Pojem socialistická civilizácia u nás azda prvý raz použil Doc. František Škvrnda, okolo 21.decembra 2024,a to v článku na webstránke Tvorba.net. Ujal som sa tej témy, pretože ma nadchol ten fakt, že som túto civilizáciu ešte zažil a žil som v nej do decembra 1989 a dnes už je zanesená nánosom histórie takmer ako Veľká Morava spred tisícdvesto rokov. Venoval som sa už v dvoch materiáloch tomuto javu, socialistickej civilizácii, a pokračujem v bádaní ďalej. Dnes 8.5.2025

Ilustráciu, zobrazujúcu sen každého mladého chlapca, tu ponechávam: Byť zohnutý po kolená v rieke, pozerať na dno s kamienkami a hľadať poklady, ktoré odhaľuje prúd rieky z usadenín. Takto sa odkrývajú „poklady minulosti“. A sem patrí aj to hľadanie a preosievanie spod nánosov antikomunzmu tých pokladov socialistickej epochy, akú sme prežívali v 1948 – 1989.

Pád socialistických štátov v strednej a východnej Európe bol pre socialistickú civilizáciu veľkým úderom.  A ešte väčším šokom sa stal pre obyvateľstvo tých krajín- z cesty postupného narastania životnej úrovne prevrat, ktorý rozbil spoločnosť na jednotlivé rýchlo sa od seba životnou úrovňou vzďaľujúce skupiny. Atomizoval dosť kolektívne spoločenstvo na jednotlivcov, úspešné individuá a „rodiny“ s rozprávkovým majetkom, na vrstvy, ktoré sú zdesené, ako ľahko môžu padnúť vo vlnobití z hladiny na dno, a na rôzne, ale nesúrodé vrsty obyvateľstva, ktoré sa už na to „dno“ ponárajú, alebo tam sú: vrátane predtým neexistujúcich bezdomovcov…

prečo: Lebo v demokratickej spoločnosti na nedodržujú tzv. sociálne práva.

Čo sú to – sociálne práva občanov?

sú to teda záruky sociálnych istôt pre každého občana, prístup ku kultúrnemu dedičstvu prostredníctvom vzdelania, možnosť žiť životom cililizovanej bytosti podľa štandardov obvyklých v danej spoločnosti, bola garantovaná určitá osobná spotreba do určitého rozsahu.

Boli chápané nadštandardne pre široké vrstvy obyvateľov socialistického štátu, v minimálnom ale štandardnom rozsahu podľa ekonomickej úrovne danej krajiny (t. j. v ČSSR takmer najvyššie) boli poskytované aj príslušníkom „zlikvidovaných“ tried ako buržoázia, súkromní vlastníci, kulaci, cirkev a takmer žiadne pre väznených „nepriateľov režimu“.

Nadštandardné a nad rámec tzv. sociálneho štátu propagovaného v demokratických štátoch boli sociálne práva:

právo na prácu

(až vynucované do povinnosti pracovať, uplatňovalo sa trestné stíhanie pre „príživníctvo“)

právo na bezplatnú lekársku pomoc a zdravotnícku starostlivosť

právo na poberanie dôchodku po dovŕšení veku odchodu do dôchodku

( v ČSSR striktne stanovené na 55 rokov u žien a na 60 rokov u mužov)

právo na bezplatné základné, stredné, odborné a vysokoškolské vzdelanie

(kde právo na vysokoškolské vzdelanie bolo odobraté príslušníkom likvidovaných tried a ich potomkom, ak boli označení ako „nepriatelia režimu“ a ľuďom, ktorí chceli vycestovať na Západ – vláda nemala záujem o „vývoz mozgov“.)

právo na bezplatnú telovýchovu a účasť na športovom živote

právo na bezplatné kultúrne vyžitie a účasť na kultúrnom živote

(s výnimkou aktívnej účasti na kultúrnom živote pre príslušníkov likvidovaných tried)

Dôležité: Ak nie je nárok na občianske a politické práva sprevádzaný výslovným uznaním práv sociálnych, nezaručujú tieto iné práva sami o sebe dôstojný život pre väčšinu populácie štátu.

Z tohoto hľadiska boli široko zaručované sociálne práva pre väčšinu občanov socialistického štátu aj popri obmedzovaní ich politických a občianskych práv zárukou dôstojného života. Náhľady na túto problematiku sa líšia kritikou podľa ideologickej a politickej príslušnosti kritizujúceho.

Práva v socialistickom štáte

( uviedol som ich podľa prameňov ešte v 2010 do wikipedie, odtiaľ čerpám:)

https://sk.wikipedia.org/wiki/Socialistický­_štát

tie ďalšie práva okrem sociálnych

Keďže skutočné plnohodnotné občianstvo v štáte je definované v troch vrstvách práv, ktoré sa v dejinách presadili až postupne, hodnotí sa status občana v socialistickom štáte podľa nich nasledovne:^[2].

• defin. občianske práva ustanovené ešte v 18.storočí, garantujú slobodu jednotlivca vrátane slobody slova, myslenia, vierovyznania, slobody podnikať a vlastniť súkromný majetok, garantované sú právnou ochranou štátu.

Keďže bola deklarovaná diktatúra proletariátu, uplatňovalo sa toto právo triedne, teda zámerne sa potláčali práva vyššich majetkových vrstiev a bývalých vlastníkov majetkov, buržoázie a často príslušníkov zvyšku feudálnych vrstiev. Právo súkromného majetku bolo obmedzené na právo osobného vlastníctva a často kvantitatívne definované, právo podnikať bolo monopolizované do štátnych organizácií – do národných podnikov a družstiev. Sloboda slova a myslenia boli chápané triedne, teda iba v zmysle ideológie marxizmu-leninizmu a v zmysle vytvárania nového socialistického človeka. Na druhej strane sa často pomenovali dovtedy mlčaním obchádzané sociálne krivdy páchané na chudobe a proletariáte feudálnou a buržoáznou spoločnosťami. Právo slobodne vycestovať bolo limitované štátnym monopolom na devízové hospodárstvo a prideľovaním valút občanom štátu, ktorí vlastniť valuty slobodne nesmeli, príslušníkom rodín emigrantov a „nepriateľov režimu“ bolo odopierané.

• defin. politické práva, zaručujú účasť na výkone politickej moci, teda slobodu voliť a byť volený, platilo od 19. storočia,

Boli chápané triedne v zmysle diktatúry proletariátu, teda predstavitelia bývalých tried buržoázie a feudálnych vrstiev nemohli byť volení do zastupiteľských orgánov. Často to bola v mnohých krajinách reakcia na krivdy páchané na demokracii do vzniku socialistického štátu. Právo voliť bolo odmietané politickým väzňom a emigrantom (utečencom z danej krajiny). Účasť na výkone politickej moci v zmysle ústavy mal každý občan, predovšetkým však ten, ktorý sa angažoval v komunistickej strane, resp. v organizáciách ľudového resp. národného frontu.

• defin. sociálne práva, teda záruky sociálnych istôt pre každého občana, prístup ku kultúrnemu dedičstvu prostredníctvom vzdelania, možnosť žiť životom cililizovanej bytosti podľa štandardov obvyklých v danej spoločnosti, bola garantovaná určitá osobná spotreba do určitého rozsahu.

A teraz si predstavme, ako by sa nám dnes krásne žilo, ak by popri tých večne omieľaných v demokracii ľudských právach platili aj tie SOCIÁLNE PRÁVA…