z KAPITOLY 4. : Samotné uvedenie ekonomiky po kapitalizme do praxe
ilustrácia z relácie o národnom hospodárstve Slovenska 17.10.2017 v SVBB
Len z nedávnej ekonomickej histórie vieme, že národné štáty sa vyznačujú tým, že majú svoje národné hospodárstvo. Píše sa rok 2017, mnohí politici, masmédiá, učitelia i pracovníci štátnej administratívy ešte stále udržujú ten pojem národné hospodárstvo v terminológii svojej komunikácie, ale natíska sa otázka: skutočne ešte dnes existuje na úrovni republiky hospodársky systém, ktorý zodpovedá tomu pojmu národné hospodárstvo?
Národné hospodárstvo štátu
Národné hospodárstvo štátu je totiž definované takto:
Stručná náučná kapitolka o národnom hospodárstve “v kocke“:
Čo je národné hospodárstvo – je to komplex jednotlivých oblastí ekonomických činností v určitej krajine. Tieto oblasti sú úzko späté (prepojené) a vzájomne závislé. Medzi jednotlivými subjektami v rámci národného hospodárstva teda existujú určité väzby a vzťahy. Národné hospodárstvo je teda ekonomikou príslušnej krajiny. Môžeme teda hovoriť o národnej ekonomike.
Súhrn všetkých národných hospodárstiev na svete tvorí potom svetové hospodárstvo.
Proces vzájomného približovania sa a spájania ekonomík do väčších celkov na základe spoločných záujmov a cieľov sa označuje ako ekonomická integrácia.
Pokrok výrobných síl, informačné technológie a technologický vývoj spolu s neúmerne vysokou koncentráciou kapitálu vytvorilo celosvetovú globalizáciu, ktorá vyvolala pozitívne výsledky, ale aj podstatné ohrozenie života ľudí vo svete. Niektorí sa vyjadrujú, že globalizácia je nezvratným, alebo aj prírodným procesom. Vieme, že každý proces sa môže zvrhnúť a proces globalizácie sa zvrhol, tak ako keď v bunkách prevládne rakovinový rast. Liekom proti tomuto zvrhnutiu sa je tvorba národohospodárskych komplexov na nových technologických, politických a spoločenských základoch.
Národné hospodárstvo každej krajiny má svoju charakteristickú odvetvovú a sektorovú štruktúru
Odvetvová štruktúra národného hospodárstva
Jednotlivé národohospodárske odvetvie tvoria hospodárske organizácie – podniky s rovnakým alebo príbuzným zameraním. Jednotlivé odvetvia možno potom ďalej členiť na pododvetvia. V čs.praxi sa im hovorilo ako odborové členenie.
Rozlišujeme výrobné odvetvia – priemysel, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, výrobné služby, nákladná doprava, a nevýrobné odvetvia – školstvo, kultúra, zdravotníctvo, nevýrobné služby, osobná doprava, atd.
V odvetví poľnohospodárstva je napríklad odbor živočíšna výroba, v odvetví priemysel je celé pododvetvie potravinársky priemysel, v ňom je odbor mäsospracujúci priemysel. A podľa charakteru technológií sa člení ďalej.
Sektorová štruktúra národného hospodárstva
Jednotlivé odvetvia sa v procese ekonomického rozvoja nevyvíjali rovnako. V dôsledku toho sa vytvorilo viacero sfér – sektorov ekonomickej činnosti. Rozdiely medzi nimi sú v charaktere a dôležitosti hospodárskej činnosti pre spoločnosť, v charaktere ide o tempo vedecko-technického pokroku, o rast produktivity práce, o investičnú náročnosť a pod. Rozlišujeme:
Primárny sektor – tvoria ho odvetvia produkujúce základné suroviny a materiály (napr. ťažobný priemysel, poľnohospodárstvo, lesníctvo). Charakteristickým znakom primárneho sektora je spätosť s prírodou a využívanie prírodných zdrojov, ako je nerastné bohatstvo krajiny, voda, pôda, v podstate moderne povedané ide o zužitkovanie národného bohatstva krajiny. Perspektívou pre 21.storočie je prepojenie práve tohto primárneho sektora s technologickými možnosťami vývoja výrobných síl v 21.storočí a zároveň „socializovanie“, teda poskytovanie množstva pracovných príležitostí pre národný štát v klasických odvetviach národného hospodárstva.
Sekundárny sektor – tvoria ho odvetvia spracovateľského priemyslu, ktoré spracovávajú suroviny a produkty v hospodárskom zmysle z primárneho sektora. Napríklad potravinársky, elektronický, textilný, odevný priemysel, stavebný, kovospracujúci, drevospracujúci, sklársky priemysel a podobne).Tento sektor sa vyznačuje rýchlym tempom zavádzania vedecko-technického pokroku, rýchlym rastom produktivity práce, vysokou investičnou náročnosťou a potrebou silných významných inovácií, takisto rýchlou obmenou sortimentu a často náročnosťou na vzdelanie pracovných síl. Dnes v 21.storočí tvorí stále dominantný národohospodársky sektor.
Terciárny sektor – zahŕňa všetky druhy „hospodárskeho servisu“ pre samotný prvý a druhý sektor – je to sektor služieb, obchodu, dopravy a logisticky, informačné technológie a „spoje“ teda elektronická komunikácia. Ide o najrýchlejšie sa rozvíjajúci sektor. Donedávna išlo o najnižšiu investičnú náročnosť, avšak rýchle tempo vedecko-technického pokroku, vysoký rast produktivity práce a potreba automatizácie premenili tento sektor na vysoko investične rozvinutý a zároveň vysoko náročný na vzdelanie.
Kvartérny sektor – tento sektor tvoria oblasti vedy a techniky, výskumu, školstva, teda vzdelávania všeobecne a zdravotníctvo. Patria sem finančne náročné činnosti, na ktorých rozvoji sa podieľa štát. Do tohto sektoru síce v 21.storočí prenikol záujem o investovanie, ale tieto procesy investovania spôsobili nebezpečné vytvorenie trhov tam, kde ide o samotnú ľudskú existenciu. Zo zdravia, výchovy, vzdelávania, výskumu sa stali trhové produkty zamerané na predaj so ziskom a už Ch.Handy poukazuje na nebezpečnosť tohto vývoja do budúcnosti.
Rozoznávame ďalej oblastnú štruktúru národného hospodárstva – vyplýva z územno-správneho členenia danej krajiny (možno členiť podľa VÚC, až na kraje, okresy, priemysel v nich, sledovanie tvorby hrubého domáceho príjmu)
Štruktúra národného hospodárstva z hľadiska klasifikácie produkcie – je tu členenie na základe Európskeho štandardu pre členské krajiny EÚ. Slúži na kategorizáciu výrobkov a služieb. Dobré vedecko-výskumné pracovisko by vedelo inovovať a kategorizovať služby a výrobky pre potreby národnej úrovne ekonomiky.
Národné hospodárstvo tvoria všetky subjekty na území štátu, ktoré vykonávajú ekonomické činnosti.
Národné hospodárstvo každej krajiny je teda tvorené týmito subjektami:
-výrobné a obchodné podniky – hospodárske organizácie, neziskové subjekty v právnej forme právnických a fyzických osôb;
-domácnosti, hospodáriace na základe príjmu a výdajov jednotlivcov, rodín;
-štát /vládne inštitúcie/ a verejná správa hospodáriace s verejnými rozpočtovými prostriedkami;
-banky a finančné inštitúcie, pôsobiace pri obehu peňazí a investičnej činnosti.
Tieto subjekty sú v rámci deľby práce od seba závislé a navzájom úzko spojené.
Takže toľko ku krásnej národohospodárskej teórii štátu „v kocke“. Dnes musíme žiaľ konštatovať, že v praxi globalizácie už prestávajú národohospodárske systémy fungovať, v priebehu víťazného liberálneho pochodu globalizácie a politickej deregulácie hospodárskych činností vo všetkých krajinách aspoň tu v Európskej Únii, sa národohospodárske komplexy v zmysle týchto uvedených definícií rozpustili. Boli“ rozprášené“ a deregulované za víťazného pochodu globálnych korporácií. Nastáva nevyhnutnosť obnoviť procesy národohospodárskeho rozvoja Slovenska a renovovať národné hospodárstvo Slovenskej republiky. Nik to za nás neurobí! Sme povinní zopovednosťou sami k sebe a k svojim potomkom, lebo ak sa niečo vo svete stane, budeme akurát tak predmetom masmediálneho záujmu globálnych médií a charitatívnej pomoci od bohatších, ale to bude ozaj horšie, ako stav keď zanikla Veľká Morava.
