Ing. Peter Zajac – Vanka, národohospodár, prognostik

Posted on 9. januára 2023Updated on 9. januára 2023by fero518Kategórie:Nezaradené, Osobnosti

Ing.Peter Zajac – Vanka bol predsedom Spolku národohospodárov Slovenska, čo je pojem v slovenčine obrazotvornejší, ako Spolok ekonómov. Napísal dielo Ekonomika po kapitalizme (2017). Je to prvé a jediné ekonomické dielo na Slovensku o žiadúcej budúcnosti našej ekonomiky, o autorovej vízii. Svetová literatúra podobné problémy rieši hlavne formu vedeckých článkov a aj diel ( P. F. Drucker, D. Schweickart).

P. Zajac – Vanka sa narodil 28/9/1955 v Bratislave, hlavnom meste SSR. Zažil teda Československú socialistickú republiku. V roku 1979 skončil VŠE, Obchodnú fakultu. Smer ekonomika a riadenie zahraničného obchodu. Aj po roku 1990 sa vzdelával, a to na Open University Business School. V roku 1996 získal Diplom z manažmentu. Bol profesionálnym lektorom, tútorom a konzultantom vo vrcholovom manažmente na školách pre slovenských manažérov City University Bratislava a Open University Czech Republic, kde pôsobil do roku 2002.

Ing.Peter Zajac-Vanka Napísal knihu Ekonomika po kapitalizme . Je to prvé a jediné ekonomické dielo na Slovensku o žiadúcej budúcnosti našej ekonomiky, o autorovej vízii.

Slovensko je v kríze. Už viac ako 20 rokov. Odkedy boli sprivatizovaní giganti slovenskej ekonomiky, predovšetkým Slovnaft a SPP. Bola to zablúdenosť ľudí, či túžba po bohatstve? Ale kedysi dávno, za Turkov, bolo aj horšie. Verme, že svitne na lepšie časy. Matej Bel (1684) z Očovej študoval v Bratislave, Vespréme, Pápe a v B. Bystrici, kde zmaturoval. Na univerzitu chodil v Halle. Teda dnes nič prekvapivé (ale ani vtedy), až možno na vedomosti. To všetko P. Zajac – Vanka dobre vie a tak treba vnímať aj jeho dielo, vie, totiž, čo chce.

Za základ jeho pracovnej orientácie, pracovného zaradenie však treba vziať obdobie rokov 1979 – 1990 keď pracoval v zahraničnom a medzinárodnom obchode ČSSR, neskôr v exportnom úseku slovenských podnikov a to v strojárenstve, v agropotravinárskom priemysle, v obchodných podnikoch i v bankách a finančných spoločnostiach.

Pozrime si jadro, hlavnú zložku, podstatu diela Ekonomika po kapitalizme. Ako vidí fungovanie ekonomiky; to je podstata diela. Má podtitul Hospodársky a sociálny model postkapitalistickej spoločnosti. Dielo má 162 strán a päť zásadných časti:

1. Náčrt ekonomických základov koncepcie ekonomiky po kapitalizme ( ekonomickej demokracie).

Zvýrazniť treba v nej časť 1.1 Základné črty ekonomickej demokracie – spoločnosti po kapitalizme; tu vlastne zopakoval charakteristiky tých základných čŕt a pokúsil sa ich aj vysvetliť. Základnými črtami sú kolektívne vlastníctvo výrobných prostriedkov (podľa Schweickarta zamestnanecká samospráva), spoločenské riadenie ekonomických investícií (podľa Schweickarta spoločenské kontrola investícií) a vzájomné výhodný obchod ( podľa Schweickarta férový trh tovarov a služieb).

V časti 1.4 rozberá problémy, s ktorými sa musí , mal by sa model vyrovnať.

Časť 2 rozoberá iné makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele. Rieši tam problémy ako redefinovať ekonomické zdroje, či ako redefinovať makroekonomické ukazovatele. Za dôležité pokladám, že sa zamyslel nad pojmami rast a rozvoj, ale aj to, ako ovplyvniť štruktúru dopytu.

V časti 3 rozoberá problém, že nám chýbajú nové pojmy a kritériá. Ide mu hlavne o pojem zisk a zmenu jeho chápania.

Svoje tvrdenia opiera o bohatstvo svojich životných skúseností doma aj v zahraničí. Veľký duch nevyrastie za „pecou“. Ale cesty, z ktorých sa žije. Preto si musíme dnes byť vedomí aj politickej reality, ktorú autor diskutuje a posudzuje. Vytvoril svoj nový, potrebný obraz ekonomického sveta SR. Dal nám všeobecne platné poučenia. Dielo hovorí o znalostiach, talente a usilovnosti. Mementom dneška musí byť vzdelanie, ako 4. faktor výroby. Toto dielo nie je nepodnetné, práve naopak. Treba v ňom pokračovať.

Svoju víziu, čo sa dalo čakať, či čo priamo vyplýva z názvu diela, P. Zajac – Vanka zverejnil pod názvom Plán B pre Slovensko.

Jej podstatu nemôžem neuviesť v mojej spomienke, má celostný charakter. Víziu datoval do roku 2022 (dielo písal v roku 2016). Situáciu v roku 2022 charakterizoval týmto opisom: Slovensko má späť svoje národné hospodárstvo a má nad ním celospoločenskú kontrolu, čím sa rozumie situácia stabilizujúceho sa národného hospodárstva SR, usporiadaného na báze uskutočňovaného národohospodárskeho plánu 2018-2022, ktorý už pracoval s prvkami národného vlastníctva celoštátneho významu i kolektívneho vlastníctva lokálnych a regionálnych podnikov, a regionálnych verejných fondov koordinujúcich s národným fondom verejných investícií, rozmiestňovanie investícií tam, kam to republika potrebuje a bilancovaním dodávok i produkcie po republike. Možno to hlbšie konkretizovať.

„Slovensko má späť svoje národné hospodárstvo a má nad ním celospoločenskú kontrolu„

Ďalej uvádza, že národné hospodárstvo vlastní a obhospodaruje skutočné národné bohatstvo SR a tvorí ekonomický komplex.

Bázické požadované vlastnosti ekonomiky uvádza aj podľa odvetví, napríklad predpokladá, že sú obnovené potravinárske výroby, spracúvajúce vlastné domáce poľnohospodárske produkty rastlinnej a živočíšnej výroby, toto odvetvie zamestnalo to množstvo všetkých vraj „nezamestnaných“ obyvateľov a nezamestnanosť je prakticky zlikvidovaná. Slovensko dokáže zamestnať v iných odvetviach aj tých vyše tristotisíc občanov, čo v priebehu dvoch dekád museli emigrovať za prácou mimo republiky a teraz sa vracajú.

Uvažuje, že Štátne lesy obhospodarujú lesnú pôdu mimo poľnohospodárskej pôdy a spolu s urbárskymi spoločenstvami spolupracujú na báze technicko-pestovateľskej a údržbárskej servisnej služby , zamestnávajú priamo svojich členov na miestnych urbariátoch – prekvitajú – zabezpečená je nevídaná ochrana životného prostredia a protipožiarne a protipovodňové systémy, vybudované na úroveň každej obce – takmer sa eliminoval vznik lesných požiarov a záplav.

Svoju duchovnú kvintesenciu, podstatu, jadro veci touto víziu „spredmetnil“. Trápi ho nielen rozvoj kapitalistickej výroby (extrémne protirečivé prejavy globalizácie, umelá inteligencia a zničené naše poľnohospodárstvo), ale aj, ba predovšetkým nedostatok jej rozvoja, máme koristnícku formu výroby (megamonopoly) a zastaralé spoločenské a politické pomery.

Keby si, drahá, videla tie mračná,
čo vôkol Tatry hrozivo sa valia,
zastrela by sa aj tvoja tvár krásna!
Náš pohľad je však pevný ani skala.
Nech hromy bijú; Tatra je naša mať,
my pri nej v búrkach budeme verne stáť! V. Kondrót

vsunul profesor J.Husár

Po prečítaní diela som si položil otázku či posledných 30 rokov nie je bezhlavá ekonomická cesta do neznáma vo vlaku už dávno vykoľajenom. Žiaľ, politici si neuvedomujú handicap medzier v ekonomickom vzdelaní. Ing. P. Zajac – Vanka nám dal jasnozrivý, predvídavý, prezieravý obraz ako by mala fungovať ekonomika po kapitalizme, čoho grafom je prvá strana obalu diela. Z diela vyplýva, že tak ako sa grófi stali anachronizmom, tak sa dnešní kapitalisti musia stať anachronizmom.

Odkaz diela by som zhrnul takto. Výsledky akehokoľvek zložitejšieho systému (činnosti), čím ekonomika je, sú v prevažnej miere závislé od toho, ako sme schopní tento systém premyslene usmerňovať, riadiť a organizovať, čo jasne vidieť v jeho vízii. Schopnosť účelovo usmerňovať a riadiť ekonomiku je možno charakterizovať ako schopnosť správne, na báze teórie, rozhodnúť.