blog profesora ekonómie Jaroslava Husára ktorý napísal dňa 16.12.2019 a dnes ho zverejňujeme v Archíve článkov webstránky 2019 – 08/2020 po „vypnutí“ pôvodnej webstránky Národohospodári SK.
ilustračné foto obalu knihy G.Maxtona „Zmena alebo život“, ktorú nám obom príznačne v decembri 2019 daroval dr.Julius Forsthoffer k preštudovaniu. Vtedy sme ešte nevedeli, že „zmena príde“ (aj politická aj pandemická) a že to bude …“alebo kolaps“.Čo mnohí nevedia ešte dodnes…
„Čitateľa som sa doposiaľ snažil napĺňať úžasom nad tým, čo už ekonómia vyriešila, ako zlepšuje človeku život; ako obmedziť nežiaduce. Ekonómiu definoval prof. Engliš ako „vědu o pořádku, ve kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení svého života“. A tak ma potešilo, keď mi priateľ daroval knihu ZMENA alebo KOLAPS odGraemea Maxtona, ktorý bol v rokoch 2014 – 2018 generálnym tajomníkom Rímskeho klubu. Podnadpis znie Prečo potrebujeme radikálny obrat. Dielo ma zaujalo a preto ho chcem čitateľovi ponúknuť cez jeho zásadné, niekedy náročné myšlienky. Hľadal som cestu ako. Pomocou citátov? Často by sa v texte museli vyskytovať úvodzovky. Nechávam hovoriť autora, iba som zvýraznil slová.
Moderná ekonómia nás zradila
„Musíme zásadne zmeniť organizáciu spoločnosti, aj naše ciele“
Autor nám kladie veľmi náročné otázky v spojení s už existujúcimi klimatickými zmenami. V argumentácii často využíva aj poznatky ekonómie, jej „slabú stránku“. „Svet budúcnosti ľudia musia začať meniť vlastnými rukami a hlavou.“ To je akási niť celého diela. Ľudstvo si musí uvedomiť kde sa teraz nachádza. „Dostali sme sa sem preto, lebo bohatý svet si vytvoril dôkladne prepracovaný falošný svetonázor a nechal sa ním opanovať“, hovorí Maxton. Ba hovorí o tom ako je mnoho z tých uctievaných princípov chybných. Napríklad ten, že ľudstvo nemusí mať rešpekt voči prírode. Hlása to len malá menšina, ktorá hromadenie vlastného bohatstva postavila nad záujmy väčšiny, čím uvrhla do krízy ostatných ľudí a všetky živé stvorenia. Súčasná neutešená situácia ľudstva je zlyhaním demokracie. Prevládol hlas menšiny, pretože demokratický proces sa v mnohých krajinách zmenil na scénu posmechu alebo narcistických sebarealizácií. Vo väčšine krajín demokracia devalvovala na slovo bez významu – na slogan, súčasť marketingového žargónu pre upokojenie más, aby verili, že existuje aj niečo zmysluplnejšie ako konzum. „Demokracia už neplní svoj účel“, hovorí Maxton, „pretože príliš veľa politikov súčasnej generácie spalo, kým bohatí a veľkí biznismeni okliešťovali vplyv vlád a podkopávali demokratický systém.“ Už celú generáciu nerozhoduje o sociálnom pokroku väčšina. Rozhodujú bohatí, ktorí na presadzovanie svojich záujmov vytvárajú lobistické siete, poskytujú štedré dary politikom, aby ovplyvnili politiku, financujú kandidátov ochotných presadzovať ich záujmy a kupujú si médiá na šírenie svojich názorov.
…Voľný trh slúži iba záujmom bohatých…
Väčšina ľudstva sa dala obalamutiť a myslí si, že za pokrok vďačíme ekonomickému rastu a voľnému trhu, nie štátu. Ľudia z každej strany počúvajú – „dôverujte trhu, lebo trh funguje v prospech celku“ – aj keď je nad slnko jasnejšie, že to tak nie je. Dnes spoločnosti vládne trh a nie ľudia, ako by malo platiť v demokracii. Trh sa vykresľuje ako všadeprítomná nadpozemská sila. Tajomný a nezastaviteľný, prírodný princíp, ktorý ľudia majú uctievať a vyznávať celkom ako nejakého boha, hovorí v diele Maxton. Vlády Vám nepomáhajú, sú prekážkou pokroku, ako nám hlásajú aj páni Sulík a Mikloš. Iba voľný trh ponúka slobodu. Pravdou však je, že voľný trh slúži iba záujmom bohatých, ako veľakrát opakuje Maxton. Keď sa ľudia sťažujú na sociálnu nespravodlivosť a ničenie životného prostredia, dostanú odpoveď že zato sú zodpovední sami. Je to dôsledok ich honby za nízkymi cenami, ktorá to spôsobila. Trh iba reaguje na požiadavky ľudí – tak znie vysvetlenie. Je to trh, čo núti ekonomický systém, aby najímal detské pracovné sily na prácu v nebezpečných otrokárňach v Ázii. Je to dopyt zákazníkov po nízkonákladových letoch, čo spôsobuje znečistenie vzduchu a ničenie atmosféry!
Zmena vlastníctva – späť do rúk štátu
Bohatí nemyslia na to, že potrebujeme zmenu vlastníctva. Mali sme otrokárstvo, feudalizmus a máme kapitalizmus. V Juhoslávii však bolo iné vlastníctvo. Bola zničená. Hoc prosperovala; zažil som to. Z toho čo som uviedol vychodí, ba priam zračí, že spoločnosť potrebuje viac zákazov.
Príčinou sú korporácie
Totiž spotrebitelia nie sú tí, čo zodpovedajú za spomenuté následky, tak ako spotrebitelia energie nezodpovedajú za zmenu klímy.
Príčinou sú korporácie, ktoré čoraz tvrdšie tlačia na to, aby každý štvrťrok splnili rastúce požiadavky akcionárov na zisky. Ľuďom sa tvrdí, že ak podnikanie nie je obmedzené, trh naplní ich potreby. Štát sa vykresľuje ako neschopný (aj I. Mikloš to tvrdí), zatiaľ čo súkromný sektor je označovaný za efektívny! Žiadne korporátne dane, tvrdia podniky. Štátu sa vraj nedá veriť, že bude peniaze správne využívať. Nech o tom rozhodne trh!
Na štáte potom ale zostáva zodpovednosť za riešenie sociálnych a environmentálnych dôsledkov nedostatočného dohľadu nad podnikaním. Štát musí čistiť pobrežie a ulice plné odpadu. Štát musí platiť výstavbu nových protipovodňových systémov. Daňoví poplatníci sa musia zložiť na sociálne výdavky pre nezamestnaných, ktorých podniky prepustili, aby zvýšili svoje zisky. Vlády musia nájsť riešenia na prílev migrantov, ktorí idú za lepšou ekonomickou budúcnosťou, pretože priepasť medzi bohatým a chudobným svetom je príliš veľká. Kde má vláda vziať peniaze?
Politické vedenie musí viesť
Záverom uvediem ešte niekoľko myšlienok, ktoré Maxton zvýrazňuje a to veľmi príhodným nadpisom: Politické vedenie musí viesť. Občania dnes prakticky nemajú možnosť ani prostriedky ovplyvňovať sociálny vývoj, pretože túto sféru sprivatizovali a ovládli veľké korporácie a trh. Ak chce človek prejaviť svoj názor, ostávajú mu len internetové platformy, kde pre veľký šum nepočuť rozumné hlasy a tak nie je šanca niečo zmeniť. Dokonca aj pouličné demonštrácie sú bezzubé a ich výzvy sa ignorujú. Ak má ľudstvo urobiť obrat smerom k lepšiemu a dlhodobo udržateľnému systému, ľudia zvolení do politických funkcií musia začať robiť to, na čo boli zvolení. Budú musieť viesť.
Vlády – ako zástupcovia ľudu – budú musieť opäť prevziať riadenie, aby zastavili ďalší pád do plutokracie, kde majú rozhodujúce slovo iba bohatí.
Štát bude musieť rozbiť nadnárodné monopoly a finančný sektor.
Štát bude musieť zakázať lobistov a správne regulovať médiá a ich vlastníctvo.
Bude musieť odmietnuť egoistické neoliberálne princípy rozvoja, ktoré vo svete etablujú intelektuálne zakrpatení ekonómovia (ja ich volám kontaminovaní).
Zásadné je zmeniť typ vlastníctva. Hovorím to zato, že som zažil Juhosláviu v jej rozkvete a píše o tom aj prof. Košturica, ktorý prednáša na University of Glasgow v Škótsku. Veľké podniky motivuje to, čo prináša veľký zisk. Aj to už ekonómovia vyriešili.
Slovenskí ekonómovia už pred 80 rokmi navrhli, aby 10% išlo vlastníkovi, 10% do fondu podnikov a zvyšok do fondu spoločnosti. Ako hovorí Maxton, „dnes vlády odovzdali moc veľkým korporáciám a ešte im ponúkli daňové úľavy výmenou za vytvorenie nových pracovných miest“.
Nemôžem nezakončiť jeho zásadnou požiadavkou: “Ak má ľudstvo efektívne reagovať na klimatickú zmenu, kyvadlo sa musí preklopiť na druhú stranu, v prospech širokej spoločnosti“. A teda musíme spochybniť, čo sa dnes deje. To je výzva pre ekonómiu. Ignorujeme poznatky vedy; techniky, fyziky, matematiky, filozofie, biológie, chémie, etiky a morálky. Ale hlavne ekonómie! Odvial ich vietor bohatstva. Vyberte si sami – hovorí editor diela – chcete pravdu, hoc nepríjemnú, alebo útechu, ale falošnú?
Moderná ekonómia nás zradila, dodávam.“
Prof. Jaroslav Husár Bratislava 16/12/2019
medzititulky redakcia