Napísal 24.decembra 2019 Peter Zajac-Vanka do pôvodnej webstránky Narodohospodari SK, ktorú „vypli v 08/2020“ a teraz ju zverejňujeme v Archíve 2019-2020. Čo by sme dnes za to dali, aby tie VIANOCE 2020 boli aspoň také ako tie minuloročné…
Možno nás to mnohých vráti do detských liet, keď čaro Vianoc bolo o krásnom stromčeku, okolo ktorého sa div netancovalo, o vôni ihličia, trblietaní ozdôb a vianočných gúľ, o hľadaní darčekov pod stromčekom po zazvonení zvončeka od „Ježiška“ a o nepopísateľnej radosti, ktorú sme mali.
…A predsa sa vtedy naši rodičia i starí rodičia tešili s nami, štedrovečerný stôl ponúkal dobroty, ale zároveň triezvo poskytoval večeru, tu kapustnicu, tam smaženú rybu so zemiakovým šalátom, makové „pupáky“, oblátky s medom, prekrojené jabĺčka na „hviezdičku“, orechy, koláče…
Najväčší výdobytok našich slovenských Vianoc
Rok 2019: Vnuk ukazuje dedkovi „háá, pozri aké veci som dostal pod stromček, vidíš, vidíš?“ A dedko zhovievavo pozerá na tie elektronické čudá a drahé hračky, na tú športovú výstroj budúceho šampióna…a odpovedá na vnúčikovu otázku – „a dedo, a ty si mal čo pod stromčekom na Vianoce ako dieťa?“ „…SNEH, vnúčik môj!…veľa snehu! …lebo sme na Slovensku“
pásme a sme v podstate horskou krajinou, teraz už akosi dlhšie chýba…foto autora
Nepatrím k tým, ktorí vinia za všetky klimatické zmeny práve našu priemyselnú výrobu a európsku západnú civilizáciu. Prikláňam sa k názoru, že ak by sa napríklad líbyjskému prezidentovi Kaddáfímu podarilo dobudovať obrovský projekt vodovodu cez Saharu, pravdepodobne by pozitívne ovplyvnil klimatické pomery na pásme hraníc s púšťou v Afrike a možno by boli lesy a zeleň rastúca po závlahách v Líbyi bránila južným horúcim veterným vlnám prúdiacim od zbombardovaného celého projektu vodovodných potrubí vo vojne v Líbyi a dnes by nespôsobovala tú zmenu klímy prúdením suchých vetrov vanúcich od afrického vnútrozemia do Európy. A možno by aj niektoré sopky menej chrlili, ak by nebolo mnohých tých otrasov od vojenských bombardovaní, po ktorých sa triasla zem v Líbyi, v Afganistane, s Sýrii, či Jemene…zemská kôra tiež možno nejako reaguje, neskúma sa to totiž, nie je všetko len zo spaľovania odpadu či z výfukových plynov osobných áut, také bombardéry iste vychrlia toho CO2 oveľa viac ako Champs Elyséés počas dopravnej zápchy po celý rok, rovnako ako aj tanky a horiace mestá v Sýrii a Líbyi…
Preto si vážme naše národné bohatstvo – vodu mierneho pásma, ktorú máme na Slovensku. A aj to, že vytvára v zimnom období takú zmenu krajiny, akú nie všade poznajú. A to práve v decembri, počas vianočných sviatkov. Už to by mohlo stačiť…
Dnešný konzumizmus…
No ale nám dnes to nestačí…Ano, číta sa to správne: kon-zu-mi-zmus, teda žiadny „komunizmus“…ten zapríčiňuje, že korporácie vozia z jedného kontinentu na druhý tovary i potraviny, mnohé, napríklad tie brazílske kurčatá, kým pristáli na stole kuchýň našich domovov dôchodcov i v školských jedálňach na Slovensku v roku 2017, precestovali tisícky kilometrov, párkrát sa rozmrazili a zas zamrazili napríklad v holandských prístavoch, kým prišli do našich logistických skladov, odkiaľ ich distribuovali veľkoobchodníci, takisto ako tie fipronilové vajcia a mnohé iné výrobky, putujúce kamiónmi s výfukmi naplno chrliacimi CO2 po celom svete i po európskom kontinente. Ale proti korporáciám nik neprotestuje a mladí školáci kvôli nim nedržia hladovku ako proti klimatickým zmenám …hladovku nedrží ani náš konzumný národ, rozbaľujúci každý tovar z „trojobalu“ plastovej fólie, plasto-papierovej krabice až po kartónovú krabicu a farebný papierový leský obal…len to už nesmieme my konzumenti odnášať v plastovej taške, ktoré sa vraj už našli i u veľrýb…mimochodom, tie tašky tam boli zrejme zaplavené po rôznych tsunami vlnách, ktoré postihli konzumujúce prímorské letoviská …ale tých školákov to môže miasť, lebo keď sa na prvý sviatok Vianočný pozrú na kontajnerové smetiská, vidia haldy obalov, pozlátok, krabíc…aj plechoviek a PETflašiek...a navyše ten tovar dovážame, nevyrábame ho sami, denne importujeme okolo sedemsto kamiónov potravinárskych tovarov do zahraničných obchodných sietí tu na Slovensku…
Naše Vianoce detstva boli oveľa skromnejšie, zato slávnostnejšie a radostnejšie…
Kolotoč konzumu sa už roztáčal i za socializmu v osemdesiatych rokoch, brzdil ho pomalší rozvoj výroby a obchodu so spotrebným tovarom, ale aj rozumnosť starších, ktorí sami hovorili, že žalúdok máme len jeden a do skríň všetko predsa nepopcháme (a ano, vtedy však boli tovary dlhodobej spotreby trvácne a aj záruky sa upisovali na desaťročie,nie na 24 či 36 mesiacov ako dnes).
A čo bolo podstatné – darčeky ozaj prinášal Ježiško či Dedo Mráz a my sme tomu dlho verili, nie ako dnešní vnuci, ktorý rozpisujú požiadavky na vianočné darčeky do dlhého zoznamu dávno pred vianočnými sviatkami.
Boli sme generácie, čo nedostávali darčeky každý deň a čo vedeli, že darčeky si treba zaslúžiť, že na to nie je „právny nárok“…ale zato sme poslušne s babkou či dedkom chodili do kostola i na polnočnú omšu a nebrali sme to ako „spoločenskú povinnosť“ a ani sme nevedeli, že by to niekto bol zakazoval.
A sneh…ten bol zadarmo a náš!
A tak šťastné a veselé…nech je dnešný večer aj o inom ako o konzume a darčekoch…ako sa staroslovensky vravievalo, „Christos voskres“ a „pochválen buď Ježiš Kristus…“
Peter Zajac-Vanka
niekoľko relácií v Slobodnom Vysielači B.Bystrica, koré boli venované VIanociam : napr. https://hearthis.at/slobodnyvysielac/spomienky-na-socializmus-09-2016-12-20-vianoce-za-socializmu/
tu bola pôvodná ilustrácia relácie nezmyselne odstárnená :
alebo Od Mikuláša po Deda Mráza https://hearthis.at/slobodnyvysielac/spomienky-na-socializmus-23-2017-12-11/
