Vydal som dve knihy a mám články vo viacero zborníkoch, najmä po roku 2010. Predtým som pôsobil ako dopisovateľ – autor článkov pre Nové Slovo prvý článok tu bol v roku 1988, po roku 1989 nielen pre Nové Slovo, ale aj pre denník Práca, denník Pravda, denník Hospodárske noviny, pre týždenník Trend a denník Hospodársky denník. Dokonca pre Týdeník obchodu a podnikání CSOPK (TOP) v 1990 so zásadným polstránkovým článkom Zlaďovanie záujmov zamestnancov a zamestnávateľov. Už v tom článku som vyslovil tézu o zamestnaneckých samosprávach…V roku 1990 ma prijali „ako eléva“ ( s rovnako nízkym platom) do redakcie týždenníka Nové Slovo, ktoré dokázalo byť aj v tých časoch ľavicové, ako redaktor som mal týždenne 1 – 2 články, už nie sú zachytené na webstránke Slovo, pretože papierová podoba časopisu skončila v júli 2010 a nový dizajn webu zmazal predchádzajúce články. Tie „akože“ pod mojim menom sú väčšinou blafynie odo mňa a dokonca nie som uvedený ani historicky medzi autormi článkov.
Prvým zborníkom, kam som prispel, bol zborník firmy Consult Service Teo Péchy v 1991 o manažmente a podnikaní. Druhým zborníkom bol mesačník Studia politica Slovaca číslo 2/2009 so staťou Vedomostná ekonomika ako súčasť rodiacej sa postkapitalistickej spoločnosti. Čerpal som od amerického mága v manažmente Petra F.Druckera, ktorý spísal politicko-ekonomickú štúdiu Postcapitalistic society. Do zborníka Svet v bode obratu – Systémové alternatívy kapitalizmu – koncepcie, stratégie, utópie, vyd.Veda autor Peter Dinuš a kol, kde som prispel a spracoval v 2011 stať Otázky ekonomického modelovania nástupníckej teórie ekonomickej demokracie, str.104 -148. Táto stať už bola inšpirovaná knihou Po kapitalizme – ekonomická demokracia od amerického filozofa D.Schweickarta.
Pri prezentácii zborníka začiatkom roku 2012 na pôde knižnice SAV som prisľúbil, že pôjdem do terénu a vo výrobnom podniku aktívne preskúmam možnosti uplatnenia zamestnaneckej samosprávy na Slovensku. Tak sa aj stalo a popri tom som viedol na pôde Inštitútu ASA ( financovaného Smerom SD) pracovnú skupinu odborníkov v 2012 k modelovaniu ekonomickej demokracie na Slovensku. (Za potľapkávania politikov Smer SD po pleci). Po nezáujme o danú tému zo strany odrazu vládnej strany Smer SD po marci 2012 , som v roku 2012 zo strany Smer SD vystúpil ( vstúpil som tam v 11/2011 na podnet vedenia Smeru SD).
Prihodilo sa, že som sa ocitol v roku 2014 ako nezamestnaný a po roku 2015 v predčasnom dôchodku. Čo bol výborný čas venovať sa spracovaniu výskumnej činnosti v podnikoch a znova tak trochu na podnet ľavicovo orientovaných známych som spracoval knihu, ktorú som nazval COOPINDUSTRIA – podnik fungujúci na princípe zamestnaneckej samosprávy. Vyšiel vo vydavateľstve IRIS vďaka p. Śtefankovi seniorovi a v novembri 2015 som ho chcel predstaviť na konferencii ku družstevníctvu organizovanej na pôde NR SR Smerom SD. Nedostal som slovo, ale knihu som tam medzi publikom spropagoval.
To som už pôsobil ako dobrovoľný redaktor internetového vysielania Slobodný vysielač Banská Bystrica a mal som tam vlastné relácie Ekonomické rozhovory a potom aj sériu 99 relácií (120 minútových) Ekonomická demokracia, kde som knihu aj prezentoval. Bolo o čom diskutovať a dokonca vzniklo i občianske združenie Centrum pre rozvoj ekonomickej demokracie. Kniha sa stala klubovým vydaním a bola nepredajná ( nemal som zmluvu s vyd.IRIS o honorároch, takže sa mohla stať klubovým výtlačkom, ponúkaným akurát Slobodným vysielačom BB pre mňa recipročne za relácie). O knihe viac inde. Príznačným sa stala otázka „kde ten podnik na Slovensku funguje?“, prvý túto otázku položil vtedy v 2015 štátny tajomník Min.práce, soc.vecí a rodiny SR B.Ondruš. Smutne doteraz hovorím “ Nikde! Je to štúdia a návod, ako môže prechod zo skrachovanej akciovej spoločnosti vo výrobe úspešne doviesť kolektív zamestnancov k vlastneniu fabriky – ku zamestnaneckej samospráve“. Žiaľ, ani odborári z KOZ nemali záujem…
Na stretnutí v Bratislave s autorom knihy Po kapitalizme – ekonomická demokracia, profesorom Loyola Chicago University Davidom Schweickartom, čo bolo dňa 10.októbra 2011 v klube vodákov pri Dunaji a potom pri prednáške o ekonomickej demokracii v aule Ekonomickej univerzity v Bratislave 11.10.2011, ma pán profesor v osobnom rozhovore povzbudil. Priam ma vyzval, že jeho dielo je viac filozofické a je teóriou a môžem / očakáva sa!/, že k jeho teórii vznikne kontraprojekt už realizovateľný v praxi. To ma motivovalo.
Ekonomika po kapitalizme
Celý názov : Ekonomika po kapitalizme. Hospodársky a sociálny model postkapitalistickej spoločnosti.
Národohospodársky aspekt troch čŕt ekonomickej demokracie (verzia pre Slovensko).
Už v predčasnom dôchodku, aktívny na internetovom vysielaní SVBB, pustil som sa do vedeckej práce. Presne tak, ako sa robia obhajoby a vedecké práce, s množstvom odkazov, citácií, s učebnicovým usporiadaním téz. Pracoval som v roku v roku 2017 a to aj za podpory Slovenského literárneho fondu. Kniha bola určená viac vedcom, ľavicovej intelektuálnej vrstve, študentom. Vyšla už ako prvé osvetové vydanie v občianskom združení Spolok pre šírenie národohospodárskeho rozvoja, v skratne sme tomu hovorili Spolok národohospodárov Slovenska. Vydanie bolo už celé nepredajné, klubové a šíril som ho cez OZ aj do Českej republiky a knihu obdržali mnohé politické osobnosti vtedajších čias s mojim osobným venovaním ( dr.Fico, Blaha, Danko, dr.Čarnogurský, dr.Harabin, B.Ondruš, A.Bekmatov, J.Suljeman, J.Hrdlička, ale aj M.Kotleba, z Čiech Oskar Krejčí, Ilona Śvihlíková, T.Okamura, dr.Skála, dokonca aj A.Babiš. Len napríklad predsedkyňa KOZ M.Uhlerová odmietla prevziať knihu). kNIHA prvý raz vyšla na jeseň 2017, 2.raz v roku 2018…
Spolupracujem v rámci už zaniklého občianskeho združenia Spolok národohospodárov Slovenska v mnohými starešinami slovenského hospodárskeho života, m.i. s profesorom ekonómie Jaroslavom Husárom , dodnes píše články a píšeme si a diskutujeme, bolo by to už na viacero kníh.
Základná otázka: Mám tohto roku 68 rokov. Načo by to bolo?
Ing.Peter Zajac-Vanka 12.06.2023
V roku 1999 bol založený Inštitút pre riadenie pomocou vedomostí ( Knowledge Management Institute) ako občianske združenie, kde sme boli viacerí nadšenci vzdelávania, napr.prof.Fidrmuc, a pár tútorov z City University Bratrislava, bol som toho predsedom a začal som uverejňovať články v Trende, v Pravde, v Národnej Obrode, v Hospodárskych Novinách a v Novom Slove. Nakoniec pri znížení aktivít City University Bratislava sa stalo, že projekt Knowledge Management som rozvíjal sám. Ale v roku 2009, dávno po zrušení Inštitútu, mi vyšla odborná stať v čísle 2 časopisu Studia Politica Slovaca Slovenskej akadémie vied pod názvom
Vedomostná ekonomika ako súčasť rodiacej sa postkapitalistickej spoločnosti.
Samozrejme, vedecká práca bola ovplyvnená celým vzodmutím témy o knowledge management v roku 2000 a po roku 2001, ale hlavne prácou z oblasti politickej ekonómie od Petra F.Druckera, amerického profesora manažmentu, pod názvom Post capitalist Society (Postkapitalistická spoločnosť)
o tom je dolu fotografia
