Ekonomika po kapitalizme

Osveta a vzdelávanie: učebnica a autor

Obrázok z diskusie, vytvorený Slobodným vysielačom B.Bystrica

Knihu Ekonomika po kapitalizme

s podtitulom Hospodársky a sociálny model postkapitalistickej spoločnosti Národohospodársky aspekt troch čŕt ekonomickej demokracie (verzia pre Slovensko)

som cielene písal ako učebnicu s množstvom prameňov a odvolávok na iné zdroje a s presným postupom od vysvetlenia modelu, ktorý sa požaduje, cez tri základné črty prevzaté z ekonomickej demokracie a s potrebou zásahov na štyroch úrovniach hospodárskej sféry človeka, spoločnosti, ľudstva a sveta.

Učebnica má pomáhať ekonómom a aj odborníkom z iných oblastí v tom, aby chápali možnosti zmeny spoločensko-ekonomickej formácie z globálneho kapitalizmu na iný spoločensko-ekonomický systém po kapitalizme, a to bez násilia, bez vojny a bez revolučných obetí.

Ten národohospodársky aspekt verzie pre Slovensko je zostavený tak, aby bolo možné HNEĎ od dnes začať najmä na úrovni podniku a štátu cielene meniť charakter hospodárskych a sociálnych vzťahov v praxi a to v lone dnešnej ekonomickej formácie.

Ako autor som zistil, že publikácia je asi veľmi náročná na vnímanie a čitatelia by radi videli predovšetkým politicky ucelené filozofické dielo. Ľutujem, toto je ekonomická učebnica – návod ako v praxi uskutočniť pozitívne hospodárske a sociálne zmeny v slovenskej spoločnosti druhej dekády 21.storočia.

Nechcem a nevytváram žiadnu novú ideológiu. Pretože som ekonóm. Ing.Peter Zajac-Vanka (1955) absolvent Vysokej školy ekonomickej, Fakulta obchodu, Smer ekonomika a riadenie zahraničného obchodu a BA, s Diplomom v manažmente britskej Open University Business School z 1996.

Obsah téz z knihy:

Definovanie ekonomiky v čase po kapitalizme.

Načrtnutie ekonomických základov na princípe troch čŕt ekonomického usporiadania hospodárskeho systému v spoločnosti po kapitalizme.

Definovanie nových makroekonomických ukazovateľov ekonomiky a ekonomických ukazovateľov, nových pojmov a kritérií v ekonomike.

V tejto knihe sú uvedené korektúry prvkov ekonomickej demokracie aplikovateľné do slovenskej hospodárskej praxe.

Dielo síce vychádza z reálnej situácie hraníc národného štátu, ale zároveň poukazuje na súvislosti zásahov na štyroch úrovniach od globálnej cez celoštátnu až po podnikovú úroveň a až na úroveň jednotlivca v spoločnosti.

Definuje, čo je demokratický podnik, občiansky podnik, spoločnosť organizácií, 

ako je potrebné redefinovať ekonomické zdroje, pridáva nový ekonomický zdroj – vedomosti, definuje nové makroekonomické kritériá,

zvažuje uprednostniť orientáciu na národohospodársky rozvoj danej krajiny pred liberálnym úsilím len o zisk z globálneho ekonomického rastu.

Venuje sa rozvoju národohospodárskeho systému národného štátu v podmienkach 21.storočia, v čase po kapitalizme.

Poukazuje na vlastníctvo ako na kategóriu spoločenských vzťahov medzi ľuďmi, ktoré sa dá zákonne zmeniť.

Uvádza víziu hospodárskeho usporiadania slovenskej spoločnosti v krátkom čase po kapitalizme.

Základný diagram fungovania troch čŕt prevzatých z ekonomickej demokracie a fokusujúci sa sústredením kružníc a vytváraním prienikovtých čŕt do jedného cieľa – blahobytu občana SR

Na obálke knihy Ekonomika po kapitalizme boli využité schématicky tri základné črty ekonomickej demokracie tak ako ich popisoval profesor D.Schweickart v diele Ekonomická demokracia – po kapitalizme.

Keďže ide o pokus o kontraprojekt ku všeobecnému „vzorcu“ systému a filozofie ekonomickej demokracie, mohol som v učebnici autorsky  doplniť diagram tak, aby zodpovedal už konkrétnemu národohospodárskemu zostrojeniu funkčného modelu hospodárskeho a sociálneho programu pre Slovensko. (priznávam aj autorstvo diagramu – tej schémy ekonomickej demokracie)

Cieľom zotrváva BLAHOBYT OBČANA, v tomto prípade blahobyt občana – obyvateľa Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky a v rámci vytvoreného systému ekonomiky po kapitalizme v hraniciach národného štátu.   

Tu použijem objasnenie ešte z 2015 k ekonomickej demokracii:

„Ak si ekonomickú demokraciu  graficky predstavíme ako tri okruhy ekonomických činností, ktoré sa postupne sústreďujú a prelínajú do jednej kružnice, potom uvidíme v ich prienikoch medzi sebou tri najdôležitejšie budúce výsledky pre ľudskú spoločnosť v 21.storočí :

I.Zamestnanecká samospráva a férový trh so vzájomne výhodnou obchodnou spoluprácou vytvoria rýchlo sa rozširujúcu oblasť spravodlivého prerozdeľovania hospodárskych výsledkov,

Do ekonomiky po kapitalizme – kontraprojektu pre Slovensko, som pripustil v roku 2017, že môže ísť o samosprávu zamestnancov, kolektívne vlastníctvo, ale predovšetkým pôjde o celospoločenské vlastníctvo výrobných investičných prostriedkov, v držbe štátnych podnikov, národných podnikov, občianskych – teda obecných podnikov a súkromnej iniciatíve malých firiem rodinného typu sa medze nekladú…

    II. verejná kontrola a riadenie financií a férový trh vytvoria čoraz viac sa rozširujúcu oblasť spravodlivého rozdeľovania verejných investícií bez používania súkromného kapitálu,

Do ekonomiky po kapitalizme – kontraprojektu pre Slovensko som už doplnil v 2017, že ide predovšetkým o verejné investície do ekonomiky – a teda aj štátne investičné prostriedky pre vybudovanie štátnych investícií a o kontrolu investícií štátom bez súkromného investovania (teda žiadne korporátne a.s. a zahraničie).

    III. no a spravodlivé rozdeľovanie hospodárskych výsledkov a spravodlivé rozdeľovanie verejných investícií zabezpečia to, o čo ide pri sústredení všetkých kružníc do jedného systému – vytvoria blahobyt pre všetkých ľudí.

Spravodlivé a vzájomne výhodné obchodovanie pod kontrolou štátu – teda spoločnosti v Slovenskej repubilke,  vytvára prostredie pre regulovanie a kontrolu rozvoja národného hospodárstva v zmysle celospoločenských cieľov, potrieb a túžob občanov.

Už žiadne „želania svetových trhov“ a „požiadavky nadnárodných korporácií“…

     Ak regulovaný „férový trh“ zabezpečí vzájomnú výhodnosť nákupu i predaja s primeraným a nie špekulatívnym pohľadom na zisk, teda na „odložené náklady budúcnosti“, podporí to z hľadiska charakteru prostredia, teda spravodlivého trhového prostredia, aj spravodlivé prerozdeľovanie hospodárskych výsledkov podnikov, ale aj spravodlivé rozdeľovanie verejných investícií, a to bez korupcie a špekulácií.“

STAČÍ ZAČAŤ SKROMNE: Vízia pre rok 2021 je „za rohom“ a nie je neuskutočniteľná:

CIELOVÝ STAV Slovensko: rok 2022 a aká je situácia

„Slovensko má späť svoje národné hospodárstvo a má nad ním celospoločenskú kontrolu“

Situácia stabilizujúceho sa národného hospodárstva Slovenska, usporiadaného na báze uskutočňovaného  národohospodárskeho programu do roku 2022,  ktorý už pracuje s prvkami národného vlastníctva celoštátneho významu i kolektívneho vlastníctva lokálnych a regionálnych podnikov, a regionálnych verejných fondov koordinujúcich s národným fondom verejných investícií rozmiestňovanie investícií tam,  kam to republika potrebuje a bilancovaním dodávok i produkcie po republike.

Možno hlbšie konkretizovať?

Národné hospodárstvo vlastní a obhospodaruje skutočné národné bohatstvo Slovenskej republiky a tvorí ucelený ekonomický komplex.

Sú obnovené potravinárske výroby, spracúvajúce vlastné domáce poľnohospodárske produkty rastlinnej a živočíšnej výroby, toto odvetvie zamestnalo to množstvo  všetkých  vraj „nezamestnateľných“ obyvateľov a nezamestnanosť je prakticky zlikvidovaná, Slovensko dokáže zamestnať v iných odvetviach aj tých vyše tristotisíc občanov, čo v priebehu dvoch dekád museli emigrovať za prácou mimo republiky a teraz sa vracajú.

Štátne lesy obhospodarujú lesnú pôdu mimo poľnohospodárskej pôdy a spolu s urbárskymi spoločenstvami spolupracujú  na báze technicko-pestovateľskej a údržbárskej servisnej služby, zamestnávajú  priamo svojich členov na miestnych urbariátoch  – a prekvitajú –  zabezpečená je nevídaná ochrana životného prostredia a protipožiarne a protipovodňové systémy, vybudované na úroveň každej obce – takmer sa eliminoval vznik lesných požiarov a záplav;

Potravinárstvo vyvolalo svojimi produkčnými potrebami obrodu spracovateľských strojárskych a technologických výrob, takže vzniklo množstvo závodov a fabrík, všetko zamestnaneckých samospráv i rodinných firiem pre miestne i celoštátne potreby. Clami sa obmedzil dovoz potravinárskej a poľnohospodárskej strojárskej výroby a vlastne i potravín a poľnohospodárskych produktov; clá sú dočasným opatrením voči konkurencii – nik však nebráni konkurencii vstupovať do spoločných podnikov a zamestnávať ľudí priamo v SR.

Stavebníctvo sa diverzifikovalo podľa zvýšených požiadaviek na bývanie na bytové družstevné a priemyselné stavebné a  krachujúce stavebné podniky  prešli do rúk zamestnancov.  Zamestnanecké samosprávy fungujú na celoštátnych i lokálnych fondoch obnovy bytového fondu národa i projektovej infraštruktúry, vyhľadávajú sa možnosti exportu stavebných prác do oblastí predtým postihnutých vojnami.

Vodné hospodárstvo, lesy a pôdny fond, toto všetko je späť v rukách štátu a štát vytvoril z krachujúcich spoločností zamestnanecké samosprávy – podniky sú plne v rukách štátu a podľa objednávok verejných investičných bánk pracujú  tak, že sú v prenájme zamestnancov.

Voda a vodné hospodárstvo sa stalo národným majetkom, ktoré štát spravuje vo forme národného podniku, pretože ten je nescudziteľný. Voda ako strategická surovina bola vnútroštátne vyňatá z trhového mechanizmu a obyvateľstvu Slovenskej republiky sa jej užívanie poskytuje „bezplatne“ na náklady štátneho a verejných rozpočtov. Z verejných bánk. Iné je to s používaním vody vo výrobe a pre účely zahraničných hospodársjych vzťahov – voda ako svetová komodita je spoplatňovaná tak ako vzácna surovina.

Dopravné a cestné infraštruktúry fungujú podľa rovnakej schémy, podobne energetické infraštruktúry, takže  aj výroba atómovej energie ; Mochovce sú konečne plne dostavané a výkonné. Obnovujú sa Jaslovské Bohunice z takmer zakonzervovaného statusu novými bezpečnými technológiami.

 Pôvodne takmer zlikvidovaná materiálna výroba a ťažké strojárstvo dostalo nový impulz od štátnych fondov a verejných investičných bánk. Rýchlo sa vracia výroba výrobných technológií, teraz už zhodnotená plno-automatizovaným riadením s technológiami Industrie 4.0.  Pôvodne zahraničné firmy po strate vlastníckeho vplyvu zahraničných investorov radšej prechádzajú na vlastnícku formu zamestnaneckých samospráv kvôli možnosti zlučovať daňové zaťaženia do jedinej podnikovej dane – dane zo základných fondov, čo nie je umožnené firmám so zahraničnými vlastníkmi.

Celý dovezený rozvinutý „automotive“ – priemysel a automobilový odbor s rozsahom štyroch automobiliek prešiel reštrukturalizáciou na výrobkovú diverzifikáciu a podniky dovedené do bankrotu boli prevzaté štátnou investičnou bankou, ktorá ich prenajíma zamestnaneckým samosprávam v týchto  podnikoch na základe predložených a schválených projektov diverzifikácie priemyslu .

Znova sa naplno rozvinul vedecko-výskumný potenciál v základnom aj aplikovanom výskume na základe štátnych objednávok a grantových schém verejných investičných bánk. Mladé talenty zostávajú doma, ale nik im nebráni stážovať kdekoľvek vo svete, ak aplikujú výsledky do domácej národohospodárskej oblasti a nezostávajú v zahraničí.  

Funguje systém verejných investičných „bánk“ tak ako to definoval Schweickart  – teda inkasovanie dane zo základných prostriedkov od podnikov a sociálnych daní z príjmu obyvateľov na báze medzigeneračnej solidarity a rozdeľovanie fondov na granty investičných zámerov podnikov – samospráv plus sociálne programy pre obyvateľov mimo aktívneho politického života na úrovni štát-kraj-okres -obec.

Eurofondy už neexistujú, štátny dlh  z minulého obdobia je „dobre uzamknutý“ –lebo Slovensko nebude jediné s nesplatiteľným dlhom  a krajín, čo sa to budú pokúšať z bývalých krajín Eurozóny riešiť bude veľa/asi všetky – takže sa čaká na celosvetovú dohodu, čo s dlhmi, ktoré už nik nikdy nezaplatí….

A tak v roku 2021   Slovensko zavŕšilo svoj  „PLÁN B“  v hospodárstve:

Slovensko je súčasťou stabilného stredoeurópskeho hospodárskeho priestoru, menou sa stala opäť koruna slovenská a je vymeniteľná za svetové meny ako čínsky Júan, ruský rubeľ, americký dolár, či nemeckofrancúzske Euro.

V lete 2021 – obyvatelia Slovenska, občania Slovenskej republiky,  užívajú životnú úroveň nielen priemerne a nie „stredne“  – ale v maximálnej úrovni ako predtým vysokopostavené vrstvy „horných desaťtisíc“ z rokov po 2000 – a to vďaka obnoveným národohospodárskym tokom financií vo vnútri štátu, finančné prostriedky žiadny zahraničný investor „neťaží“ a teda nedobýva žiadnu rentu za zásluhy, že tu zainvestoval. „Čierna diera“ finančných tokov cez finančný trh je už zazátkovaná.

Slovenské obyvateľstvo sa demograficky spamätáva aj bez imigrácie,  už „nevymiera“ a rýchlo sa dostáva z chudoby, do ktorej ho dostal kapitalizmus a globálny ekonomický poriadok po roku1990. Produktivita práce sa prirodzene odráža na rastúcom hrubom národnom príjme a na vysokých príjmoch obyvateľov a prirodzené starnutie populácie neznamená ekonomické obavy – kedysi  prehustené sídliská a mestá sa menia na skutočné obytné zóny oddychu a vidiek prosperuje zo zachovania životného prostredia.

Hlavnou hrozbou pre Slovensko sú globálne rozkolísané klimatické pomery sveta,  ako napr. neočakávané víchrice, monzúnové dažde a záplavy, suchá ničiace úrodu, treskúce mrazy, objavujúce sa tornáda.  Práve pre predchádzanie, obranu a na likvidáciu následkov týchto hrozieb funguje dobre zorganizovaná občianska služba na báze „civilnej obrany“,  rozvíja sa priemysel a služby zamerané na elimináciu vplyvov klimatických zmien, pretože slovenská krajina a jej poloha v stredoeurópskom klimatickom miernom pásme je jedným z najcennejších článkov národného bohatstva, aké Slovensko vlastní.

Vzhľadom k dlhodobým rozvojovým hospodárskym projektom zameraným hlavne na adaptáciu ku klimatickým zmenám  je široko uplatnený prechod na automatizáciu výroby a služieb všade kde sa to dá (zavedenie cez projekty Industrie 4.0), čo pri celospoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a kolektívnom spoluvlastníctve v zamestnaneckých samosprávach a v národných podnikoch vytvára ten efekt, že zamestnanci v dvojúlohe vlastníkov aj zamestnancov môžu operatívne riešiť pracovné voľno a prípadné „nutné dovolenky“ vzhľadom ku klimatickým poruchám bez ujmy na príjme a k úplnej spokojnosti verejnosti – obyvateľstva Slovenska.   

Táto vízia nie je tak nová, bola už prezentovaná v roku 2016 v Bratislave pred cca 15 účastníkmi Ing.Peter Zajac-Vanka

Ekonomika po kapitalizme prezentácia na videu z 10.10.2018 v Spolku národohospodárov Slovenska

A takisto zatiaľ pokusne sem vkladám youtobe záznam z prezentácie problematiky a knihy Ekonomika po kapitalizme, ktorú Spolok národohospodárov Slovenska uskutočnil v Bratislave, dňa 10.10.2018 https://www.youtube.com/watch?v=JkTspk04dPA

Je to avízo z relácie v SVBB, ale asi najlepšie vystihuje podstatu znázornenú graficky, aký je ten hospodársky a sociálny model ekonomiky. Grafika sa dostala aj na titulnú stranu učebnice Ekonomika po kapitalizme, ale ide o popularizáciu konceptu a jeho uvádzanie do hospodárskej a spoločenskej praxe. O politiku tu nejde.

relácia je na tomto linku: https://hearthis.at/slobodnyvysielac/demokracia-76-2017-10-10-vanka/ Ekonomika po kapitalizme – Prichádza čas zamyslieť sa…a bolo k nej takéto úvodné slovo:

Kam sme došli? Vydavateľ Rowan Gibson v zborníku predstaviteľov teórie podnikania a manažmentu Rethinking the Future (Nový obraz budúcnosti) píše: „Kedysi v šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov si boli ľudia vo všeobecnosti istí tým, kam mierime a ako sa tam dostaneme. Úspešné korporácie, silné povojnové ekonomiky a dávno zavedené inštitúcie sa rútili smerom k budúcnosti ako veľké luxusné limuzíny na širokej a prázdnej diaľnici. Mali dojem, že pred sebou vidia dlhú priamu cestu, tiahnucu sa k obzoru, cestu, po ktorej môžu cestovať prakticky rovnako ako po tej, ktorú zanechali za sebou. Zdalo sa, že budúcnosť bude patriť im.

Nič nemohlo byť vzdialenejšie od pravdy…“

Ako je to s kapitalizmom samotným? S tou báječnou cestou k pokroku a prosperite – ako sme sa aspoň vtedy domnievali? Mnohé hlasy sa dnes pýtajú, kam nás vlastne kapitalizmus vedie. Alebo prečo sa tam tak dychtivo rútime. A aký má tento závod dôsledky na naše životy, na naše miestne spoločenstvá, na naše životné prostredie. Keď sa dnes pozeráme do budúcnosti, ani trochu si nie sme istí, kam máme vlastne namierené a ako sa tam dostaneme.

Nevidíme už dlhú a priamu diaľnicu, namiesto toho pozorujeme, že cesta pred nami končí !“

„Koniec dvadsiateho storočia predstavuje koniec celého určitého usporiadania vecí. Koniec priemyselného zmýšľania. Koniec povojnového usporiadania. Koniec suverénnej nadvlády USA. Koniec sociálneho štátu. Koniec komunizmu a povojnového kapitalizmu. Možno až (podľa F. Fukuyamu) koniec histórie.“ ( s čím autor relácie vždy polemizoval)

„Alvin Toffler v knihe Powershift (Posun moci) označil tento koniec cesty za novú terra incognita – krajinu neznáma: Vidíme pred sebou svet plný chaosu a neistoty. Svet rýchlych zmien. Svet, v ktorom základom ekonomiky nebude pôda, suroviny, ale ani peniaze, ale bude ním intelektuálny kapitál. Kde konkurencia bude dravá a trhy nemilosrdné. Kde malé firmy v globálnom meradle svojím dôvtipom predbehnú veľké korporácie. Namiesto istoty panuje pocit, že sa naše priemyselné spoločnosti nachádzajú v ťažkostiach a že sa kolektívne rútime k tomu, čo vedci označujú ako okraj chaosu – k obdobiu búrlivého prechodu, keď staré usporiadanie spoločnosti ustúpi novému.“

Postkapitalistická spoločnosť: „V priebehu niekoľkých málo desaťročí spoločnosť pretvára seba samú – mení sa jej pohľad na svet, menia sa základné hodnoty, sociálna a politická štruktúra, jej umenie, kľúčové inštitúcie.— Po 50 rokoch je tu potom celkom nový svet. A ľudia v ňom narodení si už ani nedokážu predstaviť ten svet, v ktorom žili ich prarodičia a do ktorého sa narodili ich vlastní rodičia. My sami žijeme teraz v epoche takejto transformácie, keď sa tvorí postkapitalistická spoločnosť.“ A o tom takto písal v knihe Peter F. Drucker , nestor teórie a praxe manažmentu Post-capitalist society (Postkapitalistická spoločnosť 1993).