K úvahe, ktorú už dlho držím v hlave, ma inšpirovala táto karikatúra od Gašparca, uverejnená v Praude. Každoročne si to vždy pomyslím, ak stojím v tichu pred hrobom otca, matky, pred hrobom babky a dedka a mnohých tetičiek a strýkov, ktorí pomreli po roku 1990, a keď chodím po celom Slovensku: Lebo ak by sa boli dožili ( dnes svojich 95 či už i 99 i sto rokov) títo povojnoví hrdinovia budovateľského úsilia, asi by ich rovno a hneď trafil infarkt. Lebo tu nejde o to, že „svet sa posunul“ a už generačne nepochopia súčasnosť. Tu ide o to, že toľko hlúpostí, ktoré navystrájala slovenská spoločnosť za ostatných 34 rokov, sa ešte nikdy v histórii Slovenska nepodarilo. A ako aktívne sa synovia a dcéry našich predkov na tie hlúposti vrhli, alebo ako im naleteli, rozoberme si to…uvažuje Ing.Peter Zajac-Vanka, ročník 1955 dňa 1.novembra 2024
toľko hlúpostí, ktoré navystrájala slovenská spoločnosť za ostatných 34 rokov, sa ešte nikdy v histórii Slovenska nepodarilo
Takže si tie hlúposti pekne rozoberme…
§I. Za necelé desaťročie sme sa slovenská spoločnosť ako taká dokázali rozísť v štátnosti s bratským národom Čechov a Moravanov, pričom sme boli z histórie poučení, že ak nie sme spojení v jedinom štátnom útvare, tak zanikneme (viď Veľkomoravský štát, skončil v roku 907 n.l.), rozoberú nás ako mršinu že ani kostra nezostane…
§II.Za to isté desaťročie (1990-2000) sme ako spoločnosť dokázali zbaviť sa výrobných zdrojov a hospodárskeho potenciálu, ktorý by dnešní Slováci aj Česi potrebovali v súčasnosti. Ba navyše, zbavili sme sa aj rozhodovania o tom, čo môžeme a nemôžeme vyrábať a kto to môže u nás vyrábať…tak toto nás nedonútili ani húnske kmene, ani Osmani, ba dokonca ani c.k.mocnárstvo riadené Habsburgovcami…
A prišli sme o výrobné investície v hodnote päť tisíc miliárd aj 168 miliárd korún československých, meny, ktorá bola krytá zlatom Československej národnej banky a prácou 15 miliónov občanov Československa. No nie je to hanba?
§ III. Odnaučili sme sa hospodáriť. No nevieme to! Aj na pestovanie kukurice si potrebujeme prizývať holandských farmárov, dánski farmári u nás chovajú ošípané, nemeckí majstri-kovorobotníci učia našu mladú generáciu ako „šroubovať“ súčiastky do automobilov a Taliani či Juhokórejci nás učia ako vyrábať elektrickú energiu „z jadra“…a to všetko i iné veci sme vedeli…
§ IV. Odnaučili sme sa dopestovať a dochovať prvotné rastlinné a živočíšne suroviny pre potravinársku výrobu v poľnosospodárstve, ba na orniciach a úrodných slovenských tabuliach pôd sme dopustili ich zabetónovanie, zošnorovanie asfaltovými cestami a celkové zničenie úrodnej pôdy, ba ešte v tom pokračujeme i v roku 2024 ( pri Košiciach pôda pod závodom Volvo a pri Šuranoch „baterkáreň“ z Číny)…ale zato nám už dobrú dekádu musia do predajných sietí zahraničných obchodných reťazcov voziť „potravinovú pomoc“ denne 800, potom 900 a dnes už i tisíc plných kamiónov (jeden na 18 ton) potravinových tovaroch z dovozu, ale my si za to ešte dobre zaplatíme v obchodoch i reštauráciách a ešte platíme štátu i daň (vraj z pridanej hodnoty) aby bolo čím splácať dlžoby štátu
§ V. Odnaučili sme sa hospodáriť s peniazmi a od prvej pôžičky za Klausovej vlády v ČSFR z Medzinárodného menového fondu tento dedičný hriech nevieme splatiť ani samostatne ako ČR a SR, ba narastá každým rokom, dnes už republika SR dlží oficiálne 66 miliárd eur, ( a neoficiálne aj 110 miliárd!) a naše menové zlato 31,7 tony zadržujú mimo Európskej Únie v Bank of England…
A to sme mali štátny rozpočet v roku 1989 vyrovnaný ako vždy, vo výške na príjmoch i výdajoch 223 milárd Kčs a neboli sme zadĺžení, naopak, nám dlžili mnohé africké a ázijské krajiny i krajiny RVHP.
§ VI. Horlili sme proti prítomnosti vojsk ZSSR na našom území a radovali sme sa, keď odišli, ale hneď nato sme si sem prizvali armády NATO a sami sme si obliekli uniformy súčinné so Severoatlantickým paktom, voči ktorému bojovali naši otcovia a my mnohí sme stáli voči ich vojskám na stráži na hraniciach Československa. Dnes sme odovzdali všetky obranné zbrane východnému susedovi (ale nie Rusku…) a máme tu dve americké stíhačky plus tritisíc po zuby ozbrojených NATO vojakov, ktorí u nás každoročne rotujú (dnes sú tu Španieli i keď im doma zateká na námestia a ulice Valencie)
nuž, otče, mamo, babka, dedko, je vlastne dobre, že ste sa tohoto nedožili…aj my dnes starší dôchodcovia máme čo robiť, aby sme sa s týmto všetkým vyrovnali…
ešte v júni tohto roku publicista zaoberajúci sa pôdou a poľnohospodárstvom na Slovensku Jozef Sedlák napísal:
„Ak to ďalej takto pôjde, prídeme do konca tohto storočia o najprodukčnejšie pôdy. Hovorí sa, že národ, ktorý nemá pôdu, nemá budúcnosť“