Pôvodne uverejnené na webstránke Národohospodári SK 26.08.2019, ale stránku spolu s článkami google „vypol“ v auguste 2020. Vraciame teda článok do Archívu a zisťujem, že dnes v júli 2021 je to ešte aktuálnejšia téma, čoraz viac naliehavá na Slovensku, a tak na konci článku pripájam odkaz i citáciu na článok publicistu Jozefa Sedláka – a možno ho ešte aj okomentujem, Peter Zajac-Vanka, 14.07.2021
…pre ilustračnú snímku bolo vhodné zvoliť novú fotografiu, a tak na základe rozhovoru s profesorom histórie Matúšom Kučerom sa hodí zverejniť fotografiu z vykopávok a obnovenia vzhľadu Keltskej dediny z Havránku na Liptove, dnes je to aj múzeum keltskej dediny a nad priehradou Liptovská Mara sa na kopci vyníma „archetyp“ slovenskej dediny, ktorý si osvojili Slovania po príchode na územie Slovenska v polovici 6.storočia a rozvíjali ho ďalšie dve tisícročia. Tu sme doma. Nie sú to žiadne „típí“ indiánov, ani „jurty“ ázijských kočovníkov, ktorí postupne imigrovali na územie dnešného Slovenska. Bázicky sa dá vyjadriť, že toto žitie v dedine je typicky slovenský a nezmenili nás žiadne politické ani technické premeny sveta. A možno iba preto sme voči imigrantom, ktorí nám vždy takéto sídla ničili, zapaľovali a habali nám poživeň, tak alergickí, že to nevie pochopiť ani Európska Únia, ktorá také málokedy musela znášať. Tento text je nový a je ku ilustrácii, pôvodná ilustrácia sa nezachovala. PZV
Pôvodne to malo byť iba avízo k relácii na Slobodnom Vysielači Banská Bystrica z Klubu národohospodárov Slovenska (43) z cyklu Knieža Matúš rozpráva č.VI. o slovenskej dedine do 12.storočia. link https://hearthis.at/slobodnyvysielac/klub-narodohospodarov-43-2019-08-27/
V relácii 26.8.2019 hovoril vtedy 87-ročný profesor histórie Matúš Kučera a ako historik má plné právo potvrdiť, že slovenská dedina tu bola a je už veľmi dlho, tisícročie, stáročia. Pôvodný nadpis článku:
V čom je čaro slovenskej dediny? Že je tu už tisícročia! (…nie sme žiadna „Amerika“….)
Nevieme to my, tunajší dnešní občania Slovenskej republiky, že žijeme v priestore, ktoré trvale obýva slovenské obyvateľstvo medzi Tatrami a Dunajom, od rieky Moravy po hory ako Bukovina a až za Vihorlat….nevedel som to ani ja, že keď v piatom storočí n.l. sem prichádzali kmene, z ktorých jeden bol Slovieni a neskôr sa nazvali Slovákmi, prišli do už čiastočne obrobenej zeme po Keltoch, ktorí tu žili ešte pred našim letopočtom…tá pôda už bola obrábaná a pre toľký rozsev Slovákov po dolinách, okolo riek, na rovinách a po úbočiach hôr bolo potrebné viac pôdy, pretože sem už prišli poľnohospodári, ktorí vedeli siať a žať úrodu, ktorí už mali zdomácnenú zver a vedeli chytať ryby. Lesy boli hlboké a v nich množstvo zveriny. A vždy keď sa objavil nepriateľ, našlo sa spomedzi rodín, kmeňov a dedín množstvo statočných bojovníkov, ktorí chránili svoju zem. Slováci teda boli poľnohospodármi…a tu už prenechám slovo pánu profesorovi Matúšovi Kučerovi….počúvajte
Reláciu ponúkame s úctou a nádejou, že sa dnes v roku 2019 spamätáme: že si začneme vážiť zem, na ktorej žijeme,
že prestaneme ponúkať pôdu, obrábanú tisícročia našimi predkami ako lacnú trhovú atrakciu cudzincom a podnikavcom takmer zadarmo, že sa na dedinách vrátime k poľnohospodárskej výrobe, k žatiu a siatiu, k ovocinárstvu a zeleninárstvu, k živočíšnej výrobe, že rozbijeme betónové plochy, zrušíme ladom ležiace pozemky a začneme si vážiť každý štvorcový meter zeme, ktorá dokáže na rozdiel od púštnych a kamenných zemí na iných kontinentoch rodiť úrodu, ktorá tu na Slovensku je DAROM, dedičstvom, pretože vo svete máme aj ojedinelý názov vidieckeho sídla, kde sa ľudia venujú poľnohospodárstvu a žijú na vidieku -lebo je to zdedená pôda po našich prapredkoch a zdedená krajina po našich dedoch a otcoch, áno, je to DEDINA…
a my sa predsa nemusíme hanbiť a nikomu spovedať, že sme v 20.storočí z našej dedovizne vytvorili moderné poľnohospodárstvo, ktoré nás – päťmiliónový národ, dokázalo uživiť, že sme boli sebestační v potravinách a že naše dediny prekvitali životom. Skôr naopak, nech mrzí tých, čo to spôsobili, že dnes sa s mnohou pôdou obchoduje ako s lacnou pobehlicou, je na predaj komukoľvek, že naše deti už nevedia sadiť a pestovať a chovať a potraviny nakupujú v obchodoch, kde nie vždy je zaručená zdravá výživa a kvalita potravín, ktoré máme jesť.
(redaktor relácie Peter Zajac-Vanka)
A smutný dodatok k článku po dvoch rokoch a pri novej vláde Slovenskej republiky v 2021
Jozefa Sedláka v Pravde čítam rád ako jedného z mála redaktorov. Venuje sa problematike poľnohospodárstva a vidieka vôbec. V ostatných rokoch píše veľmi smutné články, až varovné, ale máloktoho číta. Inak by predsa muselo to slovenské poľnohospodárstvo prekvitať. Opak je pravdou. Pokúsim sa komentovať aj uviesť priame citácie z jeho ostatného článku a je to smutné čítanie…
Redaktor Jozef Sedlák: Iný vidiek, iní hospodári, článok vyšiel 12.júla 2021 a tu je prameň: https://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/594336-iny-vidiek-ini-hospodari/
Skúsim komentovať a preto aj opakovať niektoré vety od Jozefa Sedláka. Už len v tom nadpise článku je to nie príliš radostné skonšatovanie, že odrazu tu máme iný vidiek a sú tu iní hospodári. Pripájam sa konštatovaním, že našu pôdu často obrábajú dánski, holanskí a iní cudzí farmári, pretože si mohli nakúpiť pôdu. Našinci ju nakoniec radi predali, aby sa zbavili dedičstva. Pretože liberálne pravicové, ale aj konzervatívne kresťanské politické kruhy dlhé desaťročia hlásali, že potraviny si predsa lacno nakúpime v hypermarketoch, načo smradiť po vidieku a prášiť po cestách, radšej vraj nech máme „vidiecke kluby“ a glofové ihriská ako v Anglicku…
Dlhé roky národohospodári cez osobnosti ako akademik Hraško, ako bývalý minister pôdohospodárstva SR Pavel Koncoš varujú, tak akp píše J.Sedlák, že „potrebujeme si urobiť poriadok na našom vidieckom, teda aj poľnohospodárskom dvore„. Ale nestalo sa tak dodnes. Ešte akademik Juraj Hraško písal o tom, že ešte môžeme dosiahnúť sebestačnosť v potravinách mierneho pásma. A tu J.Sedlák v júli 2021, keď je žatva a úroda ohrozena, varuje, že sa musíme sami postarať o seba, lebo čelíme klimatickej zmene. A píše: “ Toto leto nám poskytuje viac než dosť dôkazov o klimatickej zmene. Ak chceme mať istotu, že nebudeme závislí na dovozoch potravín, potom musíme urobiť niečo pre oživenie potravinovej suverenity.“ A doplňme, že dnes i teraz v júli 2021 sme už závislí na dodaní 913 plne naložených kamionov s potravinárskym tovarom do obchodných sietí cudzích vlastníkov na Slovensku mesačne! A ceny potravín rastú…
citáciu z článku vybral P.Zajac-Vanka:
„Slovensko je krajina vidieka. Otázkou je, akého vidieka? Naše dediny sú zrkadlom zmien, ktorými prešlo za posledných 76 rokov slovenské poľnohospodárstvo. No v ich podobe a spôsobe života sa odzrkadľujú aj predstavy ľudí žijúcich nielen na vidieku, ale aj navrátilcov z miest. Už len v skanzenoch sa zachovala podoba dedín a roľníckeho života, aký u nás vládol pred rokokom 1948.„
Jozef Sedlák, Pravda 12.07.2021 19:00
„Na Slovensku bolo bezmála tisíc poľnohospodárskych – roľníckych družstiev. Po tridsiatich rokoch prežili len tie najživotaschopnejšie. Mnohé skrachovali, potom sa premenili na obchodné spoločnosti a spolu s nimi vznikli aj tisícky samostatne hospodáriacich roľníkov. Ešte nikdy v minulosti sme nemali takú pestrú štruktúru poľnohospodárstva, ako máme v súčasnosti, a možno aj preto si nevieme odpovedať na otázku, kto je vlastne pravým reprezentantom poľnohospodárskej výroby na Slovensku. Tá má prevažne veľkovýrobný charakter a rodinné farmy v takej podobe, ako ich pozná Rakúsko či ostatná západná Európa, nemáme„…
„Vzniká u nás vo svete ojedinelá podoba vidieka aj poľnohospodárstva. To sa sústreďuje aj v prípade rodinných fariem do bývalých objektov družstiev či štátnych majetkov, pravdaže, najmä na Orave, lazoch a kopaniciach nájdeme aj roľnícke usadlosti.“ J.Sedlák.
My tento optimistický pohľad z tejto citácie nezdieľame. Cestujeme po Slovensku a vidíme (viď obr.)
