ZMENA PARADIGMY PRIŠLA RÝHLO A NEČAKANE
Autorský článok Ing.Peter Zajac-Vanka, predseda Spolku národohospodárov Slovenska dňa 29.3.2020, dnes 10.11.2020 po letnom zlikvidovaní webu znova zverejnené ako článok z Archívu webu 2019-2020
Pandémia koronavírusu už má a bude mať za následok zmeny, ktoré nik nečakal a ktoré by sa nepresadili donedávna ani politickým prevratom alebo násilnou vojenskou silou.
Štáty pod tlakom života ohrozujúceho nebezpečenstva prijímajú opatrenia tak drastické a tak „protitrhové“ aj „protidemokratické“, že budúci vykladači histórie budú mať plnú hlavu toho, ako to všetko zdôvodniť. Pritom deklarovaný dôvod je vysoko morálne odôvodnený:
TU UŽ IDE O ŽIVOTY!
A teda nie o jeden ľudský život, tu ide o zdravie celých národov, spoločenstiev, ba možno i o prežitie národov a ľudstva samého. Neverím, že by sa inak boli udiali tie razantné zásahy do života plne rozvinutej trhovej globálnej ekonomiky a do občianskych až ľudských práv v každej krajine sveta.
No a tí, ktorí zaváhali, alebo sa dokonca týmto krokom bránili a niekedy aj posmievali, doplatili na svoju ľahkovážnosť: Nakazený koronavírusom je premiér britskej vlády Johnson, ale i princ Charles, Británia nebrala vážne hroziacu pandémiu, škandinávske štáty donedávna tak ignorujúce „tú hystériu“ idúcu z juhu Európy začínajú tiež kolabovať..A samotné Spojené štáty to chytilo neuveriteľne rýchlo….
V hre je osud civilizácie, poškodená je veľmi euroatlantická civilizácia, ale koronavírus zúri po celej planéte Zem. Marketingovo v 2019 vytvorená „Grétka“ je zrazu ticho, pretože toto nečakala ani ona ani jej stvoritelia…nevyvolali taký strach aký tu zavládol dnes.
ZMENA PARADIGMY PRIŠLA RÝHLO A NEČAKANE
Nečakane nastala zmena paradigmy. Zmena náhľadu na život a zmýšľania o spoločnosti nastala doslova z večera do rána, záviselo to od rýchlosti a rozsahu ohrozenia životov v danom štáte.
Vie si niekto predstaviť, že by v septembri 2019 vlády jednotlivých štátov hermeticky uzavreli štátne hranice? Že by sa STOPLA medzinárodná osobná preprava, lietadlá by zostali na zemi, nepremávali by vlaky, ani autobusy, že by na hraniciach boli kilometrové kolóny kamiónov rozvážajúcich tovary? Vie si niekto predstaviť pusté námestia a ulice hlavných miest Európy, ba celého sveta, prázdne plochy štadiónov, parkov, spoločenských zhromaždísk, uzatvorené vždy 24 hodín pulzujúce obchodné centrá, kiná, divadlá, prázdne prostriedky hromadnej prepravy cestujúcich, rady ľudí čakajúcich na „típnutie“ digitálneho teplomera do hlavy, či celosvetovú „repatriáciu“ občanov po krajinách do dobrovoľnej karantény do svojej vlasti?
Vie si niekto predstaviť ešte v decembri 2019, že by politici vystupovali s rúškami na tvári, že by povedzme slovenský parlament zasadal celý zahalený v rúškach a prisahal na Ústavu SR v rukaviciach? Že televízni redaktori by uvádzali hostí s rúškami a že by sa ľudia všade vonku pohybovali v rúškach a – mali STRACH?
Aká sila to donútila cudzích investorov, zahraničné korporácie, uzatvoriť výrobu v štyroch veľkých automobilových fabrikách na Slovensku a tým poslať domov štvrť milióna zamestnancov automotive? Ale to sa nedeje iba u nás, ale i v Čechách, v Nemecku, v Británii, všade…a nielen v strojárskom priemysle…všade…vo výrobe, v obchode, v službách…
Čo sa muselo stať, aby takáto prudká zmena paradigmy, teda náhľadu na ekonomický život planéty, nastal obrazne povedané z hodiny na hodinu? ( Vlastne počas marca 2020?). Aký STRACH to spôsobil?
RIADENIA HOSPODÁRSTIEV SA UJALI VLÁDY NÁRODNÝCH ŠTÁTOV
Áno, tieto drastické, ale národy zachraňujúce kroky neurobili ani Svetová banka, ani Medzinárodný menový fond, ani Európska centrálna banka či NATO či G7, rozhodne nie „Brusel“, teda Európska Únia ústami svojich reprezentantov – komisárov. Tí boli v prvých dňoch krízy z pandémie schopní akurát tak skrátiť svoje zasadanie, presunúť ich na neskôr a vlastne „virtualizovať“ svoje kontakty (áno, báli sa o svoje zdravie, hrdinovia Euroatlantickej civilizácie). Dokonca prvé ohlasy ústami „vrchnej komisárky“ boli veľmi kritické k činom národných vlád…veď „taká drzosť, narušiť hlavnú ľudskú slobodu –slobodu voľného pohybu osôb v EÚ“… Velmi rýchlo a do 24 hodín dokázali na vzniklú situáciu zareagovať len vlády národných štátov.
Našťastie sú vlády národných štátov ešte stále volené obyvateľmi danej krajiny a našli sa zodpovední, ktorí prijali tie opatrenia. Prevzali na seba zodpovednosť za drastické kroky – v mene zdravia a života. A za pochodu menili paradigmu spoločnosti. U nás môžeme ďakovať tomu odchádzajúcej vláde po prehratých voľbách a menovite premiérovi P.Pellegrinimu a jeho kolektívu vo vláde aj v krízovom štábe. Tí nezaváhali a založili našu budúcnosť…inak sme tu mohli mať stovky mŕtvych už v marci…
ČO SA STALO S PARADIGMOU GLOBÁLNEJ KONKURENCIE, GLOBÁLNEHO RASTU EKONOMÍK A „MODLENIA SA“ K UKAZOVATEĽOVI RASTU HDP?
Zmizla. Zmizla z večera do rána. Možno „majitelia Zemegule“ niekde zúria, ale tu dolu v reálnom živote a v reálnej ekonomike sa tá paradigma rozplynula ako vyvetraný smrad. Overte si to v každodennom súhrne správ, pýtajte sa ekonomických „expertov“, aj renomovaných politológov. Sem-tam sa nájde nejaký odvážny stúpenec globálneho trhu, ale ten je skôr pranierovaný a zverejňovaný v týchto dňoch ako ukážka názorov, ktoré nepochopili realitu.
NOVÁ PARADIGMA 2020 ?
„Prvoradé je prežitie ľudskej spoločnosti. Prvoradý je život a zdravie občana.„
Tak takéto humanistické hodnoty v ekonomike, donedávna by boli považované za „bludy“, ktoré mohli hlásať najmä v európskej a euroatlantickej civilizácii kazatelia rôznych sekt, humanisti bez masovej podpory a „konšpirátori“ mimo masmediálneho mainstreamu, pričom ich počúvanosť bola na okraji záujmu verejnosti: Ale dnes túto paradigmu oficiálne zverejňujú vlády pri zdôvodňovaní drastických opatrení v každej krajine. A to je dobrý obrat.
Názorným príkladom bola správa 15.marca z masmédií:
„Nemocnice v Banskej Bystrici a Bratislave priebežne dokupujú ochranné pomôcky, aby ich mali k dispozícii, hovorí Pellegrini. Priznal však, že o rúška je obrovská vojna. „My súperíme s každou krajinou na spoločnom trhu,“ poznamenal premiér Slovenskej republiky“. 15 03 2020
Do februára 2020 bol za základný makroekonomický ukazovateľ úspešnosti ekonomiky krajiny považovaný rast hrubého domáceho produktu (HDP). …
Z pohľadu národohospodárov ide o doslova „koloniálny“ makroekonomický ukazovateľ, hovoriaci hlavne o tom, koľko „kolónia“ Slovensko vyprodukuje finančne, aby sa mohlo merať, či je ešte schopná ekonomika na Slovensku prinášať zisky a aké veľké a či sa oplatí investovať (ROI)- rýchla návratnosť vložených investícií… a my si naivne myslíme, že to je o tom, koľko nám tu zostáva peňazí v štátnom rozpočte: Merajme však spolu:
Štátny rozpočet SR plánovaný pre rok 2020 je 17,5 miliardy Eur v príjmoch a 19,6 mld Eur vo výdajoch, ale HDP za SR bol za rok 2019 prognózovaný vo výške 88,9 miliardy Eur. Zadlžená je Slovenská republika na 45,2 miliardy – a nie a nie to splatiť, aj keď máme ten finančný objem HDP každoročne taký vysoký: KDE SÚ TIE PENIAZE? Sme teda KOLÓNIA, zisky a príjmy sa vyvážajú (len 67 miliárd Eur v exporte z ktorého nemáme ani cent) … Hrubý národný produkt už nevieme ani dopočítať, lebo veď: čo je tu ešte NAŠE? A pre použitie v národnom hospodárstve?
Ale odrazu v prudko sa rozvíjajúcej kríze z pandémie koronavírusu nastala situácia, že úspešnosť krajiny sa lepšie meria počtom menej nakazených ľudí, počtom preverených ľudí a počtom pacientov na lôžku až obetí pandémie. V nešťastných chvíľach sú dôležité ukazovatele a výdaje spojené s izoláciou vlastného obyvateľstva. Len investori a ekonomickí experti zrazu rátajú „škody“ podnikateľských skupín na miliardy, škody finančných trhov na bilióny, vláda a ľudia v spoločnosti rátajú predovšetkým denne počet nakazených, vyliečených, počet ľudí v karanténe a počet ľudských obetí – mŕtvych…
Rastie význam schopnosti krajiny izolovať tak účinne svoje obyvateľstvo od nakazenia sa a schopnosti zdržiavať alebo dokonca znižovať číslo postihnutých, že sa už dá hovoriť aj o novom pohľade aj na ekonomické ukazovatele. Svet vidí Čínu, ale svet vidí aj nešťastné Taliansko dnes Španielsko, ale i USA a Britániu…dá sa zovšeobecniť, možno to však bude trvať iba počas krízy z pandémie, že sa zrazu pre hodnoty ako ZDRAVIE a ŽIVOT osvedčujú úplne iné kritériá i pre makroekonomické vnímanie reality. Ešte aj novozvolený podpredseda vlády pre ekonomiku a minister hospodárstva Sulík otvorene hovorí dnes, že „dôležité nie sú čísla, ale zdravie ľudí“ (cit. z TA3 nedeľná beseda 29.3.)
A máme tu nové – humánne kritériá makroekonomiky pre krajiny:
STAROSTLIVOSŤ O ZDRAVIE (HC – HEALTHCARE)
Vyjadrené investovaním a vynakladaním finančných a materiálnych prostriedkov pre odvrátenie smrti a zachovanie zdravia obyvateľstva
ZABEZPEČENIE SOCIÁLNEHO UDRŽANIA A ROZVOJA KRAJINY (WSS –WORK SOCIAL SECURITY)
Vyjadrené schopnosťou krajiny mobilizovať finančné, materiálové a organizačné zdroje pre zachovanie sociálneho statusu obyvateľstva štátu
OCHRANA KRAJINY PRED NEBEZPEČÍM (TDP THREAD DEFENCY PROTECTION)
Preto karanténne opatrenia, uzatváranie hraníc národných štátov, nasadení vojaci, policajti, záchranárske zbory, vyhlasovanie stavu núdze až výnimočného stavu v krajine, zákaz voľného pohybu obyvateľov kvôli masovému nakazeniu sa
VZDELÁVANIE ( EDUCATION)
Vyjadrené schopnosťou všetkým dištančnými formami, najmä virtuálne cez IT a mobilmi, zabezpečiť denné vyučovanie škôl, zaúčanie v pracovných pozíciách, práca na diaľku atď.
Vieme si vôbec predstaviť, že by niekto v decembri 2019 požadoval vo vláde a v parlamente mimoriadne finančné zdroje na tieto štyri dnes základné a zásadné okruhy činností? Tieto štyri kritériá boli inšpiračne už uvedené v knihe Ekonomika po kapitalizme, vyd.Spolok národohospodárov Slovenska, 2017, str.48-49
Preto môžeme smelo hovoriť o nových makroekonomických kritériách, ktoré minimálne v marci až v máji 2020 a možno i dlhšie, budú tvoriť predpoklad úspešnosti hospodárstva danej krajiny.
Je to skutočne iná paradigma, ako „ukazovateľ návratnosti investícií“ ROI (Return of Investments) alebo ako Hrubý domáci produkt (HDP), ktorého objemovo sme mali pre rok 2019 88,4 miliárd Eur na Slovensku , ale v skutočnosti až 67 miliárd Eur „odišlo“ ako hodnota exportu do zahraničia bez adekvátneho zdanenia v SR a tie ďalšie miliardy neznamenajú, že by ich štátny rozpočet napriek tomu že tu na Slovensku „tiekli“ vo finančných tokoch celý rok, mohol dnes využiť. Pre štátny rozpočet 2020 je v SR plánovaný objem 17,6 miliardy Eur na príjmoch a 19,6 miliardy Eur na výdajoch, ale už dnes po posunutí termínov daňových priznaní a teda aj inkasa daní a po zastavení prevádzok v celom priereze ekonomiky na Slovensku musí byť jasné, že plánovaná suma 17,6 miliardy Eur na prijme je bohapustou chimérou, nesplniteľným zbožným želaním vlády SR. A čo má povedať Taliansko, Španielsko…
Aj keď R.Sulík- podpredseda vlády SR pre ekonomiku tvrdí, že dnes je to ekonomický šok čo spôsobuje pád HDP o možno 10 percent, ale že rovnako rýchlo sa pomocou oživenia a zapojenia „odloženej spotreby“ dosiahne tento rast znova.
Takže o „starých“ makroekonomických ukazovateľoch môžu ešte snívať ekonomickí „experti“ bánk a inštitúcií, ako aj všetci vlastníci hospodárskych organizácií, bez ohľadu na to, či išlo o vlastníctvo cudzích globálnych korporácií na Slovensku, alebo malých zahraničných investorov, alebo slovenských oligarchov, či iba vlastníkov malých firiem a najmä živnostníci. Ukazovateľ HDP je dnes pre nich chimérou, aj keby štatistici prepočítali „iba“ pád o 10 či 15 percent. V realite ich príjmov a výdajov to bude úplne inak.
Práve preto má národný štát odrazu zodpovednosť a ohromnú silu osvojiť si nové makroekonomické ukazovatele. Doteraz bežala „doktrína“, že štát nemá podnikať, nemá vlastniť a má sa starať o verejné financie. Tak – a teraz je tá chvíľa – a nakoniec už mesiac sa tak deje.
To predsa vlády, parlamenty, ministerstvá, miestne obecné a regionálne úrady, zabezpečujú a financujú činnosti podľa tých štyroch nových makroekonomických kritérií.
Nerobme paniku, je to príležitosť
Majitelia aktív, vlastníci majetkov a ekonomickí experti už teraz vyvolávajú paniku a plačú nad katastrofálnym dopadom pandémie. Robia paniku.
Lebo to je ich problém, že sa im znehodnocujú investície, že nebudú mať zisky, že návratnosť investícií je „vo hviezdach“, že sa nedokázali prispôsobiť novej paradigme. Lebo – mohli sa. Zatiaľ to dokázalo málo podnikateľských subjektov – aj tu na Slovensku. Zornica Bánovce nad Bebravou z takmer krachujúcej textilky oslovila krízový štáb a dnes šije rúška pre štátne hmotné rezervy, liehovary vyrábajú dezinfekčné prostriedky, Chirana a.s. výrobca zdravotníckej techniky sa pustila do výroby respirátorov, taxikári rozvážajú stravu a dodávky pre seniorov, potraviny menia sortiment a prepravcovia sa prispôsobujú režimom kontroly hraníc, rekreačné zariadenia sa menia na karanténne areály, reštaurácie a bufety prežijú vďaka roznáškovej službe a predaju „cez ulicu“…a zo dňa na deň, doslova z hodiny na hodinu sa mení a prispôsobuje hospodársky život v krajiine.
Štyri automobilky a celý automotive priemysel pre výrobu vyše milióna luxusných osobných automobilov sa „dočasne“ v marci 2020 zastavil. Nepracuje možno 250 tisíc zamestnancov…a možno už ani nebudú – lebo automobilky sa zastavujú všade a predaj nových automobilov doslova „zhasol“…ale hospodárstvu krajiny chýbajú dodávky, úžitkové automobily, servisné „vany“, autobusy, mikrobusy…chýba potravinárske a ako sme mali možnosť akútne zažiť, zdravotnícke strojárstvo a výrobné odvetvia.
Reštrukturalizácia výroby je to slovo, ktoré sa blíži od apríla 2020 na Slovensko.
Nič nie je nemožné v humánnej spoločnosti, ak sa správne nastavia a určia ekonomické kritériá. A človek je prekvapený, že aj u amerického filozofa Davida Schweickarta nájde i odkaz na uspokojenie týchto potrieb definovaných ako nové kritériá v ekonomickej demokracii. Navyše, eliminuje sa tým živelný rast nekontrolovateľného konzumu turbovaného neustále gradovanou reklamou, ktorá má jediný cieľ – tŕžiť čo najviac, áno eliminuje sa tým neviditeľná a živelná ruka trhu.
Namiesto tak definovaného ekonomického rastu vyvolaného znásobovaním výroby a spotreby sa definuje rozvoj zameraný na humanizáciu a udržanie potrieb ľudskej spoločnosti a spolužitia v životnom prostredí.
Čo s tým urobí vláda Slovenskej republiky? A ako sa zachovajú vlády v hlavných krajinách globálneho sveta?
Poznámka autora k vdaniu článku 10.novembra 2020: Pandémia koronakrízy po „letnej prestávke“ udrela na svet druhou vlnou, ale vlády sa nepoučili. Po počiatočnom „vydesení sa“ a opatreniach, ktoré skutočne smerovali k záchrane životov a k ochrane zdravia obyvateľov sa odborné finančné kruhy znova vrátili k tradičným makroekonomickým kritériám. Akurát vlády štátov využívajú, alebo aj zneužívajú strach obyvateľstva vo svoj prospech. Zdá sa, že nič nie je nemožné a strach obyvateľstva sa dá veľmi dobre využiť v mocenskom politickom boji. Svedčí o tom príbeh Slovenska.
