Pojem socialistická civilizácia u nás azda ako prvý použil Doc. František Škvrnda a to v príspevku na Tvorbe.net. Osvojil som si tento pojem a vyzval som v minulom príspevku, aby sme pojem socialistickej civilizácie vecne a historicky rozpracovali. Pád socialistických štátov v strednej a východnej Európe bol pre socialistickú civilizáciu veľkým úderom. Tu v Európe prakticky táto civilizácia akoby úplne zanikla. A prebádať ju, aj keď iba po 35 rokoch, je takmer „sizyfovská“ práca.
Ilustrácia – vlastná fotokoláž, zobrazujúca sen každého mladého chlapca: Byť zohnutý po kolená v rieke, pozerať na dno s kamienkami a hľadať poklady, ktoré odhaľuje prúd rieky z usadenín. Takto sa odkrývajú „poklady minulosti“. A sem patrí aj to hľadanie a preosievanie spod nánosov antikomunzmu tých pokladov socialistickej epochy, akú sme prežívali v 1948 – 1989. A navyše, už sú tu bahenné usadeniny – všetko sa zdá čierno-biele, iba keď to očistíte, nájdete farebnosť…
Pokračujem v bádaní, Ing.Peter Zajac-Vanka, 6.05.2025
Toto sú tie významné civilizačné črty, ktoré SOCIALIZMUS odlišovali od kapitalistického výrobného systému: Bolo to celospoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov, ktoré prešlo do rúk štátu (národné podniky),plánovitosť rozvíjania hospodárskych a sociálnych vzťahov (päťročnými plánmi hospodárskeho rozvoja) a úsilie zamerané na rovnomerný a celospoločenský pokrok v hospodárskej a sociálnej oblasti ( každoročné zvyšovanie životnej úrovne pracujúcich).
Socialistická civilizácia – charakteristické črty z hľadiska ekonomiky
Socialistická civilizácia sa rozvíjala v hraniciach národného hospodárstva jednotlivých štátov. Charakteristika doby v tom čase definovala všade rozvoj národného hospodárstva v jednej krajine a „globalizovali“ sa len euroatlantické tzv.“supranárodné korporácie“.
Prvá charakteristická črta socialistickej civilizácie
Vlastníctvo výrobných prostriedkov prešlo do rúk štátu
Vlastníctvo výrobných prostriedkov prešlo do rúk štátu z rúk súkromných – vedenie štátu bolo organizované politickou stranou komunistickou, takže vlastníctvo štátu bolo CELOSPOLOČENSKÉ a riadené ako plánovité z jedného centra ( preto ten pojem centrálne plánovaná ekonomika)
Druhá charakteristická črta socialistickej civilizácie
Plánovitosť rozvíjania hospodárskych a sociálnych vzťahov.
Plánovitosť rozvíjania hospodárskych a sociálnych vzťahov. Rozvinulo sa plánovanie celého národného hospodárstva a to z jedného ústredia, rozhodnutia o plánoch na päť rokov sa prijímali na zjazde politickej strany ( v ČSSR na zjazde KSČ a schválené v Národnom Fronte), prebiehalo formou demokratického centralizmu, teda od návrhov po schválenie, koordinovanie a potom už direktívami k plneniu plánov. Umožňovalo to rozmiestňovať zdroje a investície tam, kam bolo naplánované celoštátne úsilie a bilancovať materiálne a finančné zdroje zhora dolu až na podniky.
Tretia charakteristická črta socialistickej civilizácie
Úsilie zamerané na rovnomerný a celospoločenský pokrok v hospodárskej a sociálnej oblasti
Úsilie zamerané na rovnomerný a celospoločenský pokrok v hospodárskej a sociálnej oblasti – tj. úsilie cielené na postupné zvyšovanie životnej úrovne všetkého obyvateľstva. Prednostne boli napíňané SOCIÁLNE PRÁVA obyvateľstva, ktoré boli dodržiavané iba v socialistickej civilizácii
Celkovo bola socialistická civilizácia utváraná strašnými udalosťami svetových vojen – po tej prvej svetovej vojne sa vyvinula v prvej krajine – v Rusku a rozšírila sa postupne na ďalších 15 krajín, ktoré spolu tvorili Zväz sovietskych socialistických republík. Po druhej svetovej vojne sa rozširovala po jednotlivých národných štátoch Východnej Európy v hraniciach národných štátov a budovala si charakteristické národné hospodárstvo. Po stupne pod vplyvom trendov globalizácie si vytvárala integračné ekonomické spojenia – Radu vzájomnej hospodárskej pomoci a pridružené štáty v Ázii a v arabskom svete i v Afrike a Latinskej Amerike.
Pohľad dnešnými očami – čo by sa dalo urobiť:
Abstrahujme povinné spájanie ekonomiky s politikou. Ide o to, že bez ohľadu na politické smerovanie vlád, ktoré sa ujali vedenia v krajinách po svetových vojnách, bolo nutné „niečo urobiť“ s ekonomikou – obnoviť národné hospodárstvo.
1.Rozvrátená ekonomika. Chaotické hľadanie ekonomických väzieb. Nefunkčné vlastnícke pomery. Neexistencia vlastnej meny a možnosti riadiť cez menu finančné procesy. Obrovské zadĺženie. Zničené celé časti hospodárstva. Zdevastované pracovné sily…
Nie je to iba charakteristika situácie mnohých krajín po svetových vojnách.
Mimochodom, dá sa takto charakterizovať ekonomika štátu aj v súčasnosti, „v mierových časoch“ v Európe a povedzme presne i v Slovenskej republike v roku 2025?
A bez vplyvu politiky, iba čisto manažérskym pohľadom, čo by bolo správnym riešením pre „naštartovanie“ ekonomiky jednotlivého štátu, povedzme Slovenskej republiky? ( Prirodzene, ak nemáme samovražedné úmysly s vlastným obyvateľstvom ako napr. hlásiť sa do prebiehajúcej vojny, politicky a ideologicky zaťažovať ekonomiku „gríndílami“ a presekávaním výhodných hospodárskych spojení, reprezentovaných dnes tokmi ropy a plynu a potrebnými zásobami paliva do atómových elektrární)
Takže zo sveta manažmentu:
1.Uskutočniť „zvrat“ v riadení hospodárstva. Existuje postup, tzv. Slaterov „zvrat“ – osembodový plán (turnover), ako získať absolútnu kontrolu nad fianciami, ako zabezpečiť riadenie a kontrolu procesov tzv. agentami zmeny a spojencami ( spoľahlivými aktivistami) a ako určiť ciele vyvedenia krajiny z krízy. ( neposmievajte sa, toto platí na školách manažmentu pre prípad krízy a rozvratu na podnikovej – firemnej úrovni a toto vedia /no, mali by vedieť ztv. „krízoví manažéri“.)
A čo bolovo vývoji v povojnovom období aj Československa iného, ako uplatnenie osembodového Slaterovho „zvratu“? Od Benešových dekrétov, cez dvojročný plán obnovy hospodárstva až po Február 1948…
Takto sa dá aj bez vplyvu politiky, čisto po stránke manažmentu, definovať utváranie prvej charakteristiky socialistickej civilizácie. Moderné, však?
2.V manažmente všetci uplatňujú strednodobé plánovanie a ešte predtým – tvorbu spoločnej vízie. Treba motivovať a viesť obyvateľstvo, angažovať ľudí, aby vytvorili a prijali spoločnú víziu a aby sami plánovali a potom uskutočňovali cestu – plánovitú cestu k budúcnosti.
A čo to boli tie kontrolné odpočty na úrovni centra, na úrovni podnikov, čo to bolo za náročné bilancovanie hmotných a finančných zdrojov pomocou päťročných plánov?
Takto sa dá aj bez vplyvu politiky, čisto po stránke manažmentu, definovať utváranie druhej charakteristiky socialistickej civilizácie. Zaujímavé, však?
3.Cieľom každej hospodárskej organizácie a spoločenstva ľudí je hľadanie prosperity a utváranie blahobytu. Dokonca aj „tzv.neziskové organizácie“ majú svoje ciele až nadrámec „iba“ ekonomickej prosperity a cielia svoju „produkciu“ a dosahovanie cieľov von za hranice svojej organizácie. Pre ľudí.
A opäť: takto sa dá aj bez vplyvu politiky, čisto po stránke manažmentu, definovať tretia charakteristická črta socialistickej civilizácie – neustály rast životnej úrovne občanov a blahobyt spoločnosti.
A záverom: Npotrebovali by sme rozvinúť tieto procesy akútne aj v súčasnosti, v roku 2025 a tu, na Slovensku?
…aj bez politizovania a bojov opozície s koalíciou a opačne, aj bez dominancie akejsi „všeobjímajúcej“ politickej strany….