mimochodom, toto je úplne inovatívny a predtým nikde a nikým nespomenutý názorný príklad, kam by mali spoločenstvá zamerať svoju štruktúru dopytu v trhovej ekonomike. (Vývoj pandémie COVID-19 v plnej nahote ukázal, že všetky ostatné kritériá sú nanič, ak ide o život alebo vymretie spoločnosti – a príklad Ing.Petra Zajaca-Vanku bol uvedený ešte v júli 2017!)
Z kapitoly 2 Iné makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele
Aké kritériá merania úspešnosti ekonomiky a ekonomického napredovania teda dohodnúť v období „po kapitalizme“? Prevažuje myšlienka trvalo udržateľného rozvoja a obnoviteľnosti zdrojov, myšlienka zachovania životného prostredia, ale akosi nikde sa neobjavuje tak prirodzená požiadavka, potreba, prečo sa to všetko tak deje – požiadavka zabezpečiť ľudskú šťastnú existenciu, zabezpečiť pokračovanie ľudského rodu a spoločnosti a snažiť sa o blahobyt ľudí, všetkých ľudí, v ľudskej spoločnosti. Ako keby sme sa tak prirodzené veci hanbili deklarovať ako cieľ. Ako ekonomický cieľ spoločnosti po kapitalizme.
Sú ovšem už krajiny, napríklad Bhután, malé nepočetné kráľovstvo v Himalájach, kde namiesto kritéria HDP použili nové vlastné kritérium HNŠ (hrubé národné šťastie), zohľadňujúce aj spoločenské kritériá a dokonca i otázky viery. A čoraz častejšie sa takýmito možnými kritériami len tak okrajovo zaoberajú aj západní štátnici, pravda, pokiaľ sa nedostanú k výkonnej moci, potom na to zabudnú…
Občas potom len okrajovo zachytíme vyhlásenie ako z Británie v roku 2010, že je načase, aby sa vládna politika prestala zameriavať výhradne na ekonomické procesy a ich súhrnné vyjadrenie v raste HDP a začala sa viac zaujímať o blahobyt obyvateľstva.
Na posudzovanie politiky už nemajú byť rozhodujúce iba ekonomické štatistiky , ale aj také faktory, ako psychický a fyzický stav obyvateľstva, kvalita kultúry, príťažlivosť prostredia a úroveň medziľudských vzťahov. Súhrnným vyjadrením týchto faktorov bude celkový blahobyt krajiny, akýsi „index šťastia“(60)…
Takýmito kritériami, ktoré sú dnes možné dohodou politikov s voličmi, je možné pri súčasnej úrovni informačných technológií a spracovania prieskumov kvantifikovať doteraz nemysliteľné faktory ľudského a spoločenského života v danej krajine a vytvoriť pre každú krajinu osobitné kritériá, určite v základoch spoločné, ale zároveň rešpektujúce odlišnosti a osobitosti krajiny či regiónu. A úlohou nás, ekonómov, v spolupráci so sociológmi, psychológmi, predstaviteľmi všetkých ostatných spoločenských i prírodných vied, bude stanoviť k týmto faktorom kritériá ocenenia a kvantifikácie do ekonomiky tak, aby dnes monopolné a „jediné správne kritérium“ , a to výnos investovaného kapitálu a rast HDP, sa stalo len jedným z pomocných ukazovateľov, alebo aby zastaralo tak ako rôzne iné historické spoločenské kritériá (napr. „počet otrokov“ v Rímskom impériu).
V ostatnej dekáde zažíva euroatlantická civilizácia prudký sociálny úpadok a odbúravanie výdobytkov sociálneho štátu tak, ako sa vytvárali hlavne v druhej polovici 20.storočia. Pre mnohé doteraz privilegované stredné vrstvy končí i obdobie štátu blahobytu (welfare state),ktorým sa občas mylne označovali i výdobytky proletariátu v sociálnej oblasti.
Nové humánne kritériá makroekonomiky môžu dopyt výrazne ovplyvniť
Ak vieme spoločensky nielen kontrolovať, ale aj riadiť investície, čo bude brániť v ére po kapitalizme, teda v ekonomickej demokracii, aby nové makroekonomické kritériá boli definované v súlade so zadaním požadovanej štruktúry „dopytu“, ktorý bude vyvolávať presne cielenú a požadovanú „spotrebu“ finančných zdrojov (chápané v zmysle ekonómie) , kde ani rast nebude prekážkou a dosiahne sa tým predovšetkým celospoločenský rozvoj?
Ak sme spomínali že nové makroekonomické kritérium môže byť definované ako
hrubé národné šťastie (HNŠ) alebo blahobyt obyvateľstva (napr.WFC = welfare of citizens),potom by sme mali štrukturovaný ekonomický dopyt vyhodnotiť ekonometriou a zadefinovať ich(61) na
tieto nasledovné makroekonomické ukazovatele orientované na človeka, teda v zmysle najvyššieho humánneho princípu existencie človeka od narodenia po úmrtie:
STAROSTLIVOSŤ O ZDRAVIE
HC – HEALTHCARE
-na komplexnú a bezplatnú zdravotnícku starostlivosť obyvateľstva od narodenia až po úmrtie ( healthcare of citizens)
VZDELÁVANIE
EC -EDUCATION
– na komplexné bezplatné a celoživotné vzdelávanie od prvých vnemov v predškolských zariadeniach (teda jasličkách a škôlkach) cez povinné školské vzdelanie a otvorené vysokoškolské verejné až po celoživotné vzdelávanie (education of citizens)
ZABEZPEČENIE SOCIÁLNEHO ROZVOJA POMOCOU POSKYTNUTIA PRÁCE
WSG –WORK SOCIAL SECURITY
– na trvalé a garantované zabezpečenie práce, základných sociálnych istôt občana a verejnú bezpečnosť (work and social security garancy)
OCHRANA PRED NEBEZPEČÍM
TDP – PROTECTION
– ako aj na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pred hrozbami a nebezpečiami a prípadnú likvidáciu následkov klimatických či ekologických katastrof (ochrana pred devastáciou= threat and devastation protection)
Prirodzene, že tieto inšpiratívne skratky nových makroekonomických ukazovateľov sú tu preto, aby sa rozbehli ekonometrické výpočty vo vedecko-výskumných analytických pracoviskách – alebo dodnes budeme trvať na náhľade, že ochrana zdravia, vzdelanie, zabezpečenie práce a sociálnych istôt a ochrany pred devastáciou sa nedajú ekonomicky vypočítať?
Nič nie je nemožné v humánnej spoločnosti, ak sa správne nastavia a určia ekonomické kritériá. A človek je prekvapený, že aj u Schweickarta nájde i odkaz na uspokojenie týchto potrieb definovaných ako nové kritériá v ekonomickej demokracii. Navyše, eliminuje sa tým živelný rast nekontrolovateľného konzumu turbovaného neustále gradovanou reklamou, ktorá má jediný cieľ – tŕžiť čo najviac, áno eliminuje sa tým neviditeľná a živelná ruka trhu.
Namiesto tak definovaného ekonomického rastu vyvolaného znásobovaním výroby a spotreby sa definuje rozvoj zameraný na humanizáciu a udržanie potrieb ľudskej spoločnosti a spolužitia v životnom prostredí Zeme.
Odkazy
(60)Svet v bode obratu, stať PZV Otázky ekonomického modelovania , str.120 a M.Marceli: Šťastie a politika, Pravda, 22.1.2011,(61) Svet bode obratu, stať PZV Otázky ekonomického modelovania ,Chýbajú nám nové kritériá, str.121,
