Varianta vychádza v rámci článku „Čo sa stane, ak…úvaha o tom, čo urobíme na Slovensku ak nastane najhorší scenár…“ Prognóza Ing.Petra Zajaca-Vanku na svet po ukrajinskej vojne (2024-2034) Náčrt z hľadiska ekonomiky a národného hospodárstva
Ilustračná koláž vychádza z konšpiračnej teórie o tom, že stavba Parlamentu EÚ sa príliš nápadne podobá stavbe rímskeho Collosea, ktoré spolu s Ríšou Rímskou večnou zostalo v storočiach po Kristovi v rozvalinách. Ešte strašnejšia konšpiračná teória hovorí, že zámerná „nedokončenosť „stavby Europarlamentu hore je dôkazom biblickej podoby na Babylónsku vežu, kde došlo k pomäteniu jazykov a potom nastal chaos a spúšť. Čo sa teda blíži na „bruselské impérium“?
Nie som politológ. Nerozumiem tomu vývoju pôvodne krásnej myšlienky o Európe plnej národných štátov a v nich rovnocenných národov, ktoré budujú spolu svoj hospodársky priestor a sociálny blahobyt pre svoje národy. Dnes sa Európska Únia spreneverila a jej vládnutie sa zvrhlo. Najprv Francúzi, ktorí prestali hlásať, že každý obyvateľ Francúzska je Francúz. Potom Merkelová so svojim „my to zvládneme, príďte“…potom vítacia kultúra Bruselu…a násilné politiky často priamo proti záujmom národov európskych štátov, politika gríndílu, politika pride-festivalov, jednoducho sa to zvrhlo ako rakovina. A „bojom za Ukrajinu“, stratou historickej pamäte nástupu fašizmu sa to sprofanovalo úplne. Severoatlantická aliancia prevzala dokonca akoby politické vedenie Bruselu –samotných eurokomisií v 2023. Ako keby ideológia zvíťazila nad realitou.
Tichý rozpad, alebo náhla implózia?
Inak sa to ani neskončí: Anglicko „ušlo“ z „bruselu“ brexitom, ale je v NATO. Škótsko chce samostatnosť. Celý juh Európy sa ponára do chudoby a vo Francúzsku je skoro občianska vojna. Euro, ktoré má byť rovnaké v celej Eurozóne, je tak „roztiahnuté“ hodnotovo po EÚ ako deravé štrúdlové cesto a tu je „hrubšie, tam má už diery“. Krajiny „V4“ už nešliapu spoločne. Poľsko má svoje americké záujmy, z krajín sovietskeho bloku sa NATO snaží urobiť „sanitárny kordón“ proti Rusku tzv. Budapeštianskou deviatkou.
Stačí politológie a geopolitiky. Rozpadá sa systém dotácií – poľnohospodárstvo všade v Európe trpí. Produkcia trpí. Automotive priemysel, ten ťahún EÚ, krachuje. EÚ dobrovoľne pácha sebevraždu odpojením od ruského plynu a ropy a nákupom i investovaním do obrovských a neekologických čerpacích staníc na stlačený plyn z USA, Nórsko sa stáva vďaka plynu a rope „severským švajčiarskom“, pričom Nemecko zhasína atómové elektrárne vo chvíli, keď ich plánuje obnoviť Francúzsko a dostavalo jednu najnovšiu Fínsko. Začína si každý robiť čo chce v hospodárskom priestore, ktorý sa „bruselská administratíva“ snaží zviazať legislatívne čo najpevnejšie.. Len ideologicky vládne jednota progresívnych politík a gríndílu. Pod povrchom však v každej krajine EÚ bublá nespokojnosť a šíria sa reči o nutnosti odísť z EÚ.
A čo ak sa to ozaj stane? Ak zrazu Brusel stratí slovo v parlamentoch národných štátov? Ak sa niekto iný ako Gréci vzbúri, že nechce viac Euro ako svoju národnú menu? Ak si okrem Poľska a Maďarska začnú robiť svoju odlišnú poľnohospodársku a potravinovú politiku všetci? Ak nastanú celoeurópske logistické a zásobovacie poruchy a Kaufland Nemecko odmietne zásobovať Kaufland Slovensko?
V tejto variante predpokladám narastajúci chaos, ktorý ale nebude viditeľný hneď a zbadáte ho iba z výšky hory Mont Blanc. Ale príde. Vlastne, už tu je.
Čo potom na Slovensku?
Že sa bruselské impérium zrúti, imploduje do seba, niet pochýb. Ako to ale zvládne Slovensko? Po stránke ekonomickej?
Veľmi bude záležať na tom, ako sa poskladá po voľbách slovenský parlament a aká vláda vznikne tak, aby ešte koncom roka bola schopná vládnuť a robiť predvídavé kroky. A aby vydržala ďalšie štyri roky.
Aké zákony bude potrebné, aby nový parlament prijal? Aby „sa nezdvihli“ zahraniční investori so svojim kapitálom, aby neevakuovali svoje výrobné kapacity? Aby neprepúšťali, alebo naopak, aby neimportovali na Slovensko lacnú pracovnú silu zo zahraničia (aj s legislatívou „spájania rodín“)?
V hospodárskych politikách bude potrebné,. aby do vlády a v parlamente zasadli ľudia, ktorí budú schopní riešiť znova rozvoj slovenskej poľnohospodárskej výroby a výroby potravín ( a už nie len marketingové plagáty „vyrobené na Slovensku či percento slovenských potravín“, ale komplexne aby riešili agropotravinársky sektor národného hospodárstva) a s cieľom potravinárskej sebestačnosti a bezpečnosti potravín, najmä tých importovaných čo sa tu neprodukujú.
Aby sa nefantazírovalo okolo „lietajúceho automobilu“ a okolo „auta na vodík“, ale aby niekto poriadne analyzoval prepravné potreby Slovenska, dopravnú infraštruktúru a rozhodol o priorite investovania – netreba nám päť fabrík na luxusné autá, ak nemáme hospodárske zázemie pre prostriedky verejnej dopravy (autobusy, nákladné vozidlá, špeciálne vozidlá) a hlavne – železničnú infraštruktúru ( kto si spomenie, že Alweg – vysutý rýchlovlak, sme plánovali za ČSSR už v 1968) a dodnes nemáme rýchlovlaky – ba ani metro v hlavnom meste.
Kto z mocných hospodárskych mužov zabezpečí na ministerstve hospodárstva, financií a investičného rozvoja, aby sa namiesto „frckania peňazí“ z eurofondov po všelijakých verejných a nevládnych „stavbičkách“ nezačalo investovať do slovenského priemyslu pre národné hospodárstvo Slovenska, pre stavebníctvo (nielen bytové!), pre energetiku ( a aby sme si obnovili ropovod i plynovod ako ekologické dopravné procesy) i na výstavbu nových jadrových elektrární. Aby sme spustili obnovu a novú výstavbu vodných elektrární ( len nie tie typu „Vojany!“haha).
Celá vláda a zákonodárny zbor budú musieť uvažovať samostatne a bez vplyvu Bruselu. Zvládnu to? Ako prvé – mali by zvládnuť implementovať tie tri prvky ekonomickej demokracie – celospoločenské štátne a kolektívne vlastníctvo výroby, verejné financie a zásady férového trhu. To by mala byť rázna a správna odpoveď na rozpad bruselského impéria. Finančne- či už budeme mať Eurokorunu alebo zas Korunu slovenskú.
Ako prvé – mali by zvládnuť implementovať tie tri prvky ekonomickej demokracie – celospoločenské štátne a kolektívne vlastníctvo výroby, verejné financie a zásady férového trhu. To by mala byť rázna a správna odpoveď na rozpad bruselského impéria!
„Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí!“
Sám patrím medzi tých, čo sa nostalgicky vracajú k tomu, ako sme si bez pomoci dokázali vybudovať v povojhnových rokoch národné hospodárstvo a ako sa spriemyselnilo Slovensko počas štyridsiatich rokov budovania socializmu. To všetko sa však už nedá zopakovať, verte skúsenému národohospodárovi a ekonómovi. Boli iné podmienky a sociológ Petr Sak z Prahy tvrdí, že tie budovateľské generácie už vymreli, dnes už je iné zmýšľanie a nové generácie vyznávajú iné hodnoty. Vtedy to bolo obrovské sklamanie zo zrady západných mocností, že ustúpili Hitlerovi, Mníchovská zrada. Potom vojna a okupácia i podriadenie sa ako Čiech, tak i Slovenska. A potom neskutočné nadšenie nad skončením hrôz vojny.
Dnešné mladé generácie nebudú nadšenecky budovať. Ale sú veľmi antiglobalistické a samé pociťujú, čo je to za nespravodlivosť sociálnu, ako sa plytvá zdrojmi, ako narastá nerovnosť.
Skôr ich osloví pocit globálnej nespravodlivosti a chuť tvoriť samostatne svoje prostredie, svoju prácu, určovať si sami čo budú spotrebúvať, a ako. To všetko im poskytuje filozofia ekonomickej demokracie a tá má aj dobrý trojzložkový systém uplatnenia nového sociálno-ekonomického systému do praxe.
Bude to však na Slovensku veľmi ťažké
Po 1. bude nutné trpezlivo a postupne pretrhávať „nitky“ a kanály, ktorými odplýva zo Slovenska finančné a nerastné bohatstvo. Bude to možno trvať roky.
Po 2. bude potrebné spraviť revíziu, kontrolu, čo nám z bývalého národného hospodárstva cešte funguje, ako sa to všetko dá pospájať a obnoviť. Doslova REKONŠTRUKCIA.
Po 3. bude treba veľmi pružne prispôsobovať každý deň meniace sa podmienky a „vlny“ neistoty, ktoré budú prichádzať z implodovaného euroúnijneho centra, stále sa snažiaceho udržať si moc.
V inom prípade zažijeme najhorší chaos – rozkrádanie, evakuácie, náplavy imigrácie, vojenskú intervenciu. Možné bude všetko.
Za doterajšieho kapitalizmu to nepôjde. Tak ako sa nebude dať obnoviť klasický kapitalizmus slobodného trhu s kapitalistami – majiteľmi tovární ako Baťa, tak sa nebude dať obnoviť ani socializmus z éry Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Práve preto bude potrebné oprieť sa o nový hospodársky a sociálny mechanizmus – a ekonomická demokracia je „kompatibilná“ s filozofiou antiglobalizmu západného štýľu.
Ani jedna varianta nie je jednoduchá. A na túto poslednú, sme žiaľ, pripravení najhoršie spomedzi členských štátov súčasnej Európskej Únie.
Ing.Peter Zajac-Vanka, 16.7.2023
