A pritom si každoročne pripomíname 20.február ako svetový deň sociálnej spravodlivosti. Zamyslenie národohospodára 19.februára 2025. Ilustrácia – vlastná koláž z obrázkového avíza relácie v Slobodnom vysielači B.Bystrica
Ale my sme si sociálnu spravodlivosť nemuseli „pripomínať“, my sme v nej žili minimálne od roku 1948 do 1989. Nik si dnes už nespomenie, že štát vlastnil celospoločenský majetok a preto mohol podľa nárastu výkonov národného hospodárstva vydávať peniaze na „verejnú infraštruktúru“ rovnako ako na rekreačné zariadenia, školy a nemocnice či zdravotné strediská pre pracujúcich občanov republiky ( a pracovali sme všetci) a že mzdy pracujúcich stačili nielen na tvorbu úspor, ale aj na stavby barákov na vidieku, na vybavenie domácností, na rekreácie a na zahraničné dovolenky (v rámci socialistických krajín samozrejme), najmä však na založenie rodiny, na bývanie, výchovu detí a udržanie zdravia po celý život. To všetko sa zmenilo po roku 1989, keď objektívne neexistovala sociálna spravodlivosť, lebo ideológia trhovej demokracie ju zrušila aj v zákonoch aj vo financovaní…súkromní vlastníci rozhodne nedodržovali nejaké princípy sociálnej spravodlivosti a dokazovali nám, že ten teoretik Marx mal pravdu o tom, ako si majiteľ „kapitálu“ môže prisvojovať nadprodukt a ako iba najíma zamestnancov, aby im platiť vopred dohodnutú mzdu bez ohľadu na hospodársky výsledok podniku, v ktorom zamestnanec pracoval.
Moja skúsenosť z práce zamestnanca v rokoch 1990 až 2014, teda z našej trhovej demokracie dokazuje,
že na Slovensku ešte
žiadny zamestnanec zo svojej mzdy nezbohatol
schéma prisvojovania si nadhodnoty (surplus) na konci článku
A že sa prijal na pôde OSN na iniciatívu Medzinárodnej organizácie práce ten pripomienkový deň? To bol posledný zúfalý pokus zodpovedných ľudí zastaviť drancovanie pracovnej sily a to najmä v štátoch kolonizovaných, teda vo Východnej Európe.
Podľa Slovenského národného strediska pre ľudské práva bol svetový deň sociálnej spravodlivosti vyhlásený OSN v roku 2007. Pripomíname si ho od roku 2008, keď vypracovala Medzinárodná organizácia práce (ILO) Deklaráciu ILO o sociálnej spravodlivosti za nestrannú globalizáciu. Deklaráciu schválili delegáti na zasadnutí 10. júna 2008 v Ženeve.
Zameriava sa na boj proti chudobe, podporu plnej zamestnanosti, dôstojnú prácu, rovnosť a spravodlivé podmienky zamestnancov a dodržiavanie ľudských práv a slobôd. Sociálna spravodlivosť hovorí o tom, že sme zodpovední jeden za druhého a každý si zaslúži rovnaké hospodárske, politické a sociálne práva a príležitosti.
Sociálna spravodlivosť dnes nie je žiadny zastaraný pojem. Naopak, obnovuje sa v každodennom živote v miliardách prípadov, každý deň tak ako láska, tak ako život sám….
…. a iba rôznym politickým orientáciám „to nechutí“… či sú to liberáli pravicoví či ľavicoví, či sú to konzervatívci kresťanskí či nekresťanskí, progresívne sily sa ňou rady zaštiťujú, nikto z týchto politických prúdov sociálnu spravodlivosť v skutočnosti „nemusí“.
Základom sociálnej spravodlivosti je ekonomická spravodlivosť v rozdeľovaní príjmu z vyprodukovanej hodnoty spoločnosti, spravodlivosť v rozdeľovaní a užívaní tohto príjmu a bohatstva.
Nepochybujme o tom, že ortodoxného pravičiara spoznáte podľa toho, že sa jeho „cit“ pre sociálnu spravodlivosť „zastaví“ pri princípe sociálnej spravodlivosti v zmysle spravodlivého rozdeľovania hospodárskeho výsledku.
Sociálnou spravodlivosťou konfrontovaná každodenná realita v súčasnosti a nejde o charitu, ani o sociálnu dohodu, ani o sociálny zmier. IDE O PRINCÍP.
Vysoko aktuálnou témou je sociálna spravodlivosť aj dnes a tu v Slovenskej republike. Pretože výsledky hospodárenia v ekonomike Slovenska a vo využívaní národného bohatstva sa nerozdeľujú kritériami princípov sociálnej spravodlivosti a sú vysoko nespravodlivé …
Ak štatistiky ministerstva financií hlásia, že máme v SR hrubý domáci produkt za rok 2024 a už roky predtým tak približne 110 miliárd eur, prečo je potom štátny rozpočet každoročne iba sotva 26 miliárd na príjme a na výdavky si štát musí požičiavať a zadlžovať sa? Prečo potom musia byť verejné financie v deficite, ak odtiaľto „exportujú“ cudzí investori zisky a hodnoty bez ochoty rozdeliť sa o hospodársku prosperitu s občanmi Slovenska?
Nebude nakoniec pravdivá tá bázická náuka o nadhodnote, ktorú si nespravodlivo ponecháva „kapitalista“, dnes v SR cudzí investor, a to bez toho, aby ho štát poriadne zdani?
Nakoniec aby sa neukázalo, že marxistická teória o nadhodnote ( surplus) je zatajovaná iba preto, aby sa cudzí investori nemuseli podeliť o svoj hospodársky výsledok pri prerozdeľovaní nadhodnoty s občanmi Slovenska. Lebo tu už nejde len o jednotlivého zamestnanca pracujúceho za mzdu v podniku. Tu ide o hospodárske výsledky, keď daný podnik produkuje mimoriadne zisky, pričom zamestnancovi „dá prácu a za ňu mzdu“ a podnik „odovzdá“ majiteľovi/vlastníkom tú nadhodnotu získanú tržbami na trhu.Nakoniec, tak nejako to funguje aj v „našom“ automotive priemysle, kde štyri automobilky vyrábajúce luxusné osobné autá vraj „exportujú milión luxusných automobilov“, ale ani raz ešte verejne nepreukázali, koľko z tých hodnôt čo tak „nafukujú“ náš hrubý domáci produkt odovzdávajú daňou do štátneho rozpočtu Slovenska. Nie, nejde tu o odvody za zamestnancov – tu ide o zdanenie ziskov.
Žijeme v sociálne nespravodlivej spoločnosti!
link na reláciu v Slobodnom vysielači B.Bystrica z 20.02.2018 -a pozor, bolo to „hacknuté“ a text pod článkom relácie bol zdeformovaný do nezmyslov…
lhttps://hearthis.at/slobodnyvysielac/ekonomicka-demokracia-85-2018-02-20/
Spravodlivá pripomienka: Ak by sme brali vážne sociálnu spravodlivosť už dnes v roku 2025, bolo by treba prehodnotiť dôchodky slovenským dôchodcom pracujúcim v období do roku 1989: buď symbolicky, alebo riadne vypočítať ich podiel z celospoločenského majetku 5 138 miliárd Kčs, vo výrobných investičných fondoch, ktoré bolo priznané k 31.12.1989.
Inak, je to dnes päť tisíc miliárd aj138 mIliárd menovej jednotky tej doby, a 5 biliónov 138 miliárd, tak to by aj „symbolicky“ pri 1% mohla byť „milionárska suma“ pre všetkých dôchodcov pracujúcich do roku 1989. Bolo by to úplne sociálne spravodlivé – až potom sa privatizovalo, reštituovalo, rozkrádalo, predávalo cudzím investorom. Dovtedy to bolo vlastníctvo dnešných dôchodcov. TO BY BOLO SOCIÁLNE SPRAVODLIVÉ ROZHODNUTIE!
schéma prisvojovania si nadhodnoty (surplus)
