Písané do blogu profesora ekonómie J.Husára. Pôvodne to pán profesor odoslal ako otvorený list Ivanovi Miklošovi v reakcii na článok v Sme z 10.03.2020, článok bol zaradený článok na webstránku pôvodne 10.3.2020 z vypnutej webstránky. Teraz do Archívu 2019-08/2020 zverejnený 6.12.2020

Pán Ivan Mikloš, nemôžem nezačať tým, že ekonómia zahraničného obchodu (čo je tiež časť makroekonómie) hovorí toto o impossible trinity ( o „neuskutočniteľnej trojici“)– a uvediem to v angličtine:

“The impossible trinity (also known as the trilemma) is a concept in international economics which states that it is impossible to have all three of the following at the same time:

Preklad redakcia: Neuskutočniteľná trojica (tiež známe ako TRILEMA) je koncept medzinárodnej ekonomiky, ktorý hovorí, že je nemožné / neuskutočniteľné v rovnakom čase dosiahnúť všetky tri z týchto prvkov ekonomiky: fixný kurz zahraničnej výmeny, pohyb voľného kapitálu (tj. nekontrolovanie kapitálu) a nezávislú monetárnu politiku

Teda, pán Mikloš, je tam zreteľný rozdiel oproti Vašej definícii. Avšak hlavným problémom je otázka

ozdravenia verejných financií.

Tiež neviem ako to chápete. Totiž priamo z dvoch definícií HDP, a to Y= C + I + G + (X –M) a z Y = C + S + T vyplynú tri bilancie ekonomiky, respektíve aj vzťah medzi nimi: (S – I) + (T – G) = (X – M),

teda bilancia súkromného sektora + bilancia vlády = bilancia zahraničného obchodu.

Môžete si to pozrieť v diele veľkého amerického ekonóma Michaela Parkina Macroeconomics, Pearson, 2010 na s. 631, ktorému som objavil v diele chybu začo mi poďakoval a publikoval som to v mojej knihe. Na s. 631 sa dozviete aj konkrétne údaje za USA a to: bilancia súkromného sektora S – I = – 30, bilancia vlády T – G = -707 a bilancia zahraničného obchodu X – M = -737 a to za rok 2008. Ak to napíšem do vzťahu tak -30 + (-707) = -737. USA dosiahli rovnováhu, ale všetky tri sektory majú deficit!

V mojom diele Aj ekonómia je veda na s.136 píšem: „Čiže velikán Keynes postrehol nový aspekt, spresnenie ako funguje ekonomický systém. A jednoznačne povedal, že vzťah (3) platí iba vtedy, ak je vyrovnaný rozpočet vlády (T = G) a vyrovnaná obchodná bilancia (X = M).

To bol obrovský zvrat v ekonomickej teórii. Vzhľadom na to, že tvorcom makroekonomickej databázy bol S. Kuznets (môj učiteľ), ktorý akceptoval Keynesovu teóriu, overme si Keynesove tvrdenie na údajoch USA. Čitateľ si to môže overiť v Ekonomickej správe prezidenta USA, ale ja odporúčam čitateľ na dielo M. Parkin: Macroeconomics, eight edition, s. 117 a 118 (akceptoval chyby, ktoré som zistil v diele). Výsledky sú v porovnaní zložiek zložiek HDP v USA za rok 2006:

Výdavky obyvateľstva (C) 9 709 Výdavky obyvateľstva (C) 9 709

Výdavky na investície (I) 2 215 Úspory (S) 1 799

Výdavky vlády (G) 2 479 Príjmy z daní (T) 2 130

Netto export ( M- X) – 765 HDP 13 008

HDP 13 008

Vidíme hodnotu HDP obomi metódami, niet problémov. Veľká skupina ekonómov Európy EuroGroup identifikovala krízu v USA práve v tomto roku. Ak dosadíme údaje z tabuľky do členov rovnice rovnováhy získame tieto hodnoty  (S – I) = – 416,  (T – G)  – 349 a  (X – M) =  -765.

Fascinujúci záver: USA už v roku 2006 mali obrovské dlhy! Tri makrosektory: súkromný, vládny a sektor zahraničia mali veľké dlhy. Zistili sme druhy dlhov, čo mnoho ekonómov, zvlášť u nás, akosi mieša dokopy, alebo aspoň neurobí ich zreteľnými. Hodnota HDP nemá význam. Výška modelky 178 cm je výpovedná iba ak poznáme 90-60-90 a 60-60-120.

A ďalej: Teraz si opäť všimnime rovnováhu ekonomiky USA v troch rokoch po roku 2000:

                                   (S – I) + (T – G) =  (X – M).

                        2003:    (10)  +  (-530)   =  (-520)

                        2006: (-471)  + (-313)   =  (-784)                                                     (5.1)

                        2008:   (-30)  + (-707)   =  (-737)

Rovnováha aká nemá byť! (ako podnapitý?)  Vidíme, že v roku 2003 boli USA na tom lepšie ako v roku 2006. Súkromný sektor vykazoval prebytok úspor nad investíciami. Táto čiastka sa teda využila na financovanie rozpočtu vlády a nie na ekonomický rozvoj súkromného sektora. Rovnicu (2) môžeme upraviť tak, aby sme riešili problém zvýšenia investícií, čiže

2003: investície: I = S + T – G + M – X   (+10?).

To je náročný problém. Potrebuje ich zvýšiť o 10 amerických biliónov USD. Zdalo by sa, že stačí zvýšiť dane o 10 amerických biliónov USD. To však nie je vedecké riešenie“. Nebudem to ďalej rozoberať. Riešenie je v mojej knihe.

Ale všetky spomenuté zložky, makroekonomické veličiny sa nachádzajú v leontievovskom input/output modeli, ktorý predpisuje Eurostat ak povinnosť zostavovať, takže zložité interdependencie a komplexné vzťahy v ekonomike sú, pán Mikloš, ešte náročnejšie, ale výsledky hodnovernejšie. On umožňuje sledovať dôsledky rozhodnutí vlády. To sa nedá vycucať z prsta.

Ale už z rovnice rovnováhy vidíme, že nemôžeme zasahovať do verejných financií bez toho, aby to neovplyvnilo súkromný sektor, jeho bilanciu a aby to neovplyvnilo zahraničný sektor, jeho bilanciu.

Pán Mikloš, optimálne využitie faktorov výroby a ich matematickú formuláciu, teda fungovanie ekonomiky ako komplexu, vidíte na obale moje knihy. V 21. storočí sa nespoliehajme na verbálnu analýzu, keďže máme bohaté ekonometrické nástroje a IT technológie.

S pozdravom

Prof. Ing. Mgr. Jaroslav Husár, CSc.

Bratislava 10/3/2020.