Kniha bola vydaná v júli 2017, bolo to nepredajné klubové vydanie cez tlačiareň a vydavateľstvo IRIS s.r.o. Bratislava, bola rozdávaná a na základe darov v rokoch 2017 -2022, dostala sa po 10 ks do Parlamentnej knižnice NR SR a do Knižnice Ekonomickej univerzity v Bratislave. Som autor knihy, preto budem zverejňovať jednotlivé kapitoly knihy v PDF, prípadne doplním o aktuálny komentár. Popri originálnom texte z knihy ( v PDF formáte) a komentároch ku textu tu pridaných sa snažím o usporiadanie a zaradenie jednotlivých textov tak, aby som vyhovel „zrozumiteľnosti a čitateľnosti“ knihy tak, ako boli námietky. A tak zaradenie textov vo formáte PDF nezodpovedá postupnému textu a kapitolám ako v knihe, ale chcem vás tým viesť k premýšľaniu a pochopeniu celkového zámeru knihy – že ekonomiku po kapitalizme si môžeme vytvoriť aj sami a tu doma u nás na Slovensku. Apropo: Žiadne ďalšie tlačené vydanie už nebude.
Ing.Peter Zajac-Vanka, 19.apríl 2024
HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY MODEL POSTKAPITALISTICKEJ SPOLOČNOSTI:
Národohospodársky aspekt troch čŕt ekonomickej demokracie
(verzia pre Slovensko)
Predslov
obsah knihy
KAP1.Náčrt ekonomických základov koncepcie ekonomiky po kapitalizme (ekonomickej demokracie)
1.2. Základné črty ekonomickej demokracie – spoločnosti po kapitalizme
1.3. Model ekonomickej teórie „v kocke“
1.4. Korektúry ekonomického modelu pri uplatňovaní ekonomickej demokracie v praxi
1.5. Problémy, s ktorými si by sa model musel vyrovnať
1.6. Zamestnanecká samospráva na báze ekonomickej participácie
1.7. Spoločenská kontrola investícií
1.8. Kapitál, jeho charakter a jeho premeny v čase
1.9.Dôsledky charakteru kapitálu pre uplatnenie ekonomickej demokracie
1.10. Trhová ekonomika zostane v podobe férového trhu a vzájomne výhodného obchodu
KAP 2. Iné makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele
2.1. Ako redefinovať ekonomické zdroje
2.2. Ako redefinovať makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele.
2.3. RAST ekonomiky alebo ROZVOJ hospodárstva – treba sa rozhodnúť!
2.4. Ako ovplyvniť štruktúru dopytu?
KAP3 .Chýbajú nám nové pojmy a kritériá
3.1. Zisk – jeden z kľúčových ekonomických ukazovateľov a zmena jeho chápania
3.2. Zaradenie nového ekonomického zdroja pre 21.storočie – vedomostí
3.3. Produktivita vedomostí definovaná ako nový ekonomický zdroj a výrobný faktor pre 21.storočie
3.4. Vznik nových spoločenských tried
3.4.1. Trieda samosprávnych spoločenských vlastníkov
3.4.2. Dôsledky teórie o triede v spoločnosti pod vplyvom súčasnej globálnej situácie
Intermezzo I: Objavuje sa nová masová politická trieda – občania národného štátu
Intermezzo II: Ako funguje makroekonomika štátu a sveta
KAP 4. Samotné uvedenie ekonomiky po kapitalizme do praxe
4.1. Štvrtá úroveň: Zásahy na úrovni globálnych inštitúcií a štátov
4.2. Tretia úroveň: Zásahy na celoštátnej úrovni, či na úrovni regiónu
4.2.1. „Fraktálne“ usporiadanie hospodárskych subjektov globálnej ekonomiky
4.2.2. Príklady sieťovania globálnych producentov a spúšťania „fraktálov“
4.2.3. A čo tak renovovať národné hospodárstvo jednotlivých štátov?
4.3. Druhá až prvá úroveň – organizovanie a tvorba podniku
4.3.1. Čo je demokratický podnik
4.3.2. Demokratický podnik podľa princípov ekonomickej demokracie
4.3.3. Národný podnik dnes
INTERMEZZO III
4.3.4. Spoločnosť organizácií. Koncept občianskeho podniku.
4.4. Ako na tom bude jednotlivec ekonomicky?
4.4.1. Človek v spoločnosti organizácií
4.4.2. A ako to bude teda s čerpaním finančných príjmov?
4.4.3. Jednotlivec a sporenie
4.5. Spoločenská spotreba
KAP 5. Ekonomické súvislosti vznikajúce pri uvedení sústavy do praxe
5.1.Súvislosti s produktivitou a participatívnou ekonomikou
5.2. Iné alternativy a projekty
5.3. Odskúšané vzory z minulosti
5.4. Vízia možno záverom namiesto doslovu
6. Predsa len doslov
Abstrakt.
Definovanie ekonomiky v čase po kapitalizme. Načrtnutie ekonomických základov na princípe troch čŕt ekonomického usporiadania hospodárskeho systému v spoločnosti po kapitalizme. Definovanie nových makroekonomických ukazovateľov ekonomiky a ekonomických ukazovateľov, nových pojmov a kritérií v ekonomike. V tejto knihe sú uvedené korektúry prvkov ekonomickej demokracie aplikovateľné do slovenskej hospodárskej praxe. Dielo síce vychádza z reálnej situácie hraníc národného štátu, ale zároveň poukazuje na súvislosti zásahov na štyroch úrovniach od globálnej cez celoštátnu až po podnikovú úroveň a až na úroveň jednotlivca v spoločnosti. Definuje, čo je demokratický podnik, občiansky podnik, spoločnosť organizácií, ako je potrebné redefinovať ekonomické zdroje, pridáva nový ekonomický zdroj – vedomosti, definuje nové makroekonomické kritériá, zvažuje uprednostniť orientáciu na národohospodársky rozvoj danej krajiny pred liberálnym úsilím len o zisk z globálneho ekonomického rastu. Venuje sa rozvoju národohospodárskeho systému národného štátu v podmienkach 21.storočia, v čase po kapitalizme. Poukazuje na vlastníctvo ako na kategóriu spoločenských vzťahov medzi ľuďmi, ktoré sa dá zákonne zmeniť.
Súbory v PDF na sťahovanie :
O autorovi…
Komentár autora dnes:
Presne všetko sedí, ako je v knihe. Aj keď to vlastne odhaľuje moju politickú a svetonázorovú orientáciu. A hlavne zdôrazňujem, že som socialista na voľnej nohe, tj. bez straníckej politickej príslušnosti, ale plus k tomu stúpenec československého socializmu, pretože som sa narodil v roku 1955, mal som nádherné detstvo a študoval som a pracoval už vo vyspelej fáze čs.hospodárskeho socializmu v rokoch 1975 -1989, na čo som hrdý a dokonca mi je smutno, že taká éra bola jedinečná a už sa nikdy nezopakuje.
Škodoradostný google mi síce „pripisuje“ členstvo v ĽSNS-Kotlebovci, ale nevie to dokázať inak ako z prehľadu kandidátov za ĽSNS-Kotlebovci vo voľbách do NR SR do marca 2020 z článku „Denníka N“. ÁNO, kandidoval som na otvorenej kandidátke (potom sa to už stalo zvykom vo voľbách) spolu s ďalšími 4 stranami ako samostatný kandidát pod hlavičkou Ľudovej strany Naše Slovensko ako predseda Spolku národohospodárov Slovenska s hospodárskym programom, ktorý sa v 7 bodoch stotožňoval s ĽSNS, teda znárodnenie kľúčového priemyslu, potravinová sebestačnosť Slovenska, štátna výstavba bytov pre mladé rodiny, ale aj vystúpenie z NATO, čo všetko dodnes viem obhájiť. Zo Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov ma preto nevylúčili, ako dôchodca som už nemal s tým problémy na pracovisku, ale mal som „doživotný zákaz“ účasti na Klube Nového slova a niektorí ľavičiari ma označili za fašistu, aj preto, že som dobrovoľne robil redaktora v Slobodnom vysielači B.Bystrica. To skončilo až keď do vysielania prišiel aj poslanec Ľuboš Blaha.
Nie som politik, už ani aktívny publicista a tak si môžem dovoliť „nekorektný postoj“ v otázkach porovnávania súčasnosti so socialistickou minulosťou: Kým k 31.12.1989 odovzdávala ČSSR len vo výrobných investičných fondoch spoločnosti vo finančnom ohodnotení 5 biliónov a 178 miliárd Kčs ( verejné statky sa nedali vôbec ohodnotiť, keďže neboli trhovo oceniteľné), dnes má samostatné Slovensko po 34 rokoch vo vlastníctve sotva pár desiatok miliónov výrobných investícií. A potom je jasné, že Slovenská republika si už nedokáže „vyprodukovať“ vlastné ekonomické zdroje a ani „vyrobiť“ vlastné peniaze z vlastných podnikov, aby mohli naplniť príjmovú stránku štátneho rozpočtu.
To ma trápilo najviac, pretože som žil v socialistickej ére, kde sme si vyrábali vlastné peniaze – a dostatočne veľa ich bolo, žili sme bez štátnych dlhov, a dokázali sme znásobovať ekonomické zdroje vlastnými silami každý rok. Aj preto som hľadal, aké systémy a aký hospodársky režim by mohol znovu viesť k tomu stavu a našiel som to v troch črtách ekonomickej demokracie.
A bez ohľadu na to, či to znie politicky alebo nie, som presvedčený, že náš slovenský (a možno i český) spôsob rozvoja ekonomiky po kapitalizme v lone kapitalizmu bude úspešný, ak sa oprie o skúsenosti z národohospodárskeho rozvoja za Československej socialistickej republiky a samozrejme som k tomu analyzoval aj možnosti v súčasnej dobe a podľa trendov v 21.storočí.
Doplnkovým čítaním ku knihe je aj prípadová štúdia, kniha Coopindustria, vydaná v roku 2015, kde sú popísané viac možnosti a prípad prechodu z kapitálovej firmy vlastnenej súkromným kapitálom na spoločenské vlastníctvo zamestnaneckej samosprávy na podnikovej a obecnej úrovni.
komentár, prečo som to tak napísal:
Ak som písal, že „Peter Staněk vo svojich prácach rozdelil na viacero po sebe idúcich a chronicky sa komplikujúcich, „, tak je zaujímavé, že EÚ a teda ani my v strednej Európe a teda i na Slovensku sme si nevšimli prerastanie tých jednotlivých kríz do tzv. polykrízy ( tak ju nazval profesor ekonómie Jaroslav Husár v apríli 2024), ktorá priniesla imigračné vlny, pandémiu Covid-19, vojnu na Ukrajine a masívny pokles priemyselnej výroby i ekonomického rastu v krajinách EÚ. A my ani EÚ tomu dodnes čeliť NEVIE!
…. liberálnej „neviditeľnej ruky trhu“,… tak tá úplne zmizla a nahradilo ju výlučne politické rozhodovanie v centrách moci ako „Brusel – komisie“, NATO, USA… dnes je trh upravovaný a regulovaný pomerne viac ako za socializmu u nás – a slúžia tomu rôzne ideologické schémy i „detinské“ rozhodnutia EÚ, ktoré i na Slovensku preberali vlády SR ( s výnimkou tejto ostatnej, Smer-Hlas-SNS) – viď drastické obmedzenia a lockdowny v covide, viď vojenska a finančná pomoc Ukrajine, viď embargá ( už nielen hospodárske) voči Ruskej federácii a odvrátenie sa od spolupráce s krajinami BRICS.
…Smutným faktom zostáva, že ľavicové riešenia ekonomiky a spoločnosti zakrneli… takže i to, čo „produkuje“ vládnuca (aj vo viacerých iných štátoch) sociálna demokracia, to je zmeska pragmatických opatrení a v zahraničí /aj tam kde sú socialisti vo vláde či v komisiách „bruselu“/ aj zmeska vrúcnych idealistických koncepcií typu „poručíme větru-dešti“, často veľmi subjektivistických, ktorými sa inde vo svete neriadia…
…nik si netrúfol v praxi čo i len v jedinej súčasnej krajine, či aspoň v jedinom priemyselnom podniku, vrátiť do praxe socializmus ako hospodársky systém... a platí to, čo je písané ďalej, že okamžite by takú krajinu či podnik zlikvidovali globálne sily …moc globálnych korporátnych síl je ešte obrovská, viď vojny v Ukrajine, v Gaze, predtým iné v Sýrii, Iraku, Líbyi…
ale je faktom, že ani pôvodným implementátorom socializmu v Rusku, na Slovensku i inde, kde ešte existujú komunistické strany, alebo ľavicové subjekty, sa to nepodarilo a nedarí sa…ani Čína už sociálne a ekonomicky zďaleka nebuduje socializmus, i keď je tam pri moci komunistická strana…a u nás vlastne až na pár skôr sektárskych skupiniek ľavica „vyhorela do tla“, alebo sa transformovala, ba zvrhla na „progresívnu politickú silu“…
…“kapitalizmus končí… ale je chorý a kope okolo seba, spoločnosť morálne zahníva a zvrháva sa, ale ekonomická sila je ešte stále tu a ohrozuje svojim konaním nielen budúce populácie na Zemi, ale hrozbou atómovej vojny a masívnym znečisťovaním planéty aj samotnú existenciu ľudstva…
…Všetci sa neustále pýtali i pýtajú: „no ale ako to bude po kapitalizme s ekonomikou a človekom v praxi“ ? A doslova sa pýtajú: „A čo máme robiť?“…. už sa ma nepýtajú, akosi prirýchlo to nadšenie z roku 2017 zhaslo… knihy sú rozdané, na diskusiách sa snažili prezentovať skôr „neveriaci Tomáši“ a zosmiešňovali a zhadzovali tematiku, ba dokonca od ľudí, ktorých som si vážil, som sa dozvedel, že „kniha je príliš komplikovaná a nerozumejú často“…alebo boli odporúčania, aby som knihu prepísal akoby pre detského čitateľa, jednoduché slogany, čosi ako slogany do mobilov, aby „to dnešný ľud chápal“… ale zvláštne je, že nik neprišiel ani len s konštruktívnou kritikou.
Vážim si ojedinelé hlasy ako vysvedčenie od profesora ekonómie Jaroslava Husára, že som to explicitne a dokonale popísal a že som sa podujal na tak ťažkú vedeckú a pedagogickú prácu, ktorá je vlastne ekonomickou učebnicou…
A IBA PRETO SOM SA NEURAZIL A NEZANEVREL…
Dnes by som už také dielo asi nenapísal – po prvé načo, niet pre koho, po druhé – doba sa natoľko posunula a zvrhla, že bude treba bojovať a možno aj chystať sa hromadne na „druhý svet“…
časť 5.4. Vízia možno záverom namiesto doslovu
k čítaniu
komentár, prečo som to tak napísal:
Dielo som spracoval v prvej polovici roka 2017, ono to už tak vyzeralo, že „všetci to chápu“, že Slovensko musí mať viac zvrchovanosti a už sme precitávali z toho ošiaľu, že „sme Západ“ a videli sme posuny vlastnícke i finančné odtoky zo Slovenska. Len sa hľadali politické sily, u nás i v ČR, ktoré by si taký program obnovy národnej ekonomiky osvojili a získali by politický mandát tie kroky uskutočniť.
Preto je v kapitole vo vízii ako cieľový rok uvedený rok 2022. Dokonca v praktických krokoch som dal náskok vízii v tom, že som rátal, že po politickom mandáte vo voľbách pre vládu a zákonodarný zbor bude následovať plánovanie a bilancovanie národohospodárskeho rozvoja a to pre roky 2018 až 2022,
Pripúšťam, kruto som sa mýlil. Vízia obsahovo síce konzistentná i dnes, ale opravil by som časový výhľad – dnes ani neverím, že by to mohlo byť povedzme 2030, ale za podmienky stabilnej súhry politického mandátu vlády SR, Národnej rady SR a funkcie prezidenta SR…už – neverím. Ale nemenil by som – ani slovo!
komentár k doslovu:
Dnes v 2024 som si už vôbec nie istý, či bude niekto schopný „vrátiť“ ekonómiu tam kam patrí – aby to bola veda, ktorá slúži rozvoju a spravovaniu ekonomiky konkrétneho subjektu, napríklad štátu Slovenská republika. Stále trvám na tom, že je buď muž alebo žena ( masculinum – x – feminimum) a že to je vedecký prístup, aj prístup historických stredoeurópskych hodnôt. To, čo sa teraz vo vlnách prenáša cez „kulturfront“ je niečo zvrhlé a smerujúce k záhube ľudstva, je to v podstate zneužitie zvrhlej demokracie pre svoje mravnostné úchylky.
A tak zvýrazním ešte raz to členenie podľa kritérií „čo je vľavo a čo je vpravo“. Stačilo by sa toho držať. Tie progresivistické ľavicové úchylky neeliminoval na Slovensku už od počiatku predseda NR SR a predseda Strany demokratickej ľavice Migaš, ktorý pripustil v auguste 2000 rozpravu a roztržku medzi ľavičiarmi pri príprave Programového dokumentu. Neeliminoval to zo subjektívnych dôvodov. Bol som pri tom a protestoval som.
Fenomén ekonomického nástroja s názvom spoločenská spotreba
komentár: Dal som do popredia úplne zabudnutú problematiku spoločenskej spotreby, ktorú nepropagoval a osvetovo ani neobjasňovala teória ekonomiky za socializmu, čím si sama z rúk vyrazila asi najsilnejší „tromf“ oproti kapitalistickému zriadeniu založenému na držbe kapitálu a čerpania ziskov zo svojho súkromného kapitálu na úkor zamestnancov. Píšem: „Keďže je každý v možnom politickom systéme po kapitalizme zároveň pracovníkom i vlastníkom v nejakej forme pracovnej organizácie, niet súkromného investora, niet súkromného kapitálového vlastníka, ktorý odčerpáva zisky z celkového hospodárskeho výsledku organizácie.“ …“pracovníci sú zároveň aj vlastníkmi a preto podnik, hospodárska organizácia plní nielen hospodárske ciele, ale aj ciele zabezpečujúce sociálne a iné potreby svojich členov – spoluvlastníkov, teda “občanov podniku“.
komentár ku ekonomickému pojmu spoločenská spotreba :
Ak by sa ma pýtali v auditoriu poslucháči, v čom vidím najsilnejšiu výhodu uplatenia ekonomického systému ekonomickej demokracie na Slovensku, odpviem práve poukazom na možnosť implementovať historicky už v socializme odskúšaný ekonomický nástroj spoločenská spotreba. Tento nástroj je výborným regulačným nástrojom kvôli možnosti príliš sa zamerať v zamestnaneckých samosprávach na rozdeľovanie zisku a riziku, že sa podrazí systém investovania do budúcnosti, ale zároveň psychologicky aj reálne uspokojuje zamestnancov i okolie (rodiny, obec, záujmové skupiny) v schopnosti „mať niečo z podnikania vlastného podniku – družstva – organizácie“ …dnes populárne slovo „benefity“.
Nik ani s teoretikov socializmu nedokázal vyzdvihnúť tento ekonomický nástroj spoločenská spotreba ako argument proti súkromnému vlastníctvu a kapitalizmu. Dokonca si myslím, že toto bol hlavný omyl politikov a ekonómov socializmu – nedokázali v ideologickom boji a v súboji argumentov agresívne poukazovať na „benefity“ vyplývajúce zo zákonného využitia spoločenskej spotreby dokonca aj tam, kde by do prerozdeľovania hospodárskeho výsledku boli zasahovali subjektívne záujmy (ako sa to stávalo v juhoslovanskom modeli výrobnej samosprávy). Prečo? Jednoducho účtovnícky sa spoločenská spotreba na podnikovej úrovni považovala za uznaný hospodársky náklad, aj keď to často boli „benefity“ pre rodinu zamestnanca, pre obec v ktorej žil, pre jeho záujmovú skupinu.
Veľmi dobre to pochopil Václav Klaus ešte ako poverený minister financií ČSSR v decembri 1989, keď chcel úpravou zákona 72 zák.88/1988 Zb. o štátnom podniku oddeliť spoločenskú spotrebu od vnútropodnikových nákladov a Vyhláškou Federálneho ministra financií Z.z.211/1989 „o financovaní niektorých zariadení spoločenskej spotreby a niektorých činností“ obmedzil, resp. vyčlenil spoločenskú spotrebu z podnikov von, spravil z nej položku stojacu mimo vlastníctva podniku a teda položku síce výdavkovú, ale možno v druhom kroku už znemožňujúcu ju zarátať do nákladov podniku – v podstate ju už vtedy „driftoval“ mimo hospodárskeho výsledku podniku, čo sa aj živelne potom uplatňovalo v privatizácii a „šokovej terapii“, kde sa podniky medzi prvými „zaťažami“ zbavovali zdravotných stredísk, reštauračných a jedálenských prevádzok, rekreačných zariadení, obecných zariadení kultúry, športu, verejnoprospešných objektov a prestali financovať záujmové skupiny, krúžky, vzdelávanie… pod heslom, že „socialistický podnik bol neefektívny, lebo toto všetko financoval“…a zabudli dodať, že socialistický podnik a družstvo to v nákladoch financovali _ A DOKÁZALI TO FINANCOVAŤ! – v prospech svojich zamestnancov, ich komunít a obce.
Resumé: Omylom bolo vyhlásiť, že socialistický podnik nebol „konkurencieschopný“ na trhu a nebol hospodársky efektívny – dnes si benefity oveľa nižšej úrovne dokáže zabezpečiť len globálna korporácia alebo iba a výlučne pre seba iba súkromný vlastník podniku.
Výzva!
z kap.1.4. Korektúry ekonomického modelu pri uplatňovaní ekonomickej demokracie v praxi: Výzva pre generácie, ktoré zažili systém socializmu i kapitalizmu
Komentár: V tom roku v lete 2017 ešte žilo o niekoľko desaťtisícov, možno aj vyše dvoch troch stotisícov, ľudí viac ako po 7 rokoch dnes, čo aktívne budovali hospodársky systém socializmu, pamätali si z praxe i teoreticky aké boli snahy a skutky a vedeli porovnať často i z aktívneho ekonomického života vývoj po roku 1989 až po súčasnosť.
Žiaľ, ani vtedy sa s výnimkou pár skupín a jednotlivcov nepodarilo touto výzvou aktivizovať ľudí na Slovensku. A tak tá výzva …zapadla. Ba naopak, sebakriticky priznávam, že to mala byť provokácia s pozitívnym účinkom, ale aj na diskusiách som sa už stretával iba so zatrpknutosťou a nechuťou, napríklad zostarnutý predstaviteľ mládežníkov za socializmu a už si nevedel predstaviť, ako by mohlo v atómovej elektrárni fungovať družstvo, „lebo on zažil to zaostalé družstvo so slamou a kydaním hnoja za socializmu“…a podobné výplody. Čo ma držalo v optimizme bola „stará garda“ praktikov, ktorí sa nechceli verejne vyjadrovať, ale dobre si pamätali prudký rozvoj priemyslu, poľnohospodárstva, vedeli to porovnať s tragikou privatizácie a so zaostávaním ekonomiky po roku 1990. Jedným z nich bol doc.Ivan Knotek, bývalý predseda vlády v Slovenskej socialistickej republike za ČSSR.
A ideme do podstaty ekonomickej teórie:
Kapitál a vlastníctvo
komentár: Predsa len je to učebnica ekonomická, patrí sa sem uviesť teoretické základy a to práve tie, ktoré zamlčuje „klasická ekonómia“ napriek tomu, že Marx a jeho Kapitál sú filozofiou uznávaní ako vedecké dielo. A ani v Smithovi a Samuelsonovi nie sú tak vedecky analyzované vzťahy tvorby kapitálu a nadhodnoty ako v Marťxovom diele Kapitál. Ďalej čerpám z tvorby slovenských filozofov (Dinuš, Hohoš) a pridávam sem praktické a historickou praxou overené poznatky.
Otázka vlastníctva: Nakoniec, úprimne povedané, akonáhle máte súd a v ňom prehráte alebo vyhráte súdny proces, dôjde predsa ku zmene vlastníctva – a kto o tom rozhodol? Nejaký prírodný zákon? Nie, rozhodla o tom spoločnosť, prostredníctvom súdneho aktu. Čiže VLASTNÍCTVO je naozaj spoločenský vzťah. A platí to aj v prípade dedenia vlastníctva. Kto rozhoduje o dedičstve? Vlastník, resp. dedičské konanie – opäť je to nie prírodný, ale spoločenský vzťah. Takisto prechod vlastníctva z rúk do rúk kúpnou zmluvou, či dlžným úpisom. Takisto ako v histórii miliónkrát víťaz vojny či bitky privlastňuje si vlastníctvo porazeného. Ako môže dnes niekto vôbec hovoriť o „trvalom či večnom“ vlastníckom práve? Vlastníctvo teda nepodlieha ani vede, ani matematike – ale spoločenským vzťahom, ktoré zavládnu.
A z tohto hľadiska to bolo nielen nevedecké, ale priam politicky diskutabilné, dávať vlastnícke právo do ústavy ako všeobecné ľudské právo. My už dnes vieme, že to bola iba politická emotívna reakcia na nevraživosť voči predchádzajúcemu režimu v roku 1989 u nás, ale i tak – jeho dôsledky sú pre obyvateľov Čiech a Slovenska tragické, doslova katastrofické – prišli sme takmer o všetko!
KOMENTÁR K 23.4.2024:
A vývoj vo svete i u nás ide ďalej: Komu a prečo pripadne vlastníctvo v strate fungujúcich oceliarní ako US Steel Košice či Vítkovice Steel Ostrava? Alebo Slovalco Žiar nad Hronom? Ako to, že najprv bola takmer v US-Steel klebetená „ponuka na odkup“ za symbolické jedno euro od župana Košického kraja a dnes sa predáva US-Steel za miliardu dolárov japonskej oceliarskej skupine? A nehovoriac o politických zmenách vlastníctva či vyvlastňovaní – napríklad aktív ruských vlastníkov v Európe či USA pod politickými rozhodnutiami, či dokonca siahanie na finančné aktíva 300 miliárd dolárov vlastnených ruskou stranou ako politické „potrestanie“ za vojnu na Ukrajine? A čo bude nasledovať po vojne (ktorá sa raz skončí) v Ukrajinou a s vlastníctvom ľudí, podnikov i štátu tam? Akej „ústave“ a akému „prírodnému zákonu“ to bude podliehať?
Preto treba začať nahlas uvažovať, ako Slovensko prišlo o vlastníctvo výrobných a finančných aktív národného hospodárstva a ako sa dajú tieto krivdy, ktoré priniesli ľudu slovenskému iba a len dlžoby, kompenzovať. Pretože myslím, že tak sa bude dať iba jediným spôsobom: spoločenským vzťahom. Založenom na politickom rozhodnutí vlády SR a Národnej rady SR. Poznám i spôsob nápravy : Ekonomický vlastnícky REVERZ majetkov.
a je to vonku…spraviť opak toho, čo vyviedol Klaus v 1991, tj.vrátiť investičné výrobné zdroje do štátneho resp. celospoločenského vlastníctva zo súkromných rúk, aspoň na Slovensku a v Čechách
A aby to nebolo extrémistické a revolučné, vymenujme si vhodné podmienky a spôsob, ako sa tak má udiať:
1.Geopolitická situácia sveta, povedzme v hlbokej globálnej kríze, keď sa budú rozpadávať korporátne väzby, medzinárodné trhy a deľba práce bude vykazovať značné poruchy technologického, logistického i výrobného charakteru ( v knihe je námet pokojný, miernou cestou, že sa budú korporácie globálne rozkladať na organizačné fraktály pomerne samostatné v každej krajine)
2.V prípade ohrozenia alebo aj vzniku svetového vojnového konfliktu medzi globálnymi mocnosťami a tým skolabovaním takmer všetkých väzieb medzinárodných trhov. Každý štát bude potrebovať zachrániť predovšetkým výrobu a hospodárenie vo vlastnej krajine
3.V prípade mnhovrstvovej krízy ekonomiky a kapitálu prerastajúcej do politických a sociálnych kríz, keď bude potrebné na danom území krajiny mocou štátu zabezpečiť riadny chod ekonomiky aspoň na území štátu (…a profesor ekonómie J.Husár už otvorene písal o POLYKRÍZE!)
A spôsob?
Varianta A) Krajinu hromadne opúšťajú investori a cudzí vlastníci, alebo nastalo „bezvládie“ v hospodárskych subjektoch pre „force major“ príčiny (vojnový stav, klimatická alebo vojnou vyvolaná kríza), prípadne krach trhov a mien – vtedy musí mať vláda a zákonodárny zbor štátu pre tieto prípady pripravený krízový manažment pre prevzatie kontroly na hospodárskymi subjektami s ich mobilizáciou len v prospech daného štátu
Varianta B) Vylúčenie krajiny z integračných zoskupení pod politickým tlakom alebo počas vzniklej krízy rozpadu integrácie – vtedy musí vláda SR i zákonodarný zbor uskutočniť tzv. ZVRAT (TURNAROUND) a pod kontrolu a pomocou priameho riadenia dostať všetky subjekty (cudzích investorov i domáce súkromné subjekty), čím zavádza mobilizáciu zdrojov i produkcie. Vlastnícky reverz sa uskutočňuje výnimočným zákonodárstvom, povedzme dekrátmi vlády – alebo prezidenta).
Varianta C) Vláda SR na základe spoločenskej objednávky a tlaku verejnosti (napr.dôchodcovia) uskutoční zákonodárnym zborom (NR SR) prijaté zákony o reverze vlastníctva, kde podľa zákonného právneho postupu uskutoční postupne prevod vlastníckych práv na štát s určitým harmonogramom poskytovania finančných „voucherov“ súkromným vlastníkom, ktorým zostanú zachované dovtedajšie získané finančné prostriedky a hmotné statky, ale bude im odňaté právo na dividendy, zisk a podiely na zisku v prítomnosti i do budúcnosti.
Práve tá varianta C) je možná a schodná v prípade politického konsenzu bezkonfliktne. Presvedčili sme sa už historicky, že ani po roku 1990 po privatizácii nemali noví majitelia hromadne (česť výnimkám) až tak chuť budovať podnikové impériá a expandovať do zahraničia ( na čom „zakapali“ pôvodné ideály klausovcov, že budeme svetoví všade a vo všetkom ako Baťa, státisíce Baťov), ako skôr mali chuť ešte v prítomnosti užiť si benefity vlastnenia kapitálu a namiesto investovania často popredávali svoje vlastníctva cudzím korporáciám, resp. tunelovali vlastné produktívne subjekty – bola to vlna majiteľov – privatizérov. V prípadoch vlastnenia cudzím kapitálom nastane otázky, či v celej histórii od prevzatia domáceho vlastníctva alebo investovania konali korektne, nekoristili nad rámec -nesprávali sa teda koristnícky a ak čokoľvek zanedbali – postaviť ich pred voľbu – buď sa vzdajú, alebo dohodnú nútenú správu štátu na svojom vlastníctve. Spôsob reverzu vlastníctva variantou C) je preto málo konfliktný a vyhrajú „obe strany“ – bývalým vlastníkom zostanú nadobudnuté statky a finančné prostriedky a štátu sa dostane do rúk silný nástroj vytvárania ekonomických zdrojov a prílevu finančií z hospodárskeho výsledku ekonomiky do štátneho rozpočtu.
Myslím, že práve ja si môžem dovoliť vyzdvihnúť k tej variante C) príklad, ktorý je trochu politickým TABU v Čechách a na Slovensku. Nakoniec, som jeho generačný druh, kamarátili sme sa na vysokej škole a je teda mojim konškolákom – Ing.Andrej Babiš, ročník 1954:
Svoj investičný kapitálový majetok na základe politických rozhodnutí radšej dobrovoľne previedol na tzv. zverenecké fondy. Tam je dnes i AGROFERT, ktorý ako korporácia vlastní okrem chemických výrob i distribúciu, vlastní Duslo Šaľa, ale i značný počet potravinárskych výrob (Kostelecké uzeniny, ale i HYZA a Topoľčianska hydina v SR, ale i Penam pekárne, atď.). Zverenecké fondy už teda de jure nevlastní a predpokladám (nemám to overené, ale to by „gágali“ všetky politické sily v Čechách), nemal by mať právo z toho kapitálového majetku dostávať dividendy, nejaký iný zisk, ba ani plat…Aj keď táto forma je zato pomenovaná ako takzvaná, lebo tieto konkrétne zverenecké fondy nevlastní štát, ale znova asi len súkromné osoby alebo právna firma. Každopádne pre náš príklad je vhodné uviesť, že ako kapitalistovi – vlastníkovi, Babišovi nik nesiahol na jeho statky majetkové ako dom, vila, auto, finančné bankové účty, významom je iba to, že de jure – oficiálne po právnej stránke: nemôže nakladať so svojim kapitálom, ani ho teda už nevlastní a nemá z neho rentu. A to je ten príklad varianty C) – súkromným vlastníkom sa odoberie ich právo vlastniť kapitál, ale zostane im nadobudnutý majetok vo forme dovtedajších financií, nehnuteľností nevýrobného charakteru a statkov mimo investičných. O to ide. Nie zničiť ich fyzicky.
Problematika ZISKU
3.1. Zisk – jeden z kľúčových ekonomických ukazovateľov a zmena jeho chápania
Z KAPITOLY 3. Chýbajú nám nové pojmy a kritériá
komentár: Pri študovaní diela amerického (!) profesora Petra F.Druckera som zostal v úžase tak ako ste teraz vy: Že zisk neexistuje? Že je to omylné chápanie budúcich nákladov podniku? …písal o tom aj v knihe Postkapitalistická spoločnosť, ale dokázal mi to doslova účtovnícky v knihe „Řízení v turbulentní době“ vysvetliť ( kap.Náklady na uchování vlastní existence versus iluze zisku (str.30)...a ja som sa už spätne márne hneval na Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, že sme nemali Druckera zaradeného ako teoretika ekonomických vied a že i za socializmu sa trvalo na pojme zisk, ktorý dodnes potom všetci nepriatelia socialistického ekonomického systému otrieskavajú nám o hlavu – pričom zabúdajú, že „zisk“ socialistických podnikov išiel do štátneho rozpočtu a do systému spoločenskej spotreby, nie do vrecák riaditeľov n.p. a orgánov KSČ. Len sa to tak volalo, aby sa zachovala kontinuita hospodárstva…(a bolo to manipulačne zneužité na antikomunistickú kampaň po roku 1989)
Poznámka: V laickej verejnosti stále zostáva presvedčenie, že všetko čo nadobúda podnik a teda majiteľ, je ZISK. Absolútne nik na verejnosti (ani novinári!) nerozlišujú, že z obchodovania a teda predaja sa vytvára tržba a až po odpočítavaní nákladov, výdajov a príjmov z tržby (takisto kapitálových príjmov z majetku z finančných trhov) sa dá vyrátať ZISK. No a tento zisk spochybňuje P.F.Drucker – že to sú iba a len časovo rozlíšené náklady budúcnosti.
Potrebné bolo vysvetliť MOTOR EKONOMIKY štátu
Intermezzo II: Ako funguje makroekonomika štátu a sveta
komentár: Bol som veľmi rád, čomu ma naučil profesor ekonómie Jaroslav Husár, vysvetlil mi to podrobne a jeho pôvodný diagram finančných tokov „motora ekonomiky sveta“ som s jeho súhlasom adaptoval na diagram „motoru ekonomiky“ národného štátu. Podrobne mi diagram posúdil a odsúhlasil, nechcel som do knihy už dávať k tomu matematické rovnice. „Ak by aspoň toto naštudovali a pochopili vládni ekonómovia“…to bol náš spoločný povzdych v roku 2017.
Predsa len sem asi vsuniem tú základnú makroekonomickú rovnicu hrubého domáceho príjmu (HDP):
Y = C + I + G + (X -M)
kde Y je hrubý domáci príjem národného štátu
C je spotreba domácostí, I je investičná spotreba podnikovej sféry, všetkých hospodárskych subjektov ekonomiky,
G sú príjmy štátu (reprezentované vládou) a X-M je saldo exportu voči importu, všetko idúce cez finančné trhy
no a tu je pôvodný spracovaný tok financií od profesora J.Husára (zabralo mi to chvíľu naštudovať a pochopiť), toto predsa „nemôžeme chcieť“ od našich politikov v parlamente…
Poznámka: Ešte aj na prezentácii diela profesora J.Husára „Aj ekonómia je veda“ 26.06.2018 niektorí diskutéri namietali, že predsa dnes nežijeme v uzavretom hospodárstve národného štátu a preto sú tie diagramy nereálne, lenže dobrým argumentom je, že ak chcete poznať „chaos“ súčasných finančných a majetkových tokov tak otvorenej ekonomiky, akou je slovenská, nutne musíte najprv dať všetky toky do nejakého zmysluplného rámca a až potom z neho analyzovať chaotické odchýlky. No a to sa nakoniec potom dá odhaliť aj ten politický a masmediálny podvod, kauza „mohutného exportu milióna dvestotisíc luxusných osobných slovenských automobilov ročne“, kde ak si premietnete finančné toky, tak zistíte, že za tento tzv. export (áno, v štatistickej evidencii je, finančne ale neexistuje) štátny rozpočet z tržieb za predaj áut nedostáva ani cent, nie ešte jedno euro!!!
KOMENTÁR K POKRAČOVANIU ŠTUDOVANIA KNIHY:
Takže teraz už vieme, že ekonomika Slovenska v kapitalizme sa nachádza v stave, v ktorom bude potrebné pracovať predovšetkým s analýzou finančných tokov ekonomiky, pracovať s vlastníctvom ako spoločenským vzťahom a máme jasno, ako je to s kapitálom a ziskom. Je načase sústrediť sa na samotné možné národné hospodárstvo Slovenska ešte skôr, ako by sme niečo chceli uskutočniť pre ekonomiku po kapitalizme. V tejto chvíli sa sústreďme na Slovensko, nie na svet…
V knihe je kapitola 4. „Samotné uvedenie ekonomiky po kapitalizme do praxe“ a v nej odsek definujúci národné hospodárstvo vedecky a analyticky. To je ten rámec, o ktorý nám ide dnes:
4.2.3. A čo tak renovovať národné hospodárstva jednotlivých krajín?
samozrejme, mal som ambíciu v knihe zovšeobecniť teóriu na celý svet 🙂
komentár dnes
Pán profesor Jaroslav Husár mi požičal hrubú, deväťstostranovú učebnicu profesora ekonómie dr.Karla Engliše, inak aj ministra financií za 1.RČS. Tá „biblia“ sa volá Soustava národního hospodářství: Věda o pořádku, ve kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Napísal ju v aktívnych rokoch pôsobenia ako minister 1.RČS a vydal vo vydavateľstve Melantrich Praha v roku 1937. V júli 1938 adresoval jej predslov „národúm“, ale už nemal čas ju aplikovať do praxe.
Podstata hospodársko-právneho poriadku („řádu“) to je vôľa štátu ( od slova chcieť, mať vôľu) ako zvrchovaná vôľa na štátnom území, určuje „řád“ tj. systém starostlivosti národa (=rozumej – ľudu) o udržanie a zlepšenie života.
To je citácia priamo prof.Karla Engliša z jeho diela, z Knihy 1, časť E Hospodárstvo a štát, str.157, časť malé e) , názov Hospodársko právny poriadok ( řád), Národné hospodárstvo, cit.dalej
Najprv čo je hospodárska veda: Hospodárska veda je starostlivosť o udržanie a zlepšenie života jednotlivých ľudí a celého národa.
na str.158 to definuje presne:
Národným hospodárstvom sme nazvali jednotlivý samostatný účelový súbor starostlivosti o udržanie a zlepšenie života celého národa“.
Zásadná otázka: Slúži dnes národné hospodárstvo Slovenska ľudu a povzneseniu národa? (ak vôbec máme uznať, že nejaké zvyšky nár.hospodárstva tu ešte sú a že niekto by sa mohol snažiť…)
Práve že štát sme zatlačili až tak do pozadia, že ten tvorí iba nevyhnutnú a často nerentabilnú službu, udržuje infraštruktúru spoločnosti a je chronicky zadĺžený.. A to treba zmeniť
pramene aj – linky https://spolok-narodohospodarov.sk/2023/08/22/prehajdakane-dedicstvo-nasich-dedov-a-otcov/ a
V knihe je zaradený NÁRODNÝ PODNIK pod Kapitolu 4: „Samotné uvedenie ekonomiky po kapitalizme do praxe“, ale práve preto, aby sme už teraz mali v rukách odpoveď na otázku „AKO MENIŤ TO EKONOMICKÉ PROSTREDIE UPROSTRED KAPITALIZMU?“, tak ho tu v texte zaraďujem skôr, už hneď pod stať o národnom hospodárstve. Zabudnite na antikomunistické pindy o znárodnení a o škodlivosti národných podnikov. Bez nich by nebolo možné tak úspešne rozvíjať národné hospodárstvo pomocou štátu a bez nich by nebola industrializácia, ani pochod ku zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľstva.
Nuž ale ako a čo DNES? Aký by mal byť národný podnik v 21.storočí?
4.3.3. Národný podnik dnes
z Kapitoly 4: „Samotné uvedenie ekonomiky po kapitalizme do praxe“
komentár: vysvetl. č.84) -(84)pojem commons prevzatý z prednášok doc.L.Hohoša,2014
KOMENTÁR DNES: Vláde SR ani dnes nemá kto a ako zabrániť, aby si vytvorila vlastný národný podnik nad určitou hospodársky potrebnou oblasťou podnikania či priemyslu, ktoré chce štát obhospodarovať vo svojom vlastníctve. Vec nestojí tak, že je to „hriech minulého režimu“, ale tak, že tomu možno budú brániť nejakí „progresivisti“ a „libertariáni“ žalobami cez „brusel“, pretože neorozumeli významu: štát za každú cenu nemusí výkony v prospech verejného záujmu dotovať iba neziskovo, má právo a povinnosť vytvárať ekonomické zdroje na svojom území tak, aby to boli aj podnikateľské projekty, kde hospodársky výsledok bude určovať sám – či už len v použití do nákladov, alebo pri inkasovaní daní do štátneho rozpočtu alebo zisku z hospodárenia do štátneho rozpočtu. Význam to má aj ten, že národný podnik po právnej stránke je vlastnený štátom – takže je vylúčené, aby bol prevzatý cudzím investorom alebo sprivatizovaný (tu už máme vysoko negatívne skúsenosti z našej minulosti.)
Nakoniec – dobrým príkladom je dodnes existujúci jediný národný podnik, ktorý „zostal“ z histórie Československa, a to Budějovický Budvar národní podnik České Budějovice. Je tak chránený pred intervenciami konkurencie (nepriateľské prevzatie, resp. súdna exekúcia zo zahraničia) a zároveň paradoxne neexistuje právna norma v ČR, ktorá by mala tento národný podnik regulovať. Aj keď sú neustále snahy z vlád ČR podmaniť si tento ekonomický zdroj, podnik prosperuje a odovzdáva štátu povinné dane i odvody a podlieha všetkej inej legislatíve štátu – s výnimkou prevzatia. V našom prípade však štát sám iniciuje tvorbu národného podniku tak, aby si svojvoľne žiadna vláda neprisvojila možnosť v budúcnosti zrušiť národné vlastníctvo podniku.
Ešte poznámky k tvorbe národného podniku v súčasnosti (2024):
1.Veľmi reálne hrozí, že „brusel“, jeho Eurokomisie, sa rozhodnú po voľbách v 06/2024 uskutočniť „potrestanie“ vlády SR tak, že „nedajú“ už sľúbené financie z Plánu obnovy, resp. i z Eurofondov -kohézne fondy a budú vládu SR i NR SR VYDIERAŤ.
V takom prípade „končí sranda“ a na ťahu bude NR SR a vláda SR a bez nejakých obáv „pred bruselom“ môže prijímať krízové opatrenia – napríklad vytvárať národné podniky všade tam, kde boli v PDF popisované možnosti „zastrešiť“ národnými podnikmi správu a podnikanie nad slovenskými prírodnými zdrojmi (viď text v PDF Národný podnik dnes). Bude to ekonomická odpoveď na to, že „brusel“ nechcel dať peniaze a elegantne sa štát zbaví vydierania fondami. Požičať od bánk či z BRICS potom bude prirodzené a podnikateľské zámery preveria, že to budú podniky s celospoločenským vlastníctvom, štát ich bude spravovať a riadiť /manažment/ a po nábehu začnú prinášať financie a úžitky „domov“ na Slovensku.
2. Ak začnú niektorí cudzí investori utekať zo Slovenska a budú chcieť stiahnuť so sebou zainvestované prostriedky a aj zariadenia výroby, štát vykoná opatrenie a „znárodní“ taký podnik – výrobu či banku, celkom oprávnene, vzhľadom k možnosti narátať cudziemu investorovi všetky škody nielen na životnom prostredí, ktoré od založenia spáchal, ale aj nezaplatenie daní (prázdniny) či obdržanie štátnych dotácií – a aj jedno euro (ako to býva u súdneho exekútora) stačí k tomu, aby sa daný podnik exekuoval a teda „znárodnil“. Pre príklad uveďme VOLVO Valaliky, národný podnik …SLOVNAFT Bratislava, národný podnik, US Steel Košice, národný podnik…
A/ALE to už budú kroky, ktoré nutne povedú k tomu, že štát má právo,redefinovať pre svoje potreby nové ekonomické zdroje a redefinovať nové mikroekonomické aj makroekonomické ukazovatele aj vo svete sa trendy „pohnú“ smerom k redefinovaniu nových makroekonomických aj mikroekonomických kritérií
REDEFINOVANIE EKONOMICKÝCH ZDROJOV A MIKROEKONOMICKÝCH AJ MAKROEKONOMIKCKÝCH UKAZOVATEĽOV -KAPITOLA 2
2.1. Ako redefinovať ekonomické zdroje Z kapitoly 2: Iné makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele
komentár: Asi ste si všimli, že medzi ekonomické zdroje zrazu zaraďujeme aj vedomosti a ich nositeľmi sú pracovníci, ľudia, budeme to vysvetľovať neskôr…
2.2. Ako redefinovať makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele
komentár: Zdanlivo si protirečí kritika ukazovateľa HDP (hrubý domáci produkt) s vysvetľovaním v časti makroekonomickej od profesora J.Husára. Práve však hlboká analýza finančných tokov „motora ekonomiky“ umožní, aby sa namiesto používania „jediného“ ukazovateľa – čísla HDP začali používať mnohé a mnohé ukazovatele vyplývajúce z finančných tokov. Žiaľ, globálna prax ziskotvornosti investícií priniesla tú deformáciu HDP ako „jediného čísla“, ktoré ako keby iba napovedalo globálnemu investorovi, „kde to žije“, aká rastová ekonomika v tej ktorej krajine je a kam môže s minimálnym rizikom investovať tak, aby ukazovateľ „návratnosť investovaného kapitálu (ROI)“ bol pre investora priaznivý. Práve v náväznosti na finančné toky „motora ekonomiky“ navrhuje a presadzuje profesor Husár používanie systému národných účtov (SNÚ) na pravdivé zobrazenie stavu a správne zásahy do hospodárstva.
A keď už, v reakcii na článok profesora Husára som spracoval aj ja korekciu pre parametre z rovnice HDP a patrí to sem k naštudovaniu, je to z článku uverejnenom 15.09.2023 na webe Spolku národohospodárov Slovenska: https://spolok-narodohospodarov.sk/2023/09/15/kracame-do-priepasti-bez-uniku-ale-pozname-cestu-ako-sa-tomu-vyhnut/
Niečo tu „nesedí“ v tom HDP ukazovateli
A čo nesedí? Hádépé (HDP), tu v rovnici (Y) „nasáva“ zo štatistiky všetky čísla, ktoré tu „našľahávajú“ cudzí investori cez prílev zahraničných investícií. My vôbec ale nevieme, ako oni hospodária – tobôž na území suverénnej Slovenskej republiky. Aj preto sú tie reči o nedostatočnej produktivite práce na Slovensku manipuláciou a falošným tvrdením – sem totiž patria aj tie plnoautomatizované haly automobilky VW, či firmy využívajúce cez informačné technológie už aj umelú inteligenciu. To nie „operátor“ je neproduktívny, to firmy majú „diery“ (gap) medzi jednotlivými technologickými operáciami.
Dôkaz? Nedávne masmediálne neodbornosti o tom, aké zlé vraj výsledky dosahujú zahraničné obchodné reťazce u nás v SR – ale my v praxi vidíme niečo iné. Dobre to napísal jeden z autorov na webe Hlavných správ, že ak v materskej centrále nielen predajných sietí vedia robiť zápočtové „čary“ s výsledkom hospodárenia prevádzok na Slovensku, tak tu prevádzky vychádzajú v hodnotení ako chudáci. Ale príjmy z obratu si sťahujú materské firmy cez transferové operácie k sebe domov! Ale nie sú to len obchodné reťazce: To isté banky, to isté priemyselní investori.
Bol síce prijatý zákon o kontrole transferových platieb, dokonca celoúnijný, no ale že by sa za toľko rokov v SR nenašla jediná falošná transferová platba? Viete o tom v médií hlavného prúdu? To by muselo Ministerstvo financií SR pracovať inak a nielen sa zaoberať „hodnotami za peniaze“.
Teda, aké parametre hľadať, aby sme zmenili finančné toky?
Pán profesor, pýtate sa ( v ďalšom článku): Aké musia byť v budúcnosti (mali to urobiť experti strán) tieto ekonomické parametre, atribúty: C/Y, I/Y, G/Y, X/Y a M/Y? Vypočítané hodnoty podielov používajú špecialisti – ekonometri na komparáciu ekonomík napr. v rámci EÚ. Bude treba zmeniť finančné toky – ich veľkosť a štruktúru?
Parameter C/Y – spotreba obyvateľstva ku agregovanému dopytu
Parameter I/Y – investície podnikateľskej sféry ku agregovanému dopytu
Parameter G/Y – výdavky vlády na nákup tovarov a služieb tj.náklady štátu ku agregovanému dopytu
Parameter X/Y – hodnota exportu ku agregovanému dopytu
Parameter M/Y – hodnota importovaných tovarov a služieb ku agregovanému dopytu
Rozoberme si to slovne:
Parameter C/Y
Kto hovorí, že žijeme v tak uzavretom hospodárstve, že máme iba domácu spotrebu domácností? Ale v parametri C/Y to tak „vychádza“. Vedia štatistici oddeliť z inkás obchodných sietí, z internetového obchodu, z trhovísk a z každej elektro-kasy, ktoré peniaze tu minuli domáci členovia domácností a ktoré tržby sú od turistov, nerezidentov, možno i voľne „prechádzajúcich“ nakupujúcich (ako v tejto vlne imigrácie s nabitými kartami a od utečencov z Ukrajiny)? A vôbec, uvedomuje si verejnosť, že pod „domácnosťou“ sa rozumie aj spotreba každého „single“, ktorý niekde býva, nejako sa stravuje, ošacuje, troví?
Ďalším očistením musí prejsť objem inkasa za služby v cestovnom ruchu a za spotrebu a tovary nakúpené u nás v SR nerezidentami zo zahraničia, teda turistami, prechádzajúcimi cudzincami a pod. ktoré platia pri pobyte na Slovensku ( je to prirodzene v EUR, ale i tak by to mala byť systematicky suma patriaca paradoxne do exportu, pretože úhrady robia na pobytoch tu cudzozemci, v turistike, v cestovnom ruchu)
Pozn. Aj preto sú údaje o spotrebe piva, potravín, liekov, výrazne skreslené, pretože sme krajinou, cez ktorú sa cestuje, ktorá je destináciou na pobyt, cudzozemci tu trovia, spia, platia – je to pasívny export.)
Záver: domnievam sa, že ten ukazovateľ a jeho štatistická hodnota od roku 1990 do súčasnosti je systematicky skresľovaná, dnes už úplne deformovaná históriou sledovania tokov financií.
Chápem, z hľadiska sledovateľov návratnosti kapitálu a rastu je to výborný signál: TU TO ŽIJE!
Parameter I/Y
Máme vôbec štatisticky vyselektované, kto sú investori a aké sumy investícií Sem prišli a prichádzajú zo zahraničia (vrátane neskorších transferových platieb do prevádzky) a aká je výška sumy investícií v podnikaní firiem vo vlastníctve slovenských osôb? Poprípade ešte vyselektované vlastníctva štátom vlastnených podnikov a infraštruktúry štátu?
Tu treba oddeliť investície podnikov, cudzích investorov, od fyzických osôb ako SZČO a domáce subjekty. Veď príklad :Iná je investícia fy VOLVO či VW do automobilky, iná investícia živnostníka či farmára do nákupu tovarov a iná je „investícia“ dôchodcu do termínovaného vkladu v banke. A vôbec, pozor na interpretáciu masmédií – investície nie sú automaticky vytvárané z úspor, inak by nebolo toľko TV-reklám ponúkajúcim fyzickým osobám a domácnostiam „investovať“. Najmä v krízových rokoch si obyvateľstvo ponecháva úspory a tieto úspory vie štát zistiť iba z bankových účtov, nie ale z hotovosti držanej v domácnostiach.
Môj záver: DOMNIEVAM SA, že ukazovateľ I- investície je od roku 1993 silne chronicky skresľovaný investovaním cudzích investorov na Slovensko, pričom sa nikdy ani nedozvieme, aká rýchla je návratnosť vloženého (investovaného) kapitálu na Slovensku – ukazovateľ ROI (return on investments – návratnosť vloženého kapitálu). Práve preto som vždy tvrdil, že naše hospodárstvo je „vycuciavané“ zahraničnými prospektormi. Ale len tí najdrzejší, keď sa im ROI plánovite splnil, alebo im to už prestane „vynášať“, sa zdvihnú a odídu. Boli tu mnohé zahraničné firmy, napr. aj fabrika Ojala v Kriváni, ale počuli ste určite o snahe v minulých rokoch odpredať U.S. Steel v Košiciach. Kontrolu nad týmito predajmi nemáme.
Parameter G/Y – Výdavky štátu ku agregovanému dopytu
BOLO by už načase vyselektovať výdavky vlády a teda štátu do výrobnej infraštruktúry vo vlastníctve štátu a vôbec do infraštruktúry štátom zabezpečovaných služieb v doprave, distribúciách všetkého druhu, od výdavkov do štátnej a verejnej infraštruktúry verejnej správy a do sociálnych nákladov .Účtovníctvo predsa vie oddeliť náklad na nový zdravotnícky prístroj od výdavkov na liečenie pacienta a operačné zdravotnícke zákroky. Tak by sa mimochodom odhalila nahá pravda o „biznise“ súkromných firiem i zdravotných poisťovní a NAKA by mala iné starosti ako naháňanie politikov za korupciu.
Môj záver: DOMNIEVAM SA, že súčasná snaha útvaru MF SR „Hodnoty za peniaze“, ale aj programové vyhlásenie Odórovej „prázdninovej“ vlády, ktoré chcú zaviesť „racionalitu“ do výdavkov štátnych a verejných financií, to je hrubé nepochopenie funkcie štátu ako organizátora sociálneho a hospodárskeho prostredia Slovenska a funkcie vlády ako zabezpečovateľa komplexnej starostlivosti a zabezpečenia fungovania sociálnej i hospodárskej štruktúry štátu Slovenská republika.
Slovami českého profesora Oskara Krejčího z knihy Povaha dnešní krize, „…politici sa správajú ako dobyvatelia na obsadenom území…“ Aj u nás. Aj dnes, nielen v rokoch 1991- 1992. Potvrdzujem.
Parameter X/Y – export ku agregovanému dopytu
Potvrdzujem, že zrušením štátneho monopolu pre zahraničný obchod a devízového monopolu v 1991, ako aj prijatím euromeny 1.1.2009, prijatím podmienok pre vstup do Európskej únie v 2004, sme stratili kontrolu nad exportom a importom v Slovenskej republike. Štatistické údaje sú zbierané len evidenčne, clá v rámci EÚ ani neexistujú, colná služba sa zameriava na export /import mimo EÚ a s mnohými krajinami máme bezcolný režim, naopak, s niektorými krajinami sme si dobrovoľne nechali nanútiť embargo v dovoze i vývoze. Napriek tomu, ako 100%-ne svetu otvorená krajina, cez naše hranice denne prechádzajú milióny hmotných ton tovaru, dejú sa miliardové predaje a nákupy služieb, veselo sa tranzituje a ničí dopravná infraštruktúra Slovenska, keď koridory plné „tirákov“ – truckov prechádzajú cez naše hory a lesy, cez chránené územia SR ( zázračne si to Ministerstvo životného prostredia „nevšíma“ a to za symbolické „všimné“ do štátnej kasy – ak vôbec tam).
Tu bude potrebné najprv oddeliť evidenčnú hodnotu exportovaného cez hranice SR tovaru, služieb, polotovarov a surovín, za ktoré nedostáva SR do štátneho rozpočtu ani cent, od skutočných príjmov z tržieb pri predaji tovarov a služieb v exporte.
Zložité? Ale nie – milión dvestotisíc luxusných automobilov z rokov 2019 či 2018 – to je evidenčná hodnota tovaru vyrobeného na Slovensku, idúceho cez slovenské hranice ako nepredané! Z toho predané a teda z predaja príjmy z tržieb sú iba za automobily platené v exporte do zahraničia predajcom na Slovensku. Mizivá hodnota. Viem, lebo priateľ chcel kúpiť v lete 2020 vo Volkswagene voz VW Porsche Cayene, tu v Bratislave vyrábaný, ale odkázali ho v Bratislave na jeho domáceho dílera v Estónsku. A to už nie je export zo SR, to je predaj estónskeho dílera firmy VW v Talline.
Ale napríklad môj export obrábacieho centra SBL 300 z TRENS a.s. Trenčín v 2013 bol skutočným exportom, pretože tržba z predaja za hranice pristála na účte domáceho výrobcu TRENS a dala sa presne zúčtovať podľa kalkulácie suma z faktúry, kde bolo i clo a a daň.
Parameter M/Y – import ku agregovanému dopytu
Do roku 1990 prísne strážená štruktúra dovozu podľa potrieb podnikov a postupné uvoľňovanie dovozu pre spotrebu obyvateľstva bola úplne narušená. Nielen že protismerné dovozy a vývozy. Ale úplná vlna záplav importovaného tovaru a služieb rozbili a utopili napr.aj exportný a predajný potenciál slovenských výrobcov. Dnes sa zo slovenských výrobcov uplatní už málokto, väčšinou sa to deje pri dodávkach hneď definovaných ako import pre kompletáciu exportu, či už v automotive, v zbrojárskej výrobe, najnovšie príklad „prebaľovania hydiny na Slovensku za účelom exportu napr. do ČR“. Nevadilo by, ak by import „nezadusil“ akúkoľvek snahu vyrábať niečo na Slovensku. Už nehovoriac o potravinách. Spotrebiteľ si akýkoľvek výrobok vie dať doviezť cez e-shopy s preclením napr.z čínskych kontajnerov. Až teraz začína mať EÚ z toho problémy – pri importe čínskych elektromobilov!
Tu bude treba zistiť, aké sumy v podobe faktúr za import strojov, zariadení, tovarov, surovín, služieb, platili fabriky cudzích investorov (často ide o transferové faktúry, kde sumy v prevodoch vlastne znižujú dosahovanie zisku vo fabrike cudzieho investora na Slovensku.
Ďalším očistením musí prejsť dovoz tovarov do obchodu, do obchodných sietí a dovoz služieb všetkého druhu, kde sa evidujú faktúry a i platby za faktúry, ale opäť ide s 99% istotou o transferové platby, pretože materské nákupné centrály sú mimo Slovenska.
A vôbec nedokážeme oddeliť platby v cestovnom ruchu, ktoré platia občania SR pri pobyte v zahraničí ( samozrejme výhodne v EUR, ale i tak je to suma patriaca paradoxne do importu, pretože úhrady robia tuzemskí rezidenti v zahraničí na pobytoch, v turistike, v cestovnom ruchu)
Záver: Domnievam si, že štátna kontrola dovozu najmä v strategicky citlivých komoditách a pre ochranu domácej produkcie bude nevyhnutná bez ohľadu na „Brusel“, no, EÚ možno aj skôr urobí precedensy v oblasti importu čínskych elektromobilov a je tu nakoniec politické embargo pre teritórium Ruskej federácie. Nejaká pokuta z „porušenia predpisov Únie“ môže byť vopred zakalkulovaná, ak sa do uskutočnenia opatrenia nezruší…
Všeobecne konštatujem, že to bude musieť byť proslovenská vláda a proslovenská Národná rada SR, ktorá na základe týchto zásad a zrátania parametrov podľa skutočných čísel uskutoční korekcie – opatrenia cez zákony a činy vlády, aby sme dosiahli aspoň zrod vlastných ekonomických zdrojov, ktoré budú prinášať do štátneho rozpočtu dostatok financií, aby mohla ekonomika Slovenska rásť a začať naberať ekonomickú rovnováhu. Nebude to proces na jeden, či štyri roky…
(tak o tento odsek by som doplnil ďalšie vydanie knihy…)
Znova náhľad do knihy:
2.3.RAST ekonomiky alebo ROZVOJ hospodárstva – treba sa rozhodnúť!
Z KAPITOLY 2. Iné makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele
Začnime uvažovať o tom, prečo bude potrebné Spoločenské riadenie investícií – ovplyvňovanie štruktúry výrobného dopytu
KOMENTÁR: Je to možno snaha presne takým smerom, akým sa mohol uberať tzv. grindíl, ak by sa nebol zvrhol vďaka „bruselu“ na ideológiu. Pretože rozvoj spoločnosti a ekonomiky si v každej krajine určí jeho obyvateľstvo, nie globálna mocnosť. Chápeme, že niekde vo vyprahnutých krajinách stredomoria, kde vyhoreli lesy, budú mať iné rozvojové programy pre hospodárstvo ako my tu na Slovensku uprostred hôr a dolín, kde pramenia mnohé rieky. Ale to musia pochopiť aj tzv.globálne mocnosti a nenanucovať nám politickým nátlakom ich vlastné kritériá, napr.gríndílu.
Späť ku knihe: A tak vyvstáva otázka pre ekonómov: Vieme, že hospodárstvo treba riadiť a pohybujeme sa v trhovej ekonomike. Aj pri rozvoji je dôležité, aby v rámci vzťahu dopyt-ponuka bolo možné hlavne uspokojovať stránku dopytu.
Ako teda ovplyvniť štruktúru dopytu?
KAPITOLA 2.4. Ako ovplyvniť štruktúru dopytu? Z kapitoly 2 Iné makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele
komentár pred textom z knihy: Kniha a materiály k nej boli zbierané pred rokom 2017 a v 2017, akosi len bez predvídania, čo sa môže stať v roku 2020: pandémia koronavírusu Covid-19. Ale ak si pozriete tie navrhované makroekonomické ukazovatele ako starostlivosť o zdravie, vzdelávanie, ochrana pred nebezpečím a zabezpečenie sociálneho rozvoja pomocou zabezpečenia práce, asi sa mi ako autorovi podarilo „pozrieť do sklenenej gule“ (alebo len jednoducho vidím v ekonomike viac spôsob ako sa postarať o ľudí než cieľ: spokojnosť finančných trhov.
komentár: hľadám článok, ktorým som reagoval na to, že mnohé opatrenia vlád – národných vlád, v krajinách postihnutých koronavírusom sa už približovali tým navrhovaným makroekonomickým ukazovateľom…aj keď to boli chaotické, vyplývalo to zo smrtiacej pandémie a nakoniec, neudržalo sa to ani len do skončenia pandémie. …sakráá, kde je ten článoček? V slovenskej Iskre, ale tá už neexistuje ani ako webstránka…mnohé vládne opatrenia sa už približovali k tým ukazovateľom – zvýšený finančný tok na zdravotníctvo, štátne nákupy vakcín, financovanie testovania, zháňanie a nákupy dýchacích prístrojov, preplácané péenky, zrušenie školskej dochádzky kvôli nebezpečiu hromadnej nákazy a zavádzanie „ostošesť“ vyučovania na diaľku cez internet, odrazu možná práca na internete „z domu“ (homeofice), uzatváranie štátnych hraníc kvôli prenosu pandémie, povinné karantény, štátom garantovaný odklad splátok, odklad daňových priznaní, atď…veľmi sa v opatreniach vyvolaných koronavírusom svet priblížil k tomu, aby sa ekonomické kritériá venovali človeku a nie „rastu a trhom“...žiaľ, skončilo to poklesom počtu ľudí v nákaze…koncom roku 2022.
