Ing.Peter Zajac-Vanka:
Pripravované II.vydanie prepracovanej knihy Ekonomika po kapitalizme z roku 2017 písané v priebehu roka 2025 s novým aktuálnym názvom ( vychádza už len v internetovej verzii tu na portáli)
Ale my máme povinnosť hospodára pracovať na svojom a prežiť – dlžíme to našim pokoleniam predkov a sme povinní našu vlasť a naše hospodárstvo udržať a zveľaďovať. Našu vlasť a hospodárenie v nej obyvatelia Slovenska, slovenský ľud, vždy ako štafetu znova a znova zveľaďovali napriek všetkým vojnám, porobeniam a politickým zradám, od 6.storočia n.l. sme nezabudli svoj jazyk a svoje zvyky a hospodárili sme tu.
Je potrebné hospodáriť a rozvíjať národné hospodárstvo Slovenska tak, aby sme boli šťastní, prekvitali a rozvíjali sa ďalšie storočia, a to bez ohľadu na svetové dejiny. Máme túto povinnosť voči predkom i generáciám potomkov.“
napísal Ing.Peter Zajac-Vanka
Príhovor autora v júni roku 2025
Sme v polovici roka 2025 nášho letopočtu (…od narodenia Krista…) Svet sa posunul do CHAOSU. Nielen euroatlantická civilizácia. Celý svet, všetky kontinenty. Ba aj tie na póloch, pretože sa tam topia ľady. Okrem klimatických zmien sa však znepokojujúco dejú zásadné zmeny v ekonomike, v stave populácií, vo vnímaní spoločností o tom, čo je to sociálne, čo je to demokratické. Okrem hospodárskych kríz sme spadli do chronických morálnych kríz a kríz hodnôt. Čo krajina, to krízové javy – ale nie vždy rovnaké. Čo zoskupenie krajín, to raz „bolesti rastu“, raz kríza úpadku. Rozhoreli sa vojnové konflikty. Sú síce „lokálne“, ale s tak nebezpečnou odistenou výbušninou, že nevieme dňa ani hodiny, keď príde ten „súdny deň“ atómovej katastrofy. Myslitelia manažmentu síce dobre podchytili analyzovanie vonkajších aj vnútorných faktorov zmien, aby sme mohli na ich základe stanoviť prehľad a vybrať to správne riešenie. Volalo sa to S-T-E-E-P-V analýza ( tj. analýza faktorov sociálnych – technologických/technických – ekonomických – environmentálnych -politických/právnych – hodnotových). Lenže aj tieto faktory sú dnes v chronickom a neustále sa meniacom stave, teda nachádzame sa v dokonalom chaose. Tu už neplatia ani tie zásady manažérskych mysliteľov, ktoré rovnako ako mysliteľ Tom Peters hlásali postupy „trhriving from chaos“, čiže ťaženie z chaosu. Dramatici to raz nazvú „dokonalá búrka“, to vtedy, keď o chvíľu už neplatí to, čo platilo pred chvíľou. Samotná ekonomika sveta a krajín sa pod vplyvom chaosu nedokáže vysporiadať s posudzovaním “ STEP-faktorov“, tancujúcich čoraz rýchlejšie vo víre bublín, vĺn a nečakaných – neočakávaných zmien. Sú to zlomové časy a môže sa stať doslova čokoľvek.
Ba naozaj hrozí, že sa stane čokoľvek. Vrátene „atómovej zimy“ planéty, ale a aj lokálnych úpadkov celých krajín, civilizácií, kolapsu systémov energetických, mocenských, ekonomických, sociálnych…a malá krajina Slovensko, generačne obmenená mladým obyvateľstvom ( ekonomicky činné sú generácie, ktoré sa už narodili do kapitalizmu) sú bezbranné, ale žiaľ aj bezstarostné – a teda „nevedia“… Nepríde žiadny obetavý Danko, známy zo staroslovanskej povesti o Dankovom srdci a nevytrhne svoje srdce aby svietilo jeho ľudu na cestu „ako z toho von“. Sme odkázaní na našu nedokonalosť. V populácii sa ale vždy nájdu jednotlivci, ktorí možno z rôznych pohnútok, ale predsa len napriahnu ruky a ukážu smer a postupy. Ako hovorí profesor ekonómia Jarovslav Husár – „TAKTO A TADIAĽTO!“
Preto som prepracoval a doplnil túto knihu. Stále zdôrazňujem, že to tu nie je hotový návod k použitiu. Ale poskytuje inšpiráciu v celom komplexnom pohľade na hospodárstvo a ekonomicko-sociálne deje. A neskromne sa priznám, akokoľvek som bádal, vždy som zatiaľ našiel iba konštatovanie stavu vecí a kritiku vývoja problémov, ale nenarazil som na taký „kontraprojekt“, ktorý rieši ekonomiku v zlomových časoch globálneho chaosu aspoň v jedinej krajine. Mojou vlasťou je Slovensko, tak sa zameriam na variant so slovenskou ekonomikou. A snáď nezostanem ako jediný a osamelý autor…
V Bratislave na petržalskom brehu rieky Dunaj, 20.júna roku 2025
Technicko-organizačné pripomienky ku dielu
1.Niektoré časti knihy sú komentované novým komentárom v roku 2025. Bude to označené ako Komentár 2025. Ponechám však všade komentáre ku kapitolám z roku 2024. Základný obsah, aký bol v prvom vydaní knihy Ekonomika po kapitalizme, je tu odslova-doslova vložený pomocou linkov na články portálu Narodohospodari.sk. Sú však inak usporiadané a tu bližšie máte „itinerár“ a návod ako čítať a pristupovať ku knihe.
2.Niektoré diagramy a názorné obrázky sú trochu „vyčistené“, ale nie pozmenené. V kapitolách cez link článkov sú často ilustračné obrázky, ktoré v knihe nie sú. Chcem ich ponechať pre názornosť, ale ak vyskočí problém „autorských práv“, tak požiadam umelú inteligenciu o pomoc pri vytvorení výstižného analogického obrázku. Takže sa môže stať, že sa ilustračný obrázok zmení.
3. Pod každým nadpisom kapitoly je síce link na daný text kapitoly z 1.vydania, ale pre rýchlu orientáciu som vždy „vyznačil“ takouto modrou citáciou asi tú myšlienku, ktorú považujem za najdôležitejšiu v danom texte linku. Robím to pre „rýchlo čítajúcich“ a pre prehľad o téme. Vyzerá tá citácia ako tento odsek.
4.Namiesto prepracovania textov knihy pridám tam, kde je to vhodné ďalšiu kapitolu k dielu tak, aby to vystihlo a pokrylo požiadavku témy ekonomiky v zlomových časoch chaosu.
5.Čítajte, učte sa, myslite, šírte a kopírujte si dielo ako potrebujete. Ale pozor, požiadam umelú inteligenciu, aby bdela nad ochranou pred plagiátorstvom. Diskutovať môžeme nie pod článkami, ale na internete či naživo, texty prosím ale nemeniť.
Návod – itinerár ako čítať a pristupovať ku knihe Ekonomika po kapitalizme
EKONOMIKA PO KAPITALIZME
HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY MODEL POSTKAPITALISTICKEJ SPOLOČNOSTI:
Národohospodársky aspekt troch čŕt ekonomickej demokracie
(verzia pre Slovensko)
Komentár 2024: Ing.Peter Zajac-Vanka, 19.04.2024
Kniha bola vydaná v júli 2017, bolo to nepredajné klubové vydanie cez tlačiareň a vydavateľstvo IRIS s.r.o. Bratislava, bola rozdávaná aj na základe darov v rokoch 2017 -2022,. V roku 2024 sa dostala po 10 ks do Parlamentnej knižnice NR SR a po 10 kusov do Knižnice Ekonomickej univerzity v Bratislave. Som autor knihy, preto budem zverejňovať jednotlivé kapitoly knihy v PDF, prípadne doplním o aktuálny komentár. Popri originálnom texte z knihy ( v PDF formáte) a komentároch ku textu tu pridaných sa snažím o usporiadanie a zaradenie jednotlivých textov tak, aby som vyhovel „zrozumiteľnosti a čitateľnosti“ knihy tak, ako boli námietky, že je to náročné čítanie. A tak zaradenie textov vo formáte PDF nezodpovedá v obsahu uvedenému postupnému textu a kapitolám ako v knihe, ale chcem vás tým viesť k premýšľaniu a pochopeniu celkového zámeru knihy – že ekonomiku po kapitalizme si môžeme vytvoriť aj sami a tu doma u nás na Slovensku. A to je skutočne ekonomika, ktorá vznikne v prostredí kapitalizmu, ale už bez politických prívlastkov. Apropo: Žiadne ďalšie tlačené vydanie už nebude. A formát PDF som prepracoval na linky ku článkom z kapitol tu v II.vydaní, nech sa to ešte lepšie číta.
MOTTO:
ekonomiku po kapitalizme si môžeme vytvoriť aj sami a tu doma u nás na Slovensku
1.Abstrakt a zdôraznenie autora ku koncu knihy
https://narodohospodari.sk/2025/06/09/abstrakt-a-zdoraznenie-autora-ku-koncu-knihy/
Novou politickou triedou v globálnej spoločnosti sa stáva obyvateľstvo jednotlivého národného štátu: Je to rýchlo sa sebaidentifikujúca masa ľudí v každej krajine, títo občania národného štátu si odrazu uvedomujú, že majú v globalizovanom svete spoločný osud a spoločný ekonomický i sociálny záujem. Je to reakcia na vznikajúce elity globálnej kozmopolitnej spoločnosti a prví na to prišli sociológovia – a po nich som tento nový jav zaradil do knihy za čerstva i ja. Zatiaľ je to jav mimo vnímania súčasných politikov a masmédií, ale bude to zrejme politická trieda, ktorá bude onedlho nositeľom postkapitalistických zmien.
Píše sa o tom v Intermezze I: „Objavuje sa nová masová politická trieda – občania národného štátu“ – str.64-69
Komentár 2024:
Definoval som ekonomiku v čase po kapitalizme. A nebral som to doslova politicky (…po kapitalizme…) ale podľa vzoru štúdie P.F.Druckera Postkapitalistická spoločnosť. Ale s úžasom som zistil, že ešte aj v roku 2024 som „osamelým jazdcom“. Tých geopolitických a politologických textov o tom, čo bude „potom“ je dosť, ale žiadny taký, ktorý by to položil do problematiky ekonómie.
Pretože som bol ešte stále v roku 2017 nadšený filozofickým výkladom iného američana D.Schweickarta, profesora Loyolla University Chicago, načrtol som tie ekonomické základy podľa jeho troch princípov – čŕt ekonomickej demokracie – ekonomického usporiadania hospodárskeho systému v spoločnosti po kapitalizme.
Ale nové makroekonomické ukazovatele ekonomiky a ekonomické ukazovatele, nové pojmy a kritéria v ekonomike som už definoval sám. Inšpiráciu som mal skôr zo svojej práce lektora – tútora City University Bratislava, keď som často stál pred otázkou – ako objasniť študentom, ako to bude fungovať, aké sú princípy. A vysvetliť to tak, aby to potom na cvičeniach vedeli použiť do prípadových štúdií.
V tejto knihe sú uvedené korektúry prvkov ekonomickej demokracie aplikovateľné do slovenskej hospodárskej praxe. V tých rôznych diskusiách na slovenskej pôde ( bol tu Schweickart dva dni v októbri 2011 a prednášal v Aule Ekonomickej univerzity v Bratislave) totiž prezentoval myšlienky hlavne filozof doc.Hohoš a tie neboli preukázateľne previazané so slovenskou hospodárskou praxou. Ale ľavičiari mi v tom nepomáhali – im sa zdalo, že taká atómová elektráreň sa nedá riadiť pomocou družstva – zamestnaneckej samosprávy. Preto vznikli aj tie diagramy.
Dielo síce vychádza z reálnej situácie hraníc národného štátu, ale zároveň poukazuje na súvislosti zásahov na štyroch úrovniach od globálnej cez celoštátnu až po podnikovú úroveň a až na úroveň jednotlivca v spoločnosti. To preto, lebo ľudia chcú vedieť, ako to ale bude v ostatnom svete, aby sme neboli „proti všetkým“ v duchu husitskej tradície. Ale aj tu som objasňoval predovšetkým ekonomické súvislosti, nie geopolitické.
Definujem, čo je demokratický podnik, občiansky podnik, spoločnosť organizácií, ako je potrebné redefinovať ekonomické zdroje. A prirodzene vraciam do hry národný podnik, tentoraz očistený od nálepky „komunistický“. Pretože národné podniky zohrali v hospodárskej histórii Československa obrovskú úlohu a boli úspešné. Ich premena v roku 1988 na štátne podniky a rozpustenie systému výrobno-hospodárskych jednotiek (VHJ) je z dnešného pohľadu tragický omyl v histórii. Pretože to bolo viac ako japonské keiretsu a zaibatsu. O tom svedčí jediný národný podnik, ktorý funguje aj po zrušení legislatívy o národných podnikoch aj v roku 2024 – českobudějovický Budvar, národný podnik.
Pridal som nový ekonomický zdroj – vedomosti, ktoré ignoroval aj profesor Schweickart, nerozumiem prečo, možno revnivosť na americkej univerzitnej scéne. Až doplnením ekonomickej demokracie o knowledge ekonomy ( ekonomiku vedomostí) sa stáva celý systém ľudský a pre ľudí.
Definujem nové makroekonomické kritériá, a predstavte si, že tragický vývoj počas pandémie koronavírusu vlastne potvrdil, priniesol dôkazy o tom, že to funguje. A to som o budúcnosti v rokoch 2020 až 2022 nemal tušenie.
Zvažoval som uprednostniť orientáciu na národohospodársky rozvoj danej krajiny pred liberálnym úsilím len o zisk z globálneho ekonomického rastu. Tak tu som ostal zatiaľ osamelý aj medzi ekonómami – a marxistickí ekonómovia asi vymreli…
Venoval som sa rozvoju národohospodárskeho systému národného štátu v podmienkach 21.storočia, v čase po kapitalizme. A ukazuje sa, že najväčšie pnutia v Európskej Únii sú v tom, čo potrebujú národné štáty a čo presadzuje „brusel“. Viď protesty poľnohospodárov v roku 2024.
Poukazujem na vlastníctvo ako na kategóriu spoločenských vzťahov medzi ľuďmi, ktoré sa dá zákonne zmeniť. A aby to nebolo iba subjektívne, veľa som čerpal od odborníkov, napríklad aj od docenta na Univerzite Komenského, dr.Braňa Fábryho.
Doplnkovým čítaním ku knihe je aj prípadová štúdia, kniha Coopindustria, vydaná v roku 2015, kde sú popísané viac možnosti a prípad prechodu z kapitálovej firmy vlastnenej súkromným kapitálom na spoločenské vlastníctvo zamestnaneckej samosprávy na podnikovej a obecnej úrovni.
2. Predslov
https://narodohospodari.sk/2025/06/09/predslov-ku-knihe-2017-ekonomika-po-kapitalizme/
komentár, prečo som to tak napísal v 2024:
Ak som písal, že „Peter Staněk vo svojich prácach rozdelil na viacero po sebe idúcich a chronicky sa komplikujúcich“, tak je zaujímavé, že EÚ a teda ani my v strednej Európe a teda i na Slovensku sme si nevšimli prerastanie tých jednotlivých kríz do tzv. polykrízy ( tak ju nazval profesor ekonómie Jaroslav Husár v apríli 2024), ktorá priniesla imigračné vlny, pandémiu Covid-19, vojnu na Ukrajine a masívny pokles priemyselnej výroby i ekonomického rastu v krajinách EÚ). A my, ani EÚ tomu dodnes čeliť NEVIE!
….O liberálnej „neviditeľnej ruke trhu“,… tak tá úplne zmizla a nahradilo ju výlučne politické rozhodovanie v centrách moci ako „Brusel – komisie“, NATO, USA… dnes je trh upravovaný a regulovaný pomerne viac ako za socializmu u nás – a slúžia tomu rôzne ideologické schémy i „detinské“ rozhodnutia EÚ, ktoré i na Slovensku preberali vlády SR ( s výnimkou tejto ostatnej, Smer-Hlas-SNS) – viď drastické obmedzenia a lockdowny v covide, viď vojenska a finančná pomoc Ukrajine, viď embargá ( už nielen hospodárske) voči Ruskej federácii a odvrátenie sa od spolupráce s krajinami BRICS.
…Smutným faktom zostáva, že ľavicové riešenia ekonomiky a spoločnosti zakrneli… takže i to, čo „produkuje“ vládnuca (aj vo viacerých iných štátoch) sociálna demokracia, to je zmeska pragmatických opatrení a v zahraničí /aj tam kde sú socialisti vo vláde či v komisiách „bruselu“/ aj zmeska vrúcnych idealistických koncepcií typu „poručíme větru-dešti“, často veľmi subjektivistických, ktorými sa inde vo svete neriadia…
…nik si netrúfol v praxi čo i len v jedinej súčasnej krajine, či aspoň v jedinom priemyselnom podniku, vrátiť do praxe socializmus ako hospodársky systém... a platí to, čo je písané ďalej, že okamžite by takú krajinu či podnik zlikvidovali globálne sily …moc globálnych korporátnych síl je ešte obrovská, viď vojny v Ukrajine, v Gaze, predtým iné v Sýrii, Iraku, Líbyi…
ale je faktom, že ani pôvodným implementátorom socializmu v Rusku, na Slovensku i inde, kde ešte existujú komunistické strany, alebo ľavicové subjekty, sa to nepodarilo a nedarí sa…ani Čína už sociálne a ekonomicky zďaleka nebuduje socializmus, i keď je tam pri moci komunistická strana…a u nás vlastne až na pár skôr sektárskych skupiniek ľavica „vyhorela do tla“, alebo sa transformovala, ba zvrhla na „progresívnu politickú silu“…
…“kapitalizmus končí“… ale je chorý a kope okolo seba, spoločnosť morálne zahníva a zvrháva sa, ale jeho ekonomická sila je ešte stále tu a ohrozuje svojim konaním nielen budúce populácie na Zemi, ale hrozbou atómovej vojny a masívnym znečisťovaním planéty aj samotnú existenciu ľudstva…
…Všetci sa neustále pýtali i pýtajú: „no ale ako to bude po kapitalizme s ekonomikou a človekom v praxi“ ? A doslova sa pýtajú: „A čo máme robiť?“…. už sa ma nepýtajú, akosi prirýchlo to nadšenie z roku 2017 zhaslo… knihy sú rozdané, na diskusiách sa snažili prezentovať skôr „neveriaci Tomáši“ a zosmiešňovali a zhadzovali tematiku, ba dokonca od ľudí, ktorých som si vážil, som sa dozvedel, že „kniha je príliš komplikovaná a nerozumejú často“…alebo boli odporúčania, aby som knihu prepísal akoby pre detského čitateľa, jednoduché slogany, čosi ako slogany do mobilov, aby „to dnešný ľud chápal“… ale zvláštne je, že nik neprišiel ani len s konštruktívnou kritikou.
Vážim si ojedinelé hlasy ako vysvedčenie od profesora ekonómie Jaroslava Husára, že som to explicitne a dokonale popísal a že som sa podujal na tak ťažkú vedeckú a pedagogickú prácu, ktorá je vlastne ekonomickou učebnicou…
A IBA PRETO SOM SA NEURAZIL A NEZANEVREL…
Dnes by som už také dielo asi nenapísal – po prvé načo, niet pre koho, po druhé – doba sa natoľko posunula a zvrhla, že bude treba bojovať a možno aj chystať sa hromadne na „druhý svet“…
VÍZIA PRE SLOVENSKO 2030
3. Vízia možno záverom namiesto doslovu
https://narodohospodari.sk/2025/06/09/vizia-slovenska-z-knihy-2017/
komentár 2024, prečo som to tak napísal:
Dielo som spracoval v prvej polovici roka 2017, ono to už tak vyzeralo, že „všetci to chápu“, že Slovensko musí mať viac zvrchovanosti a už sme precitávali z toho ošiaľu, že „sme Západ“ a videli sme posuny vlastnícke i finančné odtoky zo Slovenska. Len sa hľadali politické sily, u nás i v ČR, ktoré by si taký program obnovy národnej ekonomiky osvojili a získali by politický mandát tie kroky uskutočniť.
Preto je v kapitole vo vízii ako cieľový rok uvedený rok 2022. Dokonca v praktických krokoch som dal náskok vízii v tom, že som rátal, že po politickom mandáte vo voľbách pre vládu a zákonodarný zbor bude následovať plánovanie a bilancovanie národohospodárskeho rozvoja a to pre roky 2018 až 2022,
Pripúšťam, kruto som sa mýlil. Vízia obsahovo síce konzistentná i dnes, ale opravil by som časový výhľad – dnes ani neverím, že by to mohlo byť povedzme 2030, ale za podmienky stabilnej súhry politického mandátu vlády SR, Národnej rady SR a funkcie prezidenta SR…už – neverím. Ale nemenil by som – ani slovo!
Potvrdzujem v 2025: Nemenil by som nič okrem „posunu“ v letopočte – tj. vízia pre rok 2030…
4. Doslov je dôležitý
https://narodohospodari.sk/2025/06/09/doslov-v-knihe-je-dolezity/
komentár 2024 k doslovu:
Dnes v 2024 som si už vôbec nie istý, či bude niekto schopný „vrátiť“ ekonómiu tam kam patrí – aby to bola veda, ktorá slúži rozvoju a spravovaniu ekonomiky konkrétneho subjektu, napríklad štátu Slovenská republika. Stále trvám na tom, že je buď muž alebo žena ( masculinum – x – feminimum) a že to je vedecký prístup, aj prístup historických stredoeurópskych hodnôt. To, čo sa teraz vo vlnách prenáša cez „kulturfront“ , je niečo zvrhlé a smerujúce k záhube ľudstva, je to v podstate zneužitie zvrhlej demokracie pre svoje mravnostné úchylky.
A tak zvýrazním ešte raz to členenie podľa kritérií „čo je vľavo a čo je vpravo“. Stačilo by sa toho držať. Tie progresivistické ľavicové úchylky neeliminoval na Slovensku už od počiatku predseda NR SR a predseda Strany demokratickej ľavice Migaš, ktorý pripustil v auguste 2000 rozpravu a roztržku medzi ľavičiarmi pri príprave Programového dokumentu. Neeliminoval to zo subjektívnych dôvodov. Bol som pri tom a protestoval som.
Komentár 2025: Tie kritériá z doslovu dnes už nie sú cudzie ani konzervatívnym silám „napravo“, aj v tej orientácii politiky čo je vľavo a čo vpravo vybuchol úplný chaos. Treba sa ich držať, ale v prípade že „ide o prežitie: a doslova že „ide o život“ Slovensku, prednosť má národné pred ľavicovým…
5.Fenomén ekonomického nástroja s názvom spoločenská spotreba
https://narodohospodari.sk/2025/06/10/fenomen-ekonomickeho-nastroja-s-nazvom-spolocenska-spotreba/
komentár 2024 ku ekonomickému pojmu spoločenská spotreba :
Ak by sa ma pýtali v auditoriu poslucháči, v čom vidím najsilnejšiu výhodu uplatenia ekonomického systému ekonomickej demokracie na Slovensku, odpoviem práve poukazom na možnosť implementovať historicky už v socializme odskúšaný ekonomický nástroj „spoločenská spotreba“. Tento nástroj je výborným regulačným nástrojom kvôli možnosti príliš sa zamerať v zamestnaneckých samosprávach na rozdeľovanie zisku a riziku, že sa podrazí systém investovania do budúcnosti, ale zároveň psychologicky aj reálne uspokojuje zamestnancov i okolie (rodiny, obec, záujmové skupiny) v schopnosti „mať niečo z podnikania vlastného podniku – družstva – organizácie“ …dnes populárne slovo „benefity“.
Nik ani z teoretikov socializmu nedokázal vyzdvihnúť tento ekonomický nástroj spoločenská spotreba ako argument proti súkromnému vlastníctvu a kapitalizmu! Bralo sa to ako samozrejmosť! Dokonca si myslím, že toto bol hlavný omyl politikov a ekonómov socializmu – nedokázali v ideologickom boji a v súboji argumentov s kapitalizmom agresívne poukazovať na „benefity“ vyplývajúce zo zákonného využitia spoločenskej spotreby dokonca aj tam, kde by do prerozdeľovania hospodárskeho výsledku boli zasahovali subjektívne záujmy (ako sa to stávalo v juhoslovanskom modeli výrobnej samosprávy). Prečo? Jednoducho účtovnícky sa spoločenská spotreba na podnikovej úrovni považovala za uznaný hospodársky náklad, aj keď to často boli „benefity“ pre rodinu zamestnanca, pre obec v ktorej žil, pre jeho záujmovú skupinu.
Veľmi dobre to pochopil Václav Klaus ešte ako poverený minister financií ČSSR v decembri 1989, keď chcel úpravou zákona 72 zák.88/1988 Zb. o štátnom podniku oddeliť spoločenskú spotrebu od vnútropodnikových nákladov a Vyhláškou Federálneho ministra financií Z.z.211/1989 „o financovaní niektorých zariadení spoločenskej spotreby a niektorých činností“ obmedzil, resp. vyčlenil spoločenskú spotrebu z podnikov von, spravil z nej položku stojacu mimo vlastníctva podniku a teda položku síce výdavkovú, ale možno v druhom kroku už znemožňujúcu ju zarátať do nákladov podniku – v podstate ju už vtedy „driftoval“ mimo hospodárskeho výsledku podniku, čo sa aj živelne potom uplatňovalo v privatizácii a „šokovej terapii“, kde sa podniky medzi prvými „zaťažami“ zbavovali zdravotných stredísk, reštauračných a jedálenských prevádzok, rekreačných zariadení, obecných zariadení kultúry, športu, verejnoprospešných objektov a prestali financovať záujmové skupiny, krúžky, vzdelávanie… a to pod heslom, že „socialistický podnik bol neefektívny, lebo toto všetko financoval“…a zabudli dodať, že socialistický podnik a družstvo to v nákladoch financovali A DOKÁZALI TO FINANCOVAŤ! v prospech svojich zamestnancov, ich komunít a obce.
Resumé: Omylom bolo vyhlásiť, že socialistický podnik nebol „konkurencieschopný“ na trhu a nebol hospodársky efektívny – dnes si benefity oveľa nižšej úrovne dokáže zabezpečiť len globálna korporácia alebo iba a výlučne pre seba iba súkromný vlastník podniku.
komentár 2024: Dal som do popredia úplne zabudnutú problematiku spoločenskej spotreby, ktorú nepropagovala a osvetovo ani neobjasňovala ani teória ekonomiky za socializmu, čím si sama z rúk vyrazila asi najsilnejší „tromf“ oproti kapitalistickému zriadeniu založenému na držbe kapitálu a čerpania ziskov zo svojho súkromného kapitálu na úkor zamestnancov. Píšem: „Keďže je každý v možnom politickom systéme po kapitalizme zároveň pracovníkom i vlastníkom v nejakej forme pracovnej organizácie, niet súkromného investora, niet súkromného kapitálového vlastníka, ktorý odčerpáva zisky z celkového hospodárskeho výsledku organizácie.“ …“pracovníci sú zároveň aj vlastníkmi a preto podnik, hospodárska organizácia plní nielen hospodárske ciele, ale aj ciele zabezpečujúce sociálne a iné potreby svojich členov – spoluvlastníkov, teda “občanov podniku“
KOMENTÁR 2025: A teraz si predstavte, že je zdevastované životné prostredie po živelných katastrofách, možno i po vojne, že ľudí treba zachaňovať a všetci kričia: „Štát – DAJ!“. Ak bude existovať zavedený systém SPOLOČENSKEJ SPOTREBY a celá hospodárska sféra bude orientovať svoje úspory a zisky na štátny rozpočet a do fondov podnikov, nebudú potrebné už žiadne „eurofondy“ a“fondy obnovy“ – spoločnosť si všetko zafinancuje a to bez úverov – sama!
6. Výzva pre generácie, ktoré zažili systém socializmu i kapitalizmu
https://narodohospodari.sk/2025/06/10/vyzva/
Komentár 2024: V tom roku v lete 2017 ešte žilo o niekoľko desaťtisíc, možno aj vyše dvoch troch státisíc ľudí viac ako po siedmich rokoch dnes, čo aktívne budovali hospodársky systém socializmu, pamätali si z praxe i teoreticky aké boli snahy a skutky a vedeli porovnať často i z aktívneho ekonomického života vývoj po roku 1989 až po súčasnosť.
Žiaľ, ani vtedy sa s výnimkou pár skupín a jednotlivcov nepodarilo touto výzvou aktivizovať ľudí na Slovensku. A tak tá výzva …zapadla. Ba naopak, sebakriticky priznávam, že to mala byť provokácia s pozitívnym účinkom, ale aj na diskusiách som sa už stretával iba so zatrpknutosťou a nechuťou, napríklad zostarnutý predstaviteľ mládežníkov za socializmu a už si nevedel predstaviť, ako by mohlo v atómovej elektrárni fungovať družstvo, „lebo on zažil to zaostalé družstvo so slamou a kydaním hnoja za socializmu“…a podobné výplody. Čo ma držalo v optimizme bola „stará garda“ praktikov, ktorí sa nechceli verejne vyjadrovať, ale dobre si pamätali prudký rozvoj priemyslu, poľnohospodárstva, vedeli to porovnať s tragikou privatizácie a so zaostávaním ekonomiky po roku 1990. Jedným z nich bol doc.Ivan Knotek, bývalý predseda vlády v Slovenskej socialistickej republike za ČSSR.
KOMENTÁR 2025: Žiaľ, dnes už sme všetci pamätníci bez možnosti zasahovať do chodu spoločnosti. VYMIERAME veľmi rýchlo…môžeme ešte robiť kroniku, upozorňovať, ale to je všetko….
A ideme do podstaty ekonomickej teórie a vysvetlenia praktických postupov:
7. Kapitál a vlastníctvo
https://narodohospodari.sk/2025/06/10/kapital-a-vlastnictvo/
1.8. Kapitál, jeho charakter a jeho premeny v čase
Čo je vlastne kapitál a aký je jeho charakter?
komentár 2024:
Predsa len je to učebnica ekonomická, patrí sa sem uviesť teoretické základy a to práve tie, ktoré zamlčuje „klasická ekonómia“ napriek tomu, že Marx a jeho Kapitál sú filozofiou uznávaní ako vedecké dielo. A ani v Smithovi a Samuelsonovi nie sú tak vedecky analyzované vzťahy tvorby kapitálu a nadhodnoty ako v Marťxovom diele Kapitál. Ďalej čerpám z tvorby slovenských filozofov (Dinuš, Hohoš) a pridávam sem praktické a historickou praxou overené poznatky.
Otázka vlastníctva:
Nakoniec, úprimne povedané, akonáhle máte súd a v ňom prehráte alebo vyhráte súdny proces, dôjde predsa ku zmene vlastníctva – a kto o tom rozhodol? Nejaký prírodný zákon? Nie, rozhodla o tom spoločnosť, prostredníctvom súdneho aktu. Čiže VLASTNÍCTVO je naozaj spoločenský vzťah. A platí to aj v prípade dedenia vlastníctva. Kto rozhoduje o dedičstve? Vlastník, resp. dedičské konanie – opäť je to nie prírodný, ale spoločenský vzťah. Takisto prechod vlastníctva z rúk do rúk kúpnou zmluvou, či dlžným úpisom. Takisto ako v histórii miliónkrát víťaz vojny či bitky privlastňuje si vlastníctvo porazeného. Ako môže dnes niekto vôbec hovoriť o „trvalom či večnom“ vlastníckom práve? Vlastníctvo teda nepodlieha ani vede, ani matematike – ale spoločenským vzťahom, ktoré zavládnu.
A z tohto hľadiska to bolo nielen nevedecké, ale priam politicky diskutabilné, dávať vlastnícke právo do ústavy ako všeobecné ľudské právo. My už dnes vieme, že to bola iba politická emotívna reakcia na nevraživosť voči predchádzajúcemu režimu v roku 1989 u nás, ale i tak – jeho dôsledky sú pre obyvateľov Čiech a Slovenska tragické, doslova katastrofické – prišli sme takmer o všetko!
KOMENTÁR K 23.4.2024:
A vývoj vo svete i u nás ide ďalej: Komu a prečo pripadne vlastníctvo v strate fungujúcich oceliarní ako US Steel Košice či Vítkovice Steel Ostrava? Alebo Slovalco Žiar nad Hronom? Ako to, že najprv bola takmer v US-Steel klebetená „ponuka na odkup“ za symbolické jedno euro od župana Košického kraja a dnes sa predáva US-Steel za miliardu dolárov japonskej oceliarskej skupine? A nehovoriac o politických zmenách vlastníctva či vyvlastňovaní – napríklad aktív ruských vlastníkov v Európe či USA pod politickými rozhodnutiami, či dokonca siahanie na finančné aktíva 300 miliárd dolárov vlastnených ruskou stranou ako politické „potrestanie“ za vojnu na Ukrajine? A čo bude nasledovať po vojne (ktorá sa raz skončí) v Ukrajinou a s vlastníctvom ľudí, podnikov i štátu tam? Akej „ústave“ a akému „prírodnému zákonu“ to bude podliehať?
Preto treba začať nahlas uvažovať, ako Slovensko prišlo o vlastníctvo výrobných a finančných aktív národného hospodárstva a ako sa dajú tieto krivdy, ktoré priniesli ľudu slovenskému iba a len dlžoby, kompenzovať. Pretože myslím, že tak sa bude dať iba jediným spôsobom: spoločenským vzťahom. Založenom na politickom rozhodnutí vlády SR a Národnej rady SR. Poznám i spôsob nápravy : Ekonomický vlastnícky REVERZ majetkov.
a je to vonku…spraviť opak toho, čo vyviedol Klaus v 1991, tj.vrátiť investičné výrobné zdroje do štátneho resp. celospoločenského vlastníctva zo súkromných rúk, aspoň na Slovensku a v Čechách
Ekonomický vlastnícky reverz majetkov
A aby to nebolo extrémistické a revolučné, vymenujme si vhodné podmienky a spôsob, ako sa tak má udiať:
1.Geopolitická situácia sveta, povedzme v hlbokej globálnej kríze, keď sa budú rozpadávať korporátne väzby, medzinárodné trhy a deľba práce bude vykazovať značné poruchy technologického, logistického i výrobného charakteru ( v knihe je námet pokojný, miernou cestou, že sa budú korporácie globálne rozkladať na organizačné fraktály pomerne samostatné v každej krajine)
2.V prípade ohrozenia alebo aj vzniku svetového vojnového konfliktu medzi globálnymi mocnosťami a tým skolabovaním takmer všetkých väzieb medzinárodných trhov. Každý štát bude potrebovať zachrániť predovšetkým výrobu a hospodárenie vo vlastnej krajine
3.V prípade mnhovrstvovej krízy ekonomiky a kapitálu prerastajúcej do politických a sociálnych kríz, keď bude potrebné na danom území krajiny mocou štátu zabezpečiť riadny chod ekonomiky aspoň na území štátu (…a profesor ekonómie J.Husár už otvorene písal o POLYKRÍZE!)
A spôsob?
Varianta A) Krajinu hromadne opúšťajú investori a cudzí vlastníci, alebo nastalo „bezvládie“ v hospodárskych subjektoch pre „force major“ príčiny (vojnový stav, klimatická alebo vojnou vyvolaná kríza), prípadne krach trhov a mien – vtedy musí mať vláda a zákonodárny zbor štátu pre tieto prípady pripravený krízový manažment pre prevzatie kontroly na hospodárskymi subjektami s ich mobilizáciou len v prospech daného štátu
Varianta B) Vylúčenie krajiny z integračných zoskupení pod politickým tlakom alebo počas vzniklej krízy rozpadu integrácie – vtedy musí vláda SR i zákonodarný zbor uskutočniť tzv. ZVRAT (TURNAROUND) a pod kontrolu a pomocou priameho riadenia dostať všetky subjekty (cudzích investorov i domáce súkromné subjekty), čím zavádza mobilizáciu zdrojov i produkcie. Vlastnícky reverz sa uskutočňuje výnimočným zákonodárstvom, povedzme dekrátmi vlády – alebo prezidenta).
Varianta C) Vláda SR na základe spoločenskej objednávky a tlaku verejnosti (napr.dôchodcovia) uskutoční zákonodárnym zborom (NR SR) prijaté zákony o reverze vlastníctva, kde podľa zákonného právneho postupu uskutoční postupne prevod vlastníckych práv na štát s určitým harmonogramom poskytovania finančných „voucherov“ súkromným vlastníkom, ktorým zostanú zachované dovtedajšie získané finančné prostriedky a hmotné statky, ale bude im odňaté právo na dividendy, zisk a podiely na zisku v prítomnosti i do budúcnosti.
Práve tá varianta C) je možná a schodná v prípade politického konsenzu bezkonfliktne. Presvedčili sme sa už historicky, že ani po roku 1990 po privatizácii nemali noví majitelia hromadne (česť výnimkám) až tak chuť budovať podnikové impériá a expandovať do zahraničia ( na čom „zakapali“ pôvodné ideály klausovcov, že budeme svetoví všade a vo všetkom ako Baťa, státisíce Baťov), ako skôr mali chuť ešte v prítomnosti užiť si benefity vlastnenia kapitálu a namiesto investovania často popredávali svoje vlastníctva cudzím korporáciám, resp. tunelovali vlastné produktívne subjekty – bola to vlna majiteľov – privatizérov. V prípadoch vlastnenia cudzím kapitálom nastane otázky, či v celej histórii od prevzatia domáceho vlastníctva alebo investovania konali korektne, nekoristili nad rámec -nesprávali sa teda koristnícky a ak čokoľvek zanedbali – postaviť ich pred voľbu – buď sa vzdajú, alebo dohodnú nútenú správu štátu na svojom vlastníctve. Spôsob reverzu vlastníctva variantou C) je preto málo konfliktný a vyhrajú „obe strany“ – bývalým vlastníkom zostanú nadobudnuté statky a finančné prostriedky a štátu sa dostane do rúk silný nástroj vytvárania ekonomických zdrojov a prílevu finančií z hospodárskeho výsledku ekonomiky do štátneho rozpočtu.
Myslím, že práve ja si môžem dovoliť vyzdvihnúť k tej variante C) príklad, ktorý je trochu politickým TABU v Čechách a na Slovensku. Nakoniec, som jeho generačný druh, kamarátili sme sa na vysokej škole a je teda mojim konškolákom – Ing.Andrej Babiš, ročník 1954:
Svoj investičný kapitálový majetok na základe politických rozhodnutí radšej dobrovoľne previedol na tzv. zverenecké fondy. Tam je dnes i AGROFERT, ktorý ako korporácia vlastní okrem chemických výrob i distribúciu, vlastní Duslo Šaľa, ale i značný počet potravinárskych výrob (Kostelecké uzeniny, ale i HYZA a Topoľčianska hydina v SR, ale i Penam pekárne, atď.). Zverenecké fondy už teda de jure nevlastní a predpokladám (nemám to overené, ale to by „gágali“ všetky politické sily v Čechách), nemal by mať právo z toho kapitálového majetku dostávať dividendy, nejaký iný zisk, ba ani plat…Aj keď táto forma je zato pomenovaná ako takzvaná, lebo tieto konkrétne zverenecké fondy nevlastní štát, ale znova asi len súkromné osoby alebo právna firma. Každopádne pre náš príklad je vhodné uviesť, že ako kapitalistovi – vlastníkovi, Babišovi nik nesiahol na jeho statky majetkové ako dom, vila, auto, finančné bankové účty, významom je iba to, že de jure – oficiálne po právnej stránke: nemôže nakladať so svojim kapitálom, ani ho teda už nevlastní a nemá z neho rentu. A to je ten príklad varianty C) – súkromným vlastníkom sa odoberie ich právo vlastniť kapitál, ale zostane im nadobudnutý majetok vo forme dovtedajších financií, nehnuteľností nevýrobného charakteru a statkov mimo investičných. O to ide. Nie zničiť ich fyzicky.
8. Problematika ZISKU
https://narodohospodari.sk/2025/06/11/zisk-jeden-z-klucovych-ekonomickych-ukazovatelov-a-zmena-jeho-chapania-kap-3-1-knihy/ Z KAPITOLY 3. Chýbajú nám nové pojmy a kritériá
3.1. Zisk – jeden z kľúčových ekonomických ukazovateľov a zmena jeho chápania
„Ak totiž už takmer dekádu takto beztrestne prenášajú globálne súkromné korporácie
hospodársku stratu na verejnosť, je potrebné prehodnotiť aj ekonomické kategórie známe pod
pojmom zisk/strata a namiesto toho redefinovať ich pod súhrnnú kategóriu zvanú
hospodársky výsledok.“žiadny „zisk“ neexistuje, že existujú iba „náklady na uchovanie vlastnej existencie“
komentár 2024: Pri študovaní diela amerického (!) profesora Petra F.Druckera som zostal v úžase tak ako ste teraz vy: Že zisk neexistuje? Že je to omylné chápanie budúcich nákladov podniku? …písal o tom aj v knihe Postkapitalistická spoločnosť, ale dokázal mi to doslova účtovnícky v knihe „Řízení v turbulentní době“ vysvetliť ( kap.Náklady na uchování vlastní existence versus iluze zisku (str.30)...a ja som sa už spätne márne hneval na Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, že sme nemali P.F.Druckera zaradeného ako teoretika ekonomických vied a že i za socializmu sa trvalo na pojme zisk, ktorý dodnes potom všetci nepriatelia socialistického ekonomického systému otrieskavajú nám o hlavu – pričom zabúdajú, že „zisk“ socialistických podnikov išiel do štátneho rozpočtu a do systému spoločenskej spotreby, nie do vrecák riaditeľov n.p. a orgánov KSČ. Len sa to tak volalo, aby sa zachovala kontinuita hospodárstva…(a bolo to manipulačne zneužité na antikomunistickú kampaň po roku 1989)
Poznámka: V laickej verejnosti stále zostáva presvedčenie, že všetko čo nadobúda podnik a teda majiteľ, je ZISK. Absolútne nik na verejnosti (ani novinári!) nerozlišujú, že z obchodovania a teda predaja sa vytvára tržba a až po odpočítavaní nákladov, výdajov a príjmov z tržby (takisto kapitálových príjmov z majetku z finančných trhov) sa dá vyrátať ZISK. No a tento zisk spochybňuje P.F.Drucker – že to sú iba a len časovo rozlíšené náklady budúcnosti.
9. Potrebné bolo vysvetliť MOTOR EKONOMIKY štátu
Intermezzo II: Ako funguje makroekonomika štátu a sveta
https://narodohospodari.sk/2025/06/11/ako-funguje-makroekonomika-statu-a-sveta-intermezzo-ii/
„Keďže profesor J.Husár pre potreby popularizácie makroekonómie zadefinoval
makroekonomický ukazovateľ HDP (hrubý domáci produkt), tento definuje ako súčet príjmov
domácností , príjmov podnikov a príjmov vlády. Nik iný v národnom štáte nemôže mať
príjmy„
komentár 2024: Bol som veľmi rád, čomu ma naučil profesor ekonómie Jaroslav Husár, vysvetlil mi to podrobne a jeho pôvodný diagram finančných tokov „motora ekonomiky sveta“ som s jeho súhlasom adaptoval na diagram „motoru ekonomiky“ národného štátu. Podrobne mi diagram posúdil a odsúhlasil, nechcel som do knihy už dávať k tomu matematické rovnice. „Ak by aspoň toto naštudovali a pochopili vládni ekonómovia“…to bol náš spoločný povzdych v roku 2017.
Predsa len sem asi vsuniem tú základnú makroekonomickú rovnicu hrubého domáceho príjmu (HDP):
Y = C + I + G + (X -M)
kde Y je hrubý domáci príjem národného štátu
C je spotreba domácostí, I je investičná spotreba podnikovej sféry, všetkých hospodárskych subjektov ekonomiky,
G sú príjmy štátu (reprezentované vládou) a X-M je saldo exportu voči importu, všetko idúce cez finančné trhy
no a tu je pôvodný spracovaný tok financií od profesora J.Husára (zabralo mi to chvíľu naštudovať a pochopiť), toto predsa „nemôžeme chcieť“ od našich politikov v parlamente…
Poznámka: Ešte aj na prezentácii diela profesora J.Husára „Aj ekonómia je veda“ 26.06.2018 niektorí diskutéri namietali, že predsa dnes nežijeme v uzavretom hospodárstve národného štátu a preto sú tie diagramy nereálne, lenže dobrým argumentom je, že ak chcete poznať „chaos“ súčasných finančných a majetkových tokov tak otvorenej ekonomiky, akou je slovenská, nutne musíte najprv dať všetky toky do nejakého zmysluplného rámca a až potom z neho analyzovať chaotické odchýlky. No a to sa nakoniec potom dá odhaliť aj ten politický a masmediálny podvod, kauza „mohutného exportu milióna dvestotisíc luxusných osobných slovenských automobilov ročne“, kde ak si premietnete finančné toky, tak zistíte, že za tento tzv. export (áno, v štatistickej evidencii je, finančne ale neexistuje) štátny rozpočet z tržieb za predaj áut nedostáva ani cent, nie ešte jedno euro!!!
KOMENTÁR K POKRAČOVANIU ŠTUDOVANIA KNIHY:
Takže teraz už vieme, že ekonomika Slovenska v kapitalizme sa nachádza v stave, v ktorom bude potrebné pracovať predovšetkým s analýzou finančných tokov ekonomiky, pracovať s vlastníctvom ako spoločenským vzťahom a máme jasno, ako je to s kapitálom a ziskom. Je načase sústrediť sa na samotné možné národné hospodárstvo Slovenska ešte skôr, ako by sme niečo chceli uskutočniť pre ekonomiku po kapitalizme. V tejto chvíli sa sústreďme na Slovensko, nie na svet…
A čo je to vlastne národné hospodárstvo?
„Profesor J.Husár odpovedal na túto otázku citátom z diela československého ekonóma
Karla Engliša ministra financií z 1.ČSR – „ Je to každý samostatný účelový súbor, v ktorom
sa odohráva starostlivosť ľudí o udržanie a zlepšenie života, je to hospodárstvo“.
10. A čo tak renovovať národné hospodárstva jednotlivých krajín? (kap.4.2.3.)
Stručná náučná kapitolka o národnom hospodárstve “v kocke“:
Čo je národné hospodárstvo – je to komplex jednotlivých oblastí ekonomických činností v
určitej krajine. Tieto oblasti sú úzko späté (prepojené) a vzájomne závislé. Medzi
jednotlivými subjektami v rámci národného hospodárstva teda existujú určité väzby a vzťahy.
Národné hospodárstvo je teda ekonomikou príslušnej krajiny. Môžeme teda hovoriť o
národnej ekonomike.
Súhrn všetkých národných hospodárstiev na svete tvorí potom svetové hospodárstvo.
Proces vzájomného približovania sa a spájania ekonomík do väčších celkov na základe
spoločných záujmov a cieľov sa označuje ako ekonomická integrácia.
Pokrok výrobných síl, informačné technológie a technologický vývoj spolu s neúmerne
vysokou koncentráciou kapitálu vytvorilo celosvetovú globalizáciu, ktorá vyvolala pozitívne
výsledky, ale aj podstatné ohrozenie života ľudí vo svete. Niektorí sa vyjadrujú, že
globalizácia je nezvratným, alebo aj prírodným procesom. Vieme, že každý proces sa môže
zvrhnúť a proces globalizácie sa zvrhol, tak ako keď v bunkách prevládne rakovinový rast.
Liekom proti tomuto zvrhnutiu sa je tvorba národohospodárskych komplexov na nových
technologických, politických a spoločenských základochNárodné hospodárstvo každej krajiny má svoju charakteristickú odvetvovú a sektorovú
štruktúru
komentár 2024:
Pán profesor Jaroslav Husár mi požičal hrubú, deväťstostranovú učebnicu profesora ekonómie dr.Karla Engliše, inak aj ministra financií za 1.RČS. Tá „biblia“ sa volá Soustava národního hospodářství: Věda o pořádku, ve kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Napísal ju v aktívnych rokoch pôsobenia ako minister 1.RČS a vydal vo vydavateľstve Melantrich Praha v roku 1937. V júli 1938 adresoval jej predslov „národúm“, ale už nemal čas ju aplikovať do praxe.
Podstata hospodársko-právneho poriadku („řádu“) to je vôľa štátu ( od slova chcieť, mať vôľu) ako zvrchovaná vôľa na štátnom území, určuje „řád“ tj. systém starostlivosti národa (=rozumej – ľudu) o udržanie a zlepšenie života.
Soustava národního hospodářství: Věda o pořádku, ve kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života.
To je citácia priamo prof.Karla Engliša z jeho diela, z Knihy 1, časť E Hospodárstvo a štát, str.157, časť malé e) , názov Hospodársko právny poriadok ( řád), Národné hospodárstvo, cit.dalej
Najprv čo je hospodárska veda: Hospodárska veda je starostlivosť o udržanie a zlepšenie života jednotlivých ľudí a celého národa.
na str.158 to definuje presne:
Národným hospodárstvom sme nazvali jednotlivý samostatný účelový súbor starostlivosti o udržanie a zlepšenie života celého národa“.
Zásadná otázka: Slúži dnes národné hospodárstvo Slovenska ľudu a povzneseniu národa? (ak vôbec máme uznať, že nejaké zvyšky nár.hospodárstva tu ešte sú a že niekto by sa mohol snažiť…)
Práve že štát sme zatlačili až tak do pozadia, že ten tvorí iba nevyhnutnú a často nerentabilnú službu, udržuje infraštruktúru spoločnosti a je chronicky zadĺžený.. A to treba zmeniť
pramene aj – linky https://spolok-narodohospodarov.sk/2023/08/22/prehajdakane-dedicstvo-nasich-dedov-a-otcov/ a
V knihe je zaradený NÁRODNÝ PODNIK pod Kapitolu 4: „Samotné uvedenie ekonomiky po kapitalizme do praxe“, ale práve preto, aby sme už teraz mali v rukách odpoveď na otázku „AKO MENIŤ TO EKONOMICKÉ PROSTREDIE UPROSTRED KAPITALIZMU?“, tak ho tu v texte zaraďujem skôr, už hneď pod stať o národnom hospodárstve.
Zabudnite na antikomunistické pindy o znárodnení a o škodlivosti národných podnikov. Bez nich by nebolo možné v našej histórii tak úspešne rozvíjať národné hospodárstvo pomocou štátu a bez nich by nebola industrializácia, ani pochod ku zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľstva.
KOMENTÁR 2025:
Na Slovensku v roku 2025 nemáme žiadny národný podnik – ale pritom v Českej republike existuje jeden veľmi prosperujúci a úspešný národný podnik: BUDVAR n.p. České Budějovice
11. Národný podnik dnes (kap.4.3.3.)
Nuž ale ako a čo DNES? Aký by mal byť národný podnik v 21.storočí?
https://narodohospodari.sk/2025/06/11/narodny-podnik-dnes-kap-4-3-3-z-knihy/
Národným podnikom dnes možno definovať výrobnú a hospodársku organizáciu spravujúcu
národné bohatstvo Slovenskej republiky. Nemusí zásadne podnikať za účelom vytvárania
„zisku“, skôr sa má starať o udržanie určitej hospodárskej činnosti v prospech spoločnosti
a zároveň o vyvážené, dnes sa tomu hovorí udržateľné hospodárenie tak, aby tú časť
národného bohatstva, ktoré správcuje, nezničila a naopak, aby rozvíjala.
komentár: vysvetl. č.84) -(84)pojem commons prevzatý z prednášok doc.L.Hohoša,2014
KOMENTÁR 2024: Vláde SR ani dnes nemá kto a ako zabrániť, aby si vytvorila vlastný národný podnik nad určitou hospodársky potrebnou oblasťou podnikania či priemyslu, ktoré chce štát obhospodarovať vo svojom vlastníctve. Vec nestojí tak, že je to „hriech minulého režimu“, ale tak, že tomu možno budú brániť nejakí „progresivisti“ a „libertariáni“ žalobami cez „brusel“, pretože neorozumeli významu: štát za každú cenu nemusí výkony v prospech verejného záujmu dotovať iba neziskovo, má právo a povinnosť vytvárať ekonomické zdroje na svojom území tak, aby to boli aj podnikateľské projekty, kde hospodársky výsledok bude určovať sám – či už len v použití do nákladov, alebo pri inkasovaní daní do štátneho rozpočtu alebo zisku z hospodárenia do štátneho rozpočtu. Význam to má aj ten, že národný podnik po právnej stránke je vlastnený štátom – takže je vylúčené, aby bol prevzatý cudzím investorom alebo sprivatizovaný (tu už máme vysoko negatívne skúsenosti z našej minulosti.)
Nakoniec – dobrým príkladom je dodnes existujúci jediný národný podnik, ktorý „zostal“ z histórie Československa, a to Budějovický Budvar národní podnik České Budějovice. Je tak chránený pred intervenciami konkurencie (nepriateľské prevzatie, resp. súdna exekúcia zo zahraničia) a zároveň paradoxne neexistuje právna norma v ČR, ktorá by mala tento národný podnik regulovať. Aj keď sú neustále snahy z vlád ČR podmaniť si tento ekonomický zdroj, podnik prosperuje a odovzdáva štátu povinné dane i odvody a podlieha všetkej inej legislatíve štátu – s výnimkou prevzatia. V našom prípade však štát sám iniciuje tvorbu národného podniku tak, aby si svojvoľne žiadna vláda neprisvojila možnosť v budúcnosti zrušiť národné vlastníctvo podniku.
Ešte poznámky k tvorbe národného podniku v súčasnosti (2024):
1.Veľmi reálne hrozí, že „brusel“, jeho Eurokomisie, sa rozhodnú po voľbách v 06/2024 uskutočniť „potrestanie“ vlády SR tak, že „nedajú“ už sľúbené financie z Plánu obnovy, resp. i z Eurofondov -kohézne fondy a budú vládu SR i NR SR VYDIERAŤ.
V takom prípade „končí sranda“ a na ťahu bude NR SR a vláda SR a bez nejakých obáv „pred bruselom“ môže prijímať krízové opatrenia – napríklad vytvárať národné podniky všade tam, kde boli v PDF popisované možnosti „zastrešiť“ národnými podnikmi správu a podnikanie nad slovenskými prírodnými zdrojmi (viď text v PDF Národný podnik dnes). Bude to ekonomická odpoveď na to, že „brusel“ nechcel dať peniaze a elegantne sa štát zbaví vydierania fondami. Požičať od bánk či z BRICS potom bude prirodzené a podnikateľské zámery preveria, že to budú podniky s celospoločenským vlastníctvom, štát ich bude spravovať a riadiť /manažment/ a po nábehu začnú prinášať financie a úžitky „domov“ na Slovensku.
2. Ak začnú niektorí cudzí investori utekať zo Slovenska a budú chcieť stiahnuť so sebou zainvestované prostriedky a aj zariadenia výroby, štát vykoná opatrenie a „znárodní“ taký podnik – výrobu či banku, celkom oprávnene, vzhľadom k možnosti narátať cudziemu investorovi všetky škody nielen na životnom prostredí, ktoré od založenia spáchal, ale aj nezaplatenie daní (prázdniny) či obdržanie štátnych dotácií – a aj jedno euro (ako to býva u súdneho exekútora) stačí k tomu, aby sa daný podnik exekuoval a teda „znárodnil“. Pre príklad uveďme VOLVO Valaliky, národný podnik …SLOVNAFT Bratislava, národný podnik, US Steel Košice, národný podnik…
Sem aktuálne zaradím veľmi akútny prípad, keď by bolo potrebné okamžite zriadiť vládou NÁRODNÝ PODNIK nad ekologickým a prírodným zdrojom Slovenska – nad zanedbanými klimatickými kúpeľmi KORYTNICA, ktoré doplatili na privatizáciu – prežili c.k.monarchiu, prežili 1.RČS, prežili obe svetové vojny, prežili socializmus, ale kapitalizmus neprežili – a tak si tu devastujeme práve v aktuálnej situácii a po covide ojedinelé klimatické kúpele, kde by sa mohli liečiť stovky slovenských občanov a zaktivizova by sa tu cestovný ruch zahraničnými kúpeľnými hosťami
12A. Prípad kúpeľov Korytnica INTERMEZZO III.
https://narodohospodari.sk/2025/06/17/pripad-kupelov-korytnica-intermezzo-iii/
azda ešte sú k dispozícii linky a ak nie, odpíšte si link na youtobe kanál Ivana Donovala, najlepšieho slovenského URBEXERA.
https://www.youtube.com/watch?v=VRt7WwaUQoo pramen v Korytnici (video o prameni od Zlatka Banoviča 2017)
https://www.youtube.com/watch?v=3GnvoJI84J8 opustene kúpele Korytnica (video Ivan Donoval, 2017)
Kúpele Korytnica, https://youtu.be/bcgqsXiMOSYod /Urbex Dokument/ MOMENT OF URBEX rok 2022
Zničený areál Kúpeľov Korytnica, ležiaci v národnom parku a zanedbaný až po zánik nezodpovedných Slovákov. vlastníkov súkromného majetku, je vizitkou našej „úspešnej“ 35 ročnej cesty od štátneho vlastníctva za socializmu ku modle súkromného vlastníctva dodnes. A stačí tak málo: Myslím, že z trestných konaní vyplynulo odobratie tohto majetku odsúdeným a nie je ani jasné, kto je zapísaný v katastri nehnuteľností a v pozemkovom registri ako vlastník. Štát má právo ( a verím, že minister životného prostredia Taraba to rád urobí) prevziať si areál i s pozemkami pôvodných kúpeľov Korytnica a vybudovať na nich – dúfam, že bude ešte možná rekonštrukcia krásnych drevostavieb i murovaných budov – vytvoriť nové klimatické kúpele Korytnica aj so stáčiarňou minerálnej vody Korytnica, aj s kúpeľnými domami, procedúrami, možno dnes i na úrovni doby s bazénami a oddychovým areálom.
Odporúčam, že by to mohol byť prvý národný podnik znova na Slovensku.
až teraz pokračujem v ďalšom…
Štát má právo redefinovať pre svoje potreby nové ekonomické zdroje a redefinovať nové mikroekonomické aj makroekonomické ukazovatele aj vo svete sa trendy „pohnú“ smerom k redefinovaniu nových makroekonomických aj mikroekonomických kritérií
12. Ako redefinovať ekonomické zdroje?
z kap.2 REDEFINOVANIE EKONOMICKÝCH ZDROJOV A MIKROEKONOMICKÝCH AJ MAKROEKONOMIKCKÝCH UKAZOVATEĽOV
https://narodohospodari.sk/2025/06/13/ako-redefinovat-ekonomicke-zdroje-kap-2-1/
Vynára sa ešte otázka, ktorá súvisí s redefinovaním ekonomických zdrojov, teda v klasickej
ekonómii používaných pojmov výrobné faktory.
Dodnes sú kategorizované tieto štyri známe výrobné faktory, a to pôda
( samotná pôda ako ornica, pasienky, lesy, teda akákoľvek hospodársky využiteľná plocha –
takže i stavebné pozemky, ako aj rôzne prírodné zdroje a suroviny v nej sa nachádzajúce),kapitál (finančný – teda peniaze a poklady, či v podobe trhom oceneného vo vlastníctve sa
nachádzajúceho majetku),práca ( rozumie sa ľudská práca, ktorá vstupuje do procesu výroby
a kapitalista ju „nakupuje“ na trhu, nevlastní ju, ale vchádza mu do položky nákladov),a
vedomosti ( ktoré sú vo forme spracovaných informácií, skúseností a zručností buď formálne,
teda na uložené hmotných nosičoch, alebo neformálne, ktoré vlastnia ľudia, teda tí, ktorí
vlastne používajú svoju pracovnú silu vo výrobe).komentár 2024: Asi ste si všimli, že medzi ekonomické zdroje zrazu zaraďujeme aj vedomosti a ich nositeľmi sú pracovníci, ľudia, budeme to vysvetľovať neskôr…
13. Ako redefinovať makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele?
Z KAPITOLY 2. Iné makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele
Doterajšie konštruovanie týchto kritérií prebieha ako prioritné kapitálové oceňovanie
výnosnosti súkromných investícií, ktoré potrebujú pre rast týchto investícií v danej krajine
neustále sa zvyšujúcu spotrebu výrobnú i spotrebných tovarov a pôžitkov(
komentár 2024: Zdanlivo si protirečí kritika ukazovateľa HDP (hrubý domáci produkt) s vysvetľovaním v časti makroekonomickej od profesora J.Husára. Práve však hlboká analýza finančných tokov „motora ekonomiky“ umožní, aby sa namiesto používania „jediného“ ukazovateľa – čísla HDP začali používať mnohé a mnohé ukazovatele vyplývajúce z finančných tokov. Žiaľ, globálna prax ziskotvornosti investícií priniesla tú deformáciu HDP ako „jediného čísla“, ktoré ako keby iba napovedalo globálnemu investorovi, „kde to žije“, aká rastová ekonomika v tej ktorej krajine je a kam môže s minimálnym rizikom investovať tak, aby ukazovateľ „návratnosť investovaného kapitálu (ROI)“ bol pre investora priaznivý. Práve v náväznosti na finančné toky „motora ekonomiky“ navrhuje a presadzuje profesor Husár používanie systému národných účtov (SNÚ) na pravdivé zobrazenie stavu a správne zásahy do hospodárstva.
A keď už, v reakcii na článok profesora Husára som spracoval aj ja korekciu pre parametre z rovnice HDP a patrí to sem k naštudovaniu, je to z článku uverejnenom 15.09.2023 na webe Spolku národohospodárov Slovenska: https://spolok-narodohospodarov.sk/2023/09/15/kracame-do-priepasti-bez-uniku-ale-pozname-cestu-ako-sa-tomu-vyhnut/
Niečo tu „nesedí“ v tom HDP ukazovateli
A čo nesedí? Hádépé (HDP), tu v rovnici (Y) „nasáva“ zo štatistiky všetky čísla, ktoré tu „našľahávajú“ cudzí investori cez prílev zahraničných investícií. My vôbec ale nevieme, ako oni hospodária – tobôž na území suverénnej Slovenskej republiky. Aj preto sú tie reči o nedostatočnej produktivite práce na Slovensku manipuláciou a falošným tvrdením – sem totiž patria aj tie plnoautomatizované haly automobilky VW, či firmy využívajúce cez informačné technológie už aj umelú inteligenciu. To nie „operátor“ je neproduktívny, to firmy majú „diery“ (gap) medzi jednotlivými technologickými operáciami.
Dôkaz? Nedávne masmediálne neodbornosti o tom, aké zlé vraj výsledky dosahujú zahraničné obchodné reťazce u nás v SR – ale my v praxi vidíme niečo iné. Dobre to napísal jeden z autorov na webe Hlavných správ, že ak v materskej centrále nielen predajných sietí vedia robiť zápočtové „čary“ s výsledkom hospodárenia prevádzok na Slovensku, tak tu prevádzky vychádzajú v hodnotení ako chudáci. Ale príjmy z obratu si sťahujú materské firmy cez transferové operácie k sebe domov! Ale nie sú to len obchodné reťazce: To isté banky, to isté priemyselní investori.
Bol síce prijatý zákon o kontrole transferových platieb, dokonca celoúnijný, no ale že by sa za toľko rokov v SR nenašla jediná falošná transferová platba? Viete o tom v médií hlavného prúdu? To by muselo Ministerstvo financií SR pracovať inak a nielen sa zaoberať „hodnotami za peniaze“.
Teda, aké parametre hľadať, aby sme zmenili finančné toky?
Pán profesor, pýtate sa ( v ďalšom článku): Aké musia byť v budúcnosti (mali to urobiť experti strán) tieto ekonomické parametre, atribúty: C/Y, I/Y, G/Y, X/Y a M/Y? Vypočítané hodnoty podielov používajú špecialisti – ekonometri na komparáciu ekonomík napr. v rámci EÚ. Bude treba zmeniť finančné toky – ich veľkosť a štruktúru?
Parameter C/Y – spotreba obyvateľstva ku agregovanému dopytu
Parameter I/Y – investície podnikateľskej sféry ku agregovanému dopytu
Parameter G/Y – výdavky vlády na nákup tovarov a služieb tj.náklady štátu ku agregovanému dopytu
Parameter X/Y – hodnota exportu ku agregovanému dopytu
Parameter M/Y – hodnota importovaných tovarov a služieb ku agregovanému dopytu
Rozoberme si to slovne a priamo pre potreby Slovenska:
Spotreba obyvateľstva ku agregovanému dopytu :Parameter C/Y
Kto hovorí, že žijeme v tak uzavretom hospodárstve, že máme iba domácu spotrebu domácností? Ale v parametri C/Y to tak „vychádza“. Vedia štatistici oddeliť z inkás obchodných sietí, z internetového obchodu, z trhovísk a z každej elektro-kasy, ktoré peniaze tu minuli domáci členovia domácností a ktoré tržby sú od turistov, nerezidentov, možno i voľne „prechádzajúcich“ nakupujúcich (ako v tejto vlne imigrácie s nabitými kartami a od utečencov z Ukrajiny)? A vôbec, uvedomuje si verejnosť, že pod „domácnosťou“ sa rozumie aj spotreba každého „single“, ktorý niekde býva, nejako sa stravuje, ošacuje, troví?
Ďalším očistením musí prejsť objem inkasa za služby v cestovnom ruchu a za spotrebu a tovary nakúpené u nás v SR nerezidentami zo zahraničia, teda turistami, prechádzajúcimi cudzincami a pod. ktoré platia pri pobyte na Slovensku ( je to prirodzene v EUR, ale i tak by to mala byť systematicky suma patriaca paradoxne do exportu, pretože úhrady robia na pobytoch tu cudzozemci, v turistike, v cestovnom ruchu)
Pozn. Aj preto sú údaje o spotrebe piva, potravín, liekov, výrazne skreslené, pretože sme krajinou, cez ktorú sa cestuje, ktorá je destináciou na pobyt, cudzozemci tu trovia, spia, platia – je to pasívny export.)
Záver: domnievam sa, že ten ukazovateľ a jeho štatistická hodnota od roku 1990 do súčasnosti je systematicky skresľovaná, dnes už úplne deformovaná históriou sledovania tokov financií.
Chápem, z hľadiska sledovateľov návratnosti kapitálu a rastu je to výborný signál: „TU TO ŽIJE!“
Investície podnikateľskej sféry ku agregovanému dopytu : Parameter I/Y
Máme vôbec štatisticky vyselektované, kto sú investori a aké sumy investícií Sem prišli a prichádzajú zo zahraničia (vrátane neskorších transferových platieb do prevádzky) a aká je výška sumy investícií v podnikaní firiem vo vlastníctve slovenských osôb? Poprípade ešte vyselektované vlastníctva štátom vlastnených podnikov a infraštruktúry štátu?
Tu treba oddeliť investície podnikov, cudzích investorov, od fyzických osôb ako SZČO a domáce subjekty. Veď príklad :Iná je investícia fy VOLVO či VW do automobilky, iná investícia živnostníka či farmára do nákupu tovarov a iná je „investícia“ dôchodcu do termínovaného vkladu v banke. A vôbec, pozor na interpretáciu masmédií – investície nie sú automaticky vytvárané z úspor, inak by nebolo toľko TV-reklám ponúkajúcim fyzickým osobám a domácnostiam „investovať“. Najmä v krízových rokoch si obyvateľstvo ponecháva úspory a tieto úspory vie štát zistiť iba z bankových účtov, nie ale z hotovosti držanej v domácnostiach.
Môj záver: DOMNIEVAM SA, že ukazovateľ I- investície je od roku 1993 silne chronicky skresľovaný investovaním cudzích investorov na Slovensko, pričom sa nikdy ani nedozvieme, aká rýchla je návratnosť vloženého (investovaného) kapitálu na Slovensku – ukazovateľ ROI (return on investments – návratnosť vloženého kapitálu). Práve preto som vždy tvrdil, že naše hospodárstvo je „vycuciavané“ zahraničnými prospektormi. Ale len tí najdrzejší, keď sa im ROI plánovite splnil, alebo im to už prestane „vynášať“, sa zdvihnú a odídu. Boli tu mnohé zahraničné firmy, napr. aj fabrika Ojala v Kriváni, ale počuli ste určite o snahe v minulých rokoch odpredať U.S. Steel v Košiciach. Kontrolu nad týmito predajmi nemáme.
Výdavky štátu ku agregovanému dopytu :Parameter G/Y
BOLO by už načase vyselektovať výdavky vlády a teda štátu do výrobnej infraštruktúry vo vlastníctve štátu a vôbec do infraštruktúry štátom zabezpečovaných služieb v doprave, distribúciách všetkého druhu, od výdavkov do štátnej a verejnej infraštruktúry verejnej správy a do sociálnych nákladov .Účtovníctvo predsa vie oddeliť náklad na nový zdravotnícky prístroj od výdavkov na liečenie pacienta a operačné zdravotnícke zákroky. Tak by sa mimochodom odhalila nahá pravda o „biznise“ súkromných firiem i zdravotných poisťovní a NAKA by mala iné starosti ako naháňanie politikov za korupciu.
Môj záver: DOMNIEVAM SA, že súčasná snaha útvaru MF SR „Hodnoty za peniaze“, ale aj programové vyhlásenie Odórovej „prázdninovej“ vlády, ktoré chcú zaviesť „racionalitu“ do výdavkov štátnych a verejných financií, to je hrubé nepochopenie funkcie štátu ako organizátora sociálneho a hospodárskeho prostredia Slovenska a funkcie vlády ako zabezpečovateľa komplexnej starostlivosti a zabezpečenia fungovania sociálnej i hospodárskej štruktúry štátu Slovenská republika.
Slovami českého profesora Oskara Krejčího z knihy Povaha dnešní krize, „…politici sa správajú ako dobyvatelia na obsadenom území…“ Aj u nás. Aj dnes, nielen v rokoch 1991- 1992. Potvrdzujem.
Export ku agregovanému dopytu -Parameter X/Y
Potvrdzujem, že zrušením štátneho monopolu pre zahraničný obchod a devízového monopolu v 1991, ako aj prijatím euromeny 1.1.2009, prijatím podmienok pre vstup do Európskej únie v 2004, sme stratili kontrolu nad exportom a importom v Slovenskej republike. Štatistické údaje sú zbierané len evidenčne, clá v rámci EÚ ani neexistujú, colná služba sa zameriava na export /import mimo EÚ a s mnohými krajinami máme bezcolný režim, naopak, s niektorými krajinami sme si dobrovoľne nechali nanútiť embargo v dovoze i vývoze. Napriek tomu, ako 100%-ne svetu otvorená krajina, cez naše hranice denne prechádzajú milióny hmotných ton tovaru, dejú sa miliardové predaje a nákupy služieb, veselo sa tranzituje a ničí dopravná infraštruktúra Slovenska, keď koridory plné „tirákov“ – truckov prechádzajú cez naše hory a lesy, cez chránené územia SR ( zázračne si to Ministerstvo životného prostredia „nevšíma“ a to za symbolické „všimné“ do štátnej kasy – ak vôbec tam).
Tu bude potrebné najprv oddeliť evidenčnú hodnotu exportovaného cez hranice SR tovaru, služieb, polotovarov a surovín, za ktoré nedostáva SR do štátneho rozpočtu ani cent, od skutočných príjmov z tržieb pri predaji tovarov a služieb v exporte.
Zložité? Ale nie – milión dvestotisíc luxusných automobilov z rokov 2019 či 2018 – to je evidenčná hodnota tovaru vyrobeného na Slovensku, idúceho cez slovenské hranice ako nepredané! Z toho predané a teda z predaja príjmy z tržieb sú iba za automobily platené v exporte do zahraničia predajcom na Slovensku. Mizivá hodnota. Viem, lebo priateľ chcel kúpiť v lete 2020 vo Volkswagene voz VW Porsche Cayene, tu v Bratislave vyrábaný, ale odkázali ho v Bratislave na jeho domáceho dílera v Estónsku. A to už nie je export zo SR, to je predaj estónskeho dílera firmy VW v Talline.
Ale napríklad môj export obrábacieho centra SBL 300 z TRENS a.s. Trenčín v 2013 bol skutočným exportom, pretože tržba z predaja za hranice pristála na účte domáceho výrobcu TRENS a dala sa presne zúčtovať podľa kalkulácie suma z faktúry, kde bolo i clo a a daň.
Import ku agregovanému dopytu :Parameter M/Y
Do roku 1990 prísne strážená štruktúra dovozu podľa potrieb podnikov a postupné uvoľňovanie dovozu pre spotrebu obyvateľstva bola úplne narušená. Nielen že protismerné dovozy a vývozy. Ale úplná vlna záplav importovaného tovaru a služieb rozbili a utopili napr.aj exportný a predajný potenciál slovenských výrobcov. Dnes sa zo slovenských výrobcov uplatní už málokto, väčšinou sa to deje pri dodávkach hneď definovaných ako import pre kompletáciu exportu, či už v automotive, v zbrojárskej výrobe, najnovšie príklad „prebaľovania hydiny na Slovensku za účelom exportu napr. do ČR“. Nevadilo by, ak by import „nezadusil“ akúkoľvek snahu vyrábať niečo na Slovensku. Už nehovoriac o potravinách. Spotrebiteľ si akýkoľvek výrobok vie dať doviezť cez e-shopy s preclením napr.z čínskych kontajnerov. Až teraz začína mať EÚ z toho problémy – pri importe čínskych elektromobilov!
Tu bude treba zistiť, aké sumy v podobe faktúr za import strojov, zariadení, tovarov, surovín, služieb, platili fabriky cudzích investorov (často ide o transferové faktúry, kde sumy v prevodoch vlastne znižujú dosahovanie zisku vo fabrike cudzieho investora na Slovensku.
Ďalším očistením musí prejsť dovoz tovarov do obchodu, do obchodných sietí a dovoz služieb všetkého druhu, kde sa evidujú faktúry a i platby za faktúry, ale opäť ide s 99% istotou o transferové platby, pretože materské nákupné centrály sú mimo Slovenska.
A vôbec nedokážeme oddeliť platby v cestovnom ruchu, ktoré platia občania SR pri pobyte v zahraničí ( samozrejme výhodne v EUR, ale i tak je to suma patriaca paradoxne do importu, pretože úhrady robia tuzemskí rezidenti v zahraničí na pobytoch, v turistike, v cestovnom ruchu)
Záver: Domnievam si, že štátna kontrola dovozu najmä v strategicky citlivých komoditách a pre ochranu domácej produkcie bude nevyhnutná bez ohľadu na „Brusel“, no, EÚ možno aj skôr urobí precedensy v oblasti importu čínskych elektromobilov a je tu nakoniec politické embargo pre teritórium Ruskej federácie. Nejaká pokuta z „porušenia predpisov Únie“ môže byť vopred zakalkulovaná, ak sa do uskutočnenia opatrenia nezruší…
Všeobecne konštatujem, že to bude musieť byť proslovenská vláda a proslovenská Národná rada SR, ktorá na základe týchto zásad a zrátania parametrov podľa skutočných čísel uskutoční korekcie – opatrenia cez zákony a činy vlády, aby sme dosiahli aspoň zrod vlastných ekonomických zdrojov, ktoré budú prinášať do štátneho rozpočtu dostatok financií, aby mohla ekonomika Slovenska rásť a začať naberať ekonomickú rovnováhu. Nebude to proces na jeden, či štyri roky…
(tak a želal som si o tento odsek doplniť ďalšie vydanie knihy…)
KOMENTÁR 2025: A ajhľa, medzitým v roku 2025 najmocnejšia krajina, USA a jej prezident Trump, začali presadzovať CLO ako finančný nástroj na ochranu domácej ekonomiky i na geopolitické ciele. Nám skutočne stačí, ak na základe napríklad tohto ukazovateľa importu ku agregovanému dopytu začneme robiť také opatrenia cez zákony, aby sme dosiahli aspoň zrod vlastných ekonomických zdrojov.
Zatiaľ nik vo vláde ani v analytických kruhoch takéto parametre nestanovil a nesleduje ich. Škoda. Iba preto sa v roku 2025 odváži smelo prezident SR súhlasiť s tým, že na zbrojenie podľa požiadavky NATO budeme dávať ročne až päť percent z HDP. Preňho je to iba ukazovateľ. Ale ak budeme dávať reálne 5 % z HDP od roku 2025 na zbrojenie, to je „bratru“ skutočných 9 miliárd eur zo štátneho rozpočtu ročne. To musí Slovensko zruinovať. No a v tom je to nebezpečenstvo neanalyzovania HDP cez tieto parametre, čo sú tu uvedené. Ono totiž iné je mať „vzduchovú bublinu“ parametra HDP a iné je mať skutočný príjem do štátneho rozpočtu, z ktorého sa budú financovať zbrane a zbrojenie.
Osobne som presvedčený, že ak sa HDP očistí cez analytické parametre tu uvedené, tak sa HDP Slovenska „scvrkne“ na o niečo viac ako sú príjmy do štátneho rozpočtu. Teda ergo v roku 2025 na nejakých 28 – 32 miliárd eur.
14. .RAST ekonomiky alebo ROZVOJ hospodárstva – treba sa rozhodnúť! (2.3)
Z KAPITOLY 2. Iné makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele
KOMENTÁR 2024: Je to možno snaha presne takým smerom, akým sa mohol uberať tzv. grindíl, ak by sa nebol zvrhol vďaka „bruselu“ na ideológiu. Pretože rozvoj spoločnosti a ekonomiky si v každej krajine určí jeho obyvateľstvo, nie globálna mocnosť. Chápeme, že niekde vo vyprahnutých krajinách stredomoria, kde vyhoreli lesy, budú mať iné rozvojové programy pre hospodárstvo ako my tu na Slovensku uprostred hôr a dolín, kde pramenia mnohé rieky. Ale to musia pochopiť aj tzv.globálne mocnosti a nenanucovať nám politickým nátlakom ich vlastné kritériá, napr.gríndílu.
Začnime uvažovať o tom, prečo bude potrebné Spoločenské riadenie investícií – ovplyvňovanie štruktúry výrobného dopytu
A tak vyvstáva otázka pre ekonómov: Vieme, že hospodárstvo treba riadiť a pohybujeme sa v trhovej ekonomike. Aj pri rozvoji je dôležité, aby v rámci vzťahu dopyt-ponuka bolo možné hlavne uspokojovať stránku dopytu.
15.. Ako ovplyvniť štruktúru dopytu?
Ako teda rú štruktúry trhového dopytu ovplyvniť u nás doma? komentár 2024 pred textom z knihy: Kniha a materiály k nej boli zbierané pred rokom 2017 a v 2017, akosi len bez predvídania, čo sa môže stať v roku 2020: pandémia koronavírusu Covid-19. Ale ak si pozriete tie navrhované makroekonomické ukazovatele ako starostlivosť o zdravie, vzdelávanie, ochrana pred nebezpečím a zabezpečenie sociálneho rozvoja pomocou zabezpečenia práce, asi sa mi ako autorovi podarilo „pozrieť do sklenenej gule“ (alebo len jednoducho vidím v ekonomike viac spôsob ako sa postarať o ľudí než cieľ: spokojnosť finančných trhov.
https://narodohospodari.sk/2025/06/13/ako-ovplyvnit-strukturu-dopytu-kap-2-4/
komentár 2024: písal som do blogu 4.apríla 2020 článok „Zdravie domáceho obyvateľstva namiesto HDP – nový ekonomický ukazovateľ pre Slovensko„, ktorým som reagoval na to, že mnohé opatrenia vlád – národných vlád, v krajinách postihnutých koronavírusom sa už približovali tým navrhovaným makroekonomickým ukazovateľom
…aj keď to boli chaotické opatrenia, vyplývalo to zo smrtiacej pandémie a nakoniec, neudržalo sa to ani len do skončenia pandémie,. …mnohé vládne opatrenia sa už približovali k tým ukazovateľom – zvýšený finančný tok na zdravotníctvo, štátne nákupy vakcín, financovanie testovania, zháňanie a nákupy dýchacích prístrojov, preplácané péenky, zrušenie školskej dochádzky kvôli nebezpečiu hromadnej nákazy a zavádzanie „ostošesť“ vyučovania na diaľku cez internet, odrazu možná práca na internete „z domu“ (homeofice), uzatváranie štátnych hraníc kvôli prenosu pandémie, povinné karantény, štátom garantovaný odklad splátok, odklad daňových priznaní, atď…veľmi sa v opatreniach vyvolaných koronavírusom svet priblížil k tomu, aby sa ekonomické kritériá venovali človeku a nie „rastu a trhom“...žiaľ, skončilo to poklesom počtu ľudí v nákaze…koncom roku 2022.
Ale ešte v 2020 boli všetci vystrašení: “ NASTAL ČAS: OBJAVILA SA NOVÁ PARADIGMA 2020. Odrazu je všetkým jasné, že Prvoradý je život a zdravie občana. Prvoradé je prežitie ľudskej spoločnosti. Tak takéto humanistické hodnoty v ekonomike, by donedávna boli považované za „bludy“, ktoré mohli hlásať najmä v európskej a euroatlantickej civilizácii kazatelia rôznych sekt, humanisti bez masovej podpory a „konšpirátori“ mimo masmediálneho mainstreamu, pričom ich počúvanosť bola na okraji záujmu verejnosti: Ale dnes túto paradigmu oficiálne zverejňujú vlády pri zdôvodňovaní drastických opatrení v každej krajine. A to je dobrý obrat. Lebo to najprv začínalo tak ako v globálnej trhovej ekonomike – trhni si kto môžeš: Názorným príkladom toho bola správa 15.marca z masmédií: „Nemocnice v Banskej Bystrici a Bratislave priebežne dokupujú ochranné pomôcky, aby ich mali k dispozícii, hovorí Pellegrini. Priznal však, že o rúška je obrovská vojna. „My súperíme s každou krajinou na spoločnom trhu,“ poznamenal premiér Slovenskej republiky“ 15 03 2020
cit z blogu: ZMENA V MARCI 2020!
Úspešnosť krajiny sa meria stavom zdravotníctva! Zdravotnou situáciou obyvateľstva.
Ale odrazu v prudko sa rozvíjajúcej kríze z pandémie koronavírusu nastala situácia, že úspešnosť krajiny sa lepšie meria počtom menej nakazených ľudí, počtom preverených ľudí a počtom pacientov na lôžku až obetí pandémie. V nešťastných chvíľach sú dôležité ekonomické ukazovatele a výdaje spojené s izoláciou vlastného obyvateľstva. Len investori a ekonomickí experti zrazu rátajú „škody“ podnikateľských skupín na miliardy, škody finančných trhov na bilióny, vláda a ľudia v spoločnosti rátajú predovšetkým denne počet nakazených, vyliečených, počet ľudí v karanténe a počet ľudských obetí – mŕtvych…
Rastie význam schopnosti krajiny brániť účinne svoje obyvateľstvo od nakazenia sa a schopnosti zdržiavať alebo dokonca znižovať číslo postihnutých, že sa už dá hovoriť aj o novom pohľade aj na ekonomické ukazovatele. Svet vidí Čínu, ale svet vidí aj nešťastné Taliansko dnes Španielsko, ale i USA a Britániu…Dá sa to zovšeobecniť, možno to však bude trvať iba počas krízy z pandémie, že sa zrazu pre hodnoty ako ZDRAVIE a ŽIVOT osvedčujú úplne iné kritériá i pre makroekonomické vnímanie reality.Ešte aj novozvolený podpredseda vlády pre ekonomiku a minister hospodárstva Sulík otvorene povedal, že „dôležité nie sú čísla, ale zdravie ľudí“ (cit. z TA3 nedeľná beseda 29.3.)…Dokonca už vieme vypočítať ich náklady a úspory z toho, že populácia prežila, vyzdravie, je v bezpečí (prečo by inak vznikli tie “repatriácie našich občanov zo sveta?), vzdeláva sa. Ekonometriu do rovníc dotvára život sám, podľa efektivity investovania do zdravotníctva či bezpečnosti, podľa vyčíslenia lehoty kedy skončí pandémia. A ako skončí. … Vieme si vôbec predstaviť, že by niekto v decembri 2020 požadoval vo vláde a v parlamente mimoriadne finančné zdroje na tie štyri dnes základné a zásadné okruhy činností, ktoré vláda SR zabezpečuje, pričom si ani možno neuvedomuje, že plní spoločensky prijateľné nové makroekonomické kritériá? Preto môžeme smelo hovoriť o nových makroekonomických kritériách, ktoré minimálne v marci až v máji 2020 a možno i dlhšie, budú tvoriť predpoklad úspešnosti hospodárstva danej krajiny. Pretože to znamená, že v našej vlasti aspoň to funguje a zdroje sa orientujú tam, kde je treba zachraňovať zdravie občanov a pomáhať pri prekonávaní nákazy.“
Čiže sem ponúkam taký prvotný náčrt nových makroekonomických ukazovateľov, ako ich prinášal život v 2020:
STAROSTLIVOSŤ O ZDRAVIE (HC) HealthCare HC = počet obyvateľov štátu lomeno objem finančných prostriedkov vynaložených do zdravotníctva
VZDELÁVANIE (EC) Education-Care EC = počet ľudí v štáte vo veku od 5 do 30 rokov lomeno objem finančných prostriedkov vynaložených do vzdelávania
ZABEZPEČENIE SOCIÁLNEHO ROZVOJA POMOCOU POSKYTNUTIA PRÁCE (WSG) Work-Social-Guarrantee
WSG = počet občanov štátu v aktívnom hospodárskom veku lomeno objem finančných prostriedkov v krajine vyplatených štátom, podnikmi, súkromnou sférou (dá sa podľa daňových priznaní)
OCHRANA PRED NEBEZPEČÍM (TDP) Thread-Defence-Protection TDP = počet obyvateľov štátu lomeno objem financií vynaložených štátom na kontrolu a údržbu bezpečnosti (hranice, karantény, atď)
prirodzene, že sú to už veľmi zhrnuté – agregované čísla, ale skladajú sa z desiatok ba stovák upresňujúcich údajov
No a takto ak už máme „ošetrené“ nové kritériá a pojmy, môžeme sa v štúdiu knihy vrátiť ku kapitole 1 a to k načrtávaniu ekonomických základov koncepcie ekonomiky po kapitalizme, a to k predstaveniu tých troch čŕt ekonomickej demokracie. Radšej by som ale ešte uprednostnil zmienku o korektúrach ekonomického modelu ekonomickej demokracie pri uplatňovaní v praxi. Z jednoduchého dôvodu: Vysvetliť model ekonomickej demokracie nestačí. Znel by už staticky, áno, my potrebujeme naštudovať tú schému, ale príčinou nutných korektúr bude neustále turbulentnejší vývoj globálnej ekonomiky a vzájomné prepletanie sa sociálnych, ekonomických, ekologických i civilizačných problémov od lokálnej až po globálnu úroveň.
komentár 2024 pred ďalším textom kapitol:
Denne pribúdajú nové udalosti, pri ktorých sa ekonomická aj spoločenská realita vyvíjajú ďalej. Udalosti vo svete sa rozbiehajú tak rýchlo, že ekonómovia i politici sú postavení pred skutočnosť okamžite zareagovať na zmenenú situáciu vo svete a v spoločnosti a v tej chvíli potrebujú mať vedomostný repertoár a nejakú ucelenú koncepciu o tom, ako sa vyznať v súčasnom ekonomickom a spoločenskom chaose zanikajúceho globálneho kapitalizmu a uplatniť inú ako liberálnu a kapitalistickú alternatívu ľudskej spoločnosti.
A aj preto som tú Výzvu pre slovenskú i českú inteligenciu: Výzva pre generácie, ktoré zažili systém socializmu i kapitalizmu, dal vopred a nie až sem. I keď som už v roku 2017 žiaľ konštatoval, že inteligencia opäť raz (a tradične) sklamala a prispôsobila sa politickému „hlavnému prúdu“ euroúnijného názoru . Konštatujem, že naša inteligencia spieva piesne toho, koho „chlieb je“… platí to i v roku 2024.
16. Korektúry ekonomického modelu pri uplatňovaní ekonomickej demokracie v praxi – (kap.1.4.)
Použijem teraz marxistický rámec pre pomenovanie rizík, pretože je zrozumiteľnejší: Vieme,
že rozvíjajúce sa výrobné sily, ktoré si vyžadujú zmenu vo výrobných vzťahoch, nebudú
zosúladené do efektívneho ekonomického systému ani automaticky, ani bez konfliktov.Výrobné sily (25), teda výrobné prostriedky – nástroje výroby, výrobné technológie, suroviny,
priestory, ako aj pracovná sila, teda produktívna schopnosť produkujúcich aktérov výroby, z
ktorej sa časť vyčlenila vo forme vedenia, vedomostí, zásadne menia charakter výrobných
faktorov, objavujú sa nové technológie a vytvárajú nové ekonomické zdroje.
Výrobné vzťahy(26) sú vlastnícke vzťahy osôb nad výrobnými silami – teda výrobnými
prostriedkami a pracovnou silou. Pod vlastníctvom nejde len o právne vlastníctvo, ale skôr o
vzťahy účinnej kontroly. Predovšetkým účinná kontrola nad vlastníctvom si vyžaduje zmenu
vo výrobných vzťahoch (kontrola finančného virtuálneho kapitálu, zrušenie súkromného
vlastníctva výrobných prostriedkov, vytvorenie právneho rámca pre zospoločenštenie
výrobných prostriedkov, redefiníciu vlastníckeho práva a funkcií peňazí).O tom, ako sa analyticky prejavujú vlastnícke vzťahy za kapitalizmu a ako sú posunuté
v prípade modelu ekonomickej demokracie, píšem v „Coopindustrii“ v kapitole 8. – nielen
rozborom vlastníckych práv od exilového ekonóma V. Holešovského(27), ale i praktickým
názorným príkladom vo výrobnom podniku.(28)
Objavujú sa nové spoločenské triedy so vzťahom k vlastníctvu nových výrobných
prostriedkov a zanikajú, alebo sa menia na parazitujúce, staré spoločenské triedy. Preto
bolo potrebné odborne a vedecky analyzovať, pomenovať a potom redefinovať výrobné
sily a výrobné vzťahy a uviesť ich do funkčného systému v rovnováhe, ktorá bude prinášať
ľudstvu pokrok bez ohľadu na ideové a svetonázorové presvedčenie politikov, ktorí budú
vládnuť spoločnosti.
Komentár 2024: Naozaj je tu nutné opakovať presne význam pojmu výrobné sily a pracovné výrobné vzťahy. Ľudia sa v tomu už dávno „stratili“ a iba manažér, ktorý denne pracuje v produktívnom ekonomickom subjekte vie podľa klasifikácie účtovníctva a základných prostriedkov hospodárskeho subjektu a podľa kategorizácie práce z pracovných zmlúv zadefinovať, ako to je v jeho podniku. Verejnosť sa v tom už „dávno utopila“…
17.Náčrt ekonomických základov koncepcie ekonomiky po kapitalizme (ekonomickej demokracie)
Takže si ideme predstaviť sociálno-ekonomický systém ekonomickej demokracie. Predovšetkým než dám text, pripnem sem diagram troch čŕt ekonomickej demokracie s ich prienikmi a cieľom – na čo sa sústredí ekonomická demokracia. V knihe je to obrázok na str.50, ale to je až po tých nových makroekonomických kritériách. Chcem, aby ste mali už teraz tú schému „na očiach“…
Samozrejme, že to definovanie tých troch čŕt ekonomickej demokracie som si už prispôsobil a aj ich redefinoval, pretože tak sa mi najlepšie hodia do popisovania ekonomiky po kapitalizme. To je ten môj komplexný diagram tu č.21
komentár 2024: Oveľa podrobnejší výklad troch čŕt ekonomickej demokracie nájdete v knihe Coopindustria, tu sa ozaj iba odvolávam a definujem základný pojem pre pochopenie, v čom tie tri črty ekonomickej demokracie pomôžu k tomu prechodu na ekonomiku po kapitalizme. Mnohí to nepochopili a „nechcú budovať v lone kapitalizmu“ svet a ekonomiku po kapitalizme. To sú tí naivní, ktorí veria,že Lenin sa v mauzóleu raz zobudí, alebo aj tí, čo dnes pomocou „progresívneho prístupu v demokracii“ posúvajú úroveň pionierskeho „poručíme větru/dešti“ na vyšší ideologický stupeň, príklad gríndílu. My ostatní však realisticky vieme, že ak nezmeníme ekonomický základ kapitalizmu ešte za demokracie, nijako to nepôjde. A tie tri črty práve ekonomickej demokracie sú efektívnym nástrojom, ako niečo zmeniť: získať ekonomické zdroje, sami rozhodovať o alokácii zdrojov a korektne „férovo“ rozvíjať trhy. Preto to považujem za najefektívnejší ekonomický nástroj, aký doteraz existuje.
18. Zamestnanecká samospráva na báze ekonomickej participácie – (kap.1.6.)
… v probléme spoluúčasti zamestnancov na rozhodovaní v podniku
narazíme predovšetkým na otázku, kto sú vlastne zamestnanci…
Keďže majiteľmi práce sú sami zamestnanci a tí si budú rozdeľovať hospodársky výsledok
podniku, budeme mať s týmto definovaním črty ekonomickej demokracie pri modelovaní
problém, ktorý pomenujem ako
„kam zaradiť prácu, ak už nebude nákladom ani ekonomickým zdrojom vo výrobe?“
komentár 2024 k textu: Mnohí ľavičiari si „zapamätali“ z popisovania ekonomickej demokracie, „že tu ide o založenie družstva“, nuž a naši mudrckovia zas pričlenili ku pojmu družstvo pojem poľnohospodárske družstvo, čiže „jéerdé“.
Všetko zle pochopené! Tú právnu formu hospodárskej organizácie „družstvo“ som vybral práve preto (spoliehal som sa na historickú pamäť), lebo v obchodnom zákonníku SR zostala ako jediná s možnosťou založiť firmu jednoducho a bez kapitálu a rozvíjať v nej činnosť takmer svojpomocne…nebol som pochopený. Ale viem aj príčinu: Tridsať rokov masmédiá a politici vtĺkali verejnosti do hlavy, aké ohavné to bolo, to združstevňovanie – a ako sa tam šafárilo. To nie je pravda, ale kto by sa dnes odvážil oponovať. A takisto ponovembrový zákon o nutnej transformácii družstiev na tzv.podielové družstva, kde si každý člen družstva majetnícky strážil svoj podiel a hlavne podiel na dividendách, to všetko spôsobovalo zmätok v hlavách verejnosti. Práve preto nebolo žiadne také družstvo na Slovensku ani po vydaní knihy zakladané – všetci chcú byť hlavne podielnikmi. Nevysvetlil to dobre ani L.Blaha vo svojich propagandách o „kooperativách“ ako napr. baskický Mondragon. A pritom práve v knihe Coopindustria som uviedol názorný príklad, ako sa z kapitálovej firmy, z akciovej spoločnosti, stala zamestnanecká samospráva. Prirodzene, s právnou formou podľa zákona – družstvo…
ťažko je niekomu pochopiť, ako je to s členstvom v zamestnaneckej samospráve: Preto je tu ten obrázok „federálneho trojlístka“ pracovníkov firmy. Inak, ten je prevzatý zo skutočných materiálov manažérskej školy Open University Business School – ešte stále žijeme v kapitalizme, preto je účinné preberať tieto schémy z podnikovej praxe:
výňatok z diela profesora ekonomie Jaroslava Husára „Aj ekonómia je veda“ – poslal mi ho ako KOREFERÁT do II.vydania knihy
Pracovný kolektív ako tovarový výrobca a vlastník (kap.8.3.2.)
Aby čitateľ pochopil skutočný chod a fungovanie ekonomiky SFRJ (Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávia ) v dobe jej rozvoja (aj možné riešenie pre nový spoločenský poriadok), je treba jej podstatu osvetliť hlbšie. Teoretická analýza umožní vyčleniť základný vzťah socialistickej tovarovej výroby a z neho, na základe zákona hodnoty, deduktívnou cestou dôjsť k forme jeho pôsobenia v socializme a aj iných konkrétnych kategórií socialistickej tovarovej výroby. Túto úvahu si dovolím podoprieť veľkou pravdou Marcusa Aureliusa Antoniusa „Pozri sa na jadro veci: nech Ti na nijakej veci neujde jej vlastná podstata ani pravá hodnota“.
Za tým účelom juhoslovanský ekonóm Korać vychádza zo základného cieľa socialistickej výroby. Hovorí, že je nepopierateľné, že cieľom socialistickej výroby je výroba materiálneho bohatstva s cieľom čo najkomplexnejšieho uspokojenia rastúcich potrieb ľudí. Aj socialistickú tovarovú výrobu regulujú určité zákony nezávislé od vôle ľudí. Korać analyzuje socialistickú tovarovú výrobu v čistej forme. Pri takomto prístupe musí byť východiskovým bodom analýzy socialistický podnik (fabrika) ako tovarový výrobca a to taký podnik, v ktorom sú nastolené dôsledné socialistické výrobné vzťahy, t.j. v ktorom je pracovný kolektív ako celok súčasne výrobcom, spoluvládcom (upravljač – cítime viac ako správca) a prvým privlastňovateľom výrobkov, ktoré svojou prácou vytvoril, nový vzťah práca – kapitál.
Toto je najvzácnejšia myšlienka, najvzácnejší logický deduktívny záver Koraća v spojitosti s novou podstatou ekonomického systému v Juhoslávii. Alebo inak, to sú tri piliere. Teda podnik disponuje nevyhnutnými faktormi výroby (resp. že pracovný kolektív disponuje výrobnými prostriedkami, ktoré sú mu dané na používanie alebo, že k nim môže prísť kúpou na trhu), ako aj, že môže realizovať to, čo sa v podniku vyrába, a tak sa problém redukuje na analýzu procesu výroby tovarov a služieb a podmienok stálej reprodukcie ako materiálnych tovarov tak aj vzťahov, ktoré v podniku existujú, vznikajú. Vieme, že poddaný bol slobodnejší ako otrok, robotník bol slobodnejší ako poddaný (feudál rozhodol, že každý 10-ty petrenec je poddaného) avšak robotník hlavne predáva(l) svoju pracovnú silu. Nebol ani spoluvládcom (správcom?) ani prvým prisvojovateľom.
Korać vo svojej teórii definoval významný ekonomický pojem: štruktúru hodnoty tovaru a jeho metodologickú podstatu, čiže zmenil teoretické uvažovanie, jeho východisko. Objavil nové.
Tovar sa skladá z prenesenej a novovytvorenej hodnoty, ph, nh. Čiže matematicky:
h = ph + nh (8.1)
Pozrime si jeho vedecké tézy, odvodené veľmi logicky, dôkladnejšie. V prípade, že sa tovar predá za svoju hodnotu (to v teórii predpokladáme), jedna časť realizovanej protihodnoty slúži socialistickému podniku na úhradu spotrebovaných výrobných prostriedkov, t.j. predstavuje protihodnotu materiálových nákladov výroby (mnv) a druhá časť predstavuje realizovaný príjem (p). A tak sa realizovaná hodnota v prvom momente rozpadá na dve zložky, a má tento tvar:
h = mnv + p (8.2)
Keďže v socialistickom podniku
je pracovný kolektív súčasne výrobca, spoluvládca a prvý prisvojovateľ realizovaného príjmu, tento príjem sa nedelí na mzdu a nadhodnotu ale predstavuje jednotný celok. Realizovaný príjem podniku sa z hľadiska rozšírenej reprodukcie účelovo delí na fond osobnej spotreby a fond akumulácie. Alebo matematicky:
h = mnv + fs + fa (8.3)
Bez ohľadu na rôznosť funkcií, ktoré má fond akumulácie a fond osobnej spotreby z hľadiska reprodukcie v podniku, ich zdroj je jediný (oba pochádzajú z realizovaného príjmu) a oba slúžia rovnakému účelu, t. j. umožňujú stále plnšie uspokojovanie potrieb (bežných a budúcich) bezprostredných výrobcov a spotrebiteľov. Toto je akési statočné hľadanie racionálneho výkladu fungovania ekonomiky. Intelektuálne myslenie sa významne líšilo od myslenia v ostatných socialistických krajinách. Išlo im o to, ako by povedal A. Smith, čím sa riadia ekonomickí hráči. Nie ľudomilstvo, či mučeníctvo, ale záujem pracovného kolektívu. Aj vzhľadom na potreby spoločnosti. Zamýšľali sa nad prekážkami klasickej, sovietskej cesty a hľadali riešenie. Ale aj nad prekážkou, ktorou bolo vlastníctvo v kapitalistickom spôsobe výroby. Hľadali hnací motor hospodárskeho rastu, či chodu ekonomiky.
„Peter,
mohol by som ozaj citovať celé state, ktoré si zaslúža pozornosť, ale aby si vedel na čo myslím, tak toto:
Resumé: Omylom bolo vyhlásiť, že socialistický podnik nebol „konkurencieschopný“ na trhu a nebol hospodársky efektívny – dnes si benefity oveľa nižšej úrovne dokáže zabezpečiť len globálna korporácia alebo iba a výlučne pre seba iba súkromný vlastník podniku.„
Môj komentár ku koreferátu profesora ekonómia J.Husára:
Ďakujem za názorné prinesenie dôkazu, že v týchto hospodárskych systémoch ako Juhoslávia to fungovalo.
U nás sa spustila ešte pred privatizáciou obrovská vlna kritiky, že „socialistické podniky“ neboli efektívne. Ale boli. Inak by nezvládli financovať spooločenskú spotrebu a odovzdávať zisky do štátneho rozpočtu. Lenže žiaľ v systéme ČSSR sa ani len nástroj spoločenská spotreba nepropagoval, pretože bol prirodzený podniku ako vzduch, ktorý dýchame.
19. Spoločenská kontrola investícií – (kap. 1.7.)
https://narodohospodari.sk/2025/06/13/spolocenska-kontrola-investicii-kap-1-7/
komentár 2024:_ Tu zdôrazňujem: tu je potrebné jasne deklarovať, že v ekonomickom systéme bude možné celospoločenský, teda štátom vlastnený podnik resp. výrobné prostriedky zveriť do správy kolektívnemu vlastníkovi, zamestnaneckej samospráve, ktorá teda bude odvádzať štátu jedinú podnikovú daň – a to je tá daň z výrobných prostriedkov, ak to bude vlastníctvo kolektívu. Ak bude mať zamestnanecká samospráva v držbe štátny, národný, teda celospoločenský majetok, bude táto daň ako poplatok z prenájmu. Žiadna iná daň ani iný poplatok za prenájom nebude môcť existovať, pretože to už by bolo dvojité zdanenie toho istého majetku.
pozn.: Práveže nič nové pod slnkom: Ako keby každé vydané EURO nepodliehalo už pri žiadosti o eurofondy totálnemu preskúmaniu projektu a ako keby výlohy na projekt nepodliehali v každom mesiaci totálnej kontrole, ba aj sankciám vrátane kriminálneho trestného sadzobníka, ba aj už dlho po investovaní pri fungovaní investície. Fatálny rozdiel bude ale v podstatnom: Spoločenská kontrola investícií bude vykonávané LEN na štátnej a/alebo obecnej úrovni, v žiadnom prípade nie z úrovne integračného zoskupenia ako „brusel“…
najhorší možný odstašujúci príklad „bruselskej kontroly“, manipulovanej politickou opozíciou : Čapí hnízdo v Čechách
20. Trhová ekonomika zostane v podobe férového trhu a vzájomne výhodného obchodu 1.10.
komentár autora k textu 2024: tu zvýrazňujem tento fakt: „Ak je základom prosperity kapitalizmu nerovnosť, kde trhy veľmi dôkladne oddeľujú úspešných od neúspešných na základe konkurencie, tento konkurenčný proces síce vytvára bohatstvo pre krajinu ako takú ( v zmysle makroekonomických kritérií cez HDP), ale nešíri to bohatstvo vytvoreného produktu medzi všetkých obyvateľov danej krajiny„ a skúste si to vyhodnotiť smerom ku Slovensku s jeho úspešnou výrobou vyše milióna luxustných osobných automobilov za rok a navyše s celým tým priemyslom okolo áut, áno. automotive priemysel – a to máme obrovské dlhy a chronicky nedostatkový štátny rozpočet… nehovoriac už o Ukrajine, ktorá „produkuje obilie“, ale to je komodita v rukách globálnych a najmä amerických korporácií.
Preto to treba zmeniť:
Ekonomická demokracia je trhová ekonomika, prinajmenšom v rozdeľovaní spotrebných
tovarov a základných prostriedkov
komentár autora 2024: V knihe píšem – stav z 2017: „Klíring (angl.clearing), ako oficiálny zúčtovací systém medzi dvomi i viacerými krajinami zanikol a príčinou zániku tohto zúčtovacieho finančného nástroja je realita, že už neobchodujú medzi sebou jednotlivé krajiny v rámci svojich národných hospodárstiev, ale obchod prebieha „voľne“ bez vplyvu štátov priamo medzi korporáciami a iba „z tradície“ a pre politický prehľad sa ešte vedie evidencia zahraničného obchodu v štáte, či ukazovateľov ako hrubý domáci produkt a podobných ukazovateľov.“ Nuž, ale-nezanikol, píše sa rok 2024 a svet sa rozčlenil na krajiny BRICS, na Eurázijské trhy, na trhy EÚ a rôzne spojenectvá s USA. A najmä počas embárg a „nespolupracovania“ trhov kvôli embargám sa potichu a rôznymi medzištátnymi zmluvami vracia klíring na svoje miesto. Lebo je dnes efektívnejší ako spoliehať sa na to, že nejaká mena zostane „tvrdou“.
KOMENTÁR 2025
A je tu rok, v ktorom pravdepodobne krajiny hlásiace sa ku členstvu v zoskupení B.R.I.C.S. dokončia svoje nástroje k vzájom,nému obchodovaniu medzi sebou nielen v národných menách, vylúčiac pritom USD, ale po skúškach už prijmú nástroje vzájomnej platobnej výmeny podobnej ako je/bol celosvetový systém SWIFT.Preto je BRICS tak príťažlivý.
21. GRAF EKONOMICKEJ DEMOKRACIE :
Takže ak si zhrnieme tri črty systému ekonomickej demokracie v čistej podobe:
pod týmto zjednodušeným diagramom by som chcel uviesť komentár, ktorý som už dával sem do webu národohospodári pod článok https://narodohospodari.sk/co-o-ekonomickej-demokracii-nevieme-a-ako-by-slovensku-pomohla-ak-by-sme-jej-tri-crty-uplatnili/ a kde som aj písal: Táto schéma mala otriasť slovenskou inteligenciou – ale neporozumeli jej. Nie je to ani kapitalizmus, ani socializmus, určite nie komunizmus, ale v hospodárskej praxi to môže výrazne pomôcť hneď, načo sa čaká? autor diagramu Ing.Peter Zajac-Vanka 2017
a tak pokračujem: je to však už aj popis toho diagramiu k téme „čo je ekonomická demokracia?“
Poďme si vysvetliť, prečo tie tri charakteristiky tvoria tak úžasný spoločensko-ekonomický stroj:
Pozerajme spolu na tie tri kružnice, každá je pomenovaná jednou charakteristikou ekonomickej demokracie, jej črtou.
Ak si ekonomickú demokraciu graficky predstavíme ako tri okruhy ekonomických činností, ktoré sa postupne sústreďujú – teda v pohybe točia ako kolesá k sebe a prelínajú do jednej kružnice, potom uvidíme v ich prienikoch medzi sebou tri najdôležitejšie budúce výsledky pre ľudskú spoločnosť v 21.storočí :
I.Celospoločenské vlastníctvo prostriedkov výroby spolu s kolektívnym vlastníctvom, tj.zamestnanecká samospráva pracovníkov v jednom kruhu a férový trh (so vzájomne výhodnou obchodnou spoluprácou) vytvoria rýchlo sa rozširujúcu oblasť spravodlivého prerozdeľovania hospodárskych výsledkov, a to pre celú spoločnosť
II.verejné investície do ekonomiky a kontrola investícií a riadenie financií bez súkromného kapitálu na jednej strane a férový trh – tj.obchodovanie na základe vzájomnej výhodnosti v druhej kružnici vytvoria čoraz viac sa rozširujúcu oblasť spravodlivého rozdeľovania verejných investícií všade tam kde to spoločnosť potrebuje a to bez používania súkromného kapitálu, ktorý deformuje investovanie v mene neúmerných ziskov do súkromného majetku
III. no a spravodlivé rozdeľovanie hospodárskych výsledkov a spravodlivé umiestňovanie investícií podľa potrieb tej-ktorej spoločnosti v danej krajine zabezpečia to, o čo ide pri sústredení všetkých kružníc do jedného hospodárskeho a sociálneho systému v každom štáte – vytvoria blahobyt pre všetkých ľudí.
Ak regulovaný „férový trh“ zabezpečí vzájomnú výhodnosť nákupu i predaja s primeraným a nie špekulatívnym pohľadom na zisk, teda na „odložené náklady budúcnosti“, podporí to z hľadiska charakteru prostredia, teda spravodlivého trhového prostredia, aj spravodlivé prerozdeľovanie hospodárskych výsledkov podnikov, ale aj spravodlivé rozdeľovanie verejných investícií, a to bez korupcie a špekulácií.
Tento systém bude fungovať, pretože v ňom niet deformácií súkromného obohacovania sa neprimeranými ziskami, koristením na úkor iných, ani špekulácií ako podviesť a koristiť na neférovom základe. Prinesie pre ľudí , ktorí ho spoluvytvárajú, blahobyt. Prinesie dostatok prostriedkov pre živobytie i pre rozvoj. A nové generácie si ani neuvedomia, že toto je naplnenie pojmu socializmus, o ktorý sa usilovali predchádzajúce generácie našich dedov a otcov v 20.storočí na Slovensku. A to aj bez politických ideí a čisto prakticky na hospodárskom základe. My máme šancu uviesť tento systém do života.
SUMARIZUJEM V APRÍLI 2024:
Po 1.Nestačí iba, aby nastala tzv.zmena zdola a ľudia si sami vytvárali „družstvá“ na základe participácie so vzťahom zamestnanec = vlastník. Pretože v súčasnej globálnej i domácej situácii obsadenosti, ba až kolonizovania ekonomiky, napr. tej slovenskej sú a budú tieto hospodárske subjekty veľmi slabé a ich ojedinelé výhonky sú dnes skôr pre dosahovanie vlastných cieľov sebestačnosti v komunite (napr. výroba potravín, pestovanie nejakých plodín, spracovanie niečoho pre svoju komunitu a pod.) a nepresiahnu hranicu obce. Vlastne z praxe vidno, že sa toho chytili ľudia už v existujúcich občianskych združeniach. A správne. Ale – to nestačí pre zmenu celkovo…
Po 2. Musí prísť súčasne „zmena zhora“, tj. politicky cez zákonodarný zbor republiky a cez vládne opatrenia. K tomu musí byť ľudom republiky zvolená vhodná politická konštelácia, ktorá bude rozumieť národnému hospodárstvu, alebo bude už potrebovať krízovo uskutočňovať záchranné práce pre hospodárstvo krajiny. Myslím tým, musí prijať konsenzus o nutnom znárodnení, o nutnej potravinovej sebestačnosti, o zdanení zahraničných investorov, o podpore vytvárania štátnych, či národných podnikov ako ekonomických zdrojov republiky.
Po 3. republika musí mať šikovnú diplomaciu a prezidenta, ktorý dokáže v geopolitickom chaose vyhľadávať príležitosti pre hospodárske uplatnenie vlastných štátnych podnikov a budú schopní rozvíjať obchodné kontakty na všetky trhy so svete tak, aby mohli hospodárske zdroje obnoveného národného hospodárstva získavať na trhoch čo potrebujú skutočne a predať svoju vlastnú produkciu, nie produkciu cudzích zahraničných investorov. To bude mimoriadne ťažké.
Poznámka ku štúdiu knihy: Nejde o revolúciu: Ide o obrat politiky a hospodárstva dovnútra s tým, že chceme zabezpečiť pre Slovensko blahobyt. Veď to je aj zmyslom tejto knihy – naučiť sa to robiť.
Došli sme do bodu, keď by sme už mali rámec pre novú ekonomiku po kapitalizme a jasne sme si stanovili aj cieľ: Blahobyt ľudí. Máme však problém v 21.storočí: KTO BUDE USKUTOČŇOVAŤ TÚ PRÁCU SO ZMENOU EKONOMICKÉHO SYSTÉMU?
Skepticizmus diskutérov bol neuveriteľný: Jedni tuho „veria“, že Lenin vstane z Mauzólea v Moskve a uskutoční „VOSR“ II. Komunisti a celá ľavica hľadá rýchlo, kto bude tým proletariátom, ktorý bude hýbať dejinami…ale nenachádza ho…v druhej polovici 21.storočia už proletariát ako trieda NEEXISTUJE…je prekarizovaný…v ďalšej časti sa dozviete, z akých zdrojov a príčin som „našiel“ novú triedu pre nový ekonomický zdroj, v diele američana P.F.Druckera „Postkapitalistická spoločnosť“, ale ani to sa u slovenských intelektuálov „neujalo“, …ale ani vo svete, žiaľ…
22. Objavuje sa nová masová politická trieda – občania národného štátu (INTERMEZZO I.)
Bez okolkov si dovolím tvrdiť, že pod neuveriteľným tlakom globálných ekonomických síl a
Podľa známeho českého sociologa dr.Petra Saka, „v Bruseli vznikla zvláštna trieda so
globalizovaných politických štruktúr práve teraz v rokoch 2012 – 2020 prebieha zrod novej
politickej triedy, ktorý možno definovať pod pojmom OBČANIA NÁRODNÉHO
ŠTÁTU.
Vzniká ako odpoveď na túto „triedu samu o sebe“:
svojimi triednymi záujmami, ktoré nie sú totožné ani so záujmami jednotlivých národov
Európy, ani so skutočnými záujmami Európskej únie. Bruselská byrokracia potrebuje
preukazovať svoju nenahraditeľnosť a mocenskú nadriadenosť nad národnými štátmi.
Dokazuje to na príklade, že tieto triedne záujmy vlastne vyštvali Veľkú Britániu z Európskej
únie. A že táto „bruselská trieda“ je časovanou bombou v základoch Európskej únie, ktorú
vedie neomylne k jej rozkladu“…
komentár 2024: Áno, po mnohých zaváhaniach, či je to tak, ukazuje sa, že ľudia, ktorí sú občanmi jednotlivých štátov, ešte stále národných štátov, pod tlakom eurobyrokracie z „bruselu“ i na základe skúseností s vlastnými vládami a parlamentami, ktoré ich doviedli do hrozby nukleárnej vojny, ktoré vedú zástupnú vojnu globálnych mocností na Ukrajine, občania štátov, ktorí sú šokovaní vývojom prístupu k nelegálnej imigrácii z Afriky a Ázie, ktorí vidia huckanie do vojny namiesto hlasovania za mier, ktorí ako-tak prežili opatrenia pandémie a sú v neustálom strese zo zvyšovania cien, z energetickej krízy, z opatrení grindílu, ktoré im lezú „až do chladničky“, zrazu sa ukazuje, že občania jednotlivých národných štátov – precitajú… a vo volebnom roku 2024 to už dávajú hlasne a hlasovaním najavo…zatiaľ len voľbou…
KOMENTÁR 2025: Preto aj mohli vzniknúť nové politické preskupenia síl v Europarlamente a aj preto sú úspešné konferencie štátnikov ako CPAC, preto je odrazu i Trup prezidentom v USA ( ako odpor voči ztv.deepstate) a preto voľby vyhrala LePenová, vyhráva Orbán, ale pomohlo to už aj premiérovi SR Ficovi a pomôže to vo voľbách v ČR Ing.Andrejovi Babišovi. Oni ten trend postihli.
23. Zaradenie nového ekonomického zdroja pre 21.storočie – vedomostí (kap.3.2.)
No ale keď chcem pokračovať v texte knihy, potrebujem sa vrátiť ku problému chýbajúcich nových pojmov a kritérií. A jedným z nových pojmov sú vedomosti – angl.knowlegde. Nenašiel som ich ani v bázickom diele D.Schweickarta a dosť som ho kritizoval za to. Pretože ekonomický zdroj VEDOMOSTI sú ľudským faktorom a dobre ho identifikoval Peter F.Drucker. Ale technokrati uprednostnili faktor informačných technológií a už sa v roku 2024 hrnú na nebezpečný smer Umelej inteligencie…poďme pekne po poriadku.
Prvenstvo definovania vedomostí (knowledge) a teda produktivity vedomostí pomocou ich riadenia (knowledge management) patrí americkému „guru“ v manažmente, Petrovi F.Druckerovi, ktorý celú problematiku široko rozpracoval k diele Postkapitalistická spoločnosť. Vedomosti sú zvláštnou „surovinou“ , ktorá sa exploatáciou neznehodnocuje, nemíňa, ale naopak, obohacuje a znásobuje sa.
Komentár 2024: A neverili by ste, ako sa v globálnych korporáciách tento faktor nového ekonomického zdroja ututláva…alebo vám vyplatili pri odchode z práce aj peniaze za všetko, čo ste pre firmu za dobu práce vymysleli, vytvorili, ak to nie je „patentované?“…
24. Vedomosti definované ako nový ekonomický zdroj, výrobný faktor pre 21.storočie – (KAP.3.3.)
v itinerári obsahu knihy je aj druhý nadpis: 3.3. Produktivita vedomostí definovaná ako nový ekonomický zdroj a výrobný faktor pre 21.storočie z kap.3 .Chýbajú nám nové pojmy a kritériá
Peter F. Drucker predvídal pre 21.storočie nástup novej produktívnej sily – produktivity
vedomostí. Ekonomika založená na sproduktívnení vedomostí bola preskúmavaná koncom
20.storočia, ale patrí skôr k utajovaným skutočnostiam v ekonomike ako k propagovaným
módnym trendom. Práve to, že z postupov známych pod súhrnným pojmom knowledge
management sa všeobecne ujali iba tie v oblasti zberu informácií a manažmentu
v informačných technológiách, signalizuje, že toto sú utajované postupy a v mnohých
prípadoch žiaľ aj ignorované možnosti (tými, čo „nevedia“ ).
komentár 2024: Tak ku tejto oblasti by som rád pripojil svoj vlastný vedecký článok a ku riadeniu vedomostí som mal po roku 2000 viac prednášok, prezentácií a článkov v časopisoch. Sem skúsim dať link na:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Vedomostn%C3%A1_spolo%C4%8Dnos%C5%A
25. Vznik nových spoločenských tried ( kap.3.4. )
Vznik nových spoločenských tried ako dôsledok zaradenia vedomostí ako ekonomického zdroja
https://narodohospodari.sk/2025/06/15/vznik-novych-spolocenskych-tried-kap-3-4-knihy/
V politicko-ekonomickej štúdii Postkapitalistická spoločnosť si Peter F.Drucker všimol, že s nástupom vedomostí ako nového výrobného faktora a ekonomického zdroja v 21.storočí vznikajú ešte neuvedomelé nové spoločenské triedy.
Druckerovo členenie pracovníkov (workers) na
triedu pracovníkov disponujúcich vedomosťami (knowledge workers), u ktorých vedomie vlastníctva výrobného prostriedku
vedomostí ešte nedosiahlo trend ku sebaidentifikácii ako triedy, ba naopak profesne sa ešte člení na manažérov alokujúcich vedomosti v organizácii podľa požiadaviek na výkonnosť (knowledge managers, CKO), na vedcov, technológov, ktorí tvoria a konštruujú vedomosti, na učiteľov a lektorov, ktorí vyvolávajú, učia a sprostredkúvajú vedomosti.
a na triedu obslužných pracovníkov (service workers) paradoxne
nepatriacu k vyslovene nezručným a manuálne pri pomocných prácach využívaným robotníkom, za. Sem patria pracovníci, ktorí z nejakého dôvodu ( historicky, kvôli sociálnym problémom, z nedostatku času či príležitostí, často len pre nedostatok financií) nemali možnosť získať vedomosti a/alebo nie sú nadaní (nemajú talent) sa učiť a schopnosti získavať a tvoriť vedomosti. Títo pracovníci však pracujú na svojich pracoviskách a plnia svoje pracovné úlohy na základe inštrukcií a na základe výcviku tak, ako keby ovládali dané vedomosti, teda v žiadnom prípade nejde o „sluhov“- sú to často rutinné práce, ktoré doteraz neboli z dôvodu pracovného postupu alebo financií zmechanizované a zautomatizované.
komentár 2024 : Ako písal český ľavicový politik Dolejš, „len sa otvára perspektíva novej triedy. triedy samosprávnych spoločenských vlastníkov…
Žiaľ, ako keby sa niečo pokazilo, naschvál, alebo to zanikalo ako všetky predchádzajúce manažérske „nadšenia“, po roku 2000 asi až do roku 2003-4 tieto snahy „zmĺkli“…alebo boli umlčané? Z množstva mojich prezentácií a dokonca školení po roku 2000, založil som a pôsobil aj v Obč.združení Knowledge management Institute Bratislava, tj.Inštitút pre riadenie vedomostí, zostali len články, časopis Knowledge Management v slovenčine, „ajťáci“ udali manažérom iný smer, na tzv.datamining, tzv.knowledge sourcing, ako keby sa sami zľakli tej perspektívy byť „knowledge workers“. Niečo sa pokazilo…prestal to byť „dobrý biznis“ pre podnikanie a politicky sa to neujalo. Pričom tie príklady, ako sa dajú vedomosti zužitkovať, ba rozvíjať v manažérskej praxi boli atraktívne: napríklad postupy S-E-C-I, tj. v rámci pracovníkov rôznych tímov postup Socializácie – Externalizácie (skúseností a vedomostí, ktoré vlastnia) – Konverzie ( učiť sa od druhých a odskúšavať to – kto si spomenie na dielo Petra Senge „Piata disciplína manažmentu?) až Internalizácie (tj.prijatie nadobudnutých vedopmostí a ich uskutočňovanie v praxi).
Dobrý príklad na produktivitu vedomostí z histórie bol z napoleonských vojen: Aby mohol Napoleon s armádou uskutočniť ťaženia do Európy a do Ruska, vyhlásil odmenu tomu, kto dokáže zabezpečiť konzerváciu a teda uchovanie jedla počas dlhého obdobia a pritom skladovanie popri putujúcom vojsku. Presadilo sa „apretovanie“ a teda „pasterizácia“ do plechových a sklenených nádob (fliaš), kde jedlo -hotové, nakladané alebo varené dokázalo vydržať mesiace a otváralo sa v menších, logisticky zvládateľných obaloch ako sklo, konzerva z plechu…Napoleon vyplatil odmenu za zvládnuté prenesenie vedomostí do praxe a jeho vojská boli aj vďaka prítomnosti vždy hotového jedla u vojakov „neporaziteľné“, neboli odkázaní na miestne zdroje…takto vedomosti zabezpečili sproduktívnenie potravinárskeho priemyslu dodnes.
Nenapadá vám niečo pre súčasnosť?
Ku postupu v knihe: Pokročili sme už veľmi hlboko do spôsobu, akým sa dá vytvárať ekonomika po kapitalizme v súčasnosti. Nie je to žiadna „chiméra“, idealizovanie, fantazírovanie. Načrtli sme si ekonomické základy koncepcie ekonomiky po kapitalizme (kap.1), analyzovali sme si Iné makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele (kap.2.), pomenovali sme si nové pojmy a kritériá (kap.3.), identifikovali sme si, kto bude nositeľom tých zmien (Intermezzo I) a v akom „priestore sa pohybujeme (Intermezzo II.). a preskúmali sme posun spoločenského zmýšľania, ktorý unikol politológom i politikom a iba živelne sa zatiaľ jednotlivé spoločnosti v národných štátoch učia, čo sa vlastne stalo. Ako sme zistili tu v texte kap3.3. a 3.4..tými tromi znakmi charakterizujúcimi politickú triedu zo sociologického hľadiska totiž sú: masovosť( doplnená uvedomovaním si svojbytnosti) – spoločný osud (teda rovnaká sociálna situácia a perspektiva spoločného osudu v budúcnosti) – pocit spolunáležania k rovnakému svetu (kultúrnym a sociálnym hodnotám). Tak a sme asi v 60% knihy. Teraz to už bude o samotnom uvedení ekonomiky po kapitalizme do praxe a o súvislostiach s tým spojených.
KOMENTÁR 2025: Vývoj aj v spoločenských vzťahoch ide tak „o preteky“ dopredu, že naozaj už vzniká chaos: Nakoniec tie triedy, ktoré predvídal mysliteľ P.F.Drucker pre 21.storočie, zaostali v sebauvedomovaní sa a zostali skôr ako individualistické a nepolitické skupinky professií, kým pod tým silným tlakom napríklad „deepstate“ či „bruselu“ sa vytvorili dosť silné hnutia občanov národných štátov, ktoré sa presadzujú dnes skôr voľbami politikov, ktorí sa k tomu prihlásili. Uvidíme, čo vznikne z tohto „vrenia“…
26. Samotné uvedenie ekonomiky po kapitalizme do praxe (KAP 4.)
https://narodohospodari.sk/2025/06/15/samotne-uvedenie-ekonomiky-po-kapitalizme-do-praxe-kapitola-4/
Dôležité je, že v praxi sa budeme držať tých troch zásadných kritérií tvoriacich tri črty ekonomickej demokracie. Teda, aby to bolo celospoločenské alebo kolektívne vlastníctvo výrobných prostriedkov, aby to bol vzájomne výhodný, teda férový obchod a trh a aby to bola zásada vytvárania verejných investícií a kontrolovania účelu verejných financií v systéme verejných bánk. Bez kapitálových búrz a bez vkladu súkromného kapitálu.
Máme teda štyri úrovne zásahu a teda uplatnenia zásad ekonomiky po kapitalizme (ekonomickej demokracie) v praxi.
Prvou úrovňou je výrobná – produkčná hospodárska organizácia vo forme kolektívu,
zamestnaneckej samosprávy, organizácie práce založenej na spolupráci a spoločnom
spravodlivom rozhodovaní o činnosti organizácie a rozdelení hospodárskeho výsledku firmy,
podniku.
Druhou úrovňou je spolupráca na úrovni obec až kraj – teda komunitná až regionálna
spolupráca, tvorba dodávateľských okruhov, kooperácia a špecializácia medzi jednotlivými
zamestnaneckými samosprávami, vytváranie spoločného združovania zdrojov a to nielen
finančných prostriedkov. Tu je dôležité využitie poznania miestnych zdrojov pre produkciu a zručností a kvalifikácie miestnych obyvateľov.Treťou úrovňou je tvorba celoštátneho modelu usporiadania výrob, služieb,
infraštruktúry k hospodárskemu životu na báze celospoločenského vlastníctva.Štvrtou úrovňou je nadkontinentálna a priamo celosvetová úroveň rozšírenia ekonomickej
demokracie ako dominantného spoločensko-ekonomického zriadenia po celej planéte.
Komentár 2024: Pôvodne som dával do knihy už odprednášané diagramy demokratického podniku, jeho finančné toky, schému rozhodovania, schému vlastnenia, ale vydavateľovi sa to nepáčilo, dal si tam vlastné diagramy. No dobre:ale tu mám možnosť použiť tie isté pôvodné diagramy, ktoré som napríklad už dal do knihy Coopindustria. A uvidím, či to bude treba ešte raz vysvetliť. Zatiaľ toľko…
komentár ku knihe: Ten Národný podnik dnes som už objasnil skôr v stati 4.3.3. Národný podnik dnes, ale dávam to sem pre poriadok a aby to bolo pohodlné
link http://4.3.3.-Narodny-podnik-dnes
takisto ešte raz ten diagram n a ktorom možno vysvetliť, že podstatný rozdiel od kapitálovo založeného podniku je v tom, že v demokratickom podniku tzv. ZISK zostáva na prerozdelenie samotným členom zamestnaneckej samosprávy a „neodteká“ nejakým mimostojacim vlastníkom kapitálu, ktorí si prisvojujú nadhodnotu. A o tomto rozdelení (teraz to už nazvime správne: hospodárskeho výsledku) rozhodujú sami členovia samosprávy demokratickým hlasovaním
Komentár 2024: Vtedy som si myslel, že to vyvolá nadšenie ako medzi tými, ktorí majú naštudovanú Marxovu teóriu nadhodnoty, tak i medzi samotnými budúcimi zamestnancami, ktorí z toho pochopia, že už žiadne peniaze neodtečú bankám a cez dividendy „kapitalistom“, ale že o peniazoch rozhodujú sami zamestnanci. Zostal som trpko sklamaný – nielen že už po 30 rokoch „výchovy ku kapitalizmu“ čo začal u nás Klaus, národ zblbol a stále hľadal, aké podiely zo zisku dostane, ale aj teoretici nedôverčivo pozerali, že „veď to nie je možné!“ – natoľko sa zažrala do ľudí tá mantra o tom, že kapitalistovi patrí zisk. Smutné.
27. Druhá a prvá úroveň zásahov
https://narodohospodari.sk/2025/06/16/druha-az-prva-uroven-organizovanie-a-tvorba-podniku/
základný princíp samosprávneho hospodárskeho podniku jeden pracovník = jeden vlastnícky hlas
A samotné diagramy sú prevzaté z knihy Coopindustria
Neutajujem, že sem používam rovnaké schémy ako v knihe Coopindustria z roku 2015. Nič sa ale na podstate vlastnenia a financovania hospodárskeho podniku 1.úrovne nezmenilo. Isteže, vývoj ukazuje, že bez podpory „zhora“, čiže z politiky celoštátnej či hospodárskeho zoskupenia a bez „požehnania“ zákonodárnym zborom to nepôjde. Podstata je však očividná:
TU UŽ ŽIADNE FINANČNÉ TRHY A SÚKROMNÍ VLASTNÍCI NEEXISTUJÚ
Majme na pamäti, že:
IDE O ZMENU POSTAVENIA ZAMESTNANCA Z NÁJOMNEJ PRACOVNEJ SILY NA VLASTNÍKA
KOLEKTÍVNEHO VLASTNÍCTVA, Veď ako súkromník – živnostník by nemal šancu „pohnúť“
výrobnou technológiou, financovať ju – vlastní predsa zložité výrobné prostriedky. Vlastník
aj ako zamestnanec tu nepredáva svoju prácu, ale ako spoluvlastník výrobných prostriedkov
uskutočňuje ten sen, že môže uskutočniť ideu spravodlivého rozdelenia hospodárskeho
výsledku – a to „zisku“ i „straty“…
A nám ide o to, aby sme vrátili zamestnaneckú samosprávu všade tam, do tých podnikov,
kde zlyháva globálny podnikateľ, kde si finančné korporácie už nevedia rady s neefektívnymi
pre nich výrobami, všade tam, kde sa rúcajú trhy a kde zisky už nedokážu „uživiť“ vraj
chudákov zamestnancov a preto ich kapitalisti prepúšťajú, teda ide o prevádzky a výrobu,
ktoré sú ale pre ekonomiku štátu a spoločenstvo ľudí nevyhnutné, (potraviny,
poľnohospodárstvo, verejné investície, ochrana prírody, atď) aby podniky na báze
ekonomickej demokracie a teda zamestnaneckej samosprávy prevzali na seba spoločensky
nevyhnutnú produkciu, aby sa stali zamestnávateľmi, ktorí nebudú vidieť v ľuďoch iba
“surovinu na vyťaženie lacnej práce” a aby ľudia viac neboli iba “ľudské zdroje”
v investičných zámeroch globálnych korporácií
28. Demokratický podnik podľa princípov ekonomickej demokracie (kap.4.3.2.)
Tu som potom mohol vysvetliť, ako je to s tzv.kmeňovými zamestnancami – že to sú členovia samosprávy, ostatní z „trojlístka môžu mať konzultatívne práva, ale nie vlastnícke práva a teda nie „podiely z hospodárenia“
Sprievodca knihou – môj komentár autora 2024: Takže sme prišli k záveru, že vieme zmeniť tú základnú hospodársku „bunku“ ekonomiky, ktorou je podnik, teda hospodársky subjekt, podnikajúci a pôsobiaci s inými princípmi ako na princípe súkromného vlastníctva a kapitálu. Ono vlastne tu žiadnu fantáziu zapájať netreba, staršie generácie Čechov a Slovákov ešte pracovali v národných podnikoch i v družstvách a to jedno najúspešnejšie, JZD Agromkombinát Slušovice, sa mal stať vzorom samosprávnych podnikov na báze družstva pre 9.päťročný plán národného hospodárstva ČSSR od roku 1990.
V čase napísania knihy dokonca ešte bol v Obchodnom zákonníku SR definovaný hospodársky subjekt, a to DRUŽSTVO, podľa neho sa mohli vytvoriť stanovy a organizačný rámec pre zamestnaneckú samosprávu. Kritici, ktorí hovoria, že predsa už museli byť všetky družstvá podľa zákona o transformácii družstiev na podielové (1991) sa mýlia v tom, že potom už vnútorné uznesenia podľa výročných schôdzí družstva mohli do svojich stanov definovať to, čo potrebovali, teda i princípy zamestnaneckej samosprávy a rozdeľovania hospodárskeho výsledku družstva podľa princípu jeden člen družstva = jeden hlas ako vlastníka.
…Tragédiou histórie je, že sa o to ani nik nepokúsil. Až natoľko bol „národ“ zblbnutý vidinou bohatstva a vlastného súkromného podielu na zisku, že ako to vystihol bývalý minister poľnohospodárstva SR Pavel Koncoš (vtedy za SDĽ) , v družstvách sa vytvorili „kliky“ z predsedov a ich ľudí a tí nedopustili takýto princíp, skôr si uzurpovali väčšinu podielov a tým vlastne premieňali družstva na skryté akciové spoločnosti, samozrejme názov družstvo ponechávali. Tým skôr ani novozakladané družstvá v praxi nevznikali inak ako skryté akciovky.
Pýtajte sa autora, prečo nevzniklo JEDINÉ DRUŽSTVO NA SLOVENSKU podľa týchto zásad v rokoch 2016 – 2023? Odpovedám úprimne: NEVIEM!…nechápem...z informácií vo svete je to časté, najmä v pestovateľských krajinách v Latinskej Amerike, na Cejlóne, v Stredomorí pestovatelia olív, ustríc, mandariniek, zeleniny, v Taliansku, Grécku, Španielsku, v Tunise…ešte aj americký veľkoproducent brusníc Ocean Spray je právnou formou družstvo…nakoniec názov Coopindustria sa vyskytuje v Taliansku: a zostal som prekvapený, že to sú tam družstvá viac s priemyselnou výrobou ako poľnohospodárske….
nuž a k tomu už len „perličku“ z trpkého suda autora: všade kde sme diskutovali, vyskytlo sa pre mňa nepochopiteľné chápanie pojmu družstvo – vždy si všetci mysleli, že to „musí“ byť zákonite poľnohospodárske družstvo ako „jéerdé“…a pritom aj v knihe Coopindustria píšem o priemyselnom kovoobrábacom závode, nie o „jéerdé“…(( JRD- za socializmu názov Jednotné roľnícke družstvo…))
Takže záver a posun do ďalšieho štúdia knihy:
Založiť zamestnaneckú samosprávu formou právneho subjektu je jednoduché, dodnes k tomu potrebujete aspoň piatich ľudí a zložiť sa na zakladateľský zákonný vklad celkovo 1.250 eur, spísať Zápisnicu zo založenia a Uznesenie zo zakladacej schôdze, podpisy a žiadosť o registráciu v obchodnom registri. Problém nastáva v sociálno-psychickej a morálnej rovine „našincov“ (( typický: „…ja že mám spoluvlastniť s ostatnými a pracovať pre nich?!“))… prakticky nik nechápe, že si zakladajú vlastný podnik a vytvárajú vlastný ekonomický zdroj…bol som toho svedkom veľa ráz a je to pre mňa horké sklamanie…
POSUN do knihy: Doteraz sme rozoberali reálne rýchlo uskutočniteľné prípady, ktoré dokonca vieme podložiť skúsenosťami z našej hospodárskej minulosti. Odteraz ale budeme pracovať na základe teoretických postupov a vzorov, samozrejme vybratých od najlepších mysliteľov v manažmente ako Charles Handy, Peter Senge, P.F.Drucker a budeme si názorne definovať, ako pôjde vytvárať aj iné variácie hospodárskych subjektov, respektíve ďalšie zásady podľa ktorých rôzne hospodárske subjekty môžu ( a som presvedčený, že budú,) fungovať.
Založiť zamestnaneckú samosprávu formou právneho subjektu je jednoduché
29. Tretia úroveň zásahov – na celoštátnej úrovni či na úrovni regiónu (kap 4.2.)
Ku knihe komentár 2024: Veľmi som rád, že vo viacerých kapitolách a statiach knihy som už uvádzal, čo treba urobiť z úrovne štátu. Viď.Kapitola 2 – a to celá, Kapitola 3 a stať 3.1.,3.2. a 3.3. , stať 4.3.3. o tvorbe národného podniku, potom stať o tom, čo je národné hospodárstvo, ale najmä stať 4.5. Tvorba spoločenského produktu. Pretože všetko čo uvádzam, potrebuje iniciatívu „zmena zhora“, teda aby to presadili zákonodarný zbor (Národná rada SR) a vláda SR. Sem to nebudem opakovať, ale pre kompletizáciu vedomostí odporúčam si opäť tie state prečítať a naštudovať, aby boli možné efektívne zásahy na celoštátnej úrovni.
V ďalšom som sa v kap.4.2. pokúsil urobiť rámec nad vnímaním korporátnych investorov, teda ako sa štrukturujú globálne korporácie a ako prebieha ich proces centralizácie vlastníctva a decentralizácie riadenia až po formu tzv.fraktalizácie – a to v prostredí, ktorí si najprv globálne korporácie „rozbili“ vo svoj prospech v štátoch pomocou DEREGULÁCIE trhu a rozhodovania štátom. Tú fraktalizáciu som schválne vybral z vedeckého pojmu a prístupu z prírody, keď podnik prerastie v nadnárodnú korporáciu a jej ďalší vývoj už smeruje k zákonitej fraktalizácii, teda opakovaniu tých istých organizačných štruktúr i činnosti v každej krajine, možno až po každú obec. A to s tým cieľom, aby sa korporácia „nerozvalila“ do desiatok samostatných firiem a hlavne, aby centralizovaný kapitál mohol stále byť v čoraz menšom počte vlastníkov. Chybička sa však v prírode i v spoločnosti môže rýchlo dostaviť: Akonáhle sa poruší globálny trh a nastanú poruchy v toku financií a v spolupráci trhov, trhy sa začnú rúcať a ochranou pred týmto procesom je práve tá fraktalizácia. Dnes, v roku 2024 sa to už deje – a o to horšie, že iba Rusko bolo pripravené odpovedať na fraktalizáciu globálnych korporácií na svojom území tak, ako to pozitívne vnímam – že si tie fraktály – prisvojilo…
Deregulácia a decentralizácia
Ešte „užitočnejším“ trendom pre globálnu ekonomiku bola deregulácia podľa finančných a legislatívnych opatrení. Táto škodlivá tendencia, presadzovaná na úrovni globálních inštitúcií v rukách korporácií, prakticky rozbila akékoľvek možnosti, ako by mohli domáci výrobcovia a domáce malé a stredné podnikanie účinne konkurovať firmám vlastneným zahraničnými korporáciami v oblastiach, kam nadnárodné globálne korporácie zainvestovali svoj kapitál. Vrátane ochrany trhu a dokonca so snahou cez tzv. „obchodné “ zmluvy ako TPP, TTIP a CETA legislatívne si podriadiť v jednotlivých národných štátoch rozhodovacie právo v právnych sporoch v podnikaní. Prakticky sa tým znemožnilo, aby hospodárske subjekty na lokálnej i celoštátnej úrovni nadobudli takú silu, ktorou by dokázali účinne čeliť globálnej konkurencii.
Oproti tomu však výrazne pokročil i trend v decentralizácii riadenia organizácií nadnárodných spoločností, ktoré decentralizujú samotné organizačné riadenie po celom svete od daného kontinentu až kaskádovito dolu na jednotlivé krajiny a ešte nižšie na jednotlivé regióny až na lokálne prevádzky, takže „spúšťajú“ rovnaké výrobné a organizačné procesy, prispôsobované daným miestnym potrebám, pričom celý výrobný proces či iné činnosti sa dajú v každej podnikateľskej jednotke jednoducho takmer kopírovať vo všetkých jednotkách korporácie. Nielenže tým otvárajú cestu uplatneniu totálnej automatizácie (viď Industry 4.0.) To by bolo nakoniec pokrokové.
Problém je v tomto:
Všetko povoľujú decentralizovat, s výnimkou svojich vlastnických práv.
Nebude to nič fenomenálne jednoduchšie, ako pri transformácii súkromného kapitálu na verejný začať priamo najvyšším vedením nadnárodných spoločností, zachovať ten trend fraktalizácie a doplniť potrebné prevádzky na štátnej, regionálnej až na miestnu úroveň tak, aby boli prevádzkami pokryté všetky územia a došlo k možnosti decentralizovať pôvodne súkromný majetok nadnárodnej spoločnosti pri súčasnom zachovaní danej organizačnej jednotky v jednotlivom štáte, v regióne, ba až na miestnej úrovni.
Jednoduchosť je vždy neuveriteľná:
Namiesto celého ťažkopádneho procesu transformácie, rozpredaja, likvidácie a znovuzakladania, sa v prípade ukončenia činnosti nadnárodnej finančnej globálnej korporácie jednoducho dostanú ich majetkové účasti, teda podniky, závody a prevádzky v každej jednotlivej krajine pod správu štátu, ba ak to bude vhodné, až pod správu národného majetku.
Opäť tu neriešme spôsob finančnej transformácie, či „odškodnenia“ alebo „kompenzácie“ za vlastníctvo. Na škále možných opatrení to môžu byť buď rozdávané kupóny bývalým akcionárom ( voučery tak ako pri kupónovej privatizácii po 1990 „rozdané ľudu“ za tisícku Kčs), prípadne ponechanie majetku vo forme neprodukujúceho bohatstva ( ale právne zoštátnenie kapitálového vlastníctva,) alebo až na druhej strane trestné stíhania za krádež majetku z privatizácie v strednej a východnej Európe. Veľa nových produkčních kapacít možno odškodniť jednorazovo – ale to je záležitosť danej vlády a parlamentu krajiny.
30. štvrtá úroveň zásahov – na globálnej úrovni (kap.4.2.2.) Príklady sieťovania globálnych producentov a spúšťania „fraktálov“
A prechádzame do finále knihy. Už sme si analyzovali možné i nutné zásahy do ekonomiky na prvej úrovni – podnikovej, na druhej úrovni – obce a regiónov, už vieme čo robiť v oblasti mikroekonomiky a ako to ovplyvní život jednotlivcov v spoločnosti. A teraz prechádzame na tretiu úroveň – úroveň štátu a potom na štvrtú úroveň – celosvetovú, ergo globálnu. Ako prvý – a v knihe to nie je – poskytujem obrázok – koláž zhotovenú ešte pre vysielanie v Slobodnom vysielači B.Bystrica:
Najväčším problémom dnes je rozpliesť ten gordický uzol, kto koho vlastní, pretože nakoniec takmer všetci patria do portfolia monsterióznych finančných korporácií, ktoré vraj dnes už v skutočnosti vlastní iba niekoľko stovák ľudí, i keď bohatstvo tých ôsmich najobrovitejších vlastníkov predstavuje polovicu bohatstva Zeme. Tu odporúčam Schweickartov príklad „sprievodu americkou nerovnosťou za súčasného kapitalizmu“, ktorý popisuje veľmi názorne v časti 4.1. Nerovnosť kap. Kapitalizmus a jeho zlé stránky. (str.112).
Prejsť v situácii nezvládnutelných hospodárskych porúch na demokratický podnik (pevne verím že, porúch nezapríčinených vojnou, ale skôr krachom finančního systému kapitalizmu),to bude znamenať, že pôvodne sieťové samostnatné jednotky budované na vzor fraktálu, zostanú v jednej krajine napriek rozpadu finančného vlastníctva korporáciou zachované a budú aj naďalej vyrábať či pôsobiť na lokálnej alebo regionálnej úrovni, akurát že štát, alebo kolektívy zamestnancov prevezmú riadenie a rozhodovanie za výrobný proces do svojich rúk a samotné vlastníctvo na úrovni korporácie či dokonca definovaného vlastníka plynule prejde do národného vlastníctva v každej danej krajine legislatívnym procesom zo súkromného do verejného majetku takmer obdobným spôsobom, ako sa to dialo v európskych krajinách po skončení druhej svetovej vojny.(Nezabúdajme, že išlo vtedy v 1945 o znárodňovacie procesy a nielen v Československu, aj vo Francúzsku, Veľkej Británii…)
KOMENTÁR 2025
Už v súčasnosti začína svetová ekonomika, donedávna čisto zložená z globálnych korporácií Euroatlantickej civilizácie, nadobúdať charakter multipolárny, teda okrem „vyspelého Západu“ a „zaostalého“ Juhu sa ekonomická sila prepólovala na Čínu, na krajiny BRICS (Brazília-Rusko-India- Čína- Juhoafrická republika) a k nim pristupujú stále ďalšie a ďalšie ekonomiky Juhu a Východu. USA dnes bojujú o zabránenie kolapsu a Európsky Únia pácha ekonomickú samovraždu. My ešte nevieme, ako sa „vynárajú“ presne ekonomiky Južnej Ameriky, Afriky a do hry zasahuje mocné zoskupenie Euroázijského trhu.
Preto pravdepodobne čoskoro dôjde ku vytváraniu úplne iných finančných inštitúcií a medzinárodných orgánov než aké sú v súčasnosti ( a ktoré už nefungujú – OSN, atď….)
31. Ekonomika v zlomových časoch globálneho chaosu
táto kapitola je úplne nová v roku 2025 v júni a ešte ju iba tvorím
Je to však ústredná kapitola II. vydania, ktoré má rovnaký názov – a že prečo?
inšpiroval ma výrok amerického profesora ekonómie Josepha Stiglitza, ktorý to zvýrazníl v tomto roku 2025:
„Naša jediná nádej po vyvrcholení globalizácie spočíva v tom, že úpadok globalizácie dokážeme zvládnuť lepšie, než ako sme riadili jej vzostup“.
Na Slovensku pred nami vzniká životne dôležitá úloha:
nájsť „kormidelníkov“, ktorí budú schopní nie kecať a teoretizovať, ale okamžite a akčne a pritom správne riadiť túto našu loď Slovensko tak, aby „sa nenaberalo vody“, aby ustála vlnobitia a búrky a aby sa nielen udržala nad hladinou, ale aby vnútri slovenského hospodárskeho a sociálneho prostredia rozvinula s pomocou celej palety nástrojov tu v knihe poskytnutých taký rozvoj Slovenska, ktorý by znova dokázal, že sme tu a sme schopní žiť ďalšie tisícročia…
32. Spoločnosť organizácií (KAP.4.3.4.)
Odteraz teda budeme pracovať na základe teoretických postupov a vzorov, samozrejme vybratých od najlepších mysliteľov v manažmente ako Charles Handy, Peter Senge, P.F.Drucker a budeme si názorne definovať, ako pôjde vytvárať aj iné variácie hospodárskych subjektov ako zamestn anecké samosprávy alebo národný podnik, respektíve uvedieme ďalšie zásady podľa ktorých rôzne hospodárske subjekty môžu ( a som presvedčený, že budú,) fungovať.
Začnime trendami
https://narodohospodari.sk/2025/06/18/spolocnost-organizacii-kap-4-3-4/
P.F.Drucker v Postkapitalistickej spoločnosti venuje spoločnosti organizácií celú kapitolu 2
/str.49/
„Spoločnosť vo všetkých rozvinutých krajinách sa stala spoločnosťou organizácií, v ktorej
je väčšina sociálnych úloh uskutočňovaná v organizáciách a prostredníctvom organizácií – či
už podnikov, v nich existujúcich odborov, či ozbrojených síl, nemocníc, škôl a univerzít,
velkého množství organizácií verejných služieb, pričom niektoré z nich sú štátnymi
inštitúciami a mnohé z nich sú neziskové inštitúcie sociálneho sektoru. Spoločnosť, rodina,
spoločenstvo, musia riešiť všetky problémy, ktoré sa vyskytnú. Ak by tak mali robiť
organizácie, trieštili by svoje sily. Znižovali by svoju kapacitu. A tak organizácia je viac
nástrojom, ako spoločenstvom. Bez jasného, cieleného poslania by organizácia čoskoro
stratila svoju výkonnosť, svoju dôveryhodnosť. Výsledky organizácie vždy smerujú von,
organizácie produkujú výsledky, ktoré sú definované jasne a nedvojznačne“/str.53 -55/
Organizácie sú vždy riadené, musia byť autonómne –všetko sú to znaky nového sociálneho
fenoménu, ktorý sa objavuje v ekonómii až v 60.rokoch 20.storočia a v 21.storočí nadobúdajú
masový a dominantný charakter pracovnej inštitúcie.„
KOMENTÁR 2025:
…Ani len sociológovia si nevšimli, že vďaka „zasahu globálneho bsponzora Soroša“ sa takýto typ pôvodne pozitívne smerovaných organizácií mení na POLITICKÝ NÁSTROJ. Áno, psychológ dr.Peter Marman to na vysielaní SVBB jasne deklaroval: tieto organizácie sponzorované globálnym miliardárom a konajúce na základe jeho „biblie“ ideológie Otvorená spoločnosť zachvárili najmä svet euro-atlantických krajín a šírili sa ako cudzorodý ideologický prvok do ďalších a ďalších krajín, kde ovplyvňovali štátnu politiku a spoločenské vedomie. Jednoducho, dobre sa vyvíjajúci trend „niekto“ pozmenil a celé sa to zvrhlo na ideológiu, ktorá sa ukázala byť škodlivou pre národné štáty a splodila politiku, ktorej sa hovorí „progresivizmus“. A na ten naskočili v domnení, že vyriešili politický problém ľavice, všetky ľavicové subjekty, takmer všetky.
Zdanlivo by to nemalo nič spoločné s ekonomikou. Až na to, že z prostriedkov Európskej Únie a amerického FEDu sa rozmohlo netransparentné financovanie takých globálnych aktivít, ako LGBTI, ako „greendeal“ v EÚ, ako zvrhávanie legálnych politických protivníkov v „nie priateľských „krajinách – a pritom tie toky financií zostávali úplne mimo dozoru štátu a verejnosti. Ba naopak, dokonca i slovenské pôvodne dobre myslené „DVE PERCENTÁ“ Z dane právnických a fyzických osôb išli do týchto dnes už vieme, politických subjektov. Domnievam sa, že sila a hrúbka tohto toku financií bola väčšia, ako prirodzené dane a odbody tečúce do štátneho rozpočtu. Odvahu zatiaľ našli iba maďarská vláda a parlament a slovenská vláda, postaviť sa proti tomu. Plus politické predstavitelia konzervatívcov, CAPC a ESN v Europarlamente. To je situácia jún 2025.
komentár 2024: Asi som to vtedy do knihy mal dať ako „varovanie“. Konkurenciou k týmto trendom spoločnosti organizácii sa stali asi „mimovládky“, ktoré si naštudovali Sorošovo dielo „Open Society“(Otvorená spoločnosť) a to najviac čítali stúpenci progresívno-liberálneho prúdu. Prečo? Masovo sa rozšírili tzv.mimovládne alebo neziskové organizácie a (to netvrdím ja, ale aj konzervatívne masmédiá a politici, ale napríklad i teraz premiér SR Robert Fico) tie dostávali masívnu finančnú podporu. Nadobudli veľký masmediálny vplyv a to až taký, že začali v mnohých krajinách ovplyvňovať nielen verejnú mienku, ale aj zákonodarcov a dostávali sa do vlád. V ČR „Piráti“, u nás v SR „Progresívne Slovensko“. Dovtedy by to bolo v poriadku, ale žiaľ, príliš si uzurpovali verejnú mienku a začali presadzovať príliš „ideologizáciu“ politiky. Až sa to začalo zvrhávať. V nadštátnej štruktúre napríklad Európskej únie aj v ich komisiách začali nielen ovplyvňovať rozhodnutia Komisií „bruselu“, ale priamo zasadli do euroúnijných úradníckych pozícií…ale toto nie je ten trend, o ktorom písali Senge, Handy, Drucker. To je zvrhlý trend, ktorý presadil multimilionár Soroš. A pokazil tým, čo sa dalo…pretože spoločnosť organizácií je vynikajúci trend s ľudskej spoločnosti a jej organizovaní činností, ale malo to byť sociálno-hospodárske úsilie. A tie „mimovládky“ z toho urobili politický ideologický program.
A napriek tomu hodnotím: TREND KU SPOLOČNOSTI ORGANIZÁCIÍ BOL SPRÁVNY a len treba pozmeniť „choré ideologické ciele“ takýchto spoločností…
Nový cieľ organizácie
Ústredným motívom už teda nebude tvorba zisku pre organizácie „za každú cenu, aj za cenu
devastovania organizačného okolia a vonkajšieho prostredia organizácie“, ale sociálna
zodpovednosť organizácie.
V diele Ekonomika vedomostí je popísaných aj päť princípov tvorby vedomostí, ktoré sú
založené na základe ľudskej prirodzenosti a nie technickými normami, či ekonomickými
zákonmi. Takisto treba prevziať z diela Petra M. Senge „Piata disciplína manažmentu“ ( 87)
tých päť „technológií“ pre budovanie učiacej sa organizácie, akými sú disciplíny pod názvom
Systémové myslenie,
Osobné majstrovstvo,
Myšlienkové schémy,
Spoločná vízia,
Tímová práca a učenie sa.
Ako píše P.Senge, „dnes dochádza ku konvergencii tých piatich komponentných technológií,
ktoré majú učiace sa organizácie posúvať, inovovať vpred“. A to sú všetko „technológie“
ľudskej spolupráce, žiadne technické a automatizované strojové systémy IT.
33. Koncept občianskeho podniku (kap. 4.3.4.)
Ale preto nezanevrieme na koncepciu OBČIANSKEHO PODNIKU , pretože ten pôsobí v oblasti práce a nie v oblasti politiky a ideológie ako tie mimovládne organizácie.
… a objavíme koncept pomenovaný ako Občiansky podnik
https://narodohospodari.sk/2025/06/18/spolocnost-organizacii-koncept-obcianskeho-podniku/
…„podniky a vlastne všetky ľudské inštitúcie sú teda ľudskými spoločenstvami a nie
majetkom a ich príslušníkov by sme mali považovať skôr za občanov než za personál či
ľudské zdroje(91)“. Sme v 21.storočí a nedá sa nesúhlasiť s tým, že „vo všetkých
demokratických spoločnostiach sa občania tešia právu na pobyt, majú právo na
spravodlivosť, slobodný prejav, nejaký podiel na bohatstve spoločnosti a právo hovoriť,
obvykle hlasovaním, do riadenia svojej spoločnosti.“
Preložené do jazyka podnikovej sféry, „občianske právo pobytu bude znamenať nejakú
záruku zamestnania, ani nie celoživotného, ale záruku na pevne stanovené obdobie
niekoľkých rokov – napríklad jedného desaťročia…
komentár 1.mája 2024: Do knihy som tak nejako predvídavo vložil aj sedem základných princípov dôvery, ktorú vypracoval na základe praxe z organizácií anglický filozof Charles Handy a potvrdil mysliteľ v manažmente Peter Senge. Ukázalo sa, že to funguje: Verejnosť vo svete i v každej krajine a teda i u nás na základe týchto princípov prehliadla tú ideológiu sorošovských mimovládnych organizácií a „vytriezvela“. Bodaj by nie, ak tieto ideologizované organizácie hlásajú vojnu ( do víťazného konca Ukrajincov, hlásajú nutnosť sebaobetovať sa a vítať ilegálnych imigrantov z Afriky a Ázie, hlásajú nutnosť dodržiavať ideológiu gríndílu až po zničenie európskeho priemyslu a prosperity…a hlavne – neuznávajú žiadny iný názor, prestali mať rady kritické myslenie. A tak namiesto dôvery nastúpila nedôvera a keďže sa musí „veriť“, vieme, že z viery nevznikne dôvera, ale náboženstvo.
A je tu aj pripomienka historika profesora Matúša Kučeru: „Pri tejto príležitosti mi dovoľte poukázať na slovanské tradície inšpirované už od 6.storočia n.l. a zdôraznené v dielach o Veľkomoravskej ríši od slovenského historika Matúša Kučeru, že staré slovanské spoločenstvo sa i počas útlaku či rozpadu dokázalo na báze „výrobného spoločenstva“ zloženého do „družiny“ zorganizovať tak, že vždy znova a znova a po každom rabovaní agresorov zorganizovalo výrobu na svojom území a dokázalo nielen prežiť, ale spoločne vytvárať také hodnoty, ktoré postupne vždy viedli v obnove spoločenstva a zachovaniu života tam, kde pôsobilo. To určite nebolo vyvolané nejakou „ziskovosťou“ či „kapitálovým investovaním“, ale predovšetkým potrebou indivíduí prežiť v spoločenstve, vytvárať „občianstvo“, v ktorom sa jednotlivec angažoval v kolektívnom výrobnom úsilí a tak vytváral spolunáležitosť, takmer „vlastenectvo“ k svojej družine.„
4.4. Ako na tom bude jednotlivec ekonomicky?
Dostali sme sa až na úroveň individua, jednotlivca, ktorý bude žiť v tejto spoločnosti, v ekonomike po kapitalizme.
Ak budú postupne do praxe zapájané všetky tri črty ekonomickej demokracie, primárne sa vyrieši to, čo je v kapitalizme neriešiteľné. Predovšetkým prestane existovať nezamestnanosť.
34. Človek v spoločnosti organizácií (kap.4.4.1.)
https://narodohospodari.sk/2025/06/18/ako-na-tom-bude-jednotlivec-ekonomicky-kap-4-4/
Doba vykorisťovania práce a zotročovania nositeľov pracovnej sily odíde do histórie.
Samotný „federálny trojlístok“ pracovníkov organizácie bude definovať rôznosť tímovej organizačnej práce,kde sa jednotlivec bude v rôznych organizáciách umiestňovať na rôznych úrovniach zapojenia sa do
činností, výhodné však bude preň byť aspoň v jednej z mnohých organizácii kmeňovým
pracovníkom v kolektívnom vlastníctve výrobných prostriedkov.
Pracovať v spoločnosti organizácií vôbec neznamená, že jedinec bude prinútený žiť
v nejakej komúne, že bude zdieľať spoločné priestory a bude musieť mať iba a len spoločné
zdroje k obžive a k prežitiu. Dnešný „homo economicus“ v 21.storočí musí, aby mohol
vyrábať a pretvárať, vstupovať do určitých ekonomických vzťahov v rámci vyvíjajúcich sa
spoločenských pomerov. Je teda definovaný svojou sociálnou prirodzenosťou. Jeho
„ekonomická podstata“ zahŕňa aj racionálne riadenie ekonomických inštitúcií, ale aj vedomie
sociálnej zodpovednosti
A to už sme v organizačnom správaní sa jednotlivca a jeho sociálnych potrebách podľa Maslowových a
Alderferových analýz. Ide teda o človeka spoločenského, zapojeného do tímových prác a projektov
ťažiaceho zo zdieľania spoločenských a pracovných úžitkov. A k tomu bude mať dostatok zdrojov,
organizačných zdrojov v mnohých organizáciách i v základom podniku, v ktorom bude pracovať.
Z tohto základného výkladu (Maslowova a Alderferova schéma) o potrebách, ktorými sa jednotlivec riadi vo svojom ekonomickom živote sa dá jasne definovať nasledovné:
Jednotlivec svojou ekonomickou činnosťou a vôbec, prácou, najskôr si plní potreby FYZIOLOGICKÉ, keď ich má zabezpečené, potom si plní potreby bezpečnostné – ochrana pred nebezpečím, potom potreby sociálne – prináležanie „niekam“, rodina, pracovný kolektív a spoločenske zdieľanie osudu, potom potreby EGA – tj. sebaúctva, sebauvedomovanie si svojho života a osudu, plnenie želaní a snov, až potom a na vrchole potrieb, keď už sú všetky nižšie potreby v hierarchii uspokojené, ide o POTREBU SEBAREALIZÁCIE, teda túžba po vyniknutí, túžba po moci
komentár 2024 ku schémam: Pri ekonomickom správaní a zabezpečení svojich potrieb jednotlivec postupuje od základných fyziologických potrieb smerom ku svojej bezpečnosti, k potrebe prináležania ku skupine, spoločnosti, k uznaniu v spoločnosti až ku sebarealizácii. V školách manažmentu sa to objasňuje pre potreby motivácie jednotlivca v podniku, my si môžeme dovoliť to posudzovať z hľadiska naplnenia túžby každého z nás po plnom a hodnotnom živote v spoločnosti. A tu si môžeme odpovedať jednoznačne – NIE, NEJDE VŽDY O PENIAZE!
KOMENTÁR 2025… skúšobná otázka pre slovenskú verejnosť: ked niekto úplne neznámy a s dosť „zakriveným“ morálnym charakterom sa „vyšplhá“ cez parlamentné voľby či voľbu hlavy štátu, či dokonca cez voľbu komisára v Europarlamente k moci, je to NORMÁLNA CESTA plnenia ľudských potrieb? Nie je to sociopatické a psychopatické správanie sa jednotlivca?
Takisto vo výklade Alderferovej stupnice ľudských potrieb jednotlivca: prvé je uspokojovanie existenčných potrieb ( až 85 percent obyvateľov Slovenska sa nevyšplhá ďalej k plneniu ďalších potrieb svojim príjmom v eur), potom si plní potreby prináležania – dnes by som už dokonca pripustil, že pod vplyvom masmédií ide o čisto politické potreby kam patriť, koho voliť…a len vo výnimočných situáciách si dnešný jednotlivec môže ekonomicky dovoliť plniť potreby rastu , tj.duševné, vzdalávacie potreby, nadobúdanie nových zručností…
A nedajte sda pomýliť – používanie INTERNETU, Fejsbúku, sociálnych sietí – to je iba umelá náhražka skutočných potrieb prináležania a je to umelo a falošne smerované uspokojovanie potrieb rastu!!!
Ku knihe : pretože však treba ľuďom objasniť, v čom teda bude výhoda ekonomickej demokracie a spoločnosti organizácií, predsa len treba vysvetľovať, ako to bude s financiami jednotlivca. Veď neprešli ani štyri dekády od hospodárskeho systému ekonomiky socializmu a verejnosť úplne prepadla vášni „mať hlavne peniaze, potom už máme všetko.“ Tu v ďalšom to skúsim objasniť:
35. A ako to bude teda s čerpaním finančných príjmov? kap.4.4.2.
https://narodohospodari.sk/2025/06/19/a-ako-to-bude-teda-s-cerpanim-financnych-prijmov-kap-4-4-2/
Ak teda v spoločnosti organizácií bude jednotlivec pracovať vo viacerých organizáciách,
alebo aj len v jedinom podniku, množstvo potrieb si bude uspokojovať práve prostredníctvom
zdrojov a prostriedkov nachádzajúcich sa v týchto organizáciách.
Pri adekvátnom zadefinovaní spoločenskej spotreby v podniku, v ktorom pracovník bude
môcť čerpať zdroje na zdravotnícke, sociálne zabezpečenie, vzdelávanie i rekreáciu spojenú s
reprodukciou svojich pracovných schopností a životných síl počas svojho aktívneho
ekonomického života v danom podniku, potom „výplata zisku“, (hovorme radšej už o
výplate podielu z hospodárskeho výsledku), bude slúžiť po zdanení na čisté a výhradne
individuálne potreby jednotlivca a jeho domácnosť a jeho úspory do budúcnosti.
komentár ku knihe v 2024: To nájdete ako argument skôr v knihe Coopindustria – podnik fungujúci na princípoch zamestnaneckej samosprávy: „plná peňaženka: Zisky z podnikania už neodčerpáva žiadny súkromný majiteľ a ak podnik aspoň zachoval produkciu na úrovni pred premenou na demokratický, prejaví sa to na príjme každého zamestnanca.„
Uvedomil som si to počas spätného pohľadu na svoju vlastnú prax za systému kapitalizmu po roku 1989: Vždy, keď som bol zamestnancom vo firme, isteže som dostal „pekné peniaze“, lebo som bol odborník v niečom a potrebovali ma, tak mi zaplatili, ale: nebolo toho toľko, aby som zbohatol, resp. aby to bola stále plná peňaženka. Každý zamestnávateľ mal isté hranice, cez ktoré zamestnanca „nepustil“ A to dokonca ani keď to bola firma, kde som pracoval ako živnostník na faktúru. To heslo ako keby znelo: No to by tak bolo, aby zamestnanec zarábal na prijme viac ako ja manažér, alebo, ako ja majiteľ firmy! Ale som presvedčený, že tam, kde rozhodujeme sami ako zamestnanci i vlastníci súčasne a rozbehneme sa, darí sa nám, tá plná peňaženka bude!
A potom, vyvstáva otázka, či bude potrebovať jednotlivec v systéme ekonomickej demokracie sporiť:
36. Jednotlivec a sporenie kap.4.4.3.
https://narodohospodari.sk/2025/06/19/jednotlivec-a-sporenie-kap-4-4-3/
Tu treba jednoznačne potvrdiť, že príjem vo forme peňazí bude iba jednou zložkou celkových príjmov jednotlivca v spoločnosti organizácií, bude tu silný nástroj SPOLOČENSKÁ SPOTREBA kde bude môcť prijímať výhody mateiálne, priestorové, spoločenské, nielen vo forme financií. PENIAZE samotné bude mať pre uspokojovanie svojich všetkých potrieb a bude ich dosť.
Tu už súkromné úspory nebudú používané na verejné investovanie.
Nielen pre príčiny, ktoré definoval Schweickart pri objasňovaní, ako sú zámerne
zneužívané súkromné úspory vo forme investovania v kapitalistickej výrobe, ale i
pre fakt, že už nefungujú východiská, za akých neoklasická ekonómia definovala racionálne
používanie celoživotných príjmov pracujúcich dokonca aj na financovanie spotrebných
nárokov v aktívnom a dôchodkovom veku. Tieto sformuloval americký ekonóm Irving
Fisher vo svojom modeli rovnováhy, kde uviedol dokonalú hospodársku súťaž ako
nevyhnutnú podmienku a dokonalé informácie pre klientov o investičných možnostiach na
kapitálovom trhu ako druhú podmienku a obe podmienky sú minimálne ostatnou krízou
znemožnené, i keď aj predým už fungovali nedokonale, veď nedostatočné informácie
súkromných akciových spoločností o budúcej solventnosti svojich klientov boli aj jednou z
príčin štartu finančnej krízy v 2008. V prípade krízových a existenčných problémov na
finančnom trhu teda tento model nefunguje.
A v súvislosti s rozvojom produktivity nebude potrebné obávať sa, že na
„dôchodcov nebude mať kto v budúcnosti pracovať“.
Po prvé preto, že ak bude vlastníctvo opäť celospoločenské, alebo časť vlastníctva bude
kolektívne, hospodárske výsledky dosiahnuté práve produktivitou práce budú rozdeľované
zásadou medzigeneračnej solidarity a žiadne zisky nebudú patriť úzkému okruhu súkromných
vlastníkov.
Navyše, produktivita pracovníkov disponujúcich vedomosťami predsa znamená, že človek
môže produkovať vedomosti do ľubovoľne vysokého veku, pokiaľ si udrží duševné zdravie a
dokáže pracovať s novými informačnými technológiami.
KAP 5. Ekonomické súvislosti vznikajúce pri uvedení sústavy do praxe
KOMENTÁR 2025:
Pôvodne som sa pri písaní knihy v roku 2017 nádejal, že sa rozprúdi diskusia, či povedzme nejaká forma participatívnej ekonomiky, alebo nepodmieneného príjmu, alebo iných projektov „zdola“ nepovedú k tomu, že sa splní hladký prechod od kapitalizmu do sústavy hospodárskych a sociálnych systémov „po kapitalizme“…prešlo koľko? – deväť (!) rokov a svet sa zrútil do globálneho chaosu. Pribudli iné ekonomické súvislosti:
VOJNA a vojenské riešenia politických problémov. Celé medzinárodné právo sa zvrhlo na odsúdenie agresora“ ale používajú sa tu dvojaké metre. Ešte nie je nič ukončené v týchto vojnách, ale ako zdôraznil dnes už nebohý historik profesor Kučera, dejiny píšu víťazi vojen…
Silný nástup kvartérnych sfér a technológií: nielen internet, elektronické meny ako bitcoin a iné, nástup IA, umelej inteligencie, ktorá sa zdokonaľovala z roka na rok, potom z kvartálu na kvartál, dnes z mesiaca na mesiac, možno to bude i z týždňa na týždeň,
to všetko sú tak nové aspekty v ekonomike, že tieto pokusy z knihy odsúvajú nasledujúce kapitoly do úzadia.
Ale napriek tomu, ak chcete jesť a ste na vidieku, potrebujete kus pôdy a zasiať plodiny, polievať a okopávať a zberať ich v príhodnú chvíľu, potrebujete dvor a v ňom kurník pre sliepky, maštaľ pre kravu a kozy, ohradu pre prasatá a hydinu a odvahu zabiť vlastnoručne hospodárske zviera a upraviť do do tepelného spracovania – uvariť, upiecť. Z obrázkov umelej inteligencie sa nenajete, aj keď vám ich pošle zásielkovňa BOLT zadarmo, ani zo sociálnych sietí…
37. Súvislosti s produktivitou a participatívnou ekonomikou (- kap. 5.1.)
Pravdepodobne bude silným argumentom proti ekonomickej demokracii ako sústave „po
kapitalizme“ doteraz presadzovaná premisa o jedinej možnej spravodlivej alokácii finančných
prostriedkov na základe produktivity a dopytu voľného trhu.
Aj preto budeme musieť vzdelávať a vysvetľovať nové paradigmy o produktivite. Veľmi rád
v tomto prípade odporučím diela P.F.Druckera Postkapitalistická spoločnosť, Výzvy
managementu pre 21.storočie, Nové reality, ale i Riadenie v dobe veľkých zmien.
…. ak sa vlastníctvo výrobných síl vráti späť celému spoločenstvu a ak spoločnosť – civilizácia
prijme zásadu sociálnej spravodlivosti a teda sociálne spravodlivého rozdeľovania
hospodárskych výsledkov celej ľudskej spoločnosti, potom už nie je potrebné ani zveriť
rozdeľovanie bohatstva a prideľovanie pôžitkov „nezávislému automatu“ ako v Projekte
Venus, ani ponechať toto rozdeľovanie na „vôli jedinca“ ako v ParEcone.
38. Iné alternatívy a projekty – kap.5.2.
https://narodohospodari.sk/2025/06/19/ine-alternativy-a-projekty-kap-5-2/
Zároveň sa ale nekonal prechod do obdobia všeobecného blahobytu ľudí a globálna kríza
financií zahájená v roku 2008 a dodnes sa komplikujúca odbytovými, konjunkturálnymi
výkyvmi, defláciou a extrémnou zadĺženosťou celého hospodárskeho systému jednotlivých
krajín doviedla k poznaniu o krachu neoliberálnej hospodárskej politiky.
Táto situácia sa však neodrazila k návratu ku konzervatívnej hospodárskej politike
v ekonomických centrách, ani k rehabilitácii socialistických hospodárskych vzťahov, ale
vyústila iným smerom. Mojimi slovami, vytvorili sa zdeformované „posuny myslenia“, teda
paradigmy, založené súčasne na sklamaní z minulých hospodárskych systémov, na zúfalstve
pred vedeckým a technickým napredovaním poznania i výrobnej praxe (Industry 4.0.)
a ignoranciou, alebo „iba“ neznalosťou základných ekonomických zákonov a dejov
v hospodárstve.
Komentár autora ku kapitole 2.mája 2024:
Úprimne vyhlasujem, že ani dnes nemám príliš „z čoho variť“ nejaké ďalšie porovnania. Naozaj sa vytvorili celkom zdeformované „posuny myslenia“, teda paradigmy v spoločnosti, založené súčasne na sklamaní z minulých hospodárskych systémov, na zúfalstve pred vedeckým a technickým napredovaním poznania i výrobnej praxe. Dnes je to v progresívnom politickom spektre až takmer viera a ideológia, že potrebujeme zachrániť planétu, ale program GreenDeal, ktorý bol prijatý Euróskou Úniou, je predsa sebazničujúci – a hlavne všetky ostatné kontinenty si ho neprisvojili.
Takisto energetickú krízu a už aj úpadok európskeho priemyslu, ktorý je samovražedný, si zapríčiňuje POLITIKA Európskej únie a NATO sama. Ostatné ekonomické zoskupenia sa k tomu nepridali.
Žiadny socializmus sa nikde „nekoná“, pretože niet ekonomických zdrojov, niet avantgardnej politickej sily a hlavne – niet proletariátu! A navyše, všetky politiky euroatlantickej civilizácie sa držia skostnatelého hesla „Niet inej alternatívy“…do hry vstupuje priam hystéria z obáv z uplatňovania AI (umelej inteligencie) a hrôza z možnej tretej nukleárnej svetovej vojny. Tu už je to územie geopolitiky a politológie, tým smerom nepôjdem.
39. Odskúšané vzory z minulosti – kap.5.3.
https://narodohospodari.sk/2025/06/19/odskusane-vzory-z-minulosti-kap-5-3/
pozn: český ekonóm žijúci v Británii František Nevařil v inej časti dokumentu o socializme napísal, že ČSSR len vo výrobných investičných fondoch spoločnosti vo finančnom ohodnotení mala k 1. januáru 1990 až 5 biliónov a 178 miliárd Kčs ( verejné statky sa nedali vôbec ohodnotiť, keďže neboli trhovo oceniteľné)…
5 178 000 000 000,00 menových jednotiek tej doby (Kčs)
…ale to by dnes ľudia na uliciach tancovali! Pretože dnes je Slovensko zafĺžené na 75 miliárd menovej jednotky dnešnej doby (eur), nemá vlastné výrobné štátne kapacity (až na výnimky) a Česko je na tom obdobne. Stali sme sa kolóniami, zadĺženými kolóniami Západu…
Socialistická ekonomika ČSSR od roku 1948 uskutočnila dovtedy neuveriteľný pochod
toľko F.Nevařil: – článok v Britských Listoch,2016, aj *Nevařil, František: Velká loupež aneb bourání státu, 2002,
plánovitými opatreniami a realizovanými päťročnými plánmi národohospodárskeho rozvoja
po rok 1989. Pri nástupe socializmu malo Československo súhrnný majetok len vo výške
zodpovedajúcej 400 miliardám Kčs. Samozrejme, bez hodnoty pozemkov, kultúrneho
a historického dedičstva (pamiatok a ich mobiliára) a armádnej výzbroje. Do konca roku 1989
tento majetok, čiže národné vlastníctvo vzrástlo na zhruba 3 bilióny Kčs, teda viac než 7,5
krát (z toho v ČR 5,8 krát a v SR 1l,4 krát) a to pri 5 násobnom zvýšení úrovne osobnej
spotreby obyvateľstva. K tomu by bolo treba ešte pripočítať ďalších 200 miliárd Kčs
modernej armádnej výzbroje. Tento národný majetok bol stopercentne v domácom
vlastníctve, takže celý jeho rast bol dosiahnutý výhradne a bez zvyšku z výsledkov vnútornej
práce občanov. Koncom roku 1989 nielenže neexistoval žiadny verejno-právny dlh, ale
naopak, ponovembrový režim prevzal vo finančných rezervách majetok vo výške 85 miliárd
Kčs. K tomu navyše 107 ton menového zlata. Počet občanov Slovenska narástol za roky
1948-89 o 1 849 000 osôb, v Čechách a na Morave o 1 000 000 osôb. Niet k tomu čo dodať.
Vo svojej knihe to potom „navýšil“ na tých 5,178 bilióna Kčs
Ešte koncom roku 1989 mali český a slovenský národ historickú šancu posunúť
ekonomické dejiny vyššie, než “spadnúť” do reštaurácie kapitalizmu a nastúpiť tak do
vlaku, ktorý začal spomaľovať.Tieto vzory z minulosti, z len nedávnej minulosti, sa nám dnes zdajú rovnako
nedosiahnuteľné ako kozmické výlety do iných galaxií. Ale vtedy to bola hospodárska
a sociálna realita. Nedá sa vrátiť...
KOMENTÁR 2025:
Ako autor smutne konštatujem, že komunistická ľavica ako aj konzervatívna socialistická ľavica úplne v Čechách a na Slovensku vyhynuli. Ak aj niekde v úzadí „hnijú“, nechytajú sa…nevedia ekonomicky dodať ani jeden argument a podnet na obnovu tých odskúšaných vzorov z minulosti.
Preto som sa chytil filozofie „socialistickej civilizácie“, ako ju deklaroval docent Ekonomickej univerzity František Škvrnda. A pamätám si slová nebohého profesora histórie Matúša Kučeru o tom, že treba aspoň pre budúce generácie zachovať vedomosti a vedomie, že sme tu mali v danom čase vyspelú civilizáciu – my Slováci.
Osobne som už socializmus ako hospodársko-sociálny projekt pre súčasnosť pochoval. Preto aj tie články o socialistickej civilizácii. Tu sú v linku z webstránky:
https://narodohospodari.sk/2025/05/04/zajac-vanka-peter-socialisticka-civilizacia/
40. Model ekonomickej teórie „v kocke“ – kap.1.3.
1.3. Model ekonomickej teórie „v kocke“, kde to podľa prístupu Davida SCHWEICKARTA analyzujem tak, aby sa mohli po vedeckom uznaní práce pustiť realizátori do uskutočňovania celého „projektu“ našej budúcnosti.
https://narodohospodari.sk/2025/06/19/model-ekonomickej-teorie-v-kocke-kap-1-3/
komentár 2024:
1.Táto teória tu v knihe musí vymedziť ekonomický model,
2. Ekonomický model by nám mal umožniť, aby sme pri jeho aplikácii mohli využiť rozhodujúce ekonomické experimenty a skúsenosti získané v minulom storočí ( a teda aj naschvál utajovaný model socialistickej ekonomiky ČSSR),
3.Povinnosťou modelu bude objasniť naše porozumenie pre rozličné ekonomické reformy,
4. Nástupnícka teória nám uľahčí predstavu, ako bude vyzerať prechod od kapitalizmu k novej spoločnosti a v závere: ústrednou témou diela Po kapitalizme – ekonomická demokracia je hospodársky model ako program ekonomicky životaschopnej a eticky vyhovujúcej formy socializmu. Vôbec sa tým netajím a prezentujem v knihe, že to pôjde i v 21.storočí!
KOMENTÁR 2025:
V tejto knihe „Ekonomika v zlomových časoch globálneho chaosu“ som sa teda pokúsil vkladanými komentármi a novými článkami poskytnúť ten rozumný a schodný vzorec pre „kormidlovanie lode Slovensko“ v búrlivých vlnách chaosu. Máte tu ekonomický model, ktorý je reálny a uskutočniteľný, pretože niečo už bolo odskúšané a mnohé veci boli vedeckými kapacitami rozpracované a potvrdené. Čím viac sa vzďaľujem od vydania knihy Ekonomika po kapitalizme v roku 2017, tým viac sa mi žiada tvrdiť, že mnohé prvky a deje z tohto modelu sa už tu a tam objavili v praxi, ale ešte to nik v praxi nedokázal intergovať do uceleného programu a implementovať „celoštátne“ či „globálne“.
Slovensko môže byť prvé, ak bude mať odvážnych „kormidelníkov“ a budú mať ten kompas, ktorý funguje i v búrkach chaosu.Ten kompas má „strelky“ otočené smerom na obyvateľstvo Slovenska a na územie Slovenska, ukazuje na čas od 2025 do 2125 minimálne.
Chce sa mi povedať: Máte kompas, máte nástroje, máte tu definovaný mechanizmus, máte príležitosť – to ostatné už je na Vás, Slováci.
28.6.2025
41. POUŽITÁ LITERATÚRA
https://narodohospodari.sk/2025/06/19/pouzita-literatura-ku-knihe-ekonomika-po-kapitalizme/
uvádzam tu množstvo literatúry i webstránky, ktoré Vám umožnia naštudovať túto problematiku ozaj do hĺbky, ako keby „na štátnicu“.
Doplnkovým čítaním ku knihe je aj prípadová štúdia, kniha „Coopindustria -podnik fungujúci na princípe zamestnaneckej samosprávy“, vydaná v roku 2015, ISBN 978-80-8200-006-4, kde sú popísané viac možnosti a prípad prechodu z kapitálovej firmy vlastnenej súkromným kapitálom na spoločenské vlastníctvo zamestnaneckej samosprávy na podnikovej a obecnej úrovni.
42. O autorovi
https://narodohospodari.sk/2025/06/19/o-autorovi-knihy-ekonomika-po-kapitalizme/
KOMENTÁR 2024: Presne všetko sedí, ako je v knihe. Aj keď to vlastne odhaľuje moju politickú a svetonázorovú orientáciu. A hlavne zdôrazňujem, že som socialista na voľnej nohe, tj. bez straníckej politickej príslušnosti, ale plus k tomu stúpenec československého socializmu, pretože som sa narodil v roku 1955, mal som nádherné detstvo a študoval som a pracoval už vo vyspelej fáze čs.hospodárskeho socializmu v rokoch 1975 -1989, na čo som hrdý a dokonca mi je smutno, že taká éra bola jedinečná a už sa nikdy nezopakuje.
Škodoradostný google mi síce „pripisuje“ členstvo v ĽSNS-Kotlebovci, ale nevie to dokázať inak ako z prehľadu kandidátov za ĽSNS-Kotlebovci vo voľbách do NR SR do marca 2020 z článku „Denníka N“. ÁNO, kandidoval som na otvorenej kandidátke (potom sa to už stalo zvykom vo voľbách) spolu s ďalšími 4 stranami ako samostatný kandidát pod hlavičkou Ľudovej strany Naše Slovensko ako predseda Spolku národohospodárov Slovenska s hospodárskym programom, ktorý sa v 7 bodoch stotožňoval s ĽSNS, teda znárodnenie kľúčového priemyslu, potravinová sebestačnosť Slovenska, štátna výstavba bytov pre mladé rodiny, ale aj vystúpenie z NATO, čo všetko dodnes viem obhájiť. Zo Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov ma preto nevylúčili, ako dôchodca som už nemal s tým problémy na pracovisku, ale mal som „doživotný zákaz“ účasti na Klube Nového slova a niektorí ľavičiari ma označili za fašistu, aj preto, že som dobrovoľne robil redaktora v Slobodnom vysielači B.Bystrica. To skončilo až keď do vysielania prišiel aj poslanec Ľuboš Blaha.
Nie som politik, už ani aktívny publicista a tak si môžem dovoliť „nekorektný postoj“ v otázkach porovnávania súčasnosti so socialistickou minulosťou: Kým k 31.12.1989 odovzdávala ČSSR len vo výrobných investičných fondoch spoločnosti vo finančnom ohodnotení 5 biliónov a 178 miliárd Kčs ( verejné statky sa nedali vôbec ohodnotiť, keďže neboli trhovo oceniteľné), dnes má samostatné Slovensko po 34 rokoch vo vlastníctve sotva pár desiatok miliónov výrobných investícií. A potom je jasné, že Slovenská republika si už nedokáže „vyprodukovať“ vlastné ekonomické zdroje a ani „vyrobiť“ vlastné peniaze z vlastných podnikov, aby mohli naplniť príjmovú stránku štátneho rozpočtu.
To ma trápilo najviac, pretože som žil v socialistickej ére, kde sme si vyrábali vlastné peniaze – a dostatočne veľa ich bolo, žili sme bez štátnych dlhov, a dokázali sme znásobovať ekonomické zdroje vlastnými silami každý rok. Aj preto som hľadal, aké systémy a aký hospodársky režim by mohol znovu viesť k tomu stavu a našiel som to v troch črtách ekonomickej demokracie.
A bez ohľadu na to, či to znie politicky alebo nie, som presvedčený, že náš slovenský (a možno i český) spôsob rozvoja ekonomiky po kapitalizme v lone kapitalizmu bude úspešný, ak sa oprie o skúsenosti z národohospodárskeho rozvoja za Československej socialistickej republiky a samozrejme som k tomu analyzoval aj možnosti v súčasnej dobe a podľa trendov v 21.storočí.
KOMENTÁR 2025 28.6.2025: Stúpenec slovenského socializmu
V tom virvare globálneho chaosu by si mal skúsený človek zachovať zdravý rozum a čistú myseľ. Ako som už zdôraznil aj v kapitole „Odskúšané vzory minulosti“, bolo by pre mňa nádherné o niekoľko rokov umierať s pocitom, že niekto dokázal tie vzory minulosti zužitkovať tak, aby z toho chaosu v zlomovom čase pre Slovensko vyťažil čo najviac.
Už som sa zas stretol so škatuľkovaním, že teda ak nie som komunista, ak som bol na kandidátke ĽSNS, ak som stúpenec toho skutočného socializmu aký tu bol od 1948-do 1989, tak kam vlastne patrím? Vraj asi tam do politickej orientácie „národný socialista“ keď fandím konzervatívcom a národným vlasteneckým silám ako CPAC a ESN. Lenže aj to sa historicky sprofanovalo, ten smer národný socialista -( pejoratívne na-zi, aj keď národní socialisti boli dokonca aj pri zrode Košického vládneho programu 1945 a vo vláde do 1948).Neškatuľkujte! Pretože som stúpencom toho reálneho socializmu ( pojem zaviedol náš slovenský štátnik JUDr.Gustáv Husák), ktorý tu pre Slovensko vytvoril ten moderný štát, ekonomiku a spoločnosť, cítim sa teda byť stúpencom slovenského socializmu. Iné v tom nehľadajte…
ZÁVER
„Naša jediná nádej po vyvrcholení globalizácie spočíva v tom, že úpadok globalizácie dokážeme zvládnuť lepšie, než ako sme riadili jej vzostup“.
profesor Joseph Stiglitz, americký mysliteľ povedal v roku 2025
„…nám podsunuli univerzální globalizaci, která zabila národní státy a spolu s nimi nejen nacionalismus, ale i vlastenectví a touhu budovat a bránit národní stát, a vše nahradili univerzálním internacionalismem. Pojem„vlast“ byl vyhozen na smetiště také, dokonce za doprovodu lákavých a hlasitých výkřiků o rovnosti pro všechny, o toleranci, snášenlivosti, politické korektnosti. Nemluvě o LGBT* agendě a redukci populace prostřednictvím dojímavých příběhů o demokratické užitečnosti manželství osob stejného pohlaví a podobných zvrácenostech“. z blogu Novarepublika V.Skačko 19.6.2025
a ako keby som o kompase nepísal tu v knihe:
„Nový hospodársky poriadok potrebuje morálny kompas„
Ešte prv, ako prezident Donald Trump zaútočil na globálnu ekonomiku, čelila nielen štrukturálnej kríze, ale aj kolapsu hodnôt, ktoré kedysi ospravedlňovali a usmerňovali medzinárodnú spoluprácu.
Adriana Abdenurová, bývalá poradkyňa brazílskeho prezidenta Lulu da Silva26.06.2025 12:00
„Systém hodnôt
Okrem toho, ako varovala Hannah Arendtová, absencia spoločných hodnôt oslabuje ľudskú schopnosť úsudku a otvára dvere autoritárstvu. Dôvera sa rúca, spolupráca sa mení na transakciu a nestabilita sa stáva normou. Medzinárodné riadenie je krehké, diplomacia nátlaková. Pociťovaná nespravodlivosť a neefektívnosť podnecujú odpor a vzdor. Svetový poriadok, ktorý sa riadi výlučne geopolitikou a šírením predstavou národnej bezpečnosti, nevyhnutne plodí krátkodobé riešenia, prehlbuje rozpory a zvyšuje pravdepodobnosť veľkých konfliktov. Žiadny aktér, akokoľvek mocný, nie je pred týmito rizikami imúnny.
Prebudovanie globálneho hospodárskeho riadenia však nemôže znamenať len obnovovanie minulosti. Povojnový poriadok síce vo svojich základných dokumentoch (počnúc Chartou OSN) zakotvil spoločné ideály, ako sú ľudská dôstojnosť a solidarita, ale zároveň odrážal – a podporoval – mocenskú nerovnováhu svojej doby„
a teraz záverečný komentár autora ku dielu v máji 2024:
Tak, milí študujúci túto učebnicu. Azda vám poslúžilo a padlo na úžitok to poprehadzovanie niektorých kapitol a textov oproti pôvodnému obsahu v knihe. Dal som tu do popredia zostavu, ktorá jasne cieli na hlavný bod vysvetľujúci ekonomiku po kapitalizme: Že to už nebude v žiadnom prípade kapitalistická až imperialistická ekonomika, ba pravdepodobne ani globálna, ale že to nebude ani socialistická ekonomika založená na ideológii komunizmu.
Keď sa konečne ukľudnia politické a ideologické vášne a bude treba z ruín úpadku globálnej ekonomiky vybudovať tu a teraz pre seba na Slovensku fungujúcu ekonomiku, národné hospodárstvo Slovenska, ktoré nás uživí, máte v rukách nástroj a už viete, ako s ním zaobchádzať. Je mi len ľúto, že možno sa ešte dožijem ako starý pán príklonu k takto formulovanej ekonomike, ale už ju asi nezažijem. Ibaže by sa stal zázrak a počas dvoch-troch štvorročných období by sa niečo aspoň na Slovensku podarilo. A tak – držím palce.
Ing.Peter Zajac-Vanka, 2.mája 2024
Záverečné slovo autora 2025
…no, vážne ešte neviem ako túto knihu ukončiť…
