s podtitulom Hospodársky a sociálny model post kapitalistickej spoločnosti

V rámci osvety „letné vzdelávanie pre dôchodcov“ oživíme trochu túto učebnicu hospodárskych opatrení pre akčných a cieľavedomých ľudí na Slovensku, ktorá na na lenivom a prosperujúcom Slovensku z rokov 2017 – 2020 uplatnenie nenašla . Aj keď je lenivé a tropické leto roku 2023, možno zaujme aspoň dnes.

Túto knihu som písal ako učebnicu. Mala teda aj ten výstižný podnadpis

Národohospodársky aspekt troch čŕt ekonomickej demokracie (verzia pre Slovensko)

Cielene som ju písal ako učebnicu s množstvom prameňov a odvolávok na iné zdroje a s presným postupom od vysvetlenia ekonomického modelu, ktorý sa požaduje, cez tri základné črty ekonomickej demokracie a s potrebou zásahov na štyroch úrovniach hospodárskej sféry človeka, spoločnosti, ľudstva a sveta.

Má pomáhať ekonómom a aj odborníkom z iných oblastí v tom, aby chápali možnosti zmeny spoločensko-ekonomickej formácie z globálneho kapitalizmu na iný spoločensko-ekonomický systém po kapitalizme, a to bez násilia, bez vojny a bez revolučných obetí.

Ten národohospodársky aspekt verzie pre Slovensko je zostavený tak, aby bolo možné HNEĎ od dnes začať najmä na úrovni podniku a štátu cielene meniť charakter hospodárskych a sociálnych vzťahov v praxi a to v lone dnešnej ekonomickej formácie. Samozrejme, že učebnica ráta s tým, že študenti nepreskakujú kapitoly a z každej kapitoly si vezmú to dôležité. Tak som ani nezdôvodňoval, že ako to bude možné vytvoriť znova ucelené národné hospodárstvo ak ho máme takto rozbité a ako využijeme tie ponúkané možnosti zmeniť makroekonomické kritériá a zmeniť vlastnícko-právnu a nakoniec i organizačnú štruktúru podnikateľských subjektov, teda tých, čo vytvárajú ekonomické zdroje – výrobou produktov a ich predajom tržby, príjem do štátneho rozpočtu a nakoniec i ten „prekliaty zisk“ ( málokto si dokázal prečítať, a vlastne i pochopiť, že ten zisk je v poriadku, ak z neho dostávajú ľudia ako členovia samospráv v podnikoch svoju celoročnú odmenu) Nakoniec, ani „starí matadori“ , ktorí ešte prežili časť života za socializmu si neuvedomujú, že zisk bola normálna ekonomická kategória aj v účtovníctve socialistického podniku..

Ako autor som zistil, že publikácia je asi veľmi náročná na vnímanie a čitatelia by radi videli predovšetkým ucelené filozofické a politické dielo. Ľutujem, toto je ekonomická učebnica – návod ako v praxi uskutočniť pozitívne hospodárske a sociálne zmeny v slovenskej spoločnosti druhej dekády 21.storočia.

Nechcem a nevytváram žiadnu novú ideológiu. Pretože som ekonóm.

Obsah téz z knihy:

Definovanie ekonomiky v čase po kapitalizme.

Načrtnutie ekonomických základov na princípe troch čŕt ekonomického usporiadania hospodárskeho systému v spoločnosti po kapitalizme.

Definovanie nových makroekonomických ukazovateľov ekonomiky a ekonomických ukazovateľov, nových pojmov a kritérií v ekonomike.

V tejto knihe sú uvedené korektúry prvkov ekonomickej demokracie aplikovateľné do slovenskej hospodárskej praxe.

Dielo síce vychádza z reálnej situácie hraníc národného štátu, ale zároveň poukazuje na súvislosti zásahov na štyroch úrovniach do hospodárstva od globálnej ekonomiky cez celoštátnu až po podnikovú úroveň a až na úroveň jednotlivca v spoločnosti.

Definuje, čo je demokratický podnik, občiansky podnik, spoločnosť organizácií, 

definuje, ako je potrebné redefinovať ekonomické zdroje,

pridáva nový ekonomický zdroj – vedomosti,

definuje nové makroekonomické kritériá,

zvažuje uprednostniť orientáciu na národohospodársky rozvoj danej krajiny pred liberálnym úsilím len o zisk z globálneho ekonomického rastu.

Venuje sa rozvoju národohospodárskeho systému národného štátu v podmienkach 21.storočia, v čase po kapitalizme.

Poukazuje na vlastníctvo ako na kategóriu spoločenských vzťahov medzi ľuďmi, ktoré sa dá zákonne zmeniť.

Poukazuje na najnovší spoločensko-politický vývoj objavovaný sociológmi, že hybnou politickou silou ku post- kapitalistickej spoločnosti nie sú na okraj diania postavení robotníci, ale v protiklade ku globálnym politickým elitám sa tu vytvára ešte nie uvedomelá politická sila, ba až trieda, a to sú občania národného štátu.

Uvádza víziu hospodárskeho usporiadania slovenskej spoločnosti v krátkom čase po kapitalizme.

Kniha vyšla ako prvý počin ( a dnes už vieme, že aj posledný…) v edičnom pláne občianskeho združenia Spolok pre šírenie národohospodárskeho rozvoja Slovenska na jeseň v roku 2017. Vtedy občianske združenie propagovalo myšlienky z knihy na viacerých osvetových podujatiach, napr. v Trenčíne, v Bratislave, tejto problematike som venoval veľa vysielacieho času v relácii Klub národohospodárov Slovenska, ktorá sa vysielala v internetovom rádiu Slobodný vysielač Banská Bystrica v rokoch 2017 – 2020. link je tu

https://hearthis.at/slobodnyvysielac/set/klub-nrodohospodrov-slovenska/

a keďže to bolo klubové vydanie, kniha nebola predajná vo verejnej sieti kníhkupectiev. Ďalšie vydanie už nebolo uskutočnené.

Kniha obsahuje víziu pre Slovensko

V kapitole 5.4. od str.147 som načrtol prijateľnú víziu pre Slovensko na základe, že uplatníme tie opatrenia a na tých úrovniach podľa knihy, na ktoré dosiahneme ako štát Slovenská republika bez toho, aby niekto zvonka intervenoval. Túto víziu som po prvý raz mal možnosť prezentovať, nuž kde inde, ak nie na Futurologickej spoločnosti pri Univerzite Komenského v Bratislace ešte dňa 21.júna 2016 a do knihy som ju dopracoval komplexnejšie. Už vtedy jej prischol názov „Plán B pre Slovensko“.

Heslo vízie:

Slovensko bude mať späť svoje národné hospodárstvo a bude mať nad ním celospoločenskú kontrolu  

a budeme v situácii stabilizujúceho sa národného hospodárstva Slovenska, usporiadaného na báze uskutočňovaného národohospodárskeho programu, tento už bude pracovať s prvkami národného vlastníctva celoštátneho významu, ale aj s prvkami kolektívneho vlastníctva v lokálnych regionálnych podnikoch ,regionálnych, verejných finančných  fondov koordinujúcich s národným fondom verejných investícií, ktoré budú rozmiestňovať investície práve tam, kde to republika potrebuje, nebudú potrebné verejné súťaže, pretože to bude všetko naše, a ten, kto bude poskytovať dodávky a výstavbu, bude zaviazaný zákonom dodržiavať ceny, Národné hospodárstvo Slovenskej republiky bude vlastniť a obhospodarovať skutočné národné bohatstvo Slovenska a vytvorí ucelený hospodársky komplex…

obálka knihy, ktorú v kníhkupectvách neuvidíte

Nakoniec sa aj tí, čo knihu čítali, začali pýtať, ako by teda v praxi mohli uplatniť opatrenia, ktoré by priviedli Slovensko k uskutočneniu tej vízie z knihy. Ešte za trvania občianskeho združenia Spolok národohospodárov Slovenska (skratka), som ponúkal nielen knihu, ale aj poradenstvo a prípravu hospodárskeho programu s opatreniami do praxe politickým stranám . Knihu obdržali a ponuku na spoluprácu dostali pred voľbami 2020 R.Fico a Smer-SD, J.Sulejman a KSS, Vlasť a dr.Harabin, Socialisti a Chmelár, i Bekmatov, SNS a Danko, Vzdor, ale dokonca i ĽSNS -Kotlebovci a dr.Beluský a M.Kotleba. V ČR aj predseda ANO A.Babiš a predseda SPD T.Okamura. Myslím že okrem Andreja Babiša nik nie je ekonómom. Isteže, v naštvaní nad ignoranciou politikov som aj sám išiel ako predseda Spolku národohospodárov Slovenska do volieb 2020 na kandidátku Ľudovej strany Naše Slovensko, ale Kotleba s tým nič nemal, v programovej komisii sme totiž zistili prienik z 12 bodov až sedem národohospodárskych a prijateľných. Okrem iného „znárodnenie“ (zoštátnenie kľúčového priemyslu), potravinovú sebestačnosť a podporu mladým rodinám a iné. Nebolo nám ani len umožnené ten program komunikovať v predvolebnom čase (okrem pár relácií v Slobodnom vysielači B.Bystrica).

Čas bežal a ako sa hovorí, doba ukázala zmeny. V priebehu krízových rokov 2020-2022 prebehli také udalosti, ktoré možno zaznemať ako také, ktoré by nahrávali príchodu filozofie ekonomickej demokracie na politickú scénu sveta. Žiaľ, boli to horšie opatrenia a skôr to boli symptómy krízy, ale ako spomínal i náš mysliteľ-prognostik P.Staněk, je to nevyhnutné („ako globalizácia“): fakty a udalostí nahrávali k nevyhnutnému dozrievaniu uplatňovania prvkov ekonomickej demokracie na globálnej i lokálnej úrovni. Pozrite prehľad:

Poznámky k realite január 2023…DOSLOV

Nuž, v roku 2022 sa udiali určité skutočnosti, ktoré ako keby boli v súlade s trendom postupného narastania oprávnenosti robiť aktivity vedúce k presadzovaniu ekonomickej demokracie. Odmyslime si politické pozadie všetkého čo sa dnes deje a venujme sa iba a len faktom a udalostiam čisto ekonomického charakteru.

VYVLASTŇOVANIE OLIGARCHOV

Nuž predstavme si, že by sa v roku 2017 či 2018 začali diať udalosti, ktoré by viedli k vyvlastneniu bohatých oligarchov, k habaniu ich víl, jácht, súkromných lietadiel, ku zmrazeniu ich dolárových či eurových účtov, ba dokonca k prevzatiu kontroly či vlastníctva nad ich podnikmi, či podnikaním. Ale – stalo sa v roku 2022. Samozrejme ide o politickú aktivitu zameranú „na likvidáciu nepriateľa“, nuž ale – prečo je táto aktivita extrémistickejšia vo svojich skutkoch ako to, čo hlásal D.Schweickart vo svojom koncepte ekonomickej demokracie?

ŠTÁTOM URČOVANÉ CENY NA SLOBODNOM GLOBÁLNOM TRHU

Predstavme si, že by niekedy v rokoch 2017 – 2019 boli vlády vyrúbili podnikom a podnikateľom, ktorí zarábajú na rozkývaných trhoch, mimoriadne a progresívne dane a nútili by „v mene korektnosti“, aby podniky určitého zamerania (energetické, plynárenské, spracúvajúce ropu a transport týchto palív) platili mimoriadne dane. Navyše, veď sa tak stalo v roku 2022, nielenže aby platili dane, ale aby dokonca štát, vlády, ba i komisie Európskej Únie, určovali „STROP“ odberateľských cien a nútili v mene zákazníkov, aby predajcovia „zastropovali“ predajnú cenu svojich komodít a tovarov. A – stalo sa v roku 2022! Samozrejme, opäť ide o určitú presne mierenú politickú aktivitu, ale je to oveľa extrémistickejšie, ako predpokladal samotný koncept ekonomickej demokracie.

ŠTÁTOM DOTOVANÉ CENY ENERGIÍ PODNIKOM A PODNIKATEĽOM A PREDTÝM PLATENIE DOTÁCIÍ SLOBODNÝM PODNIKATEĽOM V DANEJ KRAJINE

Tak takýto „komunistický“ prístup zaujali mnohé vlády európskych krajín v EÚ, keď zistili, ako sa im rúcajú počas kovid-pandémie a následnej ekonomickej krízy celé podnikateľské odvetvia (nielen cestovný ruch a stravovanie!) a ako idú „dolu vodou“ zisky v mnohých priemyselných a podnikateľských odvetviach. Štáty ako Česko a Slovensko počas kovid-krízy zaviedli aj to, že zaplatili firmám mzdy zamestnancov, tým firmám, ktoré „museli“ prijať podmienky izolácie zamestnancov od hromadných pracovísk (tzv.lockdown) a rýchlo sa aspoň zavádzali podmienky „kurzarbeit“ teda platenia počas skrátených alebo zrušených pracovných zmien a rýchlo sa zavádzali všade „home-office“ čiže platená práca z domu, kde ale náklady „pracoviska“ prevzal zamestnanec na seba.

ZACHRAŇOVANIE PODNIKOV NA GLOBÁLNOM TRHU ŠTÁTOM

A v roku 2022 zrazu vzhľadom k politickým rozhodnutiam štátov, ich vlád a nadštátneho zriadenia EÚ boli stopnuté dodávky plynu a ropy z obvyklých dodávateľských ciest, čo zapríčinilo prepad výroby, zastavovanie prevádzok, následne ohrozenie samotnej existencie podnikania v mnohých energeticky náročných výrobách. To viedlo k tomu, že aspoň teda vlády ČR, SR (aj keď podľa nespokojnosti podnikov NIE DOSTATOČNE), Nemecka a iných EÚ prijali rozhodnutie o preplácaní nákladov dotknutým podnikom a podnikateľom, len čisto aby ich udržali „na hladine“. Úplne sa porušili princípy slobodnej trhovej ekonomiky! Došlo k tomu, že to, čo by aktívni stúpenci ekonomickej demokracie plánovali a rozvrhli na desaťročie, aby to podnikateľský sektor zvládol, udialo sa to pod politickým nátlakom na zmenu dodávateľov „zvečera dorána“! Tak takýto extrémizmus by si stúpenci ekonomickej demokracie nikdy nevzali „na triko“.

ZMENA PARADIGMY VLÁD V ROKU 2020

V dôsledku náhleho pandemického rozšírenia koronavírusu došlo takmer k okamžitej zmene spoločenskej a štátnej paradigmy: Namiesto rastu trhov a namiesto podpory podnikaniu sa od marca 2020 náhle rozšírili opatrenia chrániace obyvateľstvo jednotlivých krajín pred nákazou, civilizácia odrazu začala orientovať svoju starostlivosť na masy obyvateľov, odrazu boli v centre pozornosti masmédií i vlád pacienti – lekári – nemocnice – lieky – testovanie na koronavírus nákazu – očkovanie proti koronavírusu a opatrenia (často veľmi drastické až násilné) zabraňujúce šíreniu nákazy medzi obyvateľstvom

( od tzv. lockdownov – tj.uzatváraniu pracovísk, ulíc, miest, na Slovensku dokonca kontrola pohybu osôb cez okresy s nasadením polície, uzavretie osád rómskych obyvateľov vojskom) až cez uzatváranie štátnych hraníc jednotlivých národných štátov. Voči tomu protestovala ako šéfka Eurokomisií Ursula von den Leyen (akože porušenie európskych hodnôt), tak i všetci odporcovia testovania a očkovania ( narušenie slobody). Dalo by sa povedať, že tu bol výbuch chaosu v opatreniach pôvodne výslovne hygienických a epidemiologických a celkom a nečakane vlády postupovali tak drasticky, ako len to vyčítali napríklad „totalitnej“ vláde komunistickej strany v ČSSR, vrátane zavádzania „pasov“ ako priepustiek „na slobodu“ a totálnemu uzatvoreniu hraníc i priestranstiev, ba dokonca vyhlasovaním „stavu núdze“. TOTO nemalo v moderných dejinách Európy žiadne vysvetlenie! Stúpenci ekonomickej demokracie mohli iba, ironicky napísané, „závistlivo“ prizerať, ako sa dovtedy demokratické vlády a slobodné krajiny menia na totalitné monštrá zabíjajúce v mene boja proti pandémii slobodu a demokraciu. Tak toto by sa pri ekonomickej demokracii nikdy nestalo…

Môžem skonštatovať, že počiatočný dobrý smer zmeny paradigmy k ušetreniu ľudských životov a k udržaniu zdravia obyvateľov sa v takmer všetkých krajinách zvrhol na zavádzanie neospravedlniteľných totalitných praktík, kde v tomto smere vynikala krajina s vládou, ktorá prišla k moci zároveň s pandémiou: Vláda Slovenskej republiky.

SLOBODNÝ A VRAJ GLOBÁLNY TRH SA ZVRHOL NA POLITICKY NEFÉROVÝ „NE-TRH“ – Došlo k zničeniu slobodného a globálneho trhu

Zatiaľ čo stúpenci ekonomickej demokracie dlhodobo uvažovali o zavádzaní obmedzení pre vstup globálnych trhov všade tam, kde chceli mať pod kontrolou vlastníctvo, výrobu a predaj „citlivých“ tovarov, pričom vychádzali zo zásady „férového trhu“, vo svete sa v roku 2022 odohralo niečo neslýchané:

Došlo k zničeniu slobodného trhu a k rozpadu globálneho trhu

Ešte v roku 2021 bolo Európskou Úniou prijaté zákonodarstvo „green dealu“, čo nemalo nič spoločné s prvkami presadzovania zelenej politiky , ako to stanovila ekonomická demokracia. Ukázalo sa, že takmer utajené rozhodnutia európskych orgánov schvaľujúcich tzv.greendeal viedli okamžite k vytvoreniu krízových javov najmä v európskej energetike. Veľmi bezprecedentne sa zavádzalo obmedzovanie výroby energií z tradičných zdrojov ( palivá, atóm,) a dokonca mnohými nariadeniami sa išlo nad rámec technicky možných riešení – elektromobily, životnosť a skladovateľnosť elektrobatérií, rušenie mnohých výrob založených na tom, že ich „odpady“ narušujú životné prostredie ( dokonca snaha rušiť chovy hovädzieho dobytka kvôli vypúšťaniu kravského metánu), znižovanie výroby plastov bežných v dennej potrebe obyvateľstva…Ale toto všetko sa však prevrátilo po vypuknutí korona-pandémie – kde milióny testov proti korone, miliardy rúšok na tvár, státisíce ihiel a vakcín a náhla nutnosť používať jednorazové plastové príbory a taniere a obaly všade pri stravovaní zapríčinili tisícnásobný nárast odpadov, nikým poriadne nelikvidovaných /resp. klasicky ohňom spaľovaných/. Tak takýto chaos a neporiadok by stúpenci ekonomickej demokracie ani len nepripustili.

A vrchol prišiel až v roku 2022: Len a len z politických dôvodov boli zastavené toky prirodzených plynovodov a ropovodov z východu, ba dokonca v dôsledku čudnej „hybridnej“ vojny s nepriateľom boli zneškodnené už pripravené hotové investície – plynovody NordStream. Na Slovensku sa desaťročia budované miliardové investície do energetiky (plynovod, ropovod) hriešne vyhodili beztrestne „von oknom“

Len a len z politických dôvodov bolo uvalené na dodávateľskú krajinu – globálneho dodávateľa, embargo Európskou Úniou i ďalšími euroatlantickými krajinami, čím sa na trhu presadili dodávky americkej konkurencie, vysoko v dodávkach neekologické, spôsobujúce neskutočný nárast tzv.uhlíkovej stopy. Nielenže bolo nutné vrhnúť dodatočne a neplánovane miliardy eur a dolárov na vytvorenie dodacích trás ( „plynové“ tankery, terminály, potrubia, stanice prečerpávania), ale mnohé priemyselné odvetvia závislé od vysokej spotreby energií zostali v trvalom ohrození. Tak náhle embargo by stúpenci ekonomickej demokracie nikdy nepripustili, pretože nie sú extrémisti a nekonajú proti záujmom vlastných podnikateľov a vlastného hospodárstva štátu.

Začal rozpad aj ďalších globálnych trhov, nielen s komoditami nerastných surovín, ale i so súčiastkami do automobilov, do elektropriemyslu, od mobilov cez automatizované pracoviská až po ohrozenie vesmírnych projektov ľudstva. Ba podľa informácií politické rozhodnutia vychádzajúce z horúceho vojnového konfliktu na východe Európy ohrozili aj potravinovú sebestačnosť ( nie sú umelé hnojivá, nie sú krmivá) a dokonca hrozí mnohým krajinám hladomor. Čím sa potvrdzuje rozpad globálneho systému svetových trhov. Rozpad trhov a nefunkčosť medzinárodného obchodu mnohými komoditami nebola zapríčinená žiadnymi zásahmi ekonomickej demokracie v prospech zavádzania férového trhu medzi krajinami. Naopak, tento gangsterský extrémizmus súčasných demokracií rozvracia storočie budované obchodné vzťahy medzi národmi, pričom poskytuje tisícmiliardové zisky tým, čo uchytili tie politické rozhodnutia a ničí všetky ostatné trhy i priemyselné štruktúry.

A ZRODIL SA EURÓPSKY DRAK TAK AKO HO OPISUJÚ EURÓPSKE ROZPRÁVKY

Keď som čítal knihu Jannisa Varoufakisa „Globálny Minotaurus“, trochu som ho podozrieval, že si zjednodušil vysvetlenie príčiny, prečo sa to, čo sa stalo Grécku a finančnému svetu Európskej Únie a USA, má zhadzovať na nejakú bájnu kreatúru zo starogréckych povestí. Pochopil som ale, že Varoufakis sa obával, že nie je v ľudských silách pochopiť poriadne, čo sa udialo, keďže z tisícov omylov a náhod sa vytvorilo monštrum… a nikto vraj za nič nemôže…

Keď som si uvedomil ako tvorca kontraprojektu k Schweickartovej ekonomickej demokracii, čo sa vlastne udialo v našej euroatlantickej civilizácii za ostatných päť rokov, došiel som tiež k záveru, že tu v Európe sa zrodilo monštrum, ktorého sa obávali všetci vládcovia rozprávkových kráľovstiev – že sa v roku 2022 v Európe zrodil DRAK („dracon“).

Tento DRAK vykonáva ozaj drakonické aktivity, ktoré ničia národy Európy a spôsobujú úpadok krajín až niekam o storočie dozadu. Ale niet žiadnych rytierov, ani „hlúpych Jankov“, aby draka dnes porazili. „Králi“ nič neponúkajú za jeho zničenie, lebo doteraz ho omylmi a hlúpymi, až sebevražednými rozhodnutiami prikrmujú. A predsa – nikto a za nič nemôže. A za všetko môže pomenovaný nepriateľ – aj za vysokú infláciu, aj za rozpad trhov a rušenie výrob, aj za zhoršené klimatické pomery, lebo milión vystrelených rakiet a delových striel je viac ako stovky zhasnutých komínov fabrík, čo už nijaký odpad neprodukujú do ovzdušia. Ale vojna sa do európskych kritérií zhoršovania životného prostredia neráta – to by museli byť EÚ proti vojne.

Možno to ukončím optimisticky: V každej rozprávke dobro zvíťazí nad zlom. Nájde sa rytier, v našom prípade ľud, obyvateľstvo každého jednotlivého národného štátu, ktorý vytiahne nie zbraň, ale dôvtip – a tým dôvtipom dnes je pochopenie troch čŕt ekonomickej demokracie v praxi, pochopenie, že vývoj sa „už začal“ a trendy aj tu poukázané sa pohli smerom, ktorým by si ani stúpenci ekonomickej demokracie tak extrémne netrúfli ísť. A že treba len zapracovať. Drak možno prestane byť „drakonickým“ a v duchu inej filmovej čs.rozprávky Císařuv pekař – pekařuv císař,ho zmeníme na dobrotivý užitočný stroj, pec, tak ako to urobil Matěj z pražského Golema.

písané v https://spolok-narodohospodarov.sk/2023/01/06/peter-zajac-vanka-ekonomicka-demokracia-co-bude-v-ekonomike-po-kapitalizme/

Tak a máme základ pre postupy z učebnice konfrontované so stavom situácie vo svete i u nás. Už chýba len prax.

schéma obehu finančných tokov v národnom hospodárstve Slovenska, čo vytvára ten „motor ekonomiky“ (v knihe str.75 )

Ak si dobre naštudujete z knihy kapitolu INTERMEZZO II ( od str.70 po atr.83), potom pochopíte, ktoré opatrenia sa dajú v slovenskej praxi uskutočniť a treba len zvoliť ich správnu postupnosť a previazať ich na legislatívne opatrenia Národnej rady SR.

Naučil som sa sám ten diagram vnímať a používať tak, ako mi ho vysvetlil profesor ekonómie Jaroslav Husár a on mi aj „daroval“ používanie tohto diagramu do práce.

My sa nemusíme ohliadať na svet, na „svetové trhy“, pretože svet a svetové trhy sa nezaujímajú o Slovensko. Neuvedomujeme si, že naše trezorové štátne zlato, 37,1 ton (!) leží ako zábezpeka štátneho dlhu presahujúceho vyše 66 miliárd Eur mimo Európskej Únie v Bank of England v Londýne a nemáme naň dosah.

No a k otázke, aké opatrenia urobiť?

Tak toto vysvetlenie by si vyžadovalo niekoľko separátnych článkov s presným postupom. Áno, mám to. Ale nedám! Nepoznám totiž schopného realizátora tohto postupu v politických či hospodárskych kruhoch Slovenska dnes. Sklamala ma omladina, kedysi DAV-DVA a neskôr rôzni tí ľavicoví mudrlanti, ktorí stále len hľadajú svoj neexistujúci proletariát. Sklamali ma aj protagonisti Ľudovej strany Naše Slovensko, vraj Kotlebovci. No faktom je, že sa rozpadli a taký Taraba, ktorý mi držal veľký flipchart pri prezentácii programových bodov Spolku národohospodárov Slovenska na programovej komisii pred voľbami v ĽSNS, je dnes „cestovateľom“ po politických stranách vezúcich ho výťahom do parlamentu. Kotleba vôbec, rozbil svoje stádo dokonale. Smeráci majú svojho Blahu, ten už pár kníh o kooperatívach napísal , ale kde nič tu nič. A komunisti? Tým sa nepáči, že filozofiu nevymyslel Marx a Lenin, ale samí západní myslitelia…tak komu ten program opatrení zveriť?

Každopádne tu treba dodržiavať tri zásady pri intervencii :

Zákonodarná iniciatíva pre všetky zmeny v hospodárstve musí prísť zhora – od Národnej rady SR a od vlády SR.

Bude treba okamžite a v duchu Slatterových ôsmich bodov stratégie ZLOMU (TURNOVER) uskutočniť zmenu vlastníctva produkčných prostriedkov v ekonomike Slovenska ( eliminovať vplyv zahraničného investičného majetku, bánk, obchodných sietí, ale vôbec korporátneho súkromného vlastníctva – netýka sa súkromných rodinných výrob a prevádzok).

To znamená, že štát si zabezpečí vlastníctvo kľúčového výrobného potenciálu v ekonomike Slovenska ( od priemyslu, cez poľnohospodárstvo, bankovníctvo, maloobchodný a veľkoobchodný predaj, logistiku a zahraničný obchod).

To sa pravdepodobne nezaobíde bez nutnosti brániť hospodárstvo Slovenska pred vonkajšou agresiou meny euro, takže treba byť pripravený zaviesť k určitému bodu zlomu samostatnú slovenskú menu ako obranu proti finančnej agresii zvonka.

Nakoniec, v krátkej histórii Slovenska máme k tomu dostatok skúseností a pre uskutočnenie aj viacero variánt výmeny peňazí ( z Kč na Kčs, z Kčs na Sk, z Sk na euro) a ak aktivizujeme ťažbu menového zlata, nepotrebujeme ani to zhabané zlato, ktoré je v Bank of England).

Dnes už máme vychovaných dostatok manažérov podnikov a odborníkov v hospodárstve, ktorým treba poskytnúť šancu uplatniť sa doma v štátnych službách, teda ako top manažéri, generálni riaditelia výrobných štátnych podnikov, bankových štátnych inštitúcií, štátnych obchodných reťazcov, samozrejme s primeranou motiváciou finančnou i morálnou. Nepotrebujú „stranícke dosadzovanie“, ale jasnú stratégiu zapojenia sa do vertikálnych a horizontálnych vzťahov v domácom hospodárskom prostredí.

Prečo všetci chcú znova a znova presný odpočet, čo maJú robiť prvý až …365 deň? Máte víziu, máte cieľ…je to ako pri slalome na lyžiach dolu svahom: o ostatné sa postará sila vašich svalov, váš postreh a okamžitá reakcia, náklon terénu, počasie a reakcia tých okolo…

Ing.Peter Zajac-Vanka, 24.7.2023