ilustračne: sú to iné spoločenské „triedy“ už nie masové a podľa charakteristiky marxizmu-leninizmu, ale objavili sa ako individuá so spoločnými znakmi a ovplyvňujúce dianie v hospodárskych organizáciách i v štátnej správe
3.4.1. Trieda samosprávnych spoločenských vlastníkov
V politicko-ekonomickej štúdii Postkapitalistická spoločnosť si Peter F.Drucker všimol,
že s nástupom vedomostí ako nového výrobného faktora a ekonomického zdroja v 21.storočí vznikajú ešte neuvedomelé nové spoločenské triedy.
Je sice faktom, že nástup neoliberalizmu v globálnej ekonomike v praxi potlačil v spoločenskom a politickom vnímaní také pojmy ako sú spoločenské triedy, triedny zápas, príslušnosť k spoločenskej triede, a to až natoľko, že ani samotné skupiny v ekonomickom systéme nepociťovali zvlášť potrebu politicky sa organizovať ako príslušníci k určitej spoločenskej triede.
Napríklad Jiří Dolejš, bývalý vedecký pracovník Ústavu prognózovania ČR a dnes ľavicový politik, tvrdí, že použitie rôznych kritérií spoločenského statusu je len iný spôsob vedenia analytického rezu naprieč spoločnosťou, kde dominujú kritériá z profesnej oblasti i kritériá sociálnej sebaidentifikácie(73):“
Klasická teória historickej úlohy robotníckej triedy je v súčasnosti do istej miery objektívne modifikovaná. Súvisí to so zmenami charakteru práce a s úbytkom klasického priemyselného robotníctva známeho z dôb klasikov, ako aj jeho sociálnou fragmentáciou. Súvisí to i s väčšou, mnohonásobnou sprostredkovanosťou takzvanej triednosti. Výrazné začínajú byť znaky takzvaného vedomostného proletariátu ( v češtine znalostného, odborne kognitariátu), pre ktorý sa ešte len otvára perspektíva novej triedy. triedy samosprávnych spoločenských vlastníkov,vychádzajúcej z dnes už zreteľnej tendencie rozvoja ekonomickej demokracie (prejavujúcej sa v najvyspelejších krajinách v tzv. postkapitalistických prvkoch). Ale aj pre túto triedu platí, že na scéne dejín nevystupuje ako určitá kolektívna postava s jednotnou objektívnou identitou, ale že má zložité štrukturálne charakteristiky a zďaleka neplní nejakú integrujúcu funkciu v spoločnosti.“
„trieda“ pracovníkov disponujúcich vedomosťami (knowledge workers), „trieda“ obslužných pracovníkov (service workers)
Potešujúce je, že tento názor aktívneho ľavicového politika prakticky presne zodpovedá Druckerovmu členeniu pracovníkov (workers) na triedu pracovníkov disponujúcich vedomosťami (knowledge workers), u ktorých vedomie vlastníctva výrobného prostriedku vedomostí ešte nedosiahlo trend ku sebaidentifikácii ako triedy, ba naopak profesne sa ešte člení na manažérov alokujúcich vedomosti v organizácii podľa požiadaviek na výkonnosť
(knowledge managers, CKO), na vedcov, technológov, ktorí tvoria a konštruujú vedomosti, na učiteľov a lektorov, ktorí vyvolávajú, učia a sprostredkúvajú vedomosti. Podľa Druckera používaním vedomostí vo svojej profesii sa aj Taylorov manuálny robotník ( pracovná štúdia F.W.Taylora o robotníkovi Schmidtovi prehadzujúcom piesok) postupne výcvikom môže meniť z manuálneho robotníka na kvalifikovaného špecialistu vo svojej profesii, na profesiu priemyselného inžiniera.
Keďže profesijnú diferenciáciu v tejto oblasti ešte nikto komplexne nepodchytil, prevzal som počas svojej praxe do svojho vzdelávacieho programu z Druckerovho diela definíciu pracovníka disponujúceho vedomosťami(74) a proces úspešnej identifikácie, stotožnenia sa ako vedomostného pracovníka schopného sproduktívňovať svoje vedomosti v organizácii (s charakteristikami ako: „ organizuje si svoju prácu sám“, „ programuje svoju pracovnú úlohu“, „pýta sa, kam patrí, čo je jeho prínosom na pracovisku“ „preberá zodpovednosť za svoju prácu a za vytvárané pracovné vzťahy“, „riadi svoj rozvoj“, neustále sa vzdeláva“, „je zodpovedný za druhú polovicu svojho života“).
A v súlade s Druckerovým dielom môžem z praxe trénera v zručnostiach a vedomostiach v mnohých firmách potvrdiť, že do triedy obslužných pracovníkov (service workers) paradoxne nepatria vyslovene nezruční a manuálne pri pomocných prácach využívaní robotníci, za ktorých sa často ortodoxní ľavičiari urážajú, že z nich niekto chce vytvoriť „sluhov“. Sem patria pracovníci, ktorí z nejakého dôvodu ( historicky, kvôli sociálnym problémom, z nedostatku času či príležitostí, často len pre nedostatok financií) nemali možnosť získať vedomosti a/alebo nie sú nadaní (nemajú talent) sa učiť a schopnosti získavať a tvoriť vedomosti. Títo pracovníci však pracujú na svojich pracoviskách a plnia svoje pracovné úlohy na základe inštrukcií a na základe výcviku tak, ako keby ovládali dané vedomosti, teda v žiadnom prípade nejde o „sluhov“- sú to často rutinné práce, ktoré doteraz neboli z dôvodu pracovného postupu zmechanizované a zautomatizované.
3.4.2. Dôsledky teórie o triede v spoločnosti pod vplyvom súčasnej globálnej situácie
Ani P.F.Drucker však nemohol predvídať všetko. Nakoniec, on tiež skonštatoval, že v priebehu druhej dekády 21.storočia sa svet zásadne zmení a táto zmena nebude dokončená pred rokom 2020. Zaregistrovali to už viacerí a najvýznamnejší prielom do spoločenských zmien mi pomohol pochopiť český sociológ, profesor Jan Keller. Vo svojej knihe „Soumrak sociálního státu“ definuje totiž podľa marxistickej analýzy tri znaky spoločenskej triedy.
Marxisti stále dokladajú podľa týchto znakov, že ide o proletariát, avšak v realite druhej dekády 21.storočia sa vplyvom silného tlaku globalizácie a hlbokej, už nielen ekonomickej krízy globálneho hospodárskeho systému proletariát „prekarizoval“, teda je spoločensky vytlačený z politického a značne už i z ekonomického života.
Tu chcem však analyzovať posun spoločenského zmýšľania, ktorý unikol politológom i politikom a iba živelne sa zatiaľ jednotlivé spoločnosti v národných štátoch učia, čo sa vlastne stalo.Tými tromi znakmi charakterizujúcimi politickú triedu zo sociologického hľadiska totiž sú: masovosť( doplnená uvedomovaním si svojbytnosti) – spoločný osud (teda rovnaká sociálna situácia a perspektiva společného osudu v budúcnosti) – pocit spolunáležania k rovnakému svetu (kultúrnym a sociálnym hodnotám).
odkazy
(73)Dolejš: Levice mezi minulostí a budoucnosti, str.22,
(74)Drucker – Výzvy manažmentu pro 21.století,str.155-177,
