Z KAPITOLY 2. Iné makroekonomické a mikroekonomické ukazovatele
V makroekonomike sveta je ešte i dnes v podmienkach globalizovanej ekonomiky a hegemónie transnacionálnych finančných korporácií základným kritériom úspešnosti národného štátu ukazovateľ HDP (hrubý domáci produkt) a príjem krajiny či výdavky krajiny za jeden fiškálny rok.
Už týmto tvrdením sa odhaľuje, ako zdeformované sú kritériá úspešnosti ekonomík jednotlivých štátov, ktoré nemajú pod kontrolou ekonomické dianie najmä v našich stredoeurópskych krajinách. Ak teda vysvetľujem možnosti praktického uplatnenia systému ekonomickej demokracie, budú tieto ukazovatele potrebné či identické v systéme ekonomickej demokracie?
Doterajšie konštruovanie týchto kritérií prebieha ako prioritné kapitálové oceňovanie výnosnosti súkromných investícií, ktoré potrebujú pre rast týchto investícií v danej krajine neustále sa zvyšujúcu spotrebu výrobnú i spotrebných tovarov a pôžitkov(53).
Schweickart venuje kritike kapitalizmu ako systému vytvárajúcemu širokú škálu nerovnosti v príjmoch a v bohatstve, vo svojej knihe celú štvrtú a druhú kapitolu(54). Súhrnne možno konštatovať, že príčinou nefunkčnosti makroekonomických kritérií v súčasnosti je nespravodlivé prerozdeľovanie vytváraného bohatstva. Aj v krajinách s najvyšším rastom HDP rastie nezamestnanosť, zapríčinená nerovnováhou medzi výrobnými silami a výrobnými vzťahmi. Od Pikettyho vydania jeho diela už je oficiálne definovaná situácia s obrovskou nerovnosťou v rozdeľovaní príjmu, a to ako v mzdách tak i v dôchodkoch.
Pri produkcii už dve dekády za sebou prebieha intenzívne uvoľňovanie pracovnej sily, pretože je nahradzovaná výkonnejšími technológiami, zvýšenou produktivitou výroby, pričom rastie hrozivo kvantitatívne nielen armáda nezamestnaných, ale i množstvo ľudí od začiatku možného aktívneho hospodárskeho života nezapojeného do zamestnávania. A to nielen kvôli deformovanej štruktúre práce (hrozivo rastie nezamestnanosť vzdelaných mladých absolventov škôl, hrozivo rastie počet chronicky nezamestnaných, ktorí stratili svoju prácu a nikdy viac žiadnu ďalšiu nenašli, rastie nezamestnanosť v nemanuálnych prácach, atď), ale i pre nasýtenosť pracovníkmi v terciálnom sektore služieb, dokonca i kvartérnom sektore informácií.
Najnovší vývoj z praxe ukazuje, že nielen nadnárodné korporácie, ale aj podniky operujúce v regióne či lokálne uvoľňujú kapitál, tento proces uvoľňovania kapitálu prebieha v tichej štrukturálnej revolúcii zbavovaním sa nákladných výrobných prostriedkov, budov, zariadení, pozemkov, ktoré neprinášajú rýchlu návratnosť a zisk, v prospech virtuálne pôsobiaceho kapitálu, teda nehmotných finančných aktív virtuálnej ekonomiky i informačného a intelektuálneho kapitálu ( využívanie rôznych práv a nehmotných procesov – viď komunikačné firmy, oblasť IT, telekomunikační operátori, finančné korporácie, atď.)
Môžeme teda konštatovať, že rast HDP je prerozdeľovaný vysoko nespravodlivo (za existencie liberálneho ekonomického systému s minimalizovaním odvodových a daňových povinností) a z rastu HDP vlastne región ani krajina nemá potrebný rozvojový impulz. Čoraz viac sa otvárajú pomyslené „nožnice“ na diagrame bohatých a chudobných, viď diagram nerovnosti domácností USA, popísaný Schweickartom v kap.IV.Kapitalizmus a jeho zlé stránky(55).
Problému rastu a rozvoja sa však Schweickart venuje viac v súvislosti so spotrebou a ekologickými aspektmi. „Musíme rozlišovať medzi rastom a rozvojom. Rast znamená prírastok spotreby meraný štandardami HDP. Rozvoj predstavuje racionálny pohyb vpred smerom k trvalo udržateľnej budúcnosti(56). “Súvislosť so spotrebou a jej vzťahom k environmentálnym dôsledkom je síce pochopiteľná, pretože kapitalizmus potrebuje pre svoj neustály rast zvyšovanie spotreby, ale ako ekonómovia predsa dokážeme ovplyvniť štruktúru dopytu, ktorý tú spotrebu vyvoláva.
Ale predovšetkým vieme z analýz, že
rast zásluhou nespravodlivého prerozdeľovania bohatstva sa míňa účinkom a nespôsobuje spoločenský rozvoj,
pričom sa ekonomický rast hrubo deformuje iba v prospech návratnosti súkromných investícií.
Odkazy:
(53) Zborník Svet v bode obratu: stať Otázky ekon.modelovania.., Aké makroekon.ukazovatele, č.2,str.117,
(54)Schweickart-Ekonomická demokracia – po kapitalizme. IV.kap.Kapitalizmus a jeho zlé stránky str.111, Kap.II – Argumentácia obhajcov kapitalizmu, str.51-70,
(55) )Schweickart-Ekonomická demokracia – po kapitalizme, str.112 – Nerovnosť, obr.4.1.,
(56 Schweickart-Ekonomická demokracia – po kapitalizme), str.141,
