V tomto blogu sa zamyslím už ako 69-ročný starešina nad tým, čo sme na Slovensku spoločensky a hospodársky za 34 rokov od novembrového prevratu v ČSSR dosiahli. A kam sme to teda dospeli. Píše Ing.Peter Zajac-Vanka (1955) pre komunitu národohospodárov Slovenska.

štátny rozpočet republiky ČSSR na rok 1989 môže byť už iba „ružovým snom“ súčasníkov roku 2024

Príjmy zo socialistického hospodárstva tvorili 99% príjmu do štátneho rozpočtu, pretože vlastníctvo výrobných prostriedkov bolo celospoločenské, teda štátne. Boli to teda príjmy z vlastníctva národného hospodárstva republiky a všetky išli do štátneho rozpočtu!

Tak takýto štátny rozpočet republiky môže byť už iba ružovým snom: V Zbierke zákonov ČSSR vyšiel ako ZÁKON štátny rozpočet na rok 1989 ako vyrovnaný rozpočet federácie a to v príjmoch zo socialistického hospodárstva vo výške 223 miliárd Kčs a vo výdavkoch vo výške 223 miliárd Kčs. Prepočítavajme si historicky Kčs na Eur či Kč, ale po 35 rokoch je to už jednotka teda jedna ku jednej. Nebolo žiadne zadĺženie okrem komerčného schodku do 12-mesačných lehôt splatnosti komerčných úverov, mali sme vlastné bankovníctvo, menu a bankové/menové zlato v trezoroch Štátnej banky československej a mena bola krytá zlatom a prácou ľudu Československa…no, a čo máme teraz?

Príjmy zo socialistického hospodárstva tvorili 99% príjmu do štátneho rozpočtu, pretože vlastníctvo výrobných prostriedkov bolo celospoločenské, teda štátne. Tie dane od obyvateľstva a poplatky vo výške 88 miliónov Kčs tvorili zlomok príjmov. A nezabúdajme, že ešte boli republikové rozpočty Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky a tam boli aj tie výdavky na sociálne zabezpečenie a spoločenskú spotrebu obyvateľstva. Vy to neviete? Žili ste na inej planéte?

ČO SA STALO?

Prehrali sme vojnu?…nuž asi áno, tú „studenú vojnu“, kde nás Gorbačov a Sovieti obetovali Západu.

Museli sme si tak zdevastovať ekonomiku?…nemuseli, ale do popredia sa vysunuli disidenti a snaživí prevracači kabátov, ekonomiku určovali teoretici – bývalí pracovníci Prognostického ústavu V.Klaus, V.Dlouhý, V.Komárek a M.Zeman. Na kolokviu v Kolodějích u Prahy nám ešte K.Gailbraith, americký ekonóm, radil zachovať si národné hospodárstvo a prejsť len inštitucionálnym doplnením na trhovú ekonomiku. Ale od júla 1990 sa presadil Klausova „šoková terapia“ zbúrania socialistickej ekonomiky a potom nasledovali roky, v ktorých sa kradlo, privatizovalo (áno, robili sme si to sami!), a nespokojnosť Slovenska vyústila v rozpad republiky. Ani v Slovenskej republike sa však nepodarilo vybudovať silnú „kapitálotvornú vrstvu“ kedže nadobudli majetok, najmä výrobný, lacno – a tak postupne ochotne predali výrobu zahraničným investorom, takisto štát po d vedením pravicových vlád rozpredal kľúčové priemyselné odvetvia a banky a stále za neustáleho sa zadlžovania. Nastali roky, keď po vstupe do Európskej únie a strate meny v eurozóne sme už len riešili zadlžovanie a dlh verejnej správy. Pretože na štátny rozpočet sa už skladajú iba občania svojimi daňami.

Buďme realisti a pýtajme sa, ako sme na tom dnes:

Máme príjmy do štátneho rozpočtu 23 688 646 000 eur v 2024, vyberané z daní a pritom odhad objemu hrubého domáceho produktu (HDP) je 124,6 miliardy eur v 2024, HDP je ukazovateľ „úspešnosti“ vo výkonnosti ekonomiky krajiny, ale je to evidenčné štatistické číslo, nie sú to skutočné peniaze použiteľné štátom.

POMER 23,7 miliardy eur skutočných peňazí : 124,6 odhadnutých miliárd eur HDP (hrubý domáci produkt) podľa štatisticky vykázaných financií podľa objemu hodnôt vytváraných na Slovensku

A konsolidácia na 2025 vo výške 2, 7 miliardy Eur sa musí vraj robiť z percent toho fiktívneho objemu HDP, nie zo skutočného rozpočtu SR

Máme príjmy do štátneho rozpočtu vo výške 23 688 646 000 eur a výdavky zo štátneho rozpočtu vo výške 31 363 983 000 eur a teda štátny rozpočet je deficitný vo výške 7 675 337 000 eur. Neuveriteľné „diery“…

…osudovým problémom hospodárenia Slovenskej republiky je fakt neexistencie silného štátneho vlastníctva produkcie (kedysi sme to pomenúvali ako vlastníctvo výrobných prostriedkov), cez ktoré by do štátneho rozpočtu tiekli na príjme státisíce z príjmu predaja produkcie…naše vlády musia žmýkať daňami vlastné obyvateľstvo a to napriek tomu, že produkcia a výnosy cudzím investorom ročne vynášajú určite aj viac ako len tých 124,6 miliárd eur. Stali sme sa kolóniou…

stovky areálov „hnedých pásiem“ po zaniknutej výrobe…ruiny uprostred hlavného mesta – skelet OD Dunaj, skelet OD Ružinov…atď

AKO SME NA TOM MY DNES?

My starší smútime, že sme stratili silnú spoločnú republiku. Ale vieme aj, aké sme mali národné hospodárstvo a sme v šoku, že sme sa ocitli akoby v hospodárskej a sociálnej kolónii, kde sme na periférii záujmu, centrálu v Bruseli zaujímame iba ak neplníme jej príkazy.

Ako napísal do blogu René Pavlík v HS 3.10.2024, „…Hrozí však dráma. Dráma v podobe straty zvrchovanosti štátu. Už tridsať rokov „naši (ne)zodpovední“ odovzdávajú kompetencie kde komu, najčastejšie nevoleným orgánom EU. Od pekného spevu (voľný pohyb osôb a voľný pohyb kapitálu) už únia zmenila melódiu. Odzbrojila štát, rozhoduje o zdravotnej politike, riadi výstavbu, zasahuje do školstva aj do výkladu histórie. Používa silné nástroje. Skorumpovala politikov vo svojom nevládnom parlamente, svedomitým hľadaním nachádza stúpencov globálnej vlády, do rozhodujúcich pozícií menuje úplatné, najmä však vydierateľné osoby (skoro som napísal osobnosti).„

Unikátnym príkladom je tohtoročné snaženie vlády dvoch sociálnych demokracií a jednej národnej strany, kde minister financií SR hľadá a navrhuje a vláda i parlament nakoniec schvaľujú tzv.konsolidačný balíček vo výške 2,7 miliardy Eur, ktoré ide vláda vyžmýkať od obyvateľstva a firiem, pričom je to živná pôda pre parlamentnú opozíciu kritizovať ich, ale faktom je, že nespokojní sme všetci. Ako keby bolo PRÁVE v roku 2024 nutné šetriť či splácať dlh, ktorý je iba tzv.maastrichtským kritériom a nie skutočným splácaním skutočného dlhu vo výške 68 miliárd Eur. Ako keby sa to nedalo inak, napríklad „ušetrením“ nákladov na zbrojenie, stopnutím nákupov stíhačiek, tankov, obrnených vozidiel, stopnutím nákupu domácich húfnic…a čo, ideme azda po boku Ukrajiny na donbaský front že tak zbrojíme? Ilustračne to potom vidím tak ako na fotografii: Minister „vojny“ obrany SR Kaliňák a premiér R.Fico sa ani len nedotknú tých cca 2,5 miliardy výdavkov na zbrojenie v 2025 v kapitolách štát.rozpočtu, ale zato schválili konsolidačný balík, ktorý sa dotkne každého obyvateľa Slovenska zvýšením daní a najmä DPH…

A my? Mládež vychovaná masmédiami a oblbovačkami 34 rokov, je spokojná…

možno budem pokračovať, zatiaľ som len znechutený…lebo:

ešte stále nie sme ako spoločnosť úplne chudobní, ale skokovo sa k tomu blížime!