V KAPITOLE 1.3. Model ekonomickej teórie „v kocke“ uvádzam podmienky, za akých podľa D.Schweickarta bude schopné implementovať model ekonomickej demokracie do praxe. Lenže pri štúdiu a mojou vlastnou oponentúrou ekonomickej demokracie som dospel k názoru, že aj tento ucelený model ekonomickej teórie už je potrebné korigovať. Tu to uvádzam v knihe v kapitole 1.4. a 1.5.
k ilustračnému obrázku: Obálka s fotografiou dodnes v roku 2025 ladom chradnúceho strojárskeho závodu v Rimavskej Sobote, ktorý poslúžil ako „cover“ knihy Coopindustria – tu je názorne vidno, aké katastrofy nastanú, ak sa výrobné sily a výrobné vzťahy nedokážu zosúladiť: táto strojárska fabrika napriek toľkému volaniu po zainvestovaní chradne ako ruina, pretože výrobné vlastnícke vzťahy sú v rozpore s výrobnými silami…
Príčinou nutných korektúr bude neustále turbulentnejší vývoj globálnej ekonomiky a vzájomné prepletanie sa sociálnych, ekonomických, ekologických i civilizačných problémov od lokálnej až po globálnu úroveň.
Veď prvá konferencia k ekonomickej demokracii sa konala na Slovensku a v ČR v apríli 2011 a v novembri 2011. Teoretické diela vychádzali v období rokov 2012 – 2013, ale globálne ekonomické i geopolitické udalosti posúvali náhľad na koncept ekonomickej demokracie veľmi rýchlo vpred.
Denne pribúdajú nové udalosti, pri ktorých sa ekonomická aj spoločenská realita vyvíjajú ďalej. Udalosti vo svete sa rozbiehajú tak rýchlo, že ekonómovia i politici sú postavení pred skutočnosť okamžite zareagovať na zmenenú situáciu vo svete a v spoločnosti a v tej chvíli potrebujú mať vedomostný repertoár a nejakú ucelenú koncepciu o tom, ako sa vyznať v súčasnom ekonomickom a spoločenskom chaose zanikajúceho globálneho kapitalizmu a uplatniť inú ako liberálnu a kapitalistickú alternatívu ľudskej spoločnosti.
Už v stati Otázky ekonomického modelovania (19) som pôvodné Schweickartovo dielo označil ako výbornú inšpiráciu k tomu, ako konať.
A pre mňa bolo pozitívnym prekvapením, že prišlo z prostredia USA, kde o ekonomickej demokracii písali aj profesor Jaroslav Vaněk, a profesor Jan Švejnar, ktorí spracovali víziu samosprávnej demokratickej ekonomiky, pričomobaja sú emigranti z Československa a mali skúsenosť so socialistickou ekonomikou, čo ich aj viedlo k rozpracovávaniu diel o podnikových samosprávach a samosprávnej, nie centrálne riadenej ekonomike(20) .
Doplnil som však ten model o problematiku vedomostnej ekonomiky a o analýzy, ktoré vo svojej politicko-ekonomickej štúdii Postkapitalistická spoločnosť a vo svojich manažérskych prácach vytvoril takisto Američan, Peter F.Drucker, a zahrnul som do svojich úvah nové prvky, napríklad vedomosti ako nový ekonomický zdroj, nová produktivita na základe informácií a vedomostí, meniace sa pracovné sily, oslabovanie a kríza národného štátu a rozrastajúci sa internacionalizmus, regionalizmus a tribalizmus(21), ktoré medzi sebou v 21.storočí zápasia, definovanie spoločnosti organizácií, kde by sa podniky a firmy mali postupne meniť na spoločenstvá ľudí, ale i spontánny a zatiaľ nezaznamenaný vývoj pracovných vzťahov, ktoré priniesli prakticky rozklad a zmenšovanie sociálnej triedy zvanej proletariát, pričom charakter práce u robotníkov i zamestnancov, teda námezdná práca, sa nemení. Schweickart nezahrnul silnejúce oslabovanie a rozpad strednej triedy od deväťdesiatych rokov, pričom nepozorovane podľa nových trendov vznikajú nové spoločenské skupiny ešte nesformované do tried, ale predsa len Druckerom pomenované ako „trieda pracovníkov, disponujúcich vedomosťami (knowledge workers)“ a „trieda obslužných pracovníkov (service workers“) a ním definované ekonomická a sociálna výzva pre tieto triedy vznikajúce v postkapitalistickej spoločnosti(22).
Medzitým sa však udialo niečo nečakané – svet sa posunul od hrozby kapitalistického zániku až ku hrozbe totálnej globalizácie vyplývajúcej z obnovenej „studenej vojny“ medzi predstaviteľmi Európskej Únie a USA voči Ruskej federácii, ktorá je však dnes rovnako ako agresori kapitalistickou veľmocou. Krajiny Európskej Únie medzitým prežili od roku 2014 nečakané udalosti od prílivu migrantov, vierolomnosti predstaviteľov administratívy EÚ až po doslova „vojnu s terorizmom“ priamo v uliciach Paríža, Londýna, Bruselu, Berlína…a proces sebauvedomenia sa nakoniec prejavuje viac u prostých ľudí, u obyvateľov Slovenska, než u ich politických elít a inteligencie….
ODKAZY
(19) Otázky ekon.modelovania..1.1.3.Príčiny ťažkostí pri modelovaní,str.106-107,
(20)Schweickart-Po kapitalizme ekon.demokracia, záverečná poznámka, str.21,
(21)Otázky ekon.modelovania…,str.107,
(22)Drucker,Postkap.spoločnosť, Prechod ku spoloč. vedomostí, str.14-15
1.5. Problémy, s ktorými si by sa model musel vyrovnať
Model, ktorý popisujem v kapitole 1.3. knihy, je živý a môže sa veľmi rýchlo meniť na základe zmien v technológiách a sociálnych pomeroch i environmentálnom prostredí Zeme. Samozrejme, pri zachovaní tých troch principiálych čŕt.
Máme historické skúsenosti z prechodu od feudálneho spoločensko-ekonomického systému na kapitalistický, bolestivé skúsenosti z prechodu od kapitalistického systému výroby k socialistickému zospoločenšteniu výrobných prostriedkov v rokoch 1945 – 1989, ako aj z reštaurácie kapitalizmu v nových globálnych podmienkach po roku 1990 (24).
Použijem teraz marxistický rámec pre pomenovanie rizík, pretože je zrozumiteľnejší: Vieme, že rozvíjajúce sa výrobné sily, ktoré si vyžadujú zmenu vo výrobných vzťahoch, nebudú zosúladené do efektívneho ekonomického systému ani automaticky, ani bez konfliktov.
Výrobné sily – Výrobné vzťahy
Výrobné sily (25), teda výrobné prostriedky – nástroje výroby, výrobné technológie, suroviny, priestory, ako aj pracovná sila, teda produktívna schopnosť produkujúcich aktérov výroby, z ktorej sa časť vyčlenila vo forme vedenia, vedomostí, zásadne menia charakter výrobných faktorov, objavujú sa nové technológie a vytvárajú nové ekonomické zdroje.
Výrobné vzťahy(26) sú vlastnícke vzťahy osôb nad výrobnými silami – teda výrobnými prostriedkami a pracovnou silou. Pod vlastníctvom nejde len o právne vlastníctvo, ale skôr o vzťahy účinnej kontroly. Predovšetkým účinná kontrola nad vlastníctvom si vyžaduje zmenu vo výrobných vzťahoch (kontrola finančného virtuálneho kapitálu, zrušenie súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, vytvorenie právneho rámca pre zospoločenštenie výrobných prostriedkov, redefiníciu vlastníckeho práva a funkcií peňazí).
O tom, ako sa analyticky prejavujú vlastnícke vzťahy za kapitalizmu a ako sú posunuté v prípade modelu ekonomickej demokracie, píšem v „Coopindustrii“ v kapitole 8. – nielen rozborom vlastníckych práv od exilového ekonóma V. Holešovského(27), ale i praktickým názorným príkladom vo výrobnom podniku.(28)
Objavujú sa nové spoločenské triedy so vzťahom k vlastníctvu nových výrobných prostriedkov a zanikajú, alebo sa menia na parazitujúce, staré spoločenské triedy. Preto bolo potrebné odborne a vedecky analyzovať, pomenovať a potom redefinovať výrobné sily a výrobné vzťahy a uviesť ich do funkčného systému v rovnováhe, ktorá bude prinášať ľudstvu pokrok bez ohľadu na ideové a svetonázorové presvedčenie politikov, ktorí budú vládnuť spoločnosti.
Treba sa vedecko-výskumne zamerať na tieto vlastné skúsenosti. Pretože v inom prípade to už môže byť ekonomický model nejakej inej kultúry, nejakých iných ideológií, či vymyslenej konštrukcie, nám ale cudzej, napríklad ako sú dnes propagované sústavy robotického výrobného systému a pasívneho ľudského konzumného spoločenstva, kde vraj roboty a informačné technológie už budú rozhodovať za nás, za ľudstvo, povedzme rozrastajúceho sa po galaxiách. Ale v serióznej práci ekonóma súčasnosti by som sa nechcel dostať tak ďaleko a avanturisticky, aby som niekedy propagoval americký „Projekt Venus“ J.Fresca, ktorý tak očividne pripomína varovné dielo science-fiction, film z roku 1976 „Loganov útek“, popisujúci svet v roku 2272, alebo akým je izolovaný ekonomický nástroj nepodmieneného základného príjmu pri vytlačení obyvateľstva z produkčných procesov nástupom tzv. INDUSTRIE 4.0. Revolúcie.
ODKAZY
(25),(26),Dinuš – Marx a spoločen.zmeny po 1989,str.116,
(27)Hlavou proti vetru – M.Polák,Majetok je moc, str.298,
(28) Coopindustria,kap.8…vlastníctvo,kto sú úspeš.aktéri,obr.20,Vlastníctvo podľa kapitalizmu – V.Holešovský, obr.21, str.65-66,
