Do Archívu webstránky Narodohospodari SK pridávame dnes 7.11.2020 článok profesora Jaroslava Husára zverejnený prvý raz 16.07.2020 v Blogu Jaroslava Husára

Verím, že aj viacero čitateľov dostalo mail, z ktorého citujem: „Nicolas Hanauer je jeden z najúspešnejších a najbohatších podnikateľov. Namiesto toho, aby sa kapitalizmu klaňal, však provokuje revolučnými myšlienkami o tom, že neoliberálny kapitalizmus je zlé zriadenie a treba ho napraviť. Ako prvé snáď človeka napadne, nech teda svet mení k lepšiemu – svojimi peniazmi, ktoré vďaka kapitalizmu zarobil. Nick to robí, ale kto kapitalizmus trochu pozná, vie, že jedna lastovička, akákoľvek bohatá, leto neurobí. Nick sa nám prihovára preto, lebo potrebuje spoluprácu nás všetkých. Kým sa v mysliach budeme držať starého známeho neoliberálneho kapitalizmu, nezmení sa nič.“ Druhý apel redakcie smeruje na špičky ľavicovej inteligencie. „Bola by hanba, keby vízie kapitalistov o budúcnosti boli radikálnejšie, než sa odvážime mať my.“ Vážne tvrdenie.

Ekonómia ich (tie vízie) má.

Iba pripomeniem, čo čitateľ iste vie, že využitím teoretických znalostí o elektrických úkazoch a zákonoch pri konštrukcii praktických strojov a prístrojov sa dosiahol terajší úžasný rozmach elektrotechniky. Ekonomickí učenci tiež vedome skúmajú a hľadajú základné vlastnosti a zákony o správaní sa ekonomiky. Aj ekonómovia ich musia využiť pri „konštrukcii“ ekonomického systému. Aj oni vysvetľujú funkciu jeho súčastí (domácností, vlády, podnikov a zahraničia). Dnes  známy liberalizmus je z tohto pohľadu predovšetkým vágny  pojem, užívaný spravidla na označenie dnešnej politickej doktríny. Je tak vágny ako keby pilot zahlásil, že letí veľmi vysoko, letí veľmi rýchlo a je tam veľmi zima. Ak by povedal, že letí rýchlosťou 850km/h-1 vo výške 7800m a že je tam zima -52 stupňov Celzia, človek získa jasnú  predstavu. To liberalizmus nechce.

V neoliberalizme sa priam utápajú naše politické strany, hlavne SaS. Zato navrhli 1144 nezmyselných riešení. Liberalizmus je viera (nie veda!!), nemá za sebou ekonomickú teóriu, poznatky. Majú  utkvelú predstavu, že právo na súkromné vlastníctvo a sloboda výmeny (trh) sú základnými potrebami  jednotlivca. To dokazuje iba jedno, že nikdy si neprečítali dielo otca ekonómie A. Smitha Bohatstvo národov.  Odvolávajú sa na neviditeľnú ruku, ale nevedia, že Smith neviditeľnou rukou, ktorá trestá, myslel morálku. Išlo mu o to, aby civilizáciu  naučil ako morálne si národy rozmnožujú svoje bohatstvo, teda nie jednotlivci, čo robí liberalizmus.

Od čias A. Smitha ekonomická veda ustálila obraz o ekonomike a to tabuľkovo, graficky  aj matematicky. Tieto tri formy sú základom  logických záverov ekonomickej vedy o správaní sa domácností, podnikov, vlády a či zahraničia. Takéto obrazy nám liberalizmus neposkytol. A musím pripomenúť, že súčasné poznatky ekonómie poukazujú na ekonomické prepady, ktoré boli spôsobené liberalizmom.  Spomeniem aspoň  Kreislera ajeho článok Kolaps neoliberálneho kapitalizmu: príčiny a liečba. Toto dielo charakterizuje vnímanie ekonomík hlavne v rokoch 2007-10. V tomto období on a spoluautori analyzovali mnoho ekonomických javov a faktov. Zistili prečo sa v spomenutom období udiala v USA katastrofa (disaster) a obávajú sa zopakovania týchto rokov v ekonomike USA, vzore EÚ.  Hovoria o nepriaznivom vplyve liberalizácie trhov za posledných 30 rokov. Hovoria však aj o negatívach  inštitúcií kapitalistickej ekonomiky. Taylor, napr. sa koncentruje na problémy regulovania medzinárodného finančného sektora a známy Palley analyzuje politiku pracovného trhu ( labour market policy). Obaja autori hovoria, že sa musia riešiť oba problémy ak sa ekonomika USA má obnoviť a ostať zdravou ekonomikou. Obaja hovoria o obrovskej príjmovej nerovnosti v USA a tá sa musí zmeniť, ak chcú USA, aby sa ich ekonomika zlepšila. A nakoniec zdôrazňujú vzájomné vzťahy medzi politickou ideológiou (!!!) a ekonomickou explanáciou (teda vysvetľovaním) a ukazujú, že pozitívna slobodná ekonómia (free positive economics) je mýtus. Konečne!

Liberáli, ako ekonómovia, tvrdia, že trhy sú perfektnými alokátormi zdrojov, a naopak, vlády sú tie, ktoré sú fundamentálnou príčinou väčšiny ekonomických problémov. Pretože trhy zabezpečujú „efektívne“ výstupy, potom  intervencie vlády spôsobujú, že ľudia sú na tom horšie. Zreteľne to rozobral Palley.  Extrémne názory liberálov tvrdia, že aj ak trhy sklamú (fail), intervencie vlád nemajú za následok zlepšenie výstupov ekonomiky!!

Liberáli nemôžu využiť teóriu, lebo nemajú teóriu

Liberáli nemôžu využiť teóriu, lebo nemajú teóriu a tak riadia aj ekonomiku iba intuíciou, úbohou. Ba správnejšie, hlásia bigotnú averziu voči ich oponentom a ekonomickej vede. Ako však naši liberáli prišli k tomu, čo teraz prehlasujú za svoje súkromné vlastníctvo? A ako to oni interpretujú? Tak, že majú právo vylúčiť kohokoľvek z užívania toho, čo súkromne vlastnia. Aj čitateľ  mohol  nedávno dostať mail ako naši oligarchovia získali bývalé národné bohatstvo, pôdu, lesy, továrne. A tak sa Slovensko nachádza v dlhovej špirále, o čom hovorí už 30 rokov deficit štátneho rozpočtu.

Ľudstvo zažilo otrokárske vlastníctvo v pozadí s otrokárom, feudálne vlastníctvo v pozadí s feudálom a kapitalistické vlastníctvo v pozadí s kapitalistom. Rozhodujúce bolo vlastníctvo vo všetkých 3 formách. To je teda prvok, ktorý treba konečne zmeniť. V pozadí fungovania ekonomického systému sú však finančné toky, teda liberálny bankový systém. A to je druhý prvok súčasných ekonomík, ktorý zaviedol tyraniu dlhov a tak spolu indikujú neúprosné rozhodnutia dnešnej civilizácie.

Západ zablúdil.

Ako príklad môžem  uviesť D. Trumpa. Hoci po chicagskom spore bol D. Trump na čiernom zozname investičnej divízie Deutsche Bank, cez svojho zaťa Jareda Kushnera ju požiadal o ďalší úver – 48 miliónov dolárov. Veď je to ekonomické bláznovstvo. Civilizácia potrebuje participatívne vlastníctvo. Vlastnícke kolíky žiadal vytrhať už aj J. J. Rousseau.

Kam teda ideme vďaka liberalizmu?

 Aj túto otázku si položil Kreisler a kolektív. Hlavne však  N. Hanauer.  Keďže liberalizmus nemá teóriu, ekonomickú pravdu treba  hľadať ako zlaté šupinky v piesku. Totiž vďaka dnešným  liberálom denne počujeme iba až banálne vnímané pojmy ako informácia, dezinformácia, konšpiračné teórie, oficiálna pravda, manipulácia, klam. Koľko je týchto pojmov, ktoré stretáva čitateľ dnes na internete teda v bežnom živote, v liberálnom kapitalizme? A koľkí sa predstavujú ako znalci? Avšak v spomenutej húštine pojmov a významov ich ťažko rozoznať a spoznať. Zásadne chýba pojem blahobyt človeka.

Dezinformačné kampane neoliberálneho kapitalizmu  majú za cieľ nás o ňom presvedčiť, k niečomu primäť, zmanipulovať tak, aby sme vyhoveli cieľom, ktoré si predsavzali tí, ktorí sú za nim, za klamstvami, za manipuláciou. Stotožňujú sa ich ciele s našimi? Iste sa zásadne nezhodujú. Klamlivé kampane sa tvária vierohodne. Taký je neoliberalizmus.

Neoliberálny kapitalizmus je zlé zriadenie a treba ho napraviť, ako to povedal N. Hanauer. Čiže ekonomickí učenci ozaj vedome skúmajú a hľadajú základné vlastnosti a zákony o správaní sa ekonomiky, hľadajú blahobyt. Ponúkajú poznatky ako má fungovať ekonomický systém! Aj ekonómovia ich musia využiť pri dnešnej „konštrukcii“ ekonomického systému. Liberáli ich nemajú a nepotrebujú.

A tak vzhľadom na morálne poklesky aj predsedu vlády zostávajú iba slzy, vzdychy a prosby slovenského národa. Dielo liberálov.

Prof. J. Husár                                                                  Bratislava 16/7/2020.