link https://www.slovenskaiskra.sk/ked-uz-je-temou-verejnosti-vizia-slovenska/
Jedna vízia už bola v roku 2016 prezentovaná ako postkapitalistická…píše Ing.Peter Zajac-Vanka
Na margo správ o tom, že Heger predstavil verejnosti víziu Slovenska na najbližšie roky.
To, čo sa zverejnilo 5. októbra 2020, nie je plán obnovy Slovenska. Nie je to ani vízia, aj keď to tak v článku Pravdy nazvali. Existuje však alternatívna vízia pre Slovensko od národohospodárov Slovenska. Bola tu už dlho komunikovaná a spracovaná Vízia Slovenska na rok 2022. Prvý raz bola prezentovaná vo Futurologickej spoločnosti 21. júna 2016. A dokonca je zverejnená knižne v diele Ekonomika po kapitalizme. Bude vhodné ju tu uviesť. Ale píše sa rok 2020. Práve preto už nepíšeme o cieľovom roku 2021. Posuňme tú víziu do „postkovidového obdobia“. Je to teda predstava o tom, ako na tom bude Slovensko o pár rokov po globálnej pandemickej kríze a po globálnej hospodárskej kríze. Za podmienky, že sa ujmú možnosti riadiť ekonomiku SR slovenskí národohospodári.
Cieľový stav: Slovensko po pandémii a aká bude situácia
Situácia stabilizujúceho sa národného hospodárstva Slovenska usporiadaného na báze uskutočňovaného národohospodárskeho programu. Tento program už pracuje s prvkami národného vlastníctva celoštátneho významu a pripúšťa kolektívne vlastníctvo lokálnych a regionálnych podnikov. Existujú regionálne verejné finančné fondy koordinujúce s národným fondom verejných investícií rozmiestňovanie investícií tam, kam to republika potrebuje, aj s bilancovaním vlastnej produkcie a dodávok po republike. Prirodzene, na technologickej úrovni 21. storočia.
„Slovensko má späť svoje národné hospodárstvo a má nad ním celospoločenskú kontrolu“
Nie cudzí investori a oligarchické korporácie zbohatlíkov, ale štátne národné hospodárstvo vlastní a obhospodaruje skutočné národné bohatstvo Slovenskej republiky a tvorí sa ucelený ekonomický komplex prepojený horizontálne i vertikálne cez domácu produkciu a distribúciu.
Sú obnovené potravinárske výroby spracúvajúce vlastné domáce poľnohospodárske produkty rastlinnej a živočíšnej výroby, toto odvetvie zamestnalo to množstvo všetkých vraj „nezamestnateľných“ obyvateľov a nezamestnanosť je prakticky zlikvidovaná, Slovensko dokáže zamestnať v iných odvetviach aj tých vyše tristotisíc občanov, čo v priebehu troch dekád museli emigrovať za prácou mimo republiky a teraz sa vracajú.
Štátne lesy obhospodarujú lesnú pôdu mimo poľnohospodárskej pôdy a spolu s urbárskymi spoločenstvami spolupracujú na báze technicko-pestovateľskej a údržbárskej servisnej služby, zamestnávajú priamo svojich členov na miestnych urbariátoch – a prekvitajú – zabezpečená je nevídaná ochrana životného prostredia a protipožiarne a protipovodňové systémy, vybudované na úroveň každej obce – takmer sa eliminoval vznik lesných požiarov a záplav;
Potravinárstvo vyvolalo svojimi produkčnými potrebami obrodu spracovateľských strojárskych a technologických výrob, takže vzniklo množstvo závodov a fabrík, všetko prevažne zamestnaneckých samospráv i rodinných firiem pre miestne i celoštátne potreby. Clami sa obmedzil dovoz potravinárskej a poľnohospodárskej výroby a vlastne i strojárskych celkov v tejto oblasti; clá sú dočasným opatrením voči globálnej konkurencii. EÚ to musela kompromisne zniesť – nik však nebráni konkurencii vstupovať do spoločných podnikov a zamestnávať ľudí priamo v SR.
Stavebníctvo sa diverzifikovalo podľa zvýšených požiadaviek na bývanie na bytové družstevné a priemyselné stavebné a krachujúce stavebné podniky prešli do rúk zamestnancov. Rozrástla sa bytová regionálna výstavba nájomných bytových domov. Zamestnanecké samosprávy fungujú na celoštátnych i lokálnych fondoch obnovy bytového fondu národa i projektovej infraštruktúry, vyhľadávajú sa možnosti exportu stavebných prác do oblastí predtým postihnutých vojnami.
Vodné hospodárstvo, lesy a pôdny fond, toto všetko je späť v rukách štátu a štát vytvoril z krachujúcich spoločností zamestnanecké samosprávy a národné podniky – tieto podniky sú plne v rukách štátu a podľa objednávok verejných investičných bánk pracujú tak, že sú v prenájme zamestnancov.
Voda a vodné hospodárstvo sa stalo národným majetkom, ktoré štát spravuje vo forme národného podniku, pretože ten je nescudziteľný. Voda ako strategická surovina bola vnútroštátne vyňatá z trhového mechanizmu a obyvateľstvu Slovenskej republiky sa jej užívanie poskytuje „bezplatne“ na náklady štátneho a verejných rozpočtov. Z verejných bánk. Iné je to s používaním vody vo výrobe a pre účely zahraničných hospodárskych vzťahov – voda ako svetová komodita je spoplatňovaná tak ako vzácna surovina.
Dopravné a cestné infraštruktúry fungujú podľa rovnakej schémy. Niet dôvodu dovážať potraviny a poľnohospodárske výrobky cezkontinentálne a zaťažovať životné prostredie tonami spáleného CO2, znižujeme uhlíkovú stopu.
Podobne pracujú energetické infraštruktúry, takže aj výroba atómovej energie; Mochovce sú konečne plne dostavané a výkonné. Obnovujú sa Jaslovské Bohunice z takmer zakonzervovaného statusu novými bezpečnými technológiami. „Zelená ekonomika“ je racionálne zameraná na výrobu a energiu, nie na spotrebu. Fluidné spaľovne likvidujú skládky odpadu na Slovensku a vytvárajú dokonalé definované palivá pre dopravu. Elektromobily sú doplnkom v mestskej doprave, nič viac. Elektrické hromadné batérie a vodíková cesta sa ukazujú slepou uličkou pre vysokú záťaž životnému prostrediu.
Pôvodne takmer zlikvidovaná materiálna výroba a ťažké strojárstvo dostalo nový impulz od štátnych fondov a verejných investičných bánk. Rýchlo sa vracia výroba výrobných technológií, teraz už zhodnotená plno-automatizovaným riadením s technológiami Industrie 4.0. Pôvodne zahraničné firmy po strate vlastníckeho vplyvu zahraničných investorov na Slovensku uprednostňujú prechod na vlastnícku formu zamestnaneckých samospráv kvôli možnosti zlučovať daňové zaťaženia do jedinej podnikovej dane – dane zo základných fondov, čo nie je umožnené firmám so zahraničnými vlastníkmi.
Celý dovezený rozvinutý „automotive“ – priemysel a automobilový odbor s rozsahom štyroch automobiliek prešiel reštrukturalizáciou na výrobkovú diverzifikáciu a podniky dovedené do bankrotu boli prevzaté štátnou investičnou bankou. Na reštrukturalizácii sa ukázalo, že dokážeme udržať strojárstvo, ak sa uskutočňujú projekty diverzifikácie priemyslu do dopravných prostriedkov hromadnej a nákladnej prepravy, do automobilov špeciálnych technických služieb. Po krachu automotive tu bola možnosť výrobu prenajímať zamestnaneckými samosprávami zostavenými z ľudí, čo tam pracovali.
Znova sa naplno rozvinul vedecko-výskumný potenciál v základnom aj aplikovanom výskume na základe štátnych objednávok a grantových schém verejných investičných bánk. Mladé talenty zostávajú doma, ale nik im nebráni stážovať kdekoľvek vo svete, ak aplikujú výsledky do domácej národohospodárskej oblasti a nezostávajú v zahraničí.
Funguje systém verejných investičných „bánk“ tak, ako to bolo definované v ekonomickej demokracii – teda inkasovanie dane zo základných prostriedkov od podnikov a sociálnych daní z príjmu obyvateľov na báze medzigeneračnej solidarity a rozdeľovanie fondov na granty investičných zámerov podnikov – samospráv plus sociálne programy pre obyvateľov mimo aktívneho politického života na úrovni štát-kraj-okres-obec.
Slovensko zavŕši svoj „PLÁN B“ v hospodárstve
Oproti liberálnemu hlásaniu jedinej cesty k prosperite a držaniu sa zásad jednotnej ekonomickej a sociálnej politiky EÚ tu bola roky pripravovaná alternatíva „Plánu B“ pre Slovensko. „Plán B“ pre slovenské hospodárstvo je cesta okamžitého reagovania na hlbokú globálnu a pandemickú krízu EÚ, do ktorej sa Slovensko začalo skutočne ponárať v roku 2020. „Plán B“ stavia na možnosti, že žiadne peniaze v roku 2020 na pomoc zvonka neprídu a rastie riziko umŕtvenia ekonomiky počas pandémie.
Slovensko je súčasťou stabilného stredoeurópskeho hospodárskeho priestoru, kam patria krajiny susediace so SR
Obyvatelia Slovenska, občania Slovenskej republiky, užívajú v postpandemickej ére životnú úroveň nielen priemerne a nie „stredne“ – ale v maximálnej úrovni ako predtým vysokopostavené vrstvy „horných desaťtisíc“ z rokov po dekáde roku 2000 – a to vďaka obnoveným národohospodárskym tokom financií vnútri štátu, finančné prostriedky žiadny zahraničný investor „neťaží“ a teda nedobýva žiadnu rentu za zásluhy, že tu zainvestoval. „Čierna diera“ finančných tokov cez finančný trh je už uzatvorená.
Slovenské obyvateľstvo sa demograficky spamätáva aj bez imigrácie, už „nevymiera“ a rýchlo sa dostáva z chudoby, do ktorej ho dostal kapitalizmus a globálny ekonomický poriadok po roku 1990. Produktivita práce sa prirodzene odráža na rastúcom hrubom národnom príjme a na vysokých príjmoch obyvateľov a prirodzené starnutie populácie neznamená ekonomické obavy – kedysi prehustené sídliská a mestá sa menia na skutočné obytné zóny oddychu. Do práce to nik nemá ďaleko a potraviny sa ankupujú z miestnej výroby. Vidiek prosperuje zo zachovania životného prostredia.
Toľko úryvok z knihy Ekonomika po kapitalizme doplnený o niektoré aktuálne zmenené reálie. Takisto ako tvorcovia Vízie 2030 z Americkej obchodnej komory 3. 9. 2020 a ako tím odborníkov spracúvajúci víziu pre ministra financií E. Hegera 5. 10. 2020 majú národohospodári Slovenska právo konkurovať svojimi návrhmi a uchádzať sa o priazeň slovenskej verejnosti. Odporúčame do pozornosti.
Spracoval: Ing. Peter Zajac-Vanka
diskusia v SI pod článkom : 0 ( vymazané?)
