné statky sa nedali vôbec ohodnotiť, keďže neboli trhovo oceniteľné), dnes má samostatné Slovensko po 34 rokoch vo vlastníctve sotva pár desiatok miliónov výrobných investícií. A potom je jasné, že Slovenská republika si už nedokáže „vyprodukovať“ vlastné ekonomické zdroje a ani „vyrobiť“ vlastné peniaze z vlastných podnikov, aby mohli naplniť príjmovú stránku štátneho rozpočtu.

To ma trápilo najviac, pretože som žil v socialistickej ére, kde sme si vyrábali vlastné peniaze – a dostatočne veľa ich bolo, žili sme bez štátnych dlhov, a dokázali sme znásobovať ekonomické zdroje vlastnými silami každý rok. Aj preto som hľadal, aké systémy a aký hospodársky režim by mohol znovu viesť k tomu stavu a našiel som to v troch črtách ekonomickej demokracie.

A bez ohľadu na to, či to znie politicky alebo nie, som presvedčený, že náš slovenský (a možno i český) spôsob rozvoja ekonomiky po kapitalizme v lone kapitalizmu bude úspešný, ak sa oprie o skúsenosti z národohospodárskeho rozvoja za Československej socialistickej republiky a samozrejme som k tomu analyzoval aj možnosti v súčasnej dobe a podľa trendov v 21.storočí.

Doplnkovým čítaním ku knihe je aj prípadová štúdia, kniha Coopindustria, vydaná v roku 2015, kde sú popísané viac možnosti a prípad prechodu z kapitálovej firmy vlastnenej súkromným kapitálom na spoločenské vlastníctvo zamestnaneckej samosprávy na podnikovej a obecnej úrovni.

komentár, prečo som to tak napísal:

Ak som písal, že „Peter Staněk vo svojich prácach rozdelil na viacero po sebe idúcich a chronicky sa komplikujúcich, „, tak je zaujímavé, že EÚ a teda ani my v strednej Európe a teda i na Slovensku sme si nevšimli prerastanie tých jednotlivých kríz do tzv. polykrízy ( tak ju nazval profesor ekonómie Jaroslav Husár v apríli 2024), ktorá priniesla imigračné vlny, pandémiu Covid-19, vojnu na Ukrajine a masívny pokles priemyselnej výroby i ekonomického rastu v krajinách EÚ. A my ani EÚ tomu dodnes čeliť NEVIE!

…. liberálnej „neviditeľnej ruky trhu“,… tak tá úplne zmizla a nahradilo ju výlučne politické rozhodovanie v centrách moci ako „Brusel – komisie“, NATO, USA… dnes je trh upravovaný a regulovaný pomerne viac ako za socializmu u nás – a slúžia tomu rôzne ideologické schémy i „detinské“ rozhodnutia EÚ, ktoré i na Slovensku preberali vlády SR ( s výnimkou tejto ostatnej, Smer-Hlas-SNS) – viď drastické obmedzenia a lockdowny v covide, viď vojenska a finančná pomoc Ukrajine, viď embargá ( už nielen hospodárske) voči Ruskej federácii a odvrátenie sa od spolupráce s krajinami BRICS.

…Smutným faktom zostáva, že ľavicové riešenia ekonomiky a spoločnosti zakrneli… takže i to, čo „produkuje“ vládnuca (aj vo viacerých iných štátoch) sociálna demokracia, to je zmeska pragmatických opatrení a v zahraničí /aj tam kde sú socialisti vo vláde či v komisiách „bruselu“/ aj zmeska vrúcnych idealistických koncepcií typu „poručíme větru-dešti“, často veľmi subjektivistických, ktorými sa inde vo svete neriadia…

…nik si netrúfol v praxi čo i len v jedinej súčasnej krajine, či aspoň v jedinom priemyselnom podniku, vrátiť do praxe socializmus ako hospodársky systém... a platí to, čo je písané ďalej, že okamžite by takú krajinu či podnik zlikvidovali globálne sily …moc globálnych korporátnych síl je ešte obrovská, viď vojny v Ukrajine, v Gaze, predtým iné v Sýrii, Iraku, Líbyi…

ale je faktom, že ani pôvodným implementátorom socializmu v Rusku, na Slovensku i inde, kde ešte existujú komunistické strany, alebo ľavicové subjekty, sa to nepodarilo a nedarí sa…ani Čína už sociálne a ekonomicky zďaleka nebuduje socializmus, i keď je tam pri moci komunistická strana…a u nás vlastne až na pár skôr sektárskych skupiniek ľavica „vyhorela do tla“, alebo sa transformovala, ba zvrhla na „progresívnu politickú silu“…

…“kapitalizmus končí… ale je chorý a kope okolo seba, spoločnosť morálne zahníva a zvrháva sa, ale ekonomická sila je ešte stále tu a ohrozuje svojim konaním nielen budúce populácie na Zemi, ale hrozbou atómovej vojny a masívnym znečisťovaním planéty aj samotnú existenciu ľudstva…

…Všetci sa neustále pýtali i pýtajú: „no ale ako to bude po kapitalizme s ekonomikou a človekom v praxi“ ? A doslova sa pýtajú: „A čo máme robiť?“…. už sa ma nepýtajú, akosi prirýchlo to nadšenie z roku 2017 zhaslo… knihy sú rozdané, na diskusiách sa snažili prezentovať skôr „neveriaci Tomáši“ a zosmiešňovali a zhadzovali tematiku, ba dokonca od ľudí, ktorých som si vážil, som sa dozvedel, že „kniha je príliš komplikovaná a nerozumejú často“…alebo boli odporúčania, aby som knihu prepísal akoby pre detského čitateľa, jednoduché slogany, čosi ako slogany do mobilov, aby „to dnešný ľud chápal“… ale zvláštne je, že nik neprišiel ani len s konštruktívnou kritikou.

Vážim si ojedinelé hlasy ako vysvedčenie od profesora ekonómie Jaroslava Husára, že som to explicitne a dokonale popísal a že som sa podujal na tak ťažkú vedeckú a pedagogickú prácu, ktorá je vlastne ekonomickou učebnicou…

A IBA PRETO SOM SA NEURAZIL A NEZANEVREL…

Dnes by som už také dielo asi nenapísal – po prvé načo, niet pre koho, po druhé – doba sa natoľko posunula a zvrhla, že bude treba bojovať a možno aj chystať sa hromadne na „druhý svet“…

časť 5.4. Vízia možno záverom namiesto doslovu

k čítaniu

komentár, prečo som to tak napísal:

Dielo som spracoval v prvej polovici roka 2017, ono to už tak vyzeralo, že „všetci to chápu“, že Slovensko musí mať viac zvrchovanosti a už sme precitávali z toho ošiaľu, že „sme Západ“ a videli sme posuny vlastnícke i finančné odtoky zo Slovenska. Len sa hľadali politické sily, u nás i v ČR, ktoré by si taký program obnovy národnej ekonomiky osvojili a získali by politický mandát tie kroky uskutočniť.

Preto je v kapitole vo vízii ako cieľový rok uvedený rok 2022. Dokonca v praktických krokoch som dal náskok vízii v tom, že som rátal, že po politickom mandáte vo voľbách pre vládu a zákonodarný zbor bude následovať plánovanie a bilancovanie národohospodárskeho rozvoja a to pre roky 2018 až 2022,

Pripúšťam, kruto som sa mýlil. Vízia obsahovo síce konzistentná i dnes, ale opravil by som časový výhľad – dnes ani neverím, že by to mohlo byť povedzme 2030, ale za podmienky stabilnej súhry politického mandátu vlády SR, Národnej rady SR a funkcie prezidenta SR…už – neverím. Ale nemenil by som – ani slovo!

komentár k doslovu:

Dnes v 2024 som si už vôbec nie istý, či bude niekto schopný „vrátiť“ ekonómiu tam kam patrí – aby to bola veda, ktorá slúži rozvoju a spravovaniu ekonomiky konkrétneho subjektu, napríklad štátu Slovenská republika. Stále trvám na tom, že je buď muž alebo žena ( masculinum – x – feminimum) a že to je vedecký prístup, aj prístup historických stredoeurópskych hodnôt. To, čo sa teraz vo vlnách prenáša cez „kulturfront“ je niečo zvrhlé a smerujúce k záhube ľudstva, je to v podstate zneužitie zvrhlej demokracie pre svoje mravnostné úchylky.

A tak zvýrazním ešte raz to členenie podľa kritérií „čo je vľavo a čo je vpravo“. Stačilo by sa toho držať. Tie progresivistické ľavicové úchylky neeliminoval na Slovensku už od počiatku predseda NR SR a predseda Strany demokratickej ľavice Migaš, ktorý pripustil v auguste 2000 rozpravu a roztržku medzi ľavičiarmi pri príprave Programového dokumentu. Neeliminoval to zo subjektívnych dôvodov. Bol som pri tom a protestoval som.

Fenomén ekonomického nástroja s názvom spoločenská spotreba  

komentár: Dal som do popredia úplne zabudnutú problematiku spoločenskej spotreby, ktorú nepropagoval a osvetovo ani neobjasňovala teória ekonomiky za socializmu, čím si sama z rúk vyrazila asi najsilnejší „tromf“ oproti kapitalistickému zriadeniu založenému na držbe kapitálu a čerpania ziskov zo svojho súkromného kapitálu na úkor zamestnancov. Píšem: „Keďže je každý v možnom politickom systéme po kapitalizme zároveň pracovníkom i vlastníkom v nejakej forme pracovnej organizácie, niet súkromného investora, niet súkromného kapitálového vlastníka, ktorý odčerpáva zisky z celkového hospodárskeho výsledku organizácie.“ …“pracovníci sú zároveň aj vlastníkmi a preto podnik, hospodárska organizácia plní nielen hospodárske ciele, ale aj ciele zabezpečujúce sociálne a iné potreby svojich členov – spoluvlastníkov, teda “občanov podniku“.

komentár ku ekonomickému pojmu spoločenská spotreba :

Ak by sa ma pýtali v auditoriu poslucháči, v čom vidím najsilnejšiu výhodu uplatenia ekonomického systému ekonomickej demokracie na Slovensku, odpoviem práve poukazom na možnosť implementovať historicky už v socializme odskúšaný ekonomický nástroj spoločenská spotreba. Tento nástroj je výborným regulačným nástrojom kvôli možnosti príliš sa zamerať v zamestnaneckých samosprávach na rozdeľovanie zisku a riziku, že sa podrazí systém investovania do budúcnosti, ale zároveň psychologicky aj reálne uspokojuje zamestnancov i okolie (rodiny, obec, záujmové skupiny) v schopnosti „mať niečo z podnikania vlastného podniku – družstva – organizácie“ …dnes populárne slovo „benefity“.

Nik ani s teoretikov socializmu nedokázal vyzdvihnúť tento ekonomický nástroj spoločenská spotreba ako argument proti súkromnému vlastníctvu a kapitalizmu. Dokonca si myslím, že toto bol hlavný omyl politikov a ekonómov socializmu – nedokázali v ideologickom boji a v súboji argumentov agresívne poukazovať na „benefity“ vyplývajúce zo zákonného využitia spoločenskej spotreby dokonca aj tam, kde by do prerozdeľovania hospodárskeho výsledku boli zasahovali subjektívne záujmy (ako sa to stávalo v juhoslovanskom modeli výrobnej samosprávy). Prečo? Jednoducho účtovnícky sa spoločenská spotreba na podnikovej úrovni považovala za uznaný hospodársky náklad, aj keď to často boli „benefity“ pre rodinu zamestnanca, pre obec v ktorej žil, pre jeho záujmovú skupinu.

Veľmi dobre to pochopil Václav Klaus ešte ako poverený minister financií ČSSR v decembri 1989, keď chcel úpravou zákona 72 zák.88/1988 Zb. o štátnom podniku oddeliť spoločenskú spotrebu od vnútropodnikových nákladov a Vyhláškou Federálneho ministra financií Z.z.211/1989 „o financovaní niektorých zariadení spoločenskej spotreby a niektorých činností“ obmedzil, resp. vyčlenil spoločenskú spotrebu z podnikov von, spravil z nej položku stojacu mimo vlastníctva podniku a teda položku síce výdavkovú, ale možno v druhom kroku už znemožňujúcu ju zarátať do nákladov podniku – v podstate ju už vtedy „driftoval“ mimo hospodárskeho výsledku podniku, čo sa aj živelne potom uplatňovalo v privatizácii a „šokovej terapii“, kde sa podniky medzi prvými „zaťažami“ zbavovali zdravotných stredísk, reštauračných a jedálenských prevádzok, rekreačných zariadení, obecných zariadení kultúry, športu, verejnoprospešných objektov a prestali financovať záujmové skupiny, krúžky, vzdelávanie… pod heslom, že „socialistický podnik bol neefektívny, lebo toto všetko financoval“…a zabudli dodať, že socialistický podnik a družstvo to v nákladoch financovali _ A DOKÁZALI TO FINANCOVAŤ! – v prospech svojich zamestnancov, ich komunít a obce.

Resumé: Omylom bolo vyhlásiť, že socialistický podnik nebol „konkurencieschopný“ na trhu a nebol hospodársky efektívny – dnes si benefity oveľa nižšej úrovne dokáže zabezpečiť len globálna korporácia alebo iba a výlučne pre seba iba súkromný vlastník podniku.

Výzva!

z kap.1.4. Korektúry ekonomického modelu pri uplatňovaní ekonomickej demokracie  v praxi: Výzva pre generácie, ktoré zažili systém socializmu i kapitalizmu

Komentár: V tom roku v lete 2017 ešte žilo o niekoľko desaťtisícov, možno aj vyše dvoch troch stotisícov, ľudí viac ako po 7 rokoch dnes, čo aktívne budovali hospodársky systém socializmu, pamätali si z praxe i teoreticky aké boli snahy a skutky a vedeli porovnať často i z aktívneho ekonomického života vývoj po roku 1989 až po súčasnosť.

Žiaľ, ani vtedy sa s výnimkou pár skupín a jednotlivcov nepodarilo touto výzvou aktivizovať ľudí na Slovensku. A tak tá výzva …zapadla. Ba naopak, sebakriticky priznávam, že to mala byť provokácia s pozitívnym účinkom, ale aj na diskusiách som sa už stretával iba so zatrpknutosťou a nechuťou, napríklad zostarnutý predstaviteľ mládežníkov za socializmu a už si nevedel predstaviť, ako by mohlo v atómovej elektrárni fungovať družstvo, „lebo on zažil to zaostalé družstvo so slamou a kydaním hnoja za socializmu“…a podobné výplody. Čo ma držalo v optimizme bola „stará garda“ praktikov, ktorí sa nechceli verejne vyjadrovať, ale dobre si pamätali prudký rozvoj priemyslu, poľnohospodárstva, vedeli to porovnať s tragikou privatizácie a so zaostávaním ekonomiky po roku 1990. Jedným z nich bol doc.Ivan Knotek, bývalý predseda vlády v Slovenskej socialistickej republike za ČSSR.

A ideme do podstaty ekonomickej teórie:

Kapitál a vlastníctvo

komentár: Predsa len je to učebnica ekonomická, patrí sa sem uviesť teoretické základy a to práve tie, ktoré zamlčuje „klasická ekonómia“ napriek tomu, že Marx a jeho Kapitál sú filozofiou uznávaní ako vedecké dielo. A ani v Smithovi a Samuelsonovi nie sú tak vedecky analyzované vzťahy tvorby kapitálu a nadhodnoty ako v Marťxovom diele Kapitál. Ďalej čerpám z tvorby slovenských filozofov (Dinuš, Hohoš) a pridávam sem praktické a historickou praxou overené poznatky.

Otázka vlastníctva: Nakoniec, úprimne povedané, akonáhle máte súd a v ňom prehráte alebo vyhráte súdny proces, dôjde predsa ku zmene vlastníctva – a kto o tom rozhodol? Nejaký prírodný zákon? Nie, rozhodla o tom spoločnosť, prostredníctvom súdneho aktu. Čiže VLASTNÍCTVO je naozaj spoločenský vzťah. A platí to aj v prípade dedenia vlastníctva. Kto rozhoduje o dedičstve? Vlastník, resp. dedičské konanie – opäť je to nie prírodný, ale spoločenský vzťah. Takisto prechod vlastníctva z rúk do rúk kúpnou zmluvou, či dlžným úpisom. Takisto ako v histórii miliónkrát víťaz vojny či bitky privlastňuje si vlastníctvo porazeného. Ako môže dnes niekto vôbec hovoriť o „trvalom či večnom“ vlastníckom práve? Vlastníctvo teda nepodlieha ani vede, ani matematike – ale spoločenským vzťahom, ktoré zavládnu.

A z tohto hľadiska to bolo nielen nevedecké, ale priam politicky diskutabilné, dávať vlastnícke právo do ústavy ako všeobecné ľudské právo. My už dnes vieme, že to bola iba politická emotívna reakcia na nevraživosť voči predchádzajúcemu režimu v roku 1989 u nás, ale i tak – jeho dôsledky sú pre obyvateľov Čiech a Slovenska tragické, doslova katastrofické – prišli sme takmer o všetko!

KOMENTÁR K 23.4.2024:

A vývoj vo svete i u nás ide ďalej: Komu a prečo pripadne vlastníctvo v strate fungujúcich oceliarní ako US Steel Košice či Vítkovice Steel Ostrava? Alebo Slovalco Žiar nad Hronom? Ako to, že najprv bola takmer v US-Steel klebetená „ponuka na odkup“ za symbolické jedno euro od župana Košického kraja a dnes sa predáva US-Steel za miliardu dolárov japonskej oceliarskej skupine? A nehovoriac o politických zmenách vlastníctva či vyvlastňovaní – napríklad aktív ruských vlastníkov v Európe či USA pod politickými rozhodnutiami, či dokonca siahanie na finančné aktíva 300 miliárd dolárov vlastnených ruskou stranou ako politické „potrestanie“ za vojnu na Ukrajine? A čo bude nasledovať po vojne (ktorá sa raz skončí) v Ukrajinou a s vlastníctvom ľudí, podnikov i štátu tam? Akej „ústave“ a akému „prírodnému zákonu“ to bude podliehať?

Preto treba začať nahlas uvažovať, ako Slovensko prišlo o vlastníctvo výrobných a finančných aktív národného hospodárstva a ako sa dajú tieto krivdy, ktoré priniesli ľudu slovenskému iba a len dlžoby, kompenzovať. Pretože myslím, že tak sa bude dať iba jediným spôsobom: spoločenským vzťahom. Založenom na politickom rozhodnutí vlády SR a Národnej rady SR. Poznám i spôsob nápravy : Ekonomický vlastnícky REVERZ majetkov.

a je to vonku…spraviť opak toho, čo vyviedol Klaus v 1991, tj.vrátiť investičné výrobné zdroje do štátneho resp. celospoločenského vlastníctva zo súkromných rúk, aspoň na Slovensku a v Čechách

A aby to nebolo extrémistické a revolučné, vymenujme si vhodné podmienky a spôsob, ako sa tak má udiať:

1.Geopolitická situácia sveta, povedzme v hlbokej globálnej kríze, keď sa budú rozpadávať korporátne väzby, medzinárodné trhy a deľba práce bude vykazovať značné poruchy technologického, logistického i výrobného charakteru ( v knihe je námet pokojný, miernou cestou, že sa budú korporácie globálne rozkladať na organizačné fraktály pomerne samostatné v každej krajine)

2.V prípade ohrozenia alebo aj vzniku svetového vojnového konfliktu medzi globálnymi mocnosťami a tým skolabovaním takmer všetkých väzieb medzinárodných trhov. Každý štát bude potrebovať zachrániť predovšetkým výrobu a hospodárenie vo vlastnej krajine

3.V prípade mnhovrstvovej krízy ekonomiky a kapitálu prerastajúcej do politických a sociálnych kríz, keď bude potrebné na danom území krajiny mocou štátu zabezpečiť riadny chod ekonomiky aspoň na území štátu (…a profesor ekonómie J.Husár už otvorene písal o POLYKRÍZE!)

A spôsob?

Varianta A) Krajinu hromadne opúšťajú investori a cudzí vlastníci, alebo nastalo „bezvládie“ v hospodárskych subjektoch pre „force major“ príčiny (vojnový stav, klimatická alebo vojnou vyvolaná kríza), prípadne krach trhov a mien – vtedy musí mať vláda a zákonodárny zbor štátu pre tieto prípady pripravený krízový manažment pre prevzatie kontroly na hospodárskymi subjektami s ich mobilizáciou len v prospech daného štátu

Varianta B) Vylúčenie krajiny z integračných zoskupení pod politickým tlakom alebo počas vzniklej krízy rozpadu integrácie – vtedy musí vláda SR i zákonodarný zbor uskutočniť tzv. ZVRAT (TURNAROUND) a pod kontrolu a pomocou priameho riadenia dostať všetky subjekty (cudzích investorov i domáce súkromné subjekty), čím zavádza mobilizáciu zdrojov i produkcie. Vlastnícky reverz sa uskutočňuje výnimočným zákonodárstvom, povedzme dekrátmi vlády – alebo prezidenta).

Varianta C) Vláda SR na základe spoločenskej objednávky a tlaku verejnosti (napr.dôchodcovia) uskutoční zákonodárnym zborom (NR SR) prijaté zákony o reverze vlastníctva, kde podľa zákonného právneho postupu uskutoční postupne prevod vlastníckych práv na štát s určitým harmonogramom poskytovania finančných „voucherov“ súkromným vlastníkom, ktorým zostanú zachované dovtedajšie získané finančné prostriedky a hmotné statky, ale bude im odňaté právo na dividendy, zisk a podiely na zisku v prítomnosti i do budúcnosti.

Práve tá varianta C) je možná a schodná v prípade politického konsenzu bezkonfliktne. Presvedčili sme sa už historicky, že ani po roku 1990 po privatizácii nemali noví majitelia hromadne (česť výnimkám) až tak chuť budovať podnikové impériá a expandovať do zahraničia ( na čom „zakapali“ pôvodné ideály klausovcov, že budeme svetoví všade a vo všetkom ako Baťa, státisíce Baťov), ako skôr mali chuť ešte v prítomnosti užiť si benefity vlastnenia kapitálu a namiesto investovania často popredávali svoje vlastníctva cudzím korporáciám, resp. tunelovali vlastné produktívne subjekty – bola to vlna majiteľov – privatizérov. V prípadoch vlastnenia cudzím kapitálom nastane otázky, či v celej histórii od prevzatia domáceho vlastníctva alebo investovania konali korektne, nekoristili nad rámec -nesprávali sa teda koristnícky a ak čokoľvek zanedbali – postaviť ich pred voľbu – buď sa vzdajú, alebo dohodnú nútenú správu štátu na svojom vlastníctve. Spôsob reverzu vlastníctva variantou C) je preto málo konfliktný a vyhrajú „obe strany“ – bývalým vlastníkom zostanú nadobudnuté statky a finančné prostriedky a štátu sa dostane do rúk silný nástroj vytvárania ekonomických zdrojov a prílevu finančií z hospodárskeho výsledku ekonomiky do štátneho rozpočtu.

Myslím, že práve ja si môžem dovoliť vyzdvihnúť k tej variante C) príklad, ktorý je trochu politickým TABU v Čechách a na Slovensku. Nakoniec, som jeho generačný druh, kamarátili sme sa na vysokej škole a je teda mojim konškolákom – Ing.Andrej Babiš, ročník 1954:

Svoj investičný kapitálový majetok na základe politických rozhodnutí radšej dobrovoľne previedol na tzv. zverenecké fondy. Tam je dnes i AGROFERT, ktorý ako korporácia vlastní okrem chemických výrob i distribúciu, vlastní Duslo Šaľa, ale i značný počet potravinárskych výrob (Kostelecké uzeniny, ale i HYZA a Topoľčianska hydina v SR, ale i Penam pekárne, atď.). Zverenecké fondy už teda de jure nevlastní a predpokladám (nemám to overené, ale to by „gágali“ všetky politické sily v Čechách), nemal by mať právo z toho kapitálového majetku dostávať dividendy, nejaký iný zisk, ba ani plat…Aj keď táto forma je zato pomenovaná ako takzvaná, lebo tieto konkrétne zverenecké fondy nevlastní štát, ale znova asi len súkromné osoby alebo právna firma. Každopádne pre náš príklad je vhodné uviesť, že ako kapitalistovi – vlastníkovi, Babišovi nik nesiahol na jeho statky majetkové ako dom, vila, auto, finančné bankové účty, významom je iba to, že de jure – oficiálne po právnej stránke: nemôže nakladať so svojim kapitálom, ani ho teda už nevlastní a nemá z neho rentu. A to je ten príklad varianty C) – súkromným vlastníkom sa odoberie ich právo vlastniť kapitál, ale zostane im nadobudnutý majetok vo forme dovtedajších financií, nehnuteľností nevýrobného charakteru a statkov mimo investičných. O to ide. Nie zničiť ich fyzicky.

Problematika ZISKU

3.1. Zisk – jeden z kľúčových ekonomických ukazovateľov a zmena jeho chápania

Z KAPITOLY 3. Chýbajú nám nové  pojmy a kritériá

komentár: Pri študovaní diela amerického (!) profesora Petra F.Druckera som zostal v úžase tak ako ste teraz vy: Že zisk neexistuje? Že je to omylné chápanie budúcich nákladov podniku? …písal o tom aj v knihe Postkapitalistická spoločnosť, ale dokázal mi to doslova účtovnícky v knihe „Řízení v turbulentní době“ vysvetliť ( kap.Náklady na uchování vlastní existence versus iluze zisku (str.30)...a ja som sa už spätne márne hneval na Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, že sme nemali Druckera zaradeného ako teoretika ekonomických vied a že i za socializmu sa trvalo na pojme zisk, ktorý dodnes potom všetci nepriatelia socialistického ekonomického systému otrieskavajú nám o hlavu – pričom zabúdajú, že „zisk“ socialistických podnikov išiel do štátneho rozpočtu a do systému spoločenskej spotreby, nie do vrecák riaditeľov n.p. a orgánov KSČ. Len sa to tak volalo, aby sa zachovala kontinuita hospodárstva…(a bolo to manipulačne zneužité na antikomunistickú kampaň po roku 1989)

Poznámka: V laickej verejnosti stále zostáva presvedčenie, že všetko čo nadobúda podnik a teda majiteľ, je ZISK. Absolútne nik na verejnosti (ani novinári!) nerozlišujú, že z obchodovania a teda predaja sa vytvára tržba a až po odpočítavaní nákladov, výdajov a príjmov z tržby (takisto kapitálových príjmov z majetku z finančných trhov) sa dá vyrátať ZISK. No a tento zisk spochybňuje P.F.Drucker – že to sú iba a len časovo rozlíšené náklady budúcnosti.

Potrebné bolo vysvetliť MOTOR EKONOMIKY štátu

Intermezzo II:  Ako funguje makroekonomika štátu a sveta

komentár: Bol som veľmi rád, čomu ma naučil profesor ekonómie Jaroslav Husár, vysvetlil mi to podrobne a jeho pôvodný diagram finančných tokov „motora ekonomiky sveta“ som s jeho súhlasom adaptoval na diagram „motoru ekonomiky“ národného štátu. Podrobne mi diagram posúdil a odsúhlasil, nechcel som do knihy už dávať k tomu matematické rovnice. „Ak by aspoň toto naštudovali a pochopili vládni ekonómovia“…to bol náš spoločný povzdych v roku 2017.

Predsa len sem asi vsuniem tú základnú makroekonomickú rovnicu hrubého domáceho príjmu (HDP):

Y = C + I + G + (X -M)

kde Y je hrubý domáci príjem národného štátu

C je spotreba domácostí, I je investičná spotreba podnikovej sféry, všetkých hospodárskych subjektov ekonomiky,

G sú príjmy štátu (reprezentované vládou) a X-M je saldo exportu voči importu, všetko idúce cez finančné trhy

no a tu je pôvodný spracovaný tok financií od profesora J.Husára (zabralo mi to chvíľu naštudovať a pochopiť), toto predsa „nemôžeme chcieť“ od našich politikov v parlamente…

Poznámka: Ešte aj na prezentácii diela profesora J.Husára „Aj ekonómia je veda“ 26.06.2018 niektorí diskutéri namietali, že predsa dnes nežijeme v uzavretom hospodárstve národného štátu a preto sú tie diagramy nereálne, lenže dobrým argumentom je, že ak chcete poznať „chaos“ súčasných finančných a majetkových tokov tak otvorenej ekonomiky, akou je slovenská, nutne musíte najprv dať všetky toky do nejakého zmysluplného rámca a až potom z neho analyzovať chaotické odchýlky. No a to sa nakoniec potom dá odhaliť aj ten politický a masmediálny podvod, kauza „mohutného exportu milióna dvestotisíc luxusných osobných slovenských automobilov ročne“, kde ak si premietnete finančné toky, tak zistíte, že za tento tzv. export (áno, v štatistickej evidencii je, finančne ale neexistuje) štátny rozpočet z tržieb za predaj áut nedostáva ani cent, nie ešte jedno euro!!!

KOMENTÁR K POKRAČOVANIU ŠTUDOVANIA KNIHY:

Takže teraz už vieme, že ekonomika Slovenska v kapitalizme sa nachádza v stave, v ktorom bude potrebné pracovať predovšetkým s analýzou finančných tokov ekonomiky, pracovať s vlastníctvom ako spoločenským vzťahom a máme jasno, ako je to s kapitálom a ziskom. Je načase sústrediť sa na samotné možné národné hospodárstvo Slovenska ešte skôr, ako by sme niečo chceli uskutočniť pre ekonomiku po kapitalizme. V tejto chvíli sa sústreďme na Slovensko, nie na svet…

V knihe je kapitola 4. „Samotné uvedenie ekonomiky po kapitalizme do praxe“ a v nej odsek definujúci národné hospodárstvo vedecky a analyticky. To je ten rámec, o ktorý nám ide dnes:

4.2.3. A čo tak renovovať národné hospodárstva jednotlivých krajín?

samozrejme, mal som ambíciu v knihe zovšeobecniť teóriu na celý svet 🙂

komentár dnes

Pán profesor Jaroslav Husár mi požičal hrubú, deväťstostranovú učebnicu profesora ekonómie dr.Karla Engliše, inak aj ministra financií za 1.RČS. Tá „biblia“ sa volá Soustava národního hospodářství: Věda o pořádku, ve kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Napísal ju v aktívnych rokoch pôsobenia ako minister 1.RČS a vydal vo vydavateľstve Melantrich Praha v roku 1937. V júli 1938 adresoval jej predslov „národúm“, ale už nemal čas ju aplikovať do praxe.

Podstata hospodársko-právneho poriadku („řádu“) to je vôľa štátu ( od slova chcieť, mať vôľu) ako zvrchovaná vôľa na štátnom území, určuje „řád“ tj. systém starostlivosti národa (=rozumej – ľudu) o udržanie a zlepšenie života.

To je citácia priamo prof.Karla Engliša z jeho diela, z Knihy 1, časť E Hospodárstvo a štát, str.157, časť malé e) , názov Hospodársko právny poriadok ( řád), Národné hospodárstvo, cit.dalej

Najprv čo je hospodárska veda: Hospodárska veda je starostlivosť o udržanie a zlepšenie života jednotlivých ľudí a celého národa.

na str.158 to definuje presne:

Národným hospodárstvom sme nazvali jednotlivý samostatný účelový súbor starostlivosti o udržanie a zlepšenie života celého národa“.

Zásadná otázka: Slúži dnes národné hospodárstvo Slovenska ľudu a povzneseniu národa? (ak vôbec máme uznať, že nejaké zvyšky nár.hospodárstva tu ešte sú a že niekto by sa mohol snažiť…)

Práve že štát sme zatlačili až tak do pozadia, že ten tvorí iba nevyhnutnú a často nerentabilnú službu, udržuje infraštruktúru spoločnosti a je chronicky zadĺžený.. A to treba zmeniť

pramene aj – linky https://spolok-narodohospodarov.sk/2023/08/22/prehajdakane-dedicstvo-nasich-dedov-a-otcov/ a

https://narodohospodari.sk/2020/10/20/zajac-vanka-peter-narodne-hospodarstvo-ako-motor-ekonomiky-slovenska/

V knihe je zaradený NÁRODNÝ PODNIK pod Kapitolu 4: „Samotné uvedenie ekonomiky po kapitalizme do praxe“, ale práve preto, aby sme už teraz mali v rukách odpoveď na otázku „AKO MENIŤ TO EKONOMICKÉ PROSTREDIE UPROSTRED KAPITALIZMU?“, tak ho tu v texte zaraďujem skôr, už hneď pod stať o národnom hospodárstve.

Zabudnite na antikomunistické pindy o znárodnení a o škodlivosti národných podnikov. Bez nich by nebolo možné tak úspešne rozvíjať národné hospodárstvo pomocou štátu a bez nich by nebola industrializácia, ani pochod ku zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľstva.

Nuž ale ako a čo DNES? Aký by mal byť národný podnik v 21.storočí?

4.3.3. Národný podnik dnes

z Kapitoly 4: „Samotné uvedenie ekonomiky po kapitalizme do praxe“

komentár: vysvetl. č.84) -(84)pojem commons prevzatý z prednášok doc.L.Hohoša,2014

KOMENTÁR DNES: Vláde SR ani dnes nemá kto a ako zabrániť, aby si vytvorila vlastný národný podnik nad určitou hospodársky potrebnou oblasťou podnikania či priemyslu, ktoré chce štát obhospodarovať vo svojom vlastníctve. Vec nestojí tak, že je to „hriech minulého režimu“, ale tak, že tomu možno budú brániť nejakí „progresivisti“ a „libertariáni“ žalobami cez „brusel“, pretože neorozumeli významu: štát za každú cenu nemusí výkony v prospech verejného záujmu dotovať iba neziskovo, má právo a povinnosť vytvárať ekonomické zdroje na svojom území tak, aby to boli aj podnikateľské projekty, kde hospodársky výsledok bude určovať sám – či už len v použití do nákladov, alebo pri inkasovaní daní do štátneho rozpočtu alebo zisku z hospodárenia do štátneho rozpočtu. Význam to má aj ten, že národný podnik po právnej stránke je vlastnený štátom – takže je vylúčené, aby bol prevzatý cudzím investorom alebo sprivatizovaný (tu už máme vysoko negatívne skúsenosti z našej minulosti.)

Nakoniec – dobrým príkladom je dodnes existujúci jediný národný podnik, ktorý „zostal“ z histórie Československa, a to Budějovický Budvar národní podnik České Budějovice. Je tak chránený pred intervenciami konkurencie (nepriateľské prevzatie, resp. súdna exekúcia zo zahraničia) a zároveň paradoxne neexistuje právna norma v ČR, ktorá by mala tento národný podnik regulovať. Aj keď sú neustále snahy z vlád ČR podmaniť si tento ekonomický zdroj, podnik prosperuje a odovzdáva štátu povinné dane i odvody a podlieha všetkej inej legislatíve štátu – s výnimkou prevzatia. V našom prípade však štát sám iniciuje tvorbu národného podniku tak, aby si svojvoľne žiadna vláda neprisvojila možnosť v budúcnosti zrušiť národné vlastníctvo podniku.

Ešte poznámky k tvorbe národného podniku v súčasnosti (2024):

1.Veľmi reálne hrozí, že „brusel“, jeho Eurokomisie, sa rozhodnú po voľbách v 06/2024 uskutočniť „potrestanie“ vlády SR tak, že „nedajú“ už sľúbené financie z Plánu obnovy, resp. i z Eurofondov -kohézne fondy a budú vládu SR i NR SR VYDIERAŤ.

V takom prípade „končí sranda“ a na ťahu bude NR SR a vláda SR a bez nejakých obáv „pred bruselom“ môže prijímať krízové opatrenia – napríklad vytvárať národné podniky všade tam, kde boli v PDF popisované možnosti „zastrešiť“ národnými podnikmi správu a podnikanie nad slovenskými prírodnými zdrojmi (viď text v PDF Národný podnik dnes). Bude to ekonomická odpoveď na to, že „brusel“ nechcel dať peniaze a elegantne sa štát zbaví vydierania fondami. Požičať od bánk či z BRICS potom bude prirodzené a podnikateľské zámery preveria, že to budú podniky s celospoločenským vlastníctvom, štát ich bude spravovať a riadiť /manažment/ a po nábehu začnú prinášať financie a úžitky „domov“ na Slovensku.

2. Ak začnú niektorí cudzí investori utekať zo Slovenska a budú chcieť stiahnuť so sebou zainvestované prostriedky a aj zariadenia výroby, štát vykoná opatrenie a „znárodní“ taký podnik – výrobu či banku, celkom oprávnene, vzhľadom k možnosti narátať cudziemu investorovi všetky škody nielen na životnom prostredí, ktoré od založenia spáchal, ale aj nezaplatenie daní (prázdniny) či obdržanie štátnych dotácií – a aj jedno euro (ako to býva u súdneho exekútora) stačí k tomu, aby sa daný podnik exekuoval a teda „znárodnil“. Pre príklad uveďme VOLVO Valaliky, národný podnik …SLOVNAFT Bratislava, národný podnik, US Steel Košice, národný podnik…

A/ALE to už budú kroky, ktoré nutne povedú k tomu, že štát má právo redefinovať pre svoje potreby nové ekonomické zdroje a redefinovať nové mikroekonomické aj makroekonomické ukazovatele aj vo svete sa trendy „pohnú“ smerom k redefinovaniu nových makroekonomických aj mikroekonomických kritérií

REDEFINOVANIE EKONOMICKÝCH ZDROJOV A MIKROEKONOMICKÝCH AJ MAKROEKONOMIKCKÝCH UKAZOVATEĽOV -KAPITOLA 2

2.1. Ako redefinovať ekonomické zdroje Z kapitoly  2: Iné makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele

komentár: Asi ste si všimli, že medzi ekonomické zdroje zrazu zaraďujeme aj vedomosti a ich nositeľmi sú pracovníci, ľudia, budeme to vysvetľovať neskôr…

2.2. Ako redefinovať makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele

komentár: Zdanlivo si protirečí kritika ukazovateľa HDP (hrubý domáci produkt) s vysvetľovaním v časti makroekonomickej od profesora J.Husára. Práve však hlboká analýza finančných tokov „motora ekonomiky“ umožní, aby sa namiesto používania „jediného“ ukazovateľa – čísla HDP začali používať mnohé a mnohé ukazovatele vyplývajúce z finančných tokov. Žiaľ, globálna prax ziskotvornosti investícií priniesla tú deformáciu HDP ako „jediného čísla“, ktoré ako keby iba napovedalo globálnemu investorovi, „kde to žije“, aká rastová ekonomika v tej ktorej krajine je a kam môže s minimálnym rizikom investovať tak, aby ukazovateľ „návratnosť investovaného kapitálu (ROI)“ bol pre investora priaznivý. Práve v náväznosti na finančné toky „motora ekonomiky“ navrhuje a presadzuje profesor Husár používanie systému národných účtov (SNÚ) na pravdivé zobrazenie stavu a správne zásahy do hospodárstva.

A keď už, v reakcii na článok profesora Husára som spracoval aj ja korekciu pre parametre z rovnice HDP a patrí to sem k naštudovaniu, je to z článku uverejnenom 15.09.2023 na webe Spolku národohospodárov Slovenska: https://spolok-narodohospodarov.sk/2023/09/15/kracame-do-priepasti-bez-uniku-ale-pozname-cestu-ako-sa-tomu-vyhnut/

Niečo tu „nesedí“ v tom HDP ukazovateli

A čo nesedí?  Hádépé (HDP), tu v rovnici (Y) „nasáva“ zo štatistiky všetky čísla, ktoré tu „našľahávajú“  cudzí investori cez prílev  zahraničných investícií. My vôbec ale nevieme, ako oni hospodária – tobôž na území suverénnej Slovenskej republiky. Aj preto sú tie reči o nedostatočnej produktivite práce na Slovensku manipuláciou a falošným tvrdením – sem totiž patria aj tie plnoautomatizované haly automobilky VW, či firmy využívajúce cez informačné technológie už aj umelú inteligenciu. To nie „operátor“ je neproduktívny, to firmy majú „diery“ (gap) medzi jednotlivými technologickými operáciami.

Dôkaz? Nedávne masmediálne  neodbornosti o tom, aké zlé vraj výsledky dosahujú zahraničné obchodné reťazce u nás v SR – ale my v praxi vidíme niečo iné. Dobre to napísal jeden z autorov na webe Hlavných správ, že ak v materskej centrále nielen predajných sietí vedia robiť zápočtové „čary“ s výsledkom hospodárenia prevádzok na Slovensku, tak  tu prevádzky vychádzajú v hodnotení  ako chudáci. Ale príjmy z obratu si sťahujú materské firmy cez transferové operácie k sebe domov! Ale nie sú to len obchodné reťazce:  To isté banky, to isté priemyselní investori.

Bol síce prijatý zákon o kontrole transferových platieb, dokonca celoúnijný, no ale že by sa za toľko rokov v SR nenašla jediná falošná transferová platba? Viete o tom v médií hlavného prúdu? To by muselo Ministerstvo financií SR pracovať inak a nielen sa zaoberať „hodnotami za peniaze“.

Teda, aké parametre hľadať, aby sme zmenili finančné toky?

Pán profesor, pýtate sa ( v ďalšom článku): Aké musia byť v budúcnosti (mali to urobiť experti strán) tieto ekonomické parametre, atribúty:  C/Y, I/Y, G/Y, X/Y a M/Y? Vypočítané hodnoty podielov používajú špecialisti – ekonometri na komparáciu ekonomík napr. v rámci EÚ. Bude treba zmeniť finančné toky – ich veľkosť a štruktúru?

Parameter C/Y –  spotreba obyvateľstva ku agregovanému dopytu

Parameter I/Y – investície podnikateľskej sféry ku agregovanému dopytu

Parameter G/Y – výdavky vlády na nákup tovarov a služieb tj.náklady štátu ku agregovanému dopytu

Parameter X/Y – hodnota exportu  ku agregovanému dopytu

Parameter M/Y – hodnota importovaných tovarov a služieb  ku agregovanému dopytu

Rozoberme si to slovne:

Parameter C/Y

Kto hovorí, že žijeme v tak uzavretom hospodárstve, že máme iba domácu spotrebu domácností? Ale v parametri C/Y to tak „vychádza“. Vedia štatistici oddeliť z inkás obchodných sietí, z internetového obchodu, z trhovísk a z každej elektro-kasy, ktoré peniaze tu minuli domáci členovia domácností a ktoré tržby sú od turistov, nerezidentov, možno i voľne „prechádzajúcich“ nakupujúcich (ako v tejto vlne imigrácie s nabitými kartami a od utečencov z Ukrajiny)? A vôbec, uvedomuje si verejnosť, že pod „domácnosťou“ sa rozumie aj spotreba každého „single“, ktorý niekde býva, nejako sa stravuje, ošacuje, troví? 

Ďalším očistením musí prejsť objem inkasa za služby v cestovnom ruchu a za spotrebu a tovary nakúpené u nás v SR nerezidentami zo zahraničia, teda turistami, prechádzajúcimi cudzincami a pod. ktoré platia pri pobyte na Slovensku ( je to prirodzene v EUR, ale i tak by to mala byť systematicky suma patriaca paradoxne do exportu, pretože úhrady robia na pobytoch tu cudzozemci, v turistike, v cestovnom ruchu)

Pozn. Aj preto sú údaje o spotrebe piva, potravín, liekov, výrazne skreslené, pretože sme krajinou, cez ktorú sa cestuje, ktorá je destináciou na pobyt, cudzozemci tu trovia, spia, platia – je to pasívny export.)

Záver: domnievam sa, že ten ukazovateľ a jeho štatistická hodnota od roku 1990 do súčasnosti je systematicky skresľovaná, dnes už úplne deformovaná históriou sledovania tokov financií.

Chápem, z hľadiska sledovateľov návratnosti kapitálu a rastu je to výborný signál: TU TO ŽIJE!

Parameter I/Y

Máme vôbec štatisticky vyselektované, kto sú investori a aké sumy investícií Sem prišli a prichádzajú zo zahraničia  (vrátane neskorších transferových platieb do prevádzky) a aká je výška sumy investícií v podnikaní firiem vo vlastníctve slovenských osôb? Poprípade ešte vyselektované vlastníctva štátom vlastnených podnikov a infraštruktúry štátu?

Tu treba oddeliť investície podnikov, cudzích investorov, od fyzických osôb ako SZČO a domáce subjekty. Veď príklad :Iná je investícia fy VOLVO či VW  do automobilky, iná investícia živnostníka či farmára do nákupu tovarov a iná je „investícia“ dôchodcu do termínovaného vkladu v banke. A vôbec,  pozor na interpretáciu masmédií – investície nie sú automaticky vytvárané z úspor, inak by nebolo toľko TV-reklám ponúkajúcim fyzickým osobám a domácnostiam „investovať“. Najmä v krízových rokoch si obyvateľstvo ponecháva úspory a tieto úspory vie štát zistiť iba z bankových účtov, nie ale z hotovosti držanej v domácnostiach.

Môj záver: DOMNIEVAM SA, že ukazovateľ I- investície je od roku 1993 silne chronicky skresľovaný investovaním cudzích investorov na Slovensko, pričom sa nikdy ani nedozvieme, aká rýchla je návratnosť vloženého (investovaného) kapitálu na Slovensku – ukazovateľ ROI (return on investments – návratnosť vloženého kapitálu). Práve preto som vždy tvrdil, že naše hospodárstvo je „vycuciavané“ zahraničnými prospektormi. Ale len tí najdrzejší, keď  sa im ROI plánovite splnil, alebo im to už prestane „vynášať“, sa zdvihnú a odídu. Boli tu mnohé zahraničné firmy, napr. aj fabrika Ojala v Kriváni, ale počuli ste určite o snahe v minulých rokoch odpredať U.S. Steel v Košiciach. Kontrolu nad týmito predajmi nemáme.

Parameter G/Y – Výdavky štátu ku agregovanému dopytu

BOLO by už načase vyselektovať výdavky vlády a teda štátu do výrobnej infraštruktúry vo vlastníctve štátu a vôbec do infraštruktúry štátom zabezpečovaných služieb v doprave, distribúciách všetkého druhu, od výdavkov do štátnej a verejnej infraštruktúry verejnej správy a do sociálnych nákladov .Účtovníctvo predsa vie oddeliť náklad na nový zdravotnícky prístroj od výdavkov na liečenie pacienta a operačné zdravotnícke zákroky. Tak by sa mimochodom odhalila nahá pravda o „biznise“ súkromných firiem i zdravotných poisťovní a NAKA by mala iné starosti ako naháňanie politikov za korupciu.

Môj záver: DOMNIEVAM SA, že súčasná snaha útvaru MF SR „Hodnoty za peniaze“, ale aj programové vyhlásenie Odórovej „prázdninovej“ vlády, ktoré chcú zaviesť „racionalitu“ do výdavkov štátnych a verejných financií, to je hrubé nepochopenie funkcie štátu ako organizátora sociálneho a hospodárskeho prostredia Slovenska a funkcie vlády ako zabezpečovateľa komplexnej starostlivosti a zabezpečenia fungovania sociálnej i hospodárskej štruktúry štátu Slovenská republika.

Slovami českého profesora Oskara Krejčího z knihy Povaha dnešní krize, „…politici sa správajú ako dobyvatelia na obsadenom území…“  Aj u nás. Aj dnes, nielen v rokoch 1991- 1992. Potvrdzujem.

Parameter X/Y – export ku agregovanému dopytu

Potvrdzujem, že zrušením štátneho monopolu pre zahraničný obchod a devízového monopolu v 1991, ako aj prijatím euromeny 1.1.2009, prijatím podmienok pre vstup do Európskej únie v 2004, sme stratili kontrolu nad exportom a importom v Slovenskej republike. Štatistické údaje sú zbierané len evidenčne, clá v rámci EÚ ani neexistujú, colná služba sa zameriava na export /import mimo EÚ a s mnohými krajinami máme bezcolný režim, naopak, s niektorými krajinami sme si dobrovoľne nechali nanútiť embargo v dovoze i vývoze. Napriek tomu, ako 100%-ne svetu otvorená krajina, cez naše hranice denne prechádzajú milióny hmotných ton tovaru, dejú sa miliardové predaje a nákupy služieb, veselo sa tranzituje a ničí dopravná infraštruktúra Slovenska, keď koridory plné „tirákov“ – truckov prechádzajú cez naše hory a lesy, cez chránené územia SR ( zázračne si to Ministerstvo životného prostredia „nevšíma“ a to za symbolické „všimné“ do štátnej kasy – ak vôbec tam).

Tu bude potrebné najprv oddeliť evidenčnú hodnotu exportovaného cez hranice SR tovaru, služieb, polotovarov a surovín, za ktoré nedostáva SR do štátneho rozpočtu ani cent, od skutočných príjmov z tržieb pri predaji tovarov a služieb v exporte.

Zložité? Ale nie – milión dvestotisíc luxusných automobilov z rokov 2019 či 2018 – to je evidenčná hodnota tovaru  vyrobeného na Slovensku, idúceho cez slovenské hranice ako nepredané! Z toho predané a teda z predaja príjmy z tržieb sú iba za automobily platené  v exporte do zahraničia predajcom na Slovensku. Mizivá hodnota. Viem, lebo priateľ chcel kúpiť v lete 2020 vo Volkswagene voz VW Porsche Cayene, tu v Bratislave vyrábaný, ale odkázali ho v Bratislave na jeho domáceho dílera v Estónsku. A to už nie je export zo SR, to je predaj estónskeho dílera firmy VW v Talline.

Ale napríklad môj export obrábacieho centra SBL 300 z TRENS a.s. Trenčín v 2013 bol skutočným exportom, pretože tržba z predaja za hranice pristála na účte domáceho výrobcu TRENS a dala sa presne zúčtovať podľa kalkulácie suma z faktúry, kde bolo i clo a a daň.

Parameter M/Y – import ku agregovanému dopytu

Do roku 1990 prísne strážená štruktúra dovozu podľa potrieb podnikov a postupné uvoľňovanie dovozu pre spotrebu obyvateľstva bola úplne narušená. Nielen že protismerné dovozy a vývozy. Ale úplná vlna záplav importovaného tovaru a služieb rozbili a utopili napr.aj exportný a predajný potenciál slovenských výrobcov. Dnes sa zo slovenských výrobcov uplatní už málokto, väčšinou sa  to deje pri dodávkach hneď definovaných ako import pre kompletáciu exportu, či už v automotive, v zbrojárskej výrobe, najnovšie príklad „prebaľovania hydiny na Slovensku za účelom exportu napr. do ČR“. Nevadilo by, ak by import „nezadusil“ akúkoľvek snahu vyrábať niečo na Slovensku. Už nehovoriac o potravinách.  Spotrebiteľ si akýkoľvek výrobok vie dať doviezť cez e-shopy s preclením napr.z čínskych kontajnerov. Až teraz začína mať EÚ z toho problémy – pri importe čínskych elektromobilov! 

Tu bude treba zistiť, aké sumy v podobe faktúr za import strojov, zariadení, tovarov, surovín, služieb, platili fabriky cudzích investorov (často ide o transferové faktúry, kde sumy v prevodoch vlastne znižujú dosahovanie zisku vo fabrike cudzieho investora na Slovensku.

Ďalším očistením musí prejsť dovoz tovarov do obchodu, do obchodných sietí a dovoz služieb všetkého druhu, kde sa evidujú faktúry a i platby za faktúry, ale opäť ide s 99% istotou o transferové platby, pretože materské nákupné centrály sú mimo Slovenska.

A vôbec nedokážeme oddeliť platby v cestovnom ruchu, ktoré platia občania SR pri pobyte v zahraničí  ( samozrejme výhodne v EUR, ale i tak je to suma patriaca paradoxne do importu, pretože úhrady robia tuzemskí rezidenti v zahraničí na pobytoch, v turistike, v cestovnom ruchu)

Záver: Domnievam si, že štátna kontrola dovozu najmä v strategicky citlivých komoditách a pre ochranu  domácej produkcie bude nevyhnutná bez ohľadu na „Brusel“, no, EÚ možno aj skôr urobí precedensy v oblasti importu čínskych elektromobilov a je tu nakoniec politické embargo pre teritórium Ruskej federácie. Nejaká pokuta z „porušenia predpisov Únie“ môže byť vopred zakalkulovaná, ak sa do uskutočnenia opatrenia nezruší…

Všeobecne konštatujem, že to bude musieť byť proslovenská vláda a proslovenská Národná rada SR, ktorá na základe týchto zásad a zrátania parametrov podľa skutočných čísel uskutoční korekcie – opatrenia cez zákony a činy vlády, aby sme dosiahli aspoň zrod vlastných ekonomických zdrojov, ktoré budú prinášať do štátneho rozpočtu dostatok financií, aby mohla ekonomika Slovenska rásť a začať naberať ekonomickú rovnováhu. Nebude to proces na jeden, či štyri roky…

(tak o tento odsek by som doplnil ďalšie vydanie knihy…)

Znova náhľad do knihy:

2.3.RAST ekonomiky alebo ROZVOJ hospodárstva – treba sa rozhodnúť!

Z KAPITOLY 2.   Iné makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele

Začnime uvažovať o tom, prečo bude potrebné Spoločenské riadenie investícií – ovplyvňovanie štruktúry výrobného dopytu

KOMENTÁR: Je to možno snaha presne takým smerom, akým sa mohol uberať tzv. grindíl, ak by sa nebol zvrhol vďaka „bruselu“ na ideológiu. Pretože rozvoj spoločnosti a ekonomiky si v každej krajine určí jeho obyvateľstvo, nie globálna mocnosť. Chápeme, že niekde vo vyprahnutých krajinách stredomoria, kde vyhoreli lesy, budú mať iné rozvojové programy pre hospodárstvo ako my tu na Slovensku uprostred hôr a dolín, kde pramenia mnohé rieky. Ale to musia pochopiť aj tzv.globálne mocnosti a nenanucovať nám politickým nátlakom ich vlastné kritériá, napr.gríndílu.

Späť ku knihe: A tak vyvstáva otázka pre ekonómov: Vieme, že hospodárstvo treba riadiť a pohybujeme sa v trhovej ekonomike. Aj pri rozvoji je dôležité, aby v rámci vzťahu dopyt-ponuka bolo možné hlavne uspokojovať stránku dopytu.

Ako teda ovplyvniť štruktúru dopytu?

KAPITOLA 2.4.   Ako ovplyvniť štruktúru dopytu? Z kapitoly 2 Iné makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele

komentár pred textom z knihy: Kniha a materiály k nej boli zbierané pred rokom 2017 a v 2017, akosi len bez predvídania, čo sa môže stať v roku 2020: pandémia koronavírusu Covid-19. Ale ak si pozriete tie navrhované makroekonomické ukazovatele ako starostlivosť o zdravie, vzdelávanie, ochrana pred nebezpečím a zabezpečenie sociálneho rozvoja pomocou zabezpečenia práce, asi sa mi ako autorovi podarilo „pozrieť do sklenenej gule“ (alebo len jednoducho vidím v ekonomike viac spôsob ako sa postarať o ľudí než cieľ: spokojnosť finančných trhov.

komentár: písal som do blogu 4.apríla 2020 článok „Zdravie domáceho obyvateľstva namiesto HDP – nový ekonomický ukazovateľ pre Slovensko„, ktorým som reagoval na to, že mnohé opatrenia vlád – národných vlád, v krajinách postihnutých koronavírusom sa už približovali tým navrhovaným makroekonomickým ukazovateľom

viď link https://blog.hlavnespravy.sk/19383/zdravie-domaceho-obyvatelstva-namiesto-hdp-novy-ekonomicky-ukazovatel-pre-slovensko/

…aj keď to boli chaotické opatrenia, vyplývalo to zo smrtiacej pandémie a nakoniec, neudržalo sa to ani len do skončenia pandémie,. …mnohé vládne opatrenia sa už približovali k tým ukazovateľom – zvýšený finančný tok na zdravotníctvo, štátne nákupy vakcín, financovanie testovania, zháňanie a nákupy dýchacích prístrojov, preplácané péenky, zrušenie školskej dochádzky kvôli nebezpečiu hromadnej nákazy a zavádzanie „ostošesť“ vyučovania na diaľku cez internet, odrazu možná práca na internete „z domu“ (homeofice), uzatváranie štátnych hraníc kvôli prenosu pandémie, povinné karantény, štátom garantovaný odklad splátok, odklad daňových priznaní, atď…veľmi sa v opatreniach vyvolaných koronavírusom svet priblížil k tomu, aby sa ekonomické kritériá venovali človeku a nie „rastu a trhom“...žiaľ, skončilo to poklesom počtu ľudí v nákaze…koncom roku 2022.

Ale ešte v 2020 boli všetci vystrašení: “ NASTAL ČAS: OBJAVILA SA NOVÁ PARADIGMA 2020. Odrazu je všetkým jasné, že Prvoradý je život a zdravie občana. Prvoradé je prežitie ľudskej spoločnosti.  Tak takéto humanistické hodnoty v ekonomike, by donedávna boli považované za „bludy“, ktoré mohli hlásať najmä v európskej a euroatlantickej civilizácii kazatelia rôznych sekt, humanisti bez masovej podpory a „konšpirátori“ mimo masmediálneho mainstreamu, pričom ich počúvanosť bola na okraji záujmu verejnosti: Ale dnes túto paradigmu oficiálne zverejňujú vlády pri zdôvodňovaní drastických opatrení v každej krajine. A to je dobrý obrat. Lebo to najprv začínalo tak ako v globálnej trhovej ekonomike – trhni si kto môžeš: Názorným príkladom toho bola správa 15.marca z masmédií: „Nemocnice v Banskej Bystrici a Bratislave priebežne dokupujú ochranné pomôcky, aby ich mali k dispozícii, hovorí Pellegrini. Priznal však, že o rúška je obrovská vojna. „My súperíme s každou krajinou na spoločnom trhu,“ poznamenal premiér Slovenskej republiky“ 15 03 2020

cit z blogu:

ZMENA V MARCI 2020!

Úspešnosť krajiny sa meria stavom zdravotníctva! Zdravotnou situáciou obyvateľstva.

Ale odrazu v prudko sa rozvíjajúcej kríze z pandémie koronavírusu nastala situácia, že úspešnosť krajiny sa lepšie meria počtom menej nakazených ľudí, počtom preverených ľudí a počtom pacientov na lôžku až obetí pandémie. V nešťastných chvíľach sú dôležité ekonomické ukazovatele a výdaje spojené s izoláciou vlastného obyvateľstva. Len investori a ekonomickí experti zrazu rátajú „škody“ podnikateľských skupín na miliardy, škody finančných trhov na bilióny, vláda a ľudia v spoločnosti rátajú predovšetkým denne počet nakazených, vyliečených, počet ľudí v karanténe a počet ľudských obetí – mŕtvych…

Rastie význam schopnosti krajiny brániť účinne svoje obyvateľstvo od nakazenia sa a schopnosti zdržiavať alebo dokonca znižovať číslo postihnutých, že sa už dá hovoriť aj o novom pohľade aj na ekonomické ukazovatele. Svet vidí Čínu, ale svet vidí aj nešťastné Taliansko dnes Španielsko, ale i USA a Britániu…Dá sa to zovšeobecniť, možno to však bude trvať iba počas krízy z pandémie, že sa zrazu pre hodnoty ako ZDRAVIE a ŽIVOT osvedčujú úplne iné kritériá i pre makroekonomické vnímanie reality.Ešte aj novozvolený podpredseda vlády pre ekonomiku a minister hospodárstva Sulík otvorene povedal, že „dôležité nie sú čísla, ale zdravie ľudí“ (cit. z TA3 nedeľná beseda 29.3.)…Dokonca už vieme vypočítať ich náklady a úspory z toho, že populácia prežila, vyzdravie, je v bezpečí (prečo by inak vznikli tie “repatriácie našich občanov zo sveta?), vzdeláva sa. Ekonometriu do rovníc dotvára život sám, podľa efektivity investovania do zdravotníctva či bezpečnosti, podľa vyčíslenia lehoty kedy skončí pandémia. A ako skončí. … Vieme si vôbec  predstaviť, že by niekto v decembri 2020 požadoval vo vláde a v parlamente mimoriadne finančné zdroje na tie štyri dnes základné a zásadné okruhy činností, ktoré vláda SR zabezpečuje, pričom si ani možno neuvedomuje, že plní spoločensky prijateľné nové makroekonomické kritériá? Preto môžeme smelo hovoriť o nových makroekonomických kritériách, ktoré minimálne v marci až v máji 2020 a možno i dlhšie, budú tvoriť predpoklad úspešnosti hospodárstva danej krajiny. Pretože to znamená, že v našej vlasti aspoň to funguje a zdroje sa orientujú tam, kde je treba zachraňovať zdravie občanov a pomáhať pri prekonávaní nákazy.“

Čiže sem ponúkam taký prvotný náčrt nových makroekonomických ukazovateľov, ako ich prinášal život v 2020:

STAROSTLIVOSŤ O ZDRAVIE (HC) HC = počet obyvateľov štátu lomeno objem finančných prostriedkov vynaložených do zdravotníctva

VZDELÁVANIE (EC) EC = počet ľudí v štáte vo veku od 5 do 30 rokov lomeno objem finančných prostriedkov vynaložených do vzdelávania

ZABEZPEČENIE SOCIÁLNEHO ROZVOJA POMOCOU POSKYTNUTIA PRÁCE (WSG)

WSG = počet občanov štátu v aktívnom hospodárskom veku lomeno objem finančných prostriedkov v krajine vyplatených štátom, podnikmi, súkromnou sférou (dá sa podľa daňových priznaní)

OCHRANA PRED NEBEZPEČÍM (TDP) TDP = počet obyvateľov štátu lomeno objem financií vynaložených štátom na kontrolu a údržbu bezpečnosti (hranice, karantény, atď)

prirodzene, že sú to už veľmi zhrnuté – agregované čísla, ale skladajú sa z desiatok ba stovák upresňujúcich údajov

No a takto ak už máme „ošetrené“ nové kritériá a pojmy, môžeme sa v štúdiu knihy vrátiť ku kapitole 1 a to k načrtávaniu ekonomických základov koncepcie ekonomiky po kapitalizme, a to k predstaveniu tých troch čŕt ekonomickej demokracie. Radšej by som ale ešte uprednostnil zmienku o korektúrach ekonomického modelu ekonomickej demokracie pri uplatňovaní v praxi. Z jednoduchého dôvodu: Vysvetliť model ekonomickej demokracie nestačí. Znel by už staticky, áno, my potrebujeme naštudovať tú schému, ale príčinou nutných korektúr bude neustále turbulentnejší vývoj globálnej ekonomiky a vzájomné prepletanie sa sociálnych, ekonomických, ekologických i civilizačných problémov od lokálnej až po globálnu úroveň.

komentár pred textom:

Denne pribúdajú nové udalosti, pri ktorých sa ekonomická aj spoločenská realita vyvíjajú ďalej. Udalosti vo svete sa rozbiehajú tak rýchlo, že ekonómovia i politici sú postavení pred skutočnosť okamžite zareagovať na zmenenú situáciu vo svete a v spoločnosti a v tej chvíli potrebujú mať vedomostný repertoár a nejakú ucelenú koncepciu o tom, ako sa vyznať v súčasnom ekonomickom a spoločenskom chaose zanikajúceho globálneho kapitalizmu  a uplatniť inú ako liberálnu a kapitalistickú alternatívu ľudskej spoločnosti.

A aj preto som tú Výzvu pre slovenskú i českú inteligenciu: Výzva pre generácie, ktoré zažili systém socializmu i kapitalizmu, dal vopred a nie až sem. I keď som už v roku 2017 žiaľ konštatoval, že inteligencia opäť raz (a tradične) sklamala a prispôsobila sa politickému „hlavnému prúdu“  euroúnijného názoru . Konštatujem, že naša inteligencia  spieva piesne toho, koho „chlieb je“… platí to i v roku 2024.

Kapitoly 1.4. a 1.5. knihy Ekonomika po kapitalizme

Komentár: Naozaj je tu nutné opakovať presne význam pojmu výrobné sily a pracovné výrobné vzťahy. Ľudia sa v tomu už dávno „stratili“ a iba manažér, ktorý denne pracuje v produktívnom ekonomickom subjekte vie podľa klasifikácie účtovníctva a základných prostriedkov hospodárskeho subjektu a podľa kategorizácie práce z pracovných zmlúv zadefinovať, ako to je v jeho podniku. Verejnosť sa v tom už „dávno utopila“…

Takže si ideme predstaviť sociálno-ekonomický systém ekonomickej demokracie. Predovšetkým než dám text, pripnem sem diagram troch čŕt ekonomickej demokracie s ich prienikmi a cieľom – na čo sa sústredí ekonomická demokracia. V knihe je to obrázok na str.50, ale to je až po tých nových makroekonomických kritériách. Chcem, aby ste mali už teraz tú schému „na očiach“…

Čo je to ekonomická demokracia?

Samozrejme, že to definovanie tých troch čŕt ekonomickej demokracie som si už prispôsobil a aj ich redefinoval, pretože tak sa mi najlepšie hodia do popisovania ekonomiky po kapitalizme.

KAPITOLA 1.

Náčrt ekonomických základov koncepcie ekonomiky
po kapitalizme (ekonomickej demokracie)

komentár: Oveľa podrobnejší výklad troch čŕt ekonomickej demokracie nájdete v knihe Coopindustria, tu sa ozaj iba odvolávam a definujem základný pojem pre pochopenie, v čom tie tri črty ekonomickej demokracie pomôžu k tomu prechodu na ekonomiku po kapitalizme. Mnohí to nepochopili a „nechcú budovať v lone kapitalizmu“ svet a ekonomiku po kapitalizme. To sú tí naivní, ktorí veria,že Lenin sa v mauzóleu raz zobudí, alebo aj tí, čo dnes pomocou „progresívneho prístupu v demokracii“ posúvajú úroveň pionierskeho „poručíme větru/dešti“ na vyšší ideologický stupeň, príklad gríndílu. My ostatní však realisticky vieme, že ak nezmeníme ekonomický základ kapitalizmu ešte za demokracie, nijako to nepôjde. A tie tri črty práve ekonomickej demokracie sú efektívnym nástrojom, ako niečo zmeniť: získať ekonomické zdroje, sami rozhodovať o alokácii zdrojov a korektne „férovo“ rozvíjať trhy. Preto to považujem za najefektívnejší ekonomický nástroj, aký doteraz existuje.

1.6. Zamestnanecká samospráva na báze ekonomickej participácie

späť ku knihe:komentár k textu: Mnohí si „zapamätali“ z popisovania ekonomickej demokracie, „že tu ide o založenie družstva“, nuž a naši mudrckovia zas pričlenili ku pojmu družstvo pojem poľnohospodárske družstvo, čiže „jéerdé“. Všetko zle pochopené! Tú právnu formu hospodárskej organizácie „družstvo“ som vybral práve preto (spoliehal som sa na historickú pamäť), lebo v obchodnom zákonníku SR zostala ako jediná s možnosťou založiť firmu jednoducho a bez kapitálu a rozvíjať v nej činnosť takmer svojpomocne…nebol som pochopený. Ale viem aj príčinu: Tridsať rokov masmédiá a politici vtĺkali verejnosti do hlavy, aké ohavné to bolo, to združstevňovanie – a ako sa tam šafárilo. To nie je pravda, ale kto by sa dnes odvážil oponovať. A takisto ponovembrový zákon o nutnej transformácii družstiev na tzv.podielové družstva, kde si každý člen družstva majetnícky strážil svoj podiel a hlavne podiel na dividendách, to všetko spôsobovalo zmätok v hlavách verejnosti. Práve preto nebolo žiadne také družstvo na Slovensku ani po vydaní knihy zakladané – všetci chcú byť hlavne podielnikmi. Nevysvetlil to dobre ani L.Blaha vo svojich propagandách o „kooperativách“ ako napr. baskický Mondragon. A pritom práve v knihe Coopindustria som uviedol názorný príklad, ako sa z kapitálovej firmy, z akciovej spoločnosti, stala zamestnanecká samospráva. Prirodzene, s právnou formou podľa zákona – družstvo…

ťažko je niekomu pochopiť, ako je to s členstvom v zamestnaneckej samospráve: Preto je tu ten obrázok „federálneho trojlístka“ pracovníkov firmy. Inak, ten je prevzatý zo skutočných materiálov manažérskej školy Open University Business School – ešte stále žijeme v kapitalizme, preto je účinné preberať tieto schémy z podnikovej praxe.

1.7. Spoločenská kontrola investícií

komentár:_ Tu zdôrazňujem: tu je potrebné jasne deklarovať, že v ekonomickom systéme bude možné celospoločenský, teda štátom vlastnený podnik resp. výrobné prostriedky zveriť do správy kolektívnemu vlastníkovi, zamestnaneckej samospráve, ktorá teda bude odvádzať štátu jedinú podnikovú daň – a to je tá daň z výrobných prostriedkov, ak to bude vlastníctvo kolektívu. Ak bude mať zamestnanecká samospráva v držbe štátny, národný, teda celospoločenský majetok,  bude táto daň ako poplatok z prenájmu. Žiadna iná daň ani iný poplatok za prenájom nebude môcť existovať, pretože to už by bolo dvojité zdanenie toho istého majetku.

pozn.: Práveže nič nové pod slnkom: Ako keby každé vydané EURO nepodliehalo už pri žiadosti o eurofondy totálnemu preskúmaniu projektu a ako keby výlohy na projekt nepodliehali v každom mesiaci totálnej kontrole, ba aj sankciám vrátane kriminálneho trestného sadzobníka, ba aj už dlho po investovaní pri fungovaní investície. Fatálny rozdiel bude ale v podstatnom: Spoločenská kontrola investícií bude vykonávané LEN na štátnej a/alebo obecnej úrovni, v žiadnom prípade nie z úrovne integračného zoskupenia ako „brusel“…

najhorší možný odstašujúci príklad „bruselskej kontroly“, manipulovanej politickou opozíciou : Čapí hnízdo v Čechách

1.10. Trhová ekonomika zostane v podobe férového trhu a vzájomne výhodného obchodu

komentár autora k textu: tu zvýrazňujem tento fakt: „Ak je základom prosperity kapitalizmu nerovnosť, kde trhy veľmi dôkladne oddeľujú úspešných od neúspešných na základe konkurencie, tento konkurenčný proces síce vytvára bohatstvo pre krajinu ako takú ( v zmysle makroekonomických kritérií cez HDP), ale nešíri to bohatstvo vytvoreného produktu medzi všetkých obyvateľov danej krajiny„ a skúste si to vyhodnotiť smerom ku Slovensku s jeho úspešnou výrobou vyše milióna luxustných osobných automobilov za rok a navyše s celým tým priemyslom okolo áut, áno. automotive priemysel – a to máme obrovské dlhy a chronicky nedostatkový štátny rozpočet… nehovoriac už o Ukrajine, ktorá „produkuje obilie“, ale to je komodita v rukách globálnych a najmä amerických korporácií.

Preto to treba zmeniť:

komentár autora: ). V knihe píšem – stav z 2017: „Klíring (angl.clearing), ako oficiálny zúčtovací systém medzi dvomi i viacerými krajinami zanikol a príčinou  zániku tohto zúčtovacieho finančného nástroja je realita, že už neobchodujú medzi sebou jednotlivé krajiny v rámci svojich národných hospodárstiev, ale obchod prebieha „voľne“ bez vplyvu štátov priamo medzi korporáciami a iba „z tradície“ a pre politický prehľad sa ešte vedie evidencia zahraničného obchodu v štáte, či ukazovateľov ako hrubý domáci produkt a podobných ukazovateľov.“ Nuž, ale-nezanikol, píše sa rok 2024 a svet sa rozčlenil na krajiny BRICS, na Eurázijské trhy, na trhy EÚ a rôzne spojenectvá s USA. A najmä počas embárg a „nespolupracovania“ trhov kvôli embargám sa potichu a rôznymi medzištátnymi zmluvami vracia klíring na svoje miesto. Lebo je dnes efektívnejší ako spoliehať sa na to, že nejaká mena zostane „tvrdou“.

Takže ak si zhrnieme tri črty systému ekonomickej demokracie v čistej podobe:

pod týmto zjednodušeným diagramom by som chcel uviesť komentár, ktorý som už dával sem do webu národohospodári pod článok https://narodohospodari.sk/co-o-ekonomickej-demokracii-nevieme-a-ako-by-slovensku-pomohla-ak-by-sme-jej-tri-crty-uplatnili/ a kde som aj písal: Táto schéma mala otriasť slovenskou inteligenciou – ale neporozumeli jej. Nie je to ani kapitalizmus, ani socializmus, určite nie komunizmus, ale v hospodárskej praxi to môže výrazne pomôcť hneď, načo sa čaká? autor diagramu Ing.Peter Zajac-Vanka 2017

a tak pokračujem: je to však už aj popis toho diagramiu k téme „čo je ekonomická demokracia?“

Poďme si vysvetliť, prečo tie tri charakteristiky tvoria tak úžasný spoločensko-ekonomický stroj:

Pozerajme spolu na tie tri kružnice, každá je pomenovaná jednou charakteristikou ekonomickej demokracie, jej črtou.

Ak si ekonomickú demokraciu  graficky predstavíme ako tri okruhy ekonomických činností, ktoré sa postupne sústreďujú – teda v pohybe točia ako kolesá k sebe a prelínajú do jednej kružnice, potom uvidíme v ich prienikoch medzi sebou tri najdôležitejšie budúce výsledky pre ľudskú spoločnosť v 21.storočí :

     I.Celospoločenské vlastníctvo prostriedkov výroby spolu s kolektívnym vlastníctvom, tj.zamestnanecká samospráva pracovníkov v jednom kruhu a férový trh (so vzájomne výhodnou obchodnou spoluprácou) vytvoria rýchlo sa rozširujúcu oblasť spravodlivého prerozdeľovania hospodárskych výsledkov, a to pre celú spoločnosť

     II.verejné investície do ekonomiky a kontrola investícií a riadenie financií bez súkromného kapitálu na jednej strane a férový trh – tj.obchodovanie na základe vzájomnej výhodnosti v druhej kružnici vytvoria čoraz viac sa rozširujúcu oblasť spravodlivého rozdeľovania verejných investícií všade tam kde to spoločnosť potrebuje a to bez používania súkromného kapitálu, ktorý deformuje investovanie v mene neúmerných ziskov do súkromného majetku

     III. no a spravodlivé rozdeľovanie hospodárskych výsledkov a spravodlivé umiestňovanie investícií podľa potrieb tej-ktorej spoločnosti v danej krajine zabezpečia to, o čo ide pri sústredení všetkých kružníc do jedného hospodárskeho a sociálneho systému v každom štáte – vytvoria blahobyt pre všetkých ľudí.

     Ak regulovaný „férový trh“ zabezpečí vzájomnú výhodnosť nákupu i predaja s primeraným a nie špekulatívnym pohľadom na zisk, teda na „odložené náklady budúcnosti“, podporí to z hľadiska charakteru prostredia, teda spravodlivého trhového prostredia, aj spravodlivé prerozdeľovanie hospodárskych výsledkov podnikov, ale aj spravodlivé rozdeľovanie verejných investícií, a to bez korupcie a špekulácií.

     Tento systém bude fungovať, pretože v ňom niet deformácií súkromného obohacovania sa neprimeranými ziskami, koristením na úkor iných, ani špekulácií ako podviesť a koristiť na neférovom základe. Prinesie pre ľudí , ktorí ho spoluvytvárajú, blahobyt. Prinesie dostatok prostriedkov pre živobytie i pre rozvoj. A nové generácie si ani neuvedomia, že toto je naplnenie pojmu socializmus, o ktorý sa usilovali predchádzajúce generácie našich dedov a otcov v 20.storočí na Slovensku. A to aj bez politických ideí a čisto prakticky na hospodárskom základe. My máme šancu uviesť tento systém do života.

SUMARIZUJEM V APRÍLI 2024:

Po 1.Nestačí iba, aby nastala tzv.zmena zdola a ľudia si sami vytvárali „družstvá“ na základe participácie so vzťahom zamestnanec = vlastník. Pretože v súčasnej globálnej i domácej situácii obsadenosti, ba až kolonizovania ekonomiky, napr. tej slovenskej sú a budú tieto hospodárske subjekty veľmi slabé a ich ojedinelé výhonky sú dnes skôr pre dosahovanie vlastných cieľov sebestačnosti v komunite (napr. výroba potravín, pestovanie nejakých plodín, spracovanie niečoho pre svoju komunitu a pod.) a nepresiahnu hranicu obce. Vlastne z praxe vidno, že sa toho chytili ľudia už v existujúcich občianskych združeniach. A správne. Ale – to nestačí pre zmenu celkovo…

Po 2. Musí prísť súčasne „zmena zhora“, tj. politicky cez zákonodarný zbor republiky a cez vládne opatrenia. K tomu musí byť ľudom republiky zvolená vhodná politická konštelácia, ktorá bude rozumieť národnému hospodárstvu, alebo bude už potrebovať krízovo uskutočňovať záchranné práce pre hospodárstvo krajiny. Myslím tým, musí prijať konsenzus o nutnom znárodnení, o nutnej potravinovej sebestačnosti, o zdanení zahraničných investorov, o podpore vytvárania štátnych, či národných podnikov ako ekonomických zdrojov republiky.

Po 3. republika musí mať šikovnú diplomaciu a prezidenta, ktorý dokáže v geopolitickom chaose vyhľadávať príležitosti pre hospodárske uplatnenie vlastných štátnych podnikov a budú schopní rozvíjať obchodné kontakty na všetky trhy so svete tak, aby mohli hospodárske zdroje obnoveného národného hospodárstva získavať na trhoch čo potrebujú skutočne a predať svoju vlastnú produkciu, nie produkciu cudzích zahraničných investorov. To bude mimoriadne ťažké.

Poznámka ku štúdiu knihy: Nejde o revolúciu: Ide o obrat politiky a hospodárstva dovnútra s tým, že chceme zabezpečiť pre Slovensko blahobyt. Veď to je aj zmyslom tejto knihy – naučiť sa to robiť.

Došli sme do bodu, keď by sme už mali rámec pre novú ekonomiku po kapitalizme a jasne sme si stanovili aj cieľ: Blahobyt ľudí. Máme však problém v 21.storočí: KTO BUDE USKUTOČŇOVAŤ TÚ PRÁCU SO ZMENOU EKONOMICKÉHO SYSTÉMU?

Skepticizmus diskutérov bol neuveriteľný: Jedni tuho „veria“, že Lenin vstane z Mauzólea v Moskve a uskutoční „VOSR“ II. Komunisti a celá ľavica hľadá rýchlo, kto bude tým proletariátom, ktorý bude hýbať dejinami…ale nenachádza ho…v druhej polovici 21.storočia už proletariát ako trieda NEEXISTUJE…je prekarizovaný…v ďalšej časti sa dozviete, z akých zdrojov a príčin som „našiel“ novú triedu pre nový ekonomický zdroj, v diele američana P.F.Druckera „Postkapitalistická spoločnosť“, ale ani to sa u slovenských intelektuálov „neujalo“, …ale ani vo svete, žiaľ…

.A tak sa vráťme ku hľadaniu záujmov a spoločenských skupín, ktoré by mali mať záujem na zmene ekonomiky na postkapitalistickú a je to aj ich životný záujem ak nechcú zaniknúť.. o tom je INTERMEZZO I. V KNIHE.

Objavuje sa nová masová politická trieda – občania národného štátu INTERMEZZO I.

komentár: Áno, po mnohých zaváhaniach, či je to tak, ukazuje sa, že ľudia, ktorí sú občanmi jednotlivých štátov, ešte stále národných štátov, pod tlakom eurobyrokracie z „bruselu“ i na základe skúseností s vlastnými vládami a parlamentami, ktoré ich doviedli do hrozby nukleárnej vojny, ktoré vedú zástupnú vojnu globálnych mocností na Ukrajine, občania štátov, ktorí sú šokovaní vývojom prístupu k nelegálnej imigrácii z Afriky a Ázie, ktorí vidia huckanie do vojny namiesto hlasovania za mier, ktorí ako-tak prežili opatrenia pandémie a sú v neustálom strese zo zvyšovania cien, z energetickej krízy, z opatrení grindílu, ktoré im lezú „až do chladničky“, zrazu sa ukazuje, že občania jednotlivých národných štátov – precitajú… a vo volebnom roku 2024 to už dávajú hlasne a hlasovaním najavo…zatiaľ len voľbou…

3.2. Zaradenie nového ekonomického zdroja pre 21.storočie – vedomostí

No ale keď chcem pokračovať v texte knihy, potrebujem sa vrátiť ku problému chýbajúcich nových pojmov a kritérií. A jedným z nových pojmov sú vedomosti – angl.knowlegde. Nenašiel som ich ani v bázickom diele D.Schweickarta a dosť som ho kritizoval za to. Pretože ekonomický zdroj VEDOMOSTI sú ľudským faktorom a dobre ho identifikoval Peter F.Drucker. Ale technokrati uprednostnili faktor informačných technológií a už sa v roku 2024 hrnú na nebezpečný smer Umelej inteligencie…poďme pekne po poriadku.

Prvenstvo definovania vedomostí (knowledge) a teda produktivity vedomostí pomocou ich riadenia (knowledge management) patrí americkému „guru“ v manažmente, Petrovi F.Druckerovi, ktorý celú problematiku široko rozpracoval k diele Postkapitalistická spoločnosť. Vedomosti sú zvláštnou „surovinou“ , ktorá sa exploatáciou neznehodnocuje, nemíňa, ale naopak, obohacuje a znásobuje sa.

skúsme si to trochu analyzovať, o čo ide…a ako sme tou analýzou k čomu došli aj sami:

Komentár 2024: A neverili by ste, ako sa v globálnych korporáciách tento faktor nového ekonomického zdroja ututláva…alebo vám vyplatili pri odchode z práce aj peniaze za všetko, čo ste pre firmu za dobu práce vymysleli, vytvorili, ak to nie je „patentované?“…

3.3.Vedomosti definované ako nový ekonomický zdroj, výrobný faktor pre 21.storočie

v itinerári obsahu knihy je aj druhý nadpis: 3.3. Produktivita vedomostí definovaná ako nový ekonomický zdroj a výrobný faktor pre 21.storočie z kap.3 .Chýbajú nám nové pojmy a kritériá

komentár: Tak ku tejto oblasti by som rád pripojil svoj vlastný vedecký článok a ku riadeniu vedomostí som mal po roku 2000 viac prednášok, prezentácií a článkov v časopisoch. Sem skúsim dať link na:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Vedomostn%C3%A1_spolo%C4%8Dnos%C5%A

Vedomostna-spolocnos ako súčasť rodiacej sa postkapitalistickej spoločnosti t-CEEOL-Ing-Peter-Zajac-Vanka

a do tejto knihy som na základe už prechádzajúcich tvrdení zapísal text:

3.4. Vznik nových spoločenských tried

V politicko-ekonomickej štúdii Postkapitalistická spoločnosť si Peter F.Drucker všimol, že s nástupom vedomostí ako nového výrobného faktora a ekonomického zdroja v 21.storočí vznikajú ešte neuvedomelé nové spoločenské triedy. 

komentár: Ako písal Dolejš, „len sa otvára perspektíva novej triedy. triedy samosprávnych spoločenských vlastníkov,„

Žiaľ, ako keby sa niečo pokazilo, naschvál, alebo to zanikalo ako všetky predchádzajúce manažérske „nadšenia“, po roku 2000 asi až do roku 2003-4 tieto snahy „zmĺkli“…alebo boli umlčané? Z množstva mojich prezentácií a dokonca školení po roku 2000, založil som a pôsobil aj v Obč.združení Knowledge management Institute Bratislava, tj.Inštitút pre riadenie vedomostí, zostali len články, časopis Knowledge Management v slovenčine, „ajťáci“ udali manažérom iný smer, na tzv.datamining, tzv.knowledge sourcing, ako keby sa sami zľakli tej perspektívy byť „knowledge workers“. Niečo sa pokazilo…prestal to byť „dobrý biznis“ pre podnikanie a politicky sa to neujalo. Pričom tie príklady, ako sa dajú vedomosti zužitkovať, ba rozvíjať v manažérskej praxi boli atraktívne: napríklad postupy S-E-C-I, tj. v rámci pracovníkov rôznych tímov postup Socializácie – Externalizácie (skúseností a vedomostí, ktoré vlastnia) – Konverzie ( učiť sa od druhých a odskúšavať to – kto si spomenie na dielo Petra Senge „Piata disciplína manažmentu?) až Internalizácie (tj.prijatie nadobudnutých vedopmostí a ich uskutočňovanie v praxi).

Dobrý príklad na produktivitu vedomostí z histórie bol z napoleonských vojen: Aby mohol Napoleon s armádou uskutočniť ťaženia do Európy a do Ruska, vyhlásil odmenu tomu, kto dokáže zabezpečiť konzerváciu a teda uchovanie jedla počas dlhého obdobia a pritom skladovanie popri putujúcom vojsku. Presadilo sa „apretovanie“ a teda „pasterizácia“ do plechových a sklenených nádob (fliaš), kde jedlo -hotové, nakladané alebo varené dokázalo vydržať mesiace a otváralo sa v menších, logisticky zvládateľných obaloch ako sklo, konzerva z plechu…Napoleon vyplatil odmenu za zvládnuté prenesenie vedomostí do praxe a jeho vojská boli aj vďaka prítomnosti vždy hotového jedla u vojakov „neporaziteľné“, neboli odkázaní na miestne zdroje…takto vedomosti zabezpečili sproduktívnenie potravinárskeho priemyslu dodnes.

Nenapadá vám niečo pre súčasnosť?

Ku postupu v knihe: Pokročili sme už veľmi hlboko do spôsobu, akým sa dá vytvárať ekonomika po kapitalizme v súčasnosti. Nie je to žiadna „chiméra“, idealizovanie, fantazírovanie. Načrtli sme si ekonomické základy koncepcie ekonomiky po kapitalizme (kap.1), analyzovali sme si Iné makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele (kap.2.), pomenovali sme si nové pojmy a kritériá (kap.3.), identifikovali sme si, kto bude nositeľom tých zmien (Intermezzo I) a v akom „priestore sa pohybujeme (Intermezzo II.). a preskúmali sme posun spoločenského zmýšľania, ktorý unikol politológom i politikom a iba živelne sa zatiaľ jednotlivé spoločnosti v národných štátoch učia, čo sa vlastne stalo. Ako sme zistili tu v texte kap3.3. a 3.4..tými tromi znakmi charakterizujúcimi politickú triedu zo sociologického hľadiska totiž sú: masovosť( doplnená uvedomovaním si svojbytnosti) – spoločný osud (teda rovnaká sociálna situácia a perspektiva spoločného osudu v budúcnosti) – pocit spolunáležania k rovnakému svetu (kultúrnym a sociálnym hodnotám). Tak a sme asi v 60% knihy. Teraz to už bude o samotnom uvedení ekonomiky po kapitalizme do praxe a o súvislostiach s tým spojených.

A prechádzame na

KAP 4. Samotné uvedenie ekonomiky po kapitalizme do praxe

Komentár: Pôvodne som dával do knihy už odprednášané diagramy demokratického podniku, jeho finančné toky, schému rozhodovania, schému vlastnenia, ale vydavateľovi sa to nepáčilo, dal si tam vlastné diagramy. No dobre:ale tu mám možnosť použiť tie isté pôvodné diagramy, ktoré som napríklad už dal do knihy Coopindustria. A uvidím, či to bude treba ešte raz vysvetliť. Zatiaľ toľko…

komentár ku knihe: Ten Národný podnik dnes som už objasnil skôr v stati 4.3.3. Národný podnik dnes, ale dávam to sem pre poriadok a aby to bolo pohodlné

link http://4.3.3.-Narodny-podnik-dnes

takisto ešte raz ten diagram n a ktorom možno vysvetliť, že podstatný rozdiel od kapitálovo založeného podniku je v tom, že v demokratickom podniku tzv. ZISK zostáva na prerozdelenie samotným členom zamestnaneckej samosprávy a „neodteká“ nejakým mimostojacim vlastníkom kapitálu, ktorí si prisvojujú nadhodnotu. A o tomto rozdelení (teraz to už nazvime správne: hospodárskeho výsledku) rozhodujú sami členovia samosprávy demokratickým hlasovaním

Komentár 2024: Vtedy som si myslel, že to vyvolá nadšenie ako medzi tými, ktorí majú naštudovanú Marxovu teóriu nadhodnoty, tak i medzi samotnými budúcimi zamestnancami, ktorí z toho pochopia, že už žiadne peniaze neodtečú bankám a cez dividendy „kapitalistom“, ale že o peniazoch rozhodujú sami zamestnanci. Zostal som trpko sklamaný – nielen že už po 30 rokoch „výchovy ku kapitalizmu“ čo začal u nás Klaus národ zblbol a stále hľadal, aké podiely zo zisku dostane, ale aj teoretici nedôverčivo pozerali, že „veď to nie je možné! – natoľko sa zažrala do ľudí tá mantra o tom, že kapitalistovi patrí zisk. Smutné.

4.3.2. Demokratický podnik podľa princípov ekonomickej demokracie

základný princíp jeden pracovník = jeden vlastnícky hlas

A samotné diagramy sú prevzaté z knihy Coopindustria

a na prednáškach sa mi to lepšie objasňovalo takto:

Tu som potom mohol vysvetliť, ako je to s tzv.kmeňovými zamestnancami – že to sú členovia samosprávy, ostatní z „trojlístka môžu mať konzultatívne práva, ale nie vlastnícke práva a teda nie „podiely z hospodárenia“

Sprievodca knihou – môj komentár autora 2024: Takže sme prišli k záveru, že vieme zmeniť tú základnú hospodársku „bunku“ ekonomiky, ktorou je podnik, teda hospodársky subjekt, podnikajúci a pôsobiaci s inými princípmi ako na princípe súkromného vlastníctva a kapitálu. Ono vlastne tu žiadnu fantáziu zapájať netreba, staršie generácie Čechov a Slovákov ešte pracovali v národných podnikoch i v družstvách a to jedno najúspešnejšie, JZD Agromkombinát Slušovice, sa mal stať vzorom samosprávnych podnikov na báze družstva pre 9.päťročný plán národného hospodárstva ČSSR od roku 1990.

V čase napísania knihy dokonca ešte bol v Obchodnom zákonníku SR definovaný hospodársky subjekt, a to DRUŽSTVO, podľa neho sa mohli vytvoriť stanovy a organizačný rámec pre zamestnaneckú samosprávu. Kritici, ktorí hovoria, že predsa už museli byť všetky družstvá podľa zákona o transformácii družstiev na podielové (1991) sa mýlia v tom, že potom už vnútorné uznesenia podľa výročných schôdzí družstva mohli do svojich stanov definovať to, čo potrebovali, teda i princípy zamestnaneckej samosprávy a rozdeľovania hospodárskeho výsledku družstva podľa princípu jeden člen družstva = jeden hlas ako vlastníka.

…Tragédiou histórie je, že sa o to ani nik nepokúsil. Až natoľko bol „národ“ zblbnutý vidinou bohatstva a vlastného súkromného podielu na zisku, že ako to vystihol bývalý minister poľnohospodárstva SR Pavel Koncoš (vtedy za SDĽ) , v družstvách sa vytvorili „kliky“ z predsedov a ich ľudí a tí nedopustili takýto princíp, skôr si uzurpovali väčšinu podielov a tým vlastne premieňali družstva na skryté akciové spoločnosti, samozrejme názov družstvo ponechávali. Tým skôr ani novozakladané družstvá v praxi nevznikali inak ako skryté akciovky.

Poskytujem tu obrázok charakteristík družstva tak ako som ho prezentoval na prednáškach v 2016, 2017…

Pýtajte sa autora, prečo nevzniklo JEDINÉ DRUŽSTVO NA SLOVENSKU podľa týchto zásad v rokoch 2016 – 2023? Odpovedám úprimne: NEVIEM!…nechápem...z informácií vo svete je to časté, najmä v pestovateľských krajinách v Latinskej Amerike, na Cejlóne, v Stredomorí pestovatelia olív, ustríc, mandariniek, zeleniny, v Taliansku, Grécku, Španielsku, v Tunise…ešte aj americký veľkoproducent brusníc Ocean Spray je právnou formou družstvo…nakoniec názov Coopindustria sa vyskytuje v Taliansku: a zostal som prekvapený, že to sú tam družstvá viac s priemyselnou výrobou ako poľnohospodárske….

nuž a k tomu už len „perličku“ z trpkého suda autora: všade kde sme diskutovali, vyskytlo sa pre mňa nepochopiteľné chápanie pojmu družstvo – vždy si všetci mysleli, že to „musí“ byť zákonite poľnohospodárske družstvo ako „jéerdé“…a pritom aj v knihe Coopindustria píšem o priemyselnom kovoobrábacom závode, nie o „jéerdé“…(( JRD- za socializmu názov Jednotné roľnícke družstvo…))

Takže záver a posun do ďalšieho štúdia knihy:

Založiť zamestnaneckú samosprávu formou právneho subjektu je jednoduché, dodnes k tomu potrebujete aspoň piatich ľudí a zložiť sa na zakladateľský zákonný vklad celkovo 1.250 eur, spísať Zápisnicu zo založenia a Uznesenie zo zakladacej schôdze, podpisy a žiadosť o registráciu v obchodnom registri. Problém nastáva v sociálno-psychickej a morálnej rovine „našincov“ (( typický: „…ja že mám spoluvlastniť s ostatnými a pracovať pre nich?!“))… prakticky nik nechápe, že si zakladajú vlastný podnik a vytvárajú vlastný ekonomický zdroj…bol som toho svedkom veľa ráz a je to pre mňa horké sklamanie…

POSUN do knihy: Doteraz sme rozoberali reálne rýchlo uskutočniteľné prípady, ktoré dokonca vieme podložiť skúsenosťami z našej hospodárskej minulosti. Odteraz ale budeme pracovať na základe teoretických postupov a vzorov, samozrejme vybratých od najlepších mysliteľov v manažmente ako Charles Handy, Peter Senge, P.F.Drucker a budeme si názorne definovať, ako pôjde vytvárať aj iné variácie hospodárskych subjektov, respektíve ďalšie zásady podľa ktorých rôzne hospodárske subjekty môžu ( a som presvedčený, že budú,) fungovať.

Ale ešte predtým uvediem z knihy INTERMEZZO III. Tak nejako novinársky som pociťoval, že treba „otriasť“ študujúcimi nejakým desivým prípadom, ako môže skončiť celospoločenské vlastníctvo v súkromných rukách a ako si na Slovensku dokážeme zničiť nielen ekonomické zdroje, ale aj tradície a vlastne i životné prostredie. Prípad kúpeľov Korytnica…

Prípad kúpeľov Korytnica  INTERMEZZO III.

azda ešte sú k dispozícii linky a ak nie, odpíšte si link na youtobe kanál Ivana Donovala, najlepšieho slovenského URBEXERA.

https://www.youtube.com/watch?v=VRt7WwaUQoo   pramen v Korytnici (video o prameni od Zlatka Banoviča 2017)

https://www.youtube.com/watch?v=3GnvoJI84J8  opustene kúpele Korytnica (video Ivan Donoval, 2017)

Kúpele Korytnica https://www.youtube.com/watch?v=bcgqsXiMOSY od /Urbex Dokument/ MOMENT OF URBEX rok 2022

Len dovätok ku Kúpeľom Korytnica: Na jeseň 2018 som sa zastavil na parkovisku areálu kúpeľov Korytnica autom cestou na prednášku, viezol som ekonóma Ing.Mariana Vitkoviča na Oravu a chceli sme to na vlastné oči vidieť. Čítal moju knihu. Aby sme nekrivdili…Po krátkej prechádzke spred parkoviska, tam kde vidno budovu stáčiarne minerálnych vôd a v diaľke cestu ku schátralým objektom a nejaký nový pristavený súkromný penzión..nik, sme sa radšej so zimomriavkami na tele vrátili do auta a odišli sme. Bolo počuť brechot /asi ostrých/ psov, všetko tu bolo „mŕtve“ a natáčali sa na nás kamery z parkoviska…nebolo jasné nikde, komu to tam patrí…a neviem, aká je tu situácia na jar roku 2024…ALE – môže to byť horšie ako to „zbúranisko“ národnej pamiatky budov Obchodného domu Dunaj na centrálnom Námestí SNP v hlavnom meste SR Bratislave V ROKU 2024? To sme sa kam dopracovali?!

4.3.4. Spoločnosť organizácií. Koncept občianskeho podniku.

Odteraz teda budeme pracovať na základe teoretických postupov a vzorov, samozrejme vybratých od najlepších mysliteľov v manažmente ako Charles Handy, Peter Senge, P.F.Drucker a budeme si názorne definovať, ako pôjde vytvárať aj iné variácie hospodárskych subjektov, respektíve ďalšie zásady podľa ktorých rôzne hospodárske subjekty môžu ( a som presvedčený, že budú,) fungovať.

Začnime trendami

komentár 2024: Asi som to vtedy do knihy mal dať ako „varovanie“. Konkurenciou k týmto trendom spoločnosti organizácii sa stali asi „mimovládky“, ktoré si naštudovali Sorošovo dielo „Open Society“(Otvorená spoločnosť) a to najviac čítali stúpenci progresívno-liberálneho prúdu. Prečo? Masovo sa rozšírili tzv.mimovládne alebo neziskové organizácie a (to netvrdím ja, ale aj konzervatívne masmédiá a politici, ale napríklad i teraz premiér SR Robert Fico) tie dostávali masívnu finančnú podporu. Nadobudli veľký masmediálny vplyv a to až taký, že začali v mnohých krajinách ovplyvňovať nielen verejnú mienku, ale aj zákonodarcov a dostávali sa do vlád. V ČR „Piráti“, u nás v SR „Progresívne SLovensko“. Dovtedy by to bolo v poriadku, ale žiaľ, príliš si uzurpovali verejnú mienku a začali presadzovať príliš „ideologizáciu“ politiky. Až sa to začalo zvrhávať. V nadštátnej štruktúre napríklad Európskej únie aj v ich komisiách začali nielen ovplyvňovať rozhodnutia Komisií „bruselu“, ale priamo zasadli do euroúnijných úradníckych pozícií…ale toto nie je ten trend, o ktorom písali Senge, Handy, Drucker. To je zvrhlý trend, ktorý presadil multimilionár Soroš. A pokazil tým, čo sa dalo…pretože spoločnosť organizácií je vynikajúci trend s ľudskej spoločnosti a jej organizovaní činností, ale malo to byť sociálno-hospodárske úsilie. A tie „mimovládky“ z toho urobili politický ideologický program.

Ale preto nezanevrieme na koncepciu OBČIANSKEHO PODNIKU , pretože ten pôsobí v oblasti práce a nie v oblasti politiky a ideológie ako tie mimovládne organizácie.

A objavíme koncept pomenovaný ako Občiansky podnik

komentár 1.mája 2024: Do knihy som tak nejako predvídavo vložil aj sedem základných princípov dôvery, ktorú vypracoval na základe praxe z organizácií anglický filozof Charles Handy a potvrdil mysliteľ v manažmente Peter Senge. Ukázalo sa, že to funguje: Verejnosť vo svete i v každej krajine a teda i u nás na základe týchto princípov prehliadla tú ideológiu sorošovských mimovládnych organizácií a „vytriezvela“. Bodaj by nie, ak tieto ideologizované organizácie hlásajú vojnu ( do víťazného konca Ukrajincov, hlásajú nutnosť sebaobetovať sa a vítať ilegálnych imigrantov z Afriky a Ázie, hlásajú nutnosť dodržiavať ideológiu gríndílu až po zničenie európskeho priemyslu a prosperity…a hlavne – neuznávajú žiadny iný názor, prestali mať rady kritické myslenie. A tak namiesto dôvery nastúpila nedôvera a keďže sa musí „veriť“, vieme, že z viery nevznikne dôvera, ale náboženstvo.

A je tu aj pripomienka historika profesora Matúša Kučeru: „Pri tejto príležitosti mi dovoľte poukázať na slovanské tradície inšpirované už od 6.storočia n.l. a zdôraznené v dielach o Veľkomoravskej ríši od slovenského historika Matúša Kučeru, že staré slovanské spoločenstvo sa i počas útlaku či rozpadu dokázalo na báze „výrobného spoločenstva“ zloženého do „družiny“ zorganizovať tak, že vždy znova a znova a po každom rabovaní agresorov zorganizovalo výrobu na svojom území a dokázalo nielen prežiť, ale spoločne vytvárať také hodnoty, ktoré postupne vždy viedli v obnove spoločenstva a zachovaniu života tam, kde pôsobilo. To určite nebolo vyvolané nejakou „ziskovosťou“ či „kapitálovým investovaním“, ale predovšetkým potrebou indivíduí prežiť v spoločenstve, vytvárať „občianstvo“, v ktorom sa jednotlivec angažoval v kolektívnom výrobnom úsilí a tak vytváral spolunáležitosť, takmer „vlastenectvo“ k svojej družine.„

4.4.1. Človek v spoločnosti organizácií

Dostali sme sa až na úroveň individua, jednotlivca, ktorý bude žiť v tejto spoločnosti, v ekonomike po kapitalizme.

4.4. Ako na tom bude jednotlivec ekonomicky?

máte to vyššie v PDF formáte, ale tu vypichnem toto:

„Adam Smith pôvodne definoval človeka ako „homo economicus“, ktorý racionálne pôsobí v živote a používa svoje schopnosti predovšetkým na uspokojovanie individuálnych potrieb a je definovaný ako sebecký a racionálny jedinec. Preto sa zameriava len na uspokojovanie základných životných potrieb individua a na vyniknutie v konkurenčním boji.  Ale človek v spoločnosti organizácií bude plne uspokojovať prakticky celú škálu svojich potrieb v rôznych organizáciách v zmysle definovaných škál ľudských potrieb. A to už sme v organizačnom správaní sa jednotlivca a jeho sociálnych potrebách podľa Maslowových a Alderferových analýz. Ide teda o človeka spoločenského, zapojeného do tímových prác, ťažiaceho zo zdieľania spoločenských a pracovných úžitkov. A k tomu bude mať dostatok zdrojov, organizačných zdrojov v mnohých organizáciách i v základom podniku, v ktorom bude pracovať.“

Do knihy som dal iba odvolávku na Maslowove a Alderferove analýzy správania sa človeka. Veď je to učebnica, študujúci si nájdu zdroje. Ale – nenašli! Testom otázkami som zistil, že tí, čo čítali, to prehliadli, alebo – nepochopili. Lebo stále a všade sa objavuje iba ten prístup „homo economicus“, tj. „koľko to hodí“, aký bude zárobok… a tak sem pripájam v PDF tie diagramy a trochu i objasnenia, to by mal poznať každý študent manažmentu naspamäť:

komentár ku schémam: Pri ekonomickom správaní a zabezpečení svojich potrieb jednotlivec postupuje od základných fyziologických potrieb smerom ku svojej bezpečnosti, k potrebe prináležania ku skupine, spoločnosti, k uznaniu v spoločnosti až ku sebarealizácii. V školách manažmentu sa to objasňuje pre potreby motivácie jednotlivca v podniku, my si môžeme dovoliť to posudzovať z hľadiska naplnenia túžby každého z nás po plnom a hodnotnom živote v spoločnosti. A tu si môžeme odpovedať jednoznačne – NIE, NEJDE VŽDY O PENIAZE!

Ku knihe : pretože však treba ľuďom objasniť, v čom teda bude výhoda ekonomickej demokracie a spoločnosti organizácií, predsa len treba vysvetľovať, ako to bude s financiami jednotlivca. Veď neprešli ani štyri dekády od hospodárskeho systému ekonomiky socializmu a verejnosť úplne prepadla vášni „mať hlavne peniaze, potom už máme všetko.“ Tu v ďalšom to skúsim objasniť:

4.4.2. A ako to bude teda s čerpaním finančných príjmov?

komentár ku knihe v 2024: To nájdete ako argument skôr v knihe Coopindustria – podnik fungujúci na princípoch zamestnaneckej samosprávy: „plná peňaženka: Zisky z podnikania už neodčerpáva žiadny súkromný majiteľ a ak podnik aspoň zachoval produkciu na úrovni pred premenou na demokratický, prejaví sa to na príjme každého zamestnanca.„

Uvedomil som si to počas spätného pohľadu na svoju vlastnú prax za systému kapitalizmu po roku 1989: Vždy, keď som bol zamestnancom vo firme, isteže som dostal „pekné peniaze“, lebo som bol odborník v niečom a potrebovali ma, tak mi zaplatili, ale: nebolo toho toľko, aby som zbohatol, resp. aby to bola stále plná peňaženka. Každý zamestnávateľ mal isté hranice, cez ktoré zamestnanca „nepustil“ A to dokonca ani keď to bola firma, kde som pracoval ako živnostník na faktúru. To heslo ako keby znelo: No to by tak bolo, aby zamestnanec zarábal na prijme viac ako ja manažér, alebo, ako ja majiteľ firmy! Ale som presvedčený, že tam, kde rozhodujeme sami ako zamestnanci i vlastníci súčasne a rozbehneme sa, darí sa nám, tá plná peňaženka bude!

A potom, vyvstáva otázka, či bude potrebovať jednotlivec v systéme ekonomickej demokracie sporiť:

4.4.3. Jednotlivec a sporenie

No a poslednou kapitolou v tejto časti je objasnenie, prečo ani tak sporiť nemusí. Ale to sme už uviedli v časti

1.7. Spoločenská kontrola investícií a je to tu v PDF uvedené ako príklad, ktorý osobne odporúčam vládam prevziať zo systému ekonomiky socializmu: http://4.5-Spolocenska-spotreba- a tu doplním 1.mája 2024, že preto je potrebná aj tá ZMENA ZHORA, pretože tento ekonomický nástroj bude musieť zaviesť zhora vláda SR a zákonodarný zbor SR. A- ani si neviete predstaviť, aký tento nástroj budem mať obrovský vplyv na nárast „HDP“ (ak by sa ešte meral) a teda na rast hodnoty národného hospodárstva – financie sa budú vytvárať i spotrebúvať dominantne v rámci národného hospodárstva republiky.

A prechádzame do finále knihy. Už sme si analyzovali možné i nutné zásahy do ekonomiky na prvej úrovni – podnikovej, na druhej úrovni – obce a regiónov, už vieme čo robiť v oblasti mikroekonomiky a ako to ovplyvní život jednotlivcov v spoločnosti. A teraz prechádzame na tretiu úroveň – úroveň štátu a potom na štvrtú úroveň – celosvetovú, ergo globálnu. Ako prvý – a v knihe to nie je – poskytujem obrázok – koláž zhotovenú ešte pre vysielanie v Slobodnom vysielači B.Bystrica:

4.2. Tretia úroveň: Zásahy na celoštátnej úrovni, či na úrovni regiónu

Ku knihe komentár 2024: Veľmi som rád, že vo viacerých kapitolách a statiach knihy som už uvádzal, čo treba urobiť z úrovne štátu. Viď.Kapitola 2 – a to celá, Kapitola 3 a stať 3.1.,3.2. a 3.3. , stať 4.3.3. o tvorbe národného podniku, potom stať o tom, čo je národné hospodárstvo, ale najmä stať 4.5. Tvorba spoločenského produktu. Pretože všetko čo uvádzam, potrebuje iniciatívu „zmena zhora“, teda aby to presadili zákonodarný zbor (Národná rada SR) a vláda SR. Sem to nebudem opakovať, ale pre kompletizáciu vedomostí odporúčam si opäť tie state prečítať a naštudovať, aby boli možné efektívne zásahy na celoštátnej úrovni.

V ďalšom som sa v kap.4.2. pokúsil urobiť rámec nad vnímaním korporátnych investorov, teda ako sa štrukturujú globálne korporácie a ako prebieha ich proces centralizácie vlastníctva a decentralizácie riadenia až po formu tzv.fraktalizácie – a to v prostredí, ktorí si najprv globálne korporácie „rozbili“ vo svoj prospech v štátoch pomocou DEREGULÁCIE trhu a rozhodovania štátom. Tú fraktalizáciu som schválne vybral z vedeckého pojmu a prístupu z prírody, keď podnik prerastie v nadnárodnú korporáciu a jej ďalší vývoj už smeruje k zákonitej fraktalizácii, teda opakovaniu tých istých organizačných štruktúr i činnosti v každej krajine, možno až po každú obec. A to s tým cieľom, aby sa korporácia „nerozvalila“ do desiatok samostatných firiem a hlavne, aby centralizovaný kapitál mohol stále byť v čoraz menšom počte vlastníkov. Chybička sa však v prírode i v spoločnosti môže rýchlo dostaviť: Akonáhle sa poruší globálny trh a nastanú poruchy v toku financií a v spolupráci trhov, trhy sa začnú rúcať a ochranou pred týmto procesom je práve tá fraktalizácia. Dnes, v roku 2024 sa to už deje – a o to horšie, že iba Rusko bolo pripravené odpovedať na fraktalizáciu globálnych korporácií na svojom území tak, ako to pozitívne vnímam – že si tie fraktály – prisvojilo…

4.2.1. „Fraktálne“  usporiadanie hospodárskych subjektov globálnej ekonomiky

komentár: Tak vidíte, že sa to tak deje: pre verejnosť to najlepšie vidno na maloobchode, reštauráciách, objektoch služieb – McDonalds všade rovnaký, Lidl rovnaký v každom štáte, benzínové stanice značiek – rovnaké služby, rovnaký „brandidng“, sieť reštaurácií, atď. Kde to nie je vidno – to sú firmy, jednotlivé pobočky materskej centrály po svete. To je skryté…

4.2.2. Príklady sieťovania globálnych producentov a spúšťania „fraktálov“

KAP 5. Ekonomické súvislosti vznikajúce pri uvedení sústavy do praxe

a v tom je i kapitola

5.1. Súvislosti s produktivitou a participatívnou ekonomikou

5.2. Iné alternatívy a projekty

Komentár autora ku kapitole 2.mája 2024: Úprimne vyhlasujem, že ani dnes nemám príliš „z čoho variť“ nejaké ďalšie porovnania. Naozaj sa vytvorili celkom zdeformované „posuny myslenia“, teda paradigmy v spoločnosti, založené súčasne na sklamaní z minulých hospodárskych systémov, na zúfalstve pred vedeckým a technickým napredovaním poznania i výrobnej praxe. Dnes je to v progresívnom politickom spektre až takmer viera a ideológia, že potrebujeme zachrániť planétu, ale program GreenDeal, ktorý bol prijatý Euróskou Úniou, je predsa sebazničujúci – a hlavne všetky ostatné kontinenty si ho neprisvojili. Takisto energetickú krízu a už aj úpadok európskeho priemyslu, ktorý je samovražedný, si zapríčiňuje POLITIKA Európskej únie a NATO sama. Ostatné ekonomické zoskupenia sa k tomu nepridali. Žiadny socializmus sa nikde „nekoná“, pretože niet ekonomických zdrojov, niet avantgardnej politickej sily a hlavne – niet proletariátu! A navyše, všetky politiky euroatlantickej civilizácie sa držia kostnatého hesla „Niet inej alternatívy“…do hra vstupuje priam hystéria z obáv z uplatňovania AI (umelej inteligencie) a hrôza z možnej tretej nukleárnej svetovej vojny. Tu už je to územie geopolitiky a politológie, tým smerom nepôjdem.

5.3. Odskúšané vzory z minulosti

pozn.František Nevařil v inej časti dokumentu o socializme napísal, že ČSSR len vo výrobných investičných fondoch spoločnosti vo finančnom ohodnotení mala k 1. januáru 1990 až 5 biliónov a 178 miliárd Kčs ( verejné statky sa nedali vôbec ohodnotiť, keďže neboli trhovo oceniteľné),

No a sme prakticky na konci knihy. Pretože tu nasledovala ešte Vízia, ale tú som už zaradil dopredu, takisto ako aj Doslov. Lenže aby to bola kniha ozaj ako učebnica, chýba tu ešte verifikovanie vedeckého prístupu – a to som urobil už v kapitole

1.3. Model ekonomickej teórie „v kocke“, kde to podľa prístupu Davida SCHWEICKARTA analyzujem tak, aby sa mohli po vedeckom uznaní práce pustiť realizátori do uskutočňovania celého „projektu“ našej budúcnosti.

1.3. Model ekonomickej teórie „v kocke“

komentár: 1.Táto teória tu v knihe musí vymedziť ekonomický model, 2. Ekonomický model by nám mal umožniť, aby sme pri jeho aplikácii mohli využiť rozhodujúce ekonomické experimenty a skúsenosti získané v minulom storočí ( a teda aj naschvál utajovaný model socialistickej ekonomiky ČSSR), 3.Povinnosťou modelu bude objasniť naše porozumenie pre rozličné ekonomické reformy,4. Nástupnícka teória nám uľahčí predstavu, ako bude vyzerať prechod od kapitalizmu k novej spoločnosti a v závere: ústrednou témou diela Po kapitalizme – ekonomická demokracia je hospodársky model ako program ekonomicky životaschopnej a eticky vyhovujúcej formy socializmu. Vôbec sa tým netajím a prezentujem v knihe, že to pôjde i v 21.storočí!

a uvádzam tu množstvo literatúry i webstránky, ktoré Vám umožnia naštudovať túto problematiku ozaj do hĺbky, ako keby „na štátnicu“.

POUŽITÁ LITERATÚRA

a teraz záverečný komentár autora ku dielu v máji 2024:

Tak, milí študujúci túto učebnicu. Azda vám poslúžilo a padlo na úžitok to poprehadzovanie niektorých kapitol a textov oproti knihe. Dal som tu do popredia zostavu, ktorá jasne cieli na hlavný bod vysvetľujúci ekonomiku po kapitalizme: Že to už nebude v žiadnom prípade kapitalistická až imperialistická ekonomika, ba pravdepodobne ani globálna, ale že to nebude ani socialistická ekonomika založená na ideológii komunizmu.

Keď sa konečne ukľudnia politické a ideologické vášne a bude treba z ruín úpadku globálnej ekonomiky vybudovať tu a teraz pre seba na Slovensku fungujúcu ekonomiku, národné hospodárstvo Slovenska, ktoré nás uživí, máte v rukách nástroj a už viete, ako s ním zaobchádzať. Je mi len ľúto, že možno sa ešte dožijem ako starý pán príklonu k takto formulovanej ekonomike, ale už ju asi nezažijem. Ibaže by sa stal zázrak a počas dvoch-troch štvorročných období by sa niečo aspoň na Slovensku podarilo. A tak – držím palce.

Ing.Peter Zajac-Vanka, 2.mája 2024