Z blogu profesora ekonómie Jaroslava Husára, písaného 20.03.2020 a dnes8.11.2020 zverejnené v Archíve webstránky Národohospodári SK pre rok 2019-2020.
„Budú banky požičiavať?“ To je nadpis článku v Denníku N. Nie je to hlboký vhľad do fungovania ekonomík a ich vzájomných ekonomických vzťahov v dnešných časoch koronavírusu. Newyorská burza už zareagovala. Nezareagoval však eurokomisár zodpovedný za financie a už vôbec nezareagovali naši príslušní poslanci, ktorí si dnes delili ministerské kreslá, či členstvá vo výboroch NR SR.
Na čo myslím? Na nutnú zmenu ekonomických poznatkov, ktorú vyvolal koronavírus, lebo odborný hlas ekonómov je dnes pokladaný za nič. Koronavírus nás iste prinúti, aby sme boli skromnejší. Ľudia napr.akceptujú ako samozrejmosť, že mimoriadny hudobný talent Ludwig van Bethoven túžil, aby jeho učiteľom bol veľký Mozart. Otec Bethovena pôsobil ako tenor v Bonnskom dvornom orchestri a snažil sa zabezpečiť synovi kvalitné hudobné vzdelanie. To isté by sme mali čakať aj u ekonómov, zvlášť dnes, keď nás straší koronavírus. Čitateľa poprosím, aby akceptoval, že v dnešnej úvahe musím byť odbornejší, vedecky náročnejší. Lebo „Aj ekonómia je veda“.
Európania takéto ťažké situácie, aké máme dnes, za posledných 100 rokov zažili dve – prvá a druhá svetová vojna. Boli až milióny mŕtvych. Kto zažil vojnu, vie ako vypadá krajina, zbúraniská a hlad. Pre lepšie pochopenie si stačí pozrieť v TV čo sa deje v Sýrii.
Aj v Trianone, aj v Bretton Woods bol tým, čo hľadal ekonomické riešenia, nik iný ak otec novodobej ekonómie J. M. Keynes. Bol presvedčený, že Loyd George, Woodrow Wilson a G. Clemanceau sú nepríslušní na hľadanie riešení. Spomeniem iba jeho veľké dielo Tract on Monetary reform z roku 1928. Tam identifikoval problémy – išlo o monetárnu reformu. To dokáže iba odborník. Aj dnes bude v tejto oblasti hlavný problém monetárna reforma. Ako je známe, výsledkom rokovaní v Bretton Woods po druhej svetovej vojne bol vznik dvoch hlavných medzinárodných ekonomických organizácií, ktorých úlohou bolo stabilizovať hodnoty mien, aby sa predišlo opakovaniu chaotických devalvácií konkurenčných mien okolo roku 1930, a zvýšiť tok medzinárodných investícií a to od bohatých ku chudobným krajinám. Zdrojom investičných fondov bola Svetová banka (International Bank for Reconstruction and Development). Zohrala úctyhodnú, honorabilnú úlohu v realizácii povojnových rekonštrukčných plánov ako v nerozvinutých tak aj rozvinutých krajinách. Druhou inštitúciou bol IMF (International Monetary Fund), medzinárodný monetárny fond. O problémoch oboch inštitúcii sa už dlhšie vie; že sa v riešeniach zamotávajú.
Na aké vážne problémy nás upozornil príchod koronavírusu?
Na niekoľko vážnych problémov. Sú to aj mikroekonomické, aj makroekonomické problémy.
Na mikroekonomickej úrovni musíme čakať zmenu Englových empirických zákonov obsahu a tvaru:
Prvý Englov zákon hovorí o vzťahu a správaní sa výdavkov obyvateľstva na stravu, ktoré s rastom príjmu klesajú;
Druhý zákon hovorí o vzťahu výdavkov na ošatenie a obúvanie, ktorých podiel je zhruba rovnaký pri akejkoľvek výške príjmu.
Tretí zákon hovorí o vzťahu výdavkov na bývanie, osvetlenie a vykurovanie, ktoré rastú s príjmom ;
Štvrtý zákon hovorí o výdavkoch na kultúru a luxusné tovary. Ten hovorí, že čím je vyšší príjem, tým sú väčšie výdavky na tieto tovary.
Celú obsahovú bohatosť týchto vzťahov a súvislostí v socializme realizoval Výskumný ústav oblastného plánovania a čiastočne diplomanti. Dnes stojíme pred veľkým problémom obohatenia a zdokonalenia týchto empirických zákonitostí, aj ich matematickej podoby.
Náročná úloha čaká ekonómov, a dnes predovšetkým ekonómov vládnych strán, riešiť neľahkú úlohu IMF, pretože o jeho neadekvátnosti hovorí mnoho ekonómov sveta. A to je makroekonomický problém. V dnešnom globalizovanom svete a celosvetovom objavení sa koronavírusu predovšetkým musia ekonómovia riešiť otázku medzinárodného zlatého štandardu a tokov medzinárodných investícií a obchodu.
Tento okruh problém je rozhodujúci, dominujúci, vyžadujúci vedecké riešenie. Je to cesta zlepšenia a nápravy chýb nielen v usporiadaní svetových mien, a to tak, aby sa kombinovala krátkodobá stabilita hodnoty národných mien vzhľadom na dlhodobú flexibilitu. Vedecky náročný problém. Toto implikuje národnú slobodu meniť pomery mien (česká koruna, americký dolár, japonský yen, maďarský forint, poľský zloty,…) bez nebezpečenstva promptnej odplaty, či pomsty zo strany iných národov, čo iste občan pozoruje. To umožní voľnosť a slobodu pre plnú zamestnanosť (tj.zapojenosť) faktorov doma, v príslušnej krajine (vidíme, ktoré odvetvia upadajú) a to bez strachu, že zlato stratí na hodnote, čo by mohlo viesť k nežiaducim defláciám, deflačnej politike niektorých krajín. Vlády by nemali zvyšovať úrokové miery, brzdiť bankové úvery a vytvárať každú chvíľu zmeny a tak vytvárať nezamestnanosť, a hlavne, aby nevznikali nepriaznivé (deficitné) platobné (nielen obchodné) bilancie. Toto sú dôvody, ktoré ukazujú na potrebu zmeny postavenia a aj úloh IMF, či jeho nepotrebnosť.
Potrebujeme nový prístup k medzinárodným menám a k medzinárodnej banke. Tá bude mať, podľa môjho názoru, niekoľko základných úloh, vypichnem 3 hlavné:
- Ekonomiky potrebujú nástroj medzinárodnej meny, ktorý bude ekonomikami všeobecne akceptovaný a teda nebude potrebný bilaterálny clearing;
- Potrebujeme usporiadanú (systematickú) metódu determinácie relatívnych výmenných hodnôt národných menových jednotiek, aby sa zabránilo unilaterálnym depreciáciám. Skákanie z ecu na SDR a potom na euro to nevyriešilo.
- Potrebujeme kvantum medzinárodnej meny, ktoré nie je určené nepredvídateľným spôsobom, napríklad technickým progresom v ťažbe zlata, ba ani nepodlieha veľkým variáciám, ktoré závisia od politiky so zlatými rezervami jednotlivých ekonomík, krajín; ale je ovládané aktuálnymi bežnými požiadavkami svetového obchodu (iste sa zásadne zmení aj štruktúra aj regionalizácia) ba, ako vieme, závislé aj od úmyselnej expanzie (USA) a kontrakcie, aby si krajina vyvážila, vykompenzovala deflačné a inflačné tendencie efektívneho svetového dopytu.
Iste som to povedal náročnejšie, ale poprosím čitateľa o akceptovanie náročnosti. Ekonómovia by iste ešte uviedli ďalšie významné aspekty, ale v mojej úvahe sú tieto, podľa mňa, podstatné. Teda nová medzinárodná monetárna organizácia musí vzniknúť. Zmena IMF je ťažko realizovateľná. Doterajšie skúsenosti nám zanechali posolstvo, že sa posúvajú figúrky na šachovnici medzinárodných pozícií (šéf MMF sa stane šéfom Európskej centrálne banky).
Musíme konečne preskúmať naše slovenské praktické skúsenosti a skúsenosti EÚ a len na základe podrobného preštudovania príslušných faktov odporúčať nielen nápravu chýb, ale hlavne nájdenie cesty pohybu ekonomík EÚ v smere optimalizácie jej fungovania. Ekonomické procesy v dôsledku koronavírusu vyžadujú potrebu obsiahnuť vedeckou teóriou, vedecko-teoreticky spracovať celú obsahovú bohatosť vzťahov a súvislostí, javov ekonomického vývoja, ktoré som vyššie vzhľadom na možné problémy mien naznačil. Kedysi guvernér NBS Imrich Karvaš mal viac ako 800 stranové dielo a peniazom a menám venoval viac ako 70 strán. Národohospodár K. Engliš, dvakrát minister financií Československa a raz guvernér Národní banky, mal viac ako 990 stranové dielo a zaviedol pojem hospodársky ideál. Súčasný minister financií a súčasný guvernér NBS majú azda vzory. Budú ako Bethoven?
Prof. J. Husár Bratislava 20/3/2020.
Niekoľko mini- úprav v texte som si dovolil urobiť pre lepšiu čítanosť článku
