Čo sa stane, ak…úvaha o tom, čo urobíme na Slovensku ak nastane najhorší scenár… Prognóza Ing.Petra Zajaca-Vanku na svet po ukrajinskej vojne (2024-2034). Sú tri varianty, toto je tá Varianta B: Rusi pred bránami Slovenska.
Náčrt z hľadiska ekonomiky a národného hospodárstva
Tak táto varianta bude politicky terajším establišmentom zakázaná. Škoda, v Amerike by ju ovšem uverejnili. Necítim potrebu spisovateľsky popisovať, čo nastane. Tak národohospodársky a ekonomicky treba analyzovať, čo sa v takej situácii dá robiť.
Po 1.: V historickej pamäti Slovákov sa už táto situácia nachádza. Počas 1.svetovej vojny naši zbehovia a zajatci zo Slovenska spolu s Čechmi vytvorili na východnom fronte vojenské československé légie, prvú čs. armádu, ktorá účinne zasahovala do vojenskej situácie v Rusku – boli pánmi Transsibírskej železničnej magistrály, počas 2.svetovej vojny množstvo zbehov a zajatcov vytvorilo Prvý Čs. armádny zbor a ten účinne bojoval aj pri prechode Dukelským priesmykom na Slovensko.Karpatsko-duklianska operácia začala 6.októbra 1944 a trvala dlho. A boli obrovské obete. A nakoniec, Slovenské národné povstanie v auguste 1944 vypuklo ako emotívna i keď pripravovaná akcia slovenského národa vtedy, keď už „Rusi boli na hraniciach“. To som osvetovo využil historickú pamäť Slovákov. Nikto zo slovenského ľudu sa neobával vtedy „Rusov“. A dodnes im vďačíme za oslobodenie od fašizmu. Je to hlboko v našej kultúre a nezmenil to ani august 1968, ani rozpad Sovietskeho Zväzu…
Po 2.: Čo to však urobí s ekonomikou Slovenska? Tak ako keď sa blížil front v rokoch 1944-1945. Tretia Ríša vtedy sťahovala zo Slovenska všetko čo malo nejakú výrobnú i hospodársku cenu. Z pamätí ministra hospodárstva Slovenského štátu Medrického – ešte aj kone z chovu v Topoľčiankach museli evakuovať a skryť pred chtivými hitlerovcami. A to bol minister Medrický, odsúdený za kolaboráciu počas Slovenského štátu. Píše, že bránili tomu veľkému rabovaniu, ale zo Slovenska odchádzali denne vlaky naložené strojmi, zariadeniami a materiálom zo slovenských fabrík. A aj cennosti a zlato.
Nepochybujem, že ak by teraz boli „Rusi pred bránami“, to isté by robil zahraničný globálny kapitál na Slovensku : evakuoval by výrobu i investičné statky zo Slovenska preč. Vtedy sa hitlerovci pokúsili habať aj slovenské zlato, dnes je slovenské štátne zlato „bezpečne uložené“ v Bank of England vraj mimo EÚ. V Londýne, žiaľ, slúži ako zábezpeka pre náš štátny dlh svetovým finančným ústavom. Zhabali nám ho dávno.
Nepochybujem, že ak by teraz boli „Rusi pred bránami“, také isté rabovanie a sťahovanie kapitálu zo Slovenska by robil zahraničný globálny kapitál na Slovensku .
Po 3.: A opäť, po prechode frontu vytvorené Revolučné národné výbory organizovali na oslobodených územiach aj hospodársky život. Obnovovali výrobu, po skončení vojny na základe Benešových dektrétov dosadzovali národných správcov, obnovili telefonické spojenia a začali organizovať obchod. Ľudia mali plné ruky práce – okolo seba, na obecnom, opravovať ( cesty, mosty, železnice) i na poli a vo fabrikách. Znovu začali platiť korunami.
Dnes by bolo opäť nutné obnovovať infraštruktúru, dávať dokopy rokmi rozbité národné hospodárstvo. A eurom by sa asi rýchlo prestalo platiť.
Kto teda bude organizátor hospodárskeho života – opäť obce, samospráva obcí a miest, verejná samospráva. Veríte, že sa nejaký „Beneš“ medzi našimi politikmi nájde? Ja nie.
A znova sa prirodzene rozvinú prvky ekonomickej demokracie: založia si obce zamestnanecké samosprávy, vytvoria verejné bankovníctvo ( predpokladám znovu, že bankomaty prestanú fungovať a internet nebude prevádzkovať internetbanking, ak tu vôbec nejaké banky zostanú a neevakuujú sa. Takisto skôr verejná samospráva zabezpečí prepravnú a zásobovaciu logistiku, férové trhy, kde namiesto potravín z celej Európy začnú na trhoch ponúkať klasické slovenské poľnohospodárske výrobky, chlieb, mäso, zeleninu, ovocie. A niektorí to dajú dohromady aby vytvorili obchodné sklady ( tých hál je tu po úrodnej pôde na Slovensku neúrekom) a zabezpečili prepravu. Železnici sa opäť vráti jej dôstojná úloha celoslovenskej logistickej siete. Kamióny cez Donovaly a Brezno azda nepustia. No a možno premeníme euro znova za Korunu.
Stručný náčrt, bez rozpisu dejov. Jedno si však trúfnem tvrdiť ako komerčný inžinier a bývalý teritorialista na rusky hovoriace krajiny, dnes samozrejme na dôchodku: Obnovíme ropovod a plynovod. Bude to ako v našom záujme (ekologická preprava a lacný plyn i ropa), tak i v záujme Ruskej federácie a v záujme po vojne Európy i Ukrajiny samotnej ( poplatky za transfery, obnovenie trubovodov a staníc).
Viete, koľko má Ruská federácia hospodárskych okruhov? Deväť. Mnohé sú veľké ako samotná Európska Únia. Neskutočný trh pre export zo Slovenska, keď sa obnoví výroba. A spojenia cez Euroázijský hospodársky trh znamenajú, že Slovensko bude mať dvere otvorené do Ázie, do Kazachstanu, do Bieloruska, do ázijských bývalých republík ZSSR, do Činy a inam. Tam ešte má to zvuk: „Made in Czechoslovakia“. Nestratíme sa!
Skončím preto v base?
