ilustračná fotokoláž: Ak tú „obmedzenú atómovú vojnu“ na Slovensku prežijeme, vrátime sa niekam do dôb stredoveku. Našťastie, Slováci si v rannom stredoveku vedeli poradiť, veď odvtedy máme v štátnom znaku ten kresťanský, kríž od cisára Konštantinopolu. A vždy sme žili medzi tromi kopcami – Tatrou, Fatrou a Matrou. Teda aspoň od polovice 6.storočia. Peter Zajac-Vanka
Necítim potrebu spisovateľsky popisovať, čo nastane. Tak národohospodársky a ekonomicky to treba analyzovať, čo sa v takej situácii bude dať robiť.
Po 1. Myslím si, že dlhú chvíľu potom nebude existovať žiadne riadenie štátu. Ani z Bruselu. Už sme si to zažili a zažívame práve teraz na Slovensku: po decembrovom odvolaní vlády a odmietnutí tzv.úradníckej vlády na Slovensku zažívame a zažijeme 10 mesiacov bezvládia. Praktického bezvládia, lebo médiá a politika fungujú – a oni budú fungovať v protiatómových krytoch. Tu „vonku“ v teréne sa však bude organizovať verejná správa a obecná samospráva – nie politicky, ale účinnými zásahmi v katastrofe. Opatrenia, ako prídel vody, zásobovanie liekmi, potravinami bez kontaminácie, ubytovanie utečencov a presuny obyvateľstva zo zamorených oblastí, ošetrovanie a zdravotnícka pomoc, kontrola a dohliadanie na verejnú bezpečnosť… zabezpečenie ako – takej bezpečnosti pre miestne obyvateľstvo a organizovanie dopravy, aj energií.
Stačí na vykreslenie situácie. Keď som učil na Fakulte národohospodárskej EÚ v Bratislave vysokoškolákov regionálneho rozvoja v rokoch 2003 – 2004, cvičili sme na prípadovej štúdii na cvičeniach, čo by znamenalo, ak by pracovali ako činitelia vo verejnej správe a „spadla“ na nich krízová situácia s povodňou.Boli užasnutí z tej situácie – zrazu sa museli obísť bez mobilov, bez prepravy (len bicykle a vojenské člny), museli organizovať verejnú pomoc, prideľovať potraviny, ubytovávať ženy a deti… teda žiadny biznis a „pohodlíčko“ kancelárie. Možno si spomenú, možno aspoň niektorým to otvorilo oči.
Vychádzam z toho, že dnes v 2023 vláda i parlament „zabudli“ na obce a mestá, nepreplácajú im ani prisľúbené náklady za opatrenia v krízach ako kovid, ukrajinskí utečenci, kríza v energiách…obce a mestá sú zadĺžené…a zrazu príde pohroma: lenže iba obecné zastupiteľstvo, iba mestské či okresné orgány a ľudia v nich budú mať dosah na to, ako organizovať terén. Dlhy? Tie nech si nechá bývalý establišment – zrazu neexistujú – účtovať sa bude „má dať – dal“ možno šekovými poukážkami, no ako za vojny. Lenže obec má vždy obrovskú výhodu: sú priamo v centre v teréne a okolo nich sú ľudia, čo tam žijú….
Po 2. „zamrie“ ekonomika organizovaná globálne. Čo to znamená? Žiadne informácie a opatrenia do fabrík neprídu. Zastavila sa celá dopravná logistika. Na hraniciach, ktoré sú bez kontroly, smerujú dva prúdy utečencov – jedni odchádzajú „z tejtokrajiny“, druhí s nádejou prichádzajú, že tu azda už bude lepšie ako „tam“ odkiaľ idú…Kamióny stoja tam, kde ich opustili šoféri. Často nevyložené. Skôr vybrakované. Hypermarkety zahraničných obchodných sietí prázdne, alebo tak zle zásobené, že ich zatvárajú. Hrozia násilné rabovačky. Železnice nemôžu fungovať, ani sa nevie, na koľkých miestach je prerušená koľajová infraštruktúra. Niet „šťavy“. Bankomaty sa vyprázdnili a už ich nik nedopĺňa. Banky zavreli. Peniaze na účtoch „vyleteli hore komínom“. Kto má hotovosť, môže sa zúčastniť aspoň bazárov pod šírym nebom. Čiže z ekonomického hľadiska chaos. Čierny trh z korby áut. Rozpadla sa obchodná infraštruktúra, dodávky energií, vody, tepla. Zhasínanie výroby. Všade. Ľudia v uliciach. Nepokoje.
Politologické analýzy nechajme politológom.
Aká vôbec zostane organizácia? Bez spojenia, bez príkazov „zhora“, bez bánk, bez vedenia vo firmách? Opustené podniky, výroba stojí…prečo mi to pripomína prechod frontu počas druhej svetovej vojny? A naviac- totálne zahltená informačná sféra od „všetko je v poriadku, ideme ďalej“ až po „to je koniec“...Faktom asi bude, že globálna ekonomika imploduje do seba a kto nebude pripravený riadiť svoj štát svojimi vlastnými zásahmi, tam nastane neskutočný chaos.
Preto je dôležité, koho si budeme voliť vo voľbách a koho sme si zvolili do obecných, mestských zastupiteľstiev a do vyšších územných celkov.
Výrazne nastolená otázka: Čo musel urobiť prezident Republiky Československej E.Beneš ako prvé kroky pri obnove republiky? Aby obnovil výrobu a chod národného hospodárstva po prechode frontov, musel si pomôcť prezidentskými dektrétmi. Nebudem ich rozoberať, iba v súvislosti s touto variantou pripúšťam, že to bol múdry a nevyhnutný postup k oživeniu ekonomiky. Nefungovalo vedenie vo výrobe i obchode. Majitelia nezvestní – odvlečení, ušli, schovávali sa keďže kolaborovali s fašistickou mocou. Ale jesť a pracovať bolo treba. Všade bujnel čierny trh a výroba i obchod stáli.
Nemyslím si, že to bude inak: citujem zo state: “ Znárodnění z roku 1945 se týkalo všech bank a pojišťoven, klíčového průmyslu a ostatních závodů s více než pěti sty zaměstnanci – celkem 2119 podniků s 61 % všech zaměstnanců v průmyslu a se 75% podílem na průmyslové výrobě. Československé znárodnění v roce 1945 bylo oslavováno jako událost historického významu, která postavila republiku do předních řad pokrokové Evropy,“
píše v https://www.cdk.cz/60-let-od-pocatku-prvni-vlny-znarodnovani-v-ceskoslovensku Zdeněk Jirásek.
„Edvard Beneš tedy 24. října 1945 podepsal dekrety č. 100/1945 Sb. o znárodnění dolů a některých průmyslových podniků, č. 101/1945 Sb. o znárodnění některých podniků potravinářského průmyslu, č. 102/1945 Sb. o znárodnění akciových bank a č. 103/1945 Sb. o znárodnění soukromých pojišťoven. Kinematografie byla znárodněna již v srpnu 1945 dekretem č. 50/1945 Sb. Znárodnění se mělo provést za náhradu, ze znárodněných závodů se zřizovaly národní podniky.“
Dektréty o znárodnení – hneď tie prvé v 1945. …Pomohli dosadiť národných správcov do závodov ( to bol pojem pre všetky výrobné i obchodné podniky a firmy) a tí rozbiehali hospodársky život v krajine po vojne. Samozrejme už mali konkurenciu – čierny trh, po vojne polícia sa zorganizovala mnohých „majorov Zemanov“ na potláčanie čierneho trhu.
A teraz si predstavte, že pri neexistencii vlády, pri praktickom bezvládí od Bruselu cez Prahu až po Bratislavu a Košice a Varšavu a Budapešť, zostáva tá ťažká úloha na predstaviteľoch obcí a miest, na obecnej samospráve.
Áno – na samospráve! Za humnami výrobná fabrika, ľudia sa motkajú okolo brány. Znárodnenie je zakázané – kto hovorí? A niekto príde s riešením – poďme dnu, vytvorme si zamestnaneckú samosprávu, odhlasujeme vedenie a budeme si riadiť podnik, výrobu, predaj – sami. Nadviažeme miestne kontakty a skonsolidujeme výrobu, predaj výrobkov, nákupy pre výrobu. (Čítajte „zamestnanecká samospráva“ v časti Ekonomická demokracia.)
(Alternatívne sa stretnú dva gangy tzv. „konkurznych správcov“ pre bránou fabriky a odohrá sa krvavý ľúty strelecký boj plný mŕtvych a s ranenými, kým jedna strana nevyhrá a nenaženie „robošov“ do práce, likvidovať ruiny.)Komu potom bude patriť fabrika?
Obecná samospráva zavedie TRHY aspoň pre predaj a výmenu každodenných tovarov a potravín tak ako počas feudalizmu – tri dni v týždni – tie najúspešnejšie sa stanú legendou ako v dnes pomenovaných sídlach zostali v názve „dunajská streda“, „spišský štvrtok“ a podobne. A budú tam dohliadať verejní správcovia s hliadkami, aby nedochádzalo nielen ku krádežiam, ale ani ku úžere a aby dávali pozor na poplatky, žiadny čierny trh. A zrodí sa „férový trh“ – viď ekonomická demokracia.
Odkiaľ brať peniaze, aby sa roztočil obchod a hospodársky život? Bankomaty nefunkčné. Účty sú iba papiere. Obecná správa zavedie miestnu menu. Vytvorí niekde v trezore „poklad“ a odrazu na základe účtovania a trhovania vzniká povinnosť viesť verejné účty, objavuje sa prvá „verejná investičná banka“, lebo treba nakúpiť povoz, alebo kamón, treba chladničky, treba uskladniť, treba ubytovať… funguje to, prvé „verejné banky“ – viď ekonomická demokracia.
Toto bol iba krátky náčrt, ako zrazu ľudia prirodzene prejdú k uplatňovaniu charakteristických čŕt ekonomickej demokracie. A verte mi : táto varianta ma neteší, ba nechcem ju zažiť. Smútim, kam by ten vývoj v roku 2023 zašiel. Ale načrtol som, presne ako ma inšpiroval profesor histórie Matúš Kučera, že ani život po katastrofe nekončí. Znova ožijú stráne, znova zaplače dieťa v kolíske, znova ráno chlapi pôjdu do roboty. A Slovensko vstane z popola.
A Slovensko vstane z popola.
Len ironicky, ale úprimne z Programového vyhlásenia vlády 15.jún 2023:
Pôda ako základný predpoklad každej ekonomickej činnosti.
Vláda považuje pôdu a vodu za národné bohatstvo. Bude pokračovať v opatreniach proti ďalšiemu zaberaniu kvalitnej poľnohospodárskej pôdy. Podporí výstavbu v opustených areáloch bývalých poľnohospodárskych objektov a bude pokračovať v zavádzaní povinnosti rekultivačnej náhrady poľnohospodárskej pôdy s výnimkou výstavby nájomných bytov a štátnej infraštruktúry.
Takže až v tejto variante A. tá časť prehlásenia bude úprimná a budeme ju chcieť. Ale aká vláda to bude organizovať?!
Ing.Peter Zajac-Vanka, 15.7.2023
