Nech už príde, čo má príať na Slovensko, v našej spoločnej histórii v Československu zostane nielen v pamäti generácií, že sme mali neuveriteľné národné hospodárstvo, tak komplexné, rozvinuté, že do týchto neistých čias rozpadu globálnej ekonomiky sveta a vzniku multipolárnej geopolitickej situácie by sa veľmi, veľmi „zišlo“.Vertikálne a horizontálne produkčné štruktúry sa dopĺňali a spoluhrali dnešným pohľadom, výstup z jedného odvetvia bol vstupom pre druhé odvetvie, pre celok finančných tokov v národnom hospodárstve to bolo dôležité. Ale oceniť to vieme až z odstupu rokov, keď už vidíme, ako sme si to nechali rozvaliť. Ale ako to dosiahnúť, aby to znova tak fungovalo ak je všetko preč?! Mám zákernú extrémistickú otázku: Naozaj „je všetko preč?“. Nekládol si Václav Klaus tú istú otázku, keď „asanoval“ československú ekonomiku v roku 1990 a rušil národohospodársky komplex Československa „šokovou terapiou“ po lete 1990, už ako nový minister financií vlády ČSFR a „šedá eminencia“ politikov poza chrbát prezidenta Havla? Nezneli vtedy nostalgické vety „z rozbitého vajíčka nové vajce neurobíš?“ Neboli náreky, ako vraj vrátiť v reštitúciách majetky, ak už neexistujú? Skúsme to načrtnúť, ako by šlo to národné hospodárstvo znova oživiť: Píše Ing.Peter Zajac-Vanka, leto 2023, ako odkaz pre nejakú rozumnú vládu vzišlú z volieb 1.októbra 2023. Dnes, 22.7.2023
chce to premýšľať
Intermezzo z našej ekonomickej histórie
Oproti tomu: kto ešte dnes vie, ako vyzeral komplexný národohospodársky celok ČSSR a systém ekonomických výrobných celkov v Československu? Kto vie, ako boli riadené priemyselné a poľnohospodárske rezorty, ako sa členili na odborové a úsekové oblasti ekonomiky s horizontálnym a vertikálnym usporiadaním, akým vývojom prechádzala organizačná a výrobná sféra, že sme tu mali výrobno-hospodárske jednotky (VHJ), krajské, okresné poľnohospodárske správy, JRD (Jednotné roľnícke družstvá) a štátne majetky, že sme mali odborové podniky, ale v rámci zdokonaľovania riadenia i výrobné podniky trustového a koncernového charakteru, že národné podniky až po poslednej reforme 1988 boli transformované na štátne podniky, že existovali vedecko-výskumné ústavy samostatne i v rámci odborových VHJ a robili významný aplikovaný výskum? Že i pri zavedení štátneho monopolu devízového a zahraničného obchodu tu boli výsadné spoločnosti zahraničného obchodu vo forme akciových spoločností navonok, ale so 100-percentnou účasťou štátu (účastinármi pritom boli priamo samotné výrobné podniky) vo vlastníckej štruktúre vo vnútri čs.priestoru, ale i družstevné podniky, obchodné siete ako Jednota, ale i Zdroj, reštauračné služby RaJ, sieť obchodných domov PRIOR, Otex, … keď „vďaka“ retro filmom vraj každý pozná iba TUZEX?
Ale predovšetkým, že to boli všetko výrobné systémy národohospodárskeho komplexu ČSSR, ktoré vo vlastníctve štátu, maximálne v družstevnom vlastníctve, obhospodarovali a vytvárali EKONOMICKÉ ZDROJE rozšírenej reprodukcie, teda odvádzali v prerozdeľovacom procese do štátneho rozpočtu obrovské sumy financií a dokonca dokázali napĺňať i vlastné podnikové fondy spoločenskej spotreby, teda fondy určené pre zamestnancov daného podniku a ich príbuzných!
Takže keď spravíme revíziu majetkových presunov aspoň na Slovensku po roku 1990, odrazu zistíme, že jeden „génius“ to už raz urobil – a národy uverili, že z toho procesu zbohatnú – bola to Kupónová privatizácia a neskôr II. vlna a III. vlna a Veľké privatizačné fondy, ktoré vlastnili akcie akcionárov z kupónovej privatizácie.
Relácia Klubu národohospodárov Slovenska v Slobodnom vysielači B.Bystrica dňa 5.12.2017: https://hearthis.at/slobodnyvysielac/klub-narodohospodarov-07-2017-12-05/
„MAJETKOVÝ „REVERZ“ môže odpovedať na otázku, ako vrátiť sprivatizovaný majetok štátu do rúk skutočného ľudu, teda ako z neho opäť urobiť celonárodný majetok.
Vrátenie národného majetku občanom Slovenska: myšlienka sa pýta, prečo nepoužiť vládny šek ako kompenzáciu pre privatizérov, oligarchov a súčasných vlastníkov pôvodného národného majetku?
MAJETKOVÝ „REVERZ“ vlastníctva výrobných prostriedkov z privatizácie a z privlastňovania národného majetku po 1990 uskutočnený právne a referendom, teda právne a politicky veľmi pokojne, prinesie na Slovensko zdroje finančné i výrobné, ktoré chýbajú od čias „veľkej rozkrádačky“ po 1990 Nie „šmahom ruky“, ale právnym postupom sa dá tok financií „otočiť“ tak aby tiekol nazad k dispozícii slovenskému národnému hospodárstvu. Ak by išlo iba o tie oficiálne dve miliardy EUR, ktoré ročne unikali zo Slovenska v roku 2017,, i to je dosť…ale spolu s kapitálovým ocenením majetku to môžu byť tisícky miliárd a Slovensko a jeho ľud sa odrazu stanú bohatou krajinou a bohatým obyvateľstvom, kde žabomyšie spory o výplatu za nočnú prácu či o promile zvýšenia dôchodkov, alebo o tisíceurové navýšenie poslaneckého platu budú smiešnosťou záležitosťou. Reláciou sprevádza Ing. Peter Zajac-Vanka
Aspoň stručný náčrt majetkového reverzu:
Nezabúdajme, že prešlo veľa rokov a čo ekonomický rok, to možné vlastnícke zmeny, ale i organizačné premeny, transformácie a často i zánik. Ale väčšina zaniknuvších hospodárskych subjektov má svoje následnícke právnické osoby. Často sa zmenili názvy a majitelia, ale výroba zostala a beží pre súkromný biznis.
Áno, v Ústave SR sme idiotsky prevzali z prepracovanej Ústavy ČSFR ( po 1990), že právo na majetok je ľudské právo. Ale nepridal sa k tomu podmienečný text, že vlastník má ZODPOVEDNOSŤ udržiavať a zveľaďovať majetok. Je zodpovedný za konanie s majetkom. A tak prešli roky a majetok bol často prehajdákaný. Chceme vážne nejaké príklady? Čo tak Martimex, Technopol, ale i Slovnaft, Východoslovenské strojárne, Východoslovenské železiarne, Slovenské lodenice Komárno, atď, atď?
Nie, nebude sa trestať, po divokých deväťdesiatych rokoch niekedy už niet koho trestať, mnohí sa stali obeťami vlastného zbohatnutia. Ale dopátrať sa dá, kam sa rozplýval ten pôvodný privatizovaný majetok. Netreba žiadnu retrospektívnu právnu normu. Zlá vlastníci (čo sa nestarali a mali pritom zodpovednosť) jednoducho prídu o svoj majetok ( áno, najtypickejší príklad Štátne kúpele Korytnica…), prepadne v prospech štátu. Ostatní vlastníci dohľadaní podľa záznamov – stratia právo na vlastníctvo takého majetku, samozrejme, neprídu o iné vlastníctvo i keď koristené z toho privatizovaného. Nejde o pomstu. Ide o sfunkčnenie majetku v štátnych rukách. A nech nik nepindá, že už nieto na Slovensku dosť vyspelých, vyštudovaných manažérov, s titulmi MBA i inými odbornými, ktorí nedokážu riadiť veľké priemyselné a obchodné spoločnosti. V rukách vštátu, prirodzene. No a tí, čo stále vo vlastníckom portfóliu vlastnia bývalý privatizovaný majetok národného hospodárstva, dostanú tak ako pri premene súkromných podnikov na národné podniky „odstupné“ – dostanú štátny cenný papier, splatný po dlhom období, keď už bude opäť ich vlastníctvo štátu prinášať vysoký príjem do štátneho rozpočtu. Taká kompenzácia, pri ktorej neprídu o súkromné peniaze a majetok mimo výrobných investícií.
Niekto by povedal, že toto je príliš „mäkké“ riešenie. Isteže, prvý návrh. Záleží od stupňa odporu. Už si nik nespomenie, že aj pri prevzatí fabrík národnými správcami a premene na národné podniky v Československu bola ochota kompenzovať finančne hodnotu majetku pôvodným vlastníkom. Politicky to však Západ nechcel akceptovať…
MAJETKOVÝ „REVERZ“ vlastníctva výrobných prostriedkov z privatizácie a z privlastňovania národného majetku po 1990 uskutočnený právne a referendom, teda právne a politicky veľmi pokojne, prinesie na Slovensko zdroje finančné i výrobné, ktoré chýbajú od čias „veľkej rozkrádačky“ po 1990 Nie „šmahom ruky“, ale právnym postupom sa dá tok financií „otočiť“ tak aby tiekol nazad k dispozícii slovenskému národnému hospodárstvu.
Vieme, že ČSSR k 1.1.1990 „odovzdávalo“ národné hospodárstvo ČSSR len v o výrobnom investičnom majetku v hodnote vyše 5 biliónov Kčs, čiže vyše päťtisíc miliárd Kčs ( dnes neporovnávajte, po 33 rokoch to môže byť kľudne kurz jedna k jednej!
A vieme, že dnes je Slovenská republika zadĺžená na cca 66 miliárd Eur a má ročný schodok štátneho rozpočtu vraj „iba“ 8 miliárd Eur.
A čo ak by prebehol elegantný a „v duchu kapitalizmnu – čiže EXEKÚCIE(!) majetkový reverz aspoň na Slovensku?
spolu s kapitálovým ocenením majetku to môžu byť tisícky miliárd, ktoré sa vrátia do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
pozn. jedného, čo som mu to vyložil:
„To by ľudia na uliciach tancovali!“
