Blog profesora ekonómie Jaroslava Husára, článok 1.raz vyšiel 19.11.2019 a po vypnutí webstránky ho teraz vraciame do Archívu článkov 2019-08/2020
Týmto nadpisom som chcel čitateľovi pripomenúť známu myšlienku veľkého filozofa a hlavne politika, ktorý bol 40 rokov členom Dolnej snemovne anglického parlamentu, sira Francisa Bacona, že na čele štátu by mali stáť vzdelaní a múdri ľudia. Bacon očakával od kráľa Jakuba I. jeho podporu. Pre Jakuba I. bol však Bacon služobník. Okrem toho ho Bacon intelektuálne prevyšoval, a to kráľ neznášal. Vedel, že sa mu vzdelaním a rozhľadom nemôže rovnať. A tým našim „kráľom“ vzdelanie chýba aj dnes, aspoň v oblasti rozhodovania o ekonomike. Hovorí o tom už 30 rokov trvajúci deficit štátneho rozpočtu.
Už tridsať rokov tu máme nevyrovnaný štátny rozpočet
Na Slovensku teda máme už 30 rokov trvajúci deficit štátneho rozpočtu.
Neoptimalizujeme fungovanie ekonomiky. Čitateľovi to ukážem na malom príklade, aby si vedel predstaviť také zasahovanie do ekonomiky aj na úrovni štátu.
Povedzme, že podnik pestuje 3 plodiny (označme ich P1, P2, P3). Má tri zdroje – pôdu, pracovnú silu a minerálne hnojivá. Pri existencii noriem spotreby týchto zdrojov na 1 ha pôdy matematicky môžeme problém optimálneho využitia zdrojov vyjadriť takouto sústavou nerovností, podmienok (zdroj nemusí byť ani pri optimálnom riešení využitý):
1x1 + 1x2 + 1x3 ≤ 10 000 podmienka na pôdu
10x1 + 40x2 + 20x3 ≤ 200 000 podmienka pre prácu
3x1 + 6x3 + 5x3 ≤ 50 000 podmienka pre vodu
Povedzme, že cena outputu (tj.výstupu) na 1 ha pôdy u plodiny P1 je 40 jednotiek, u P2 nech je 70 jednotiek a u P3 je to 30 jednotiek. To sú údaje do účelovej funkcie, budeme ju maximalizovať. Máme získať veľkosť optimálnych plôch troch plodín tak, aby sa maximalizovala hodnota outputu. Teda všeobecne x1p1 + x2p2 + x3p3 + …+ xnpn. Ale to je vlastne naša definícia HDP. Tá by tvorila účelovú funkciu spoločnosti pre náš reálny veľký model. Jeho podstatu a interpretáciu veličín urobím na vyššie spomenutom malom príklade
Zistili sme, že optimálnym riešením je pestovať plodinu P1 na 20000/3 ha, to je z riadka x1, plodinu P2 na 10000/3 ha (to je z riadka x2) a nevyužiť minerálne hnojivá vo výške 10 000 q (to je z riadka x6).
Ako interpretovať iné číselné hodnoty? Pozrime si aspoň údaje v posledných 4 riadkoch vyššie uvedenej tabuľky, pre užívateľa rozhodujúce. V nich je objektívna hodnota modelu. V poslednom riadku sme práve získali hodnoty (-20, -30 a -1) a v poslednom stĺpci, ako som už uviedol, optimálne veľkosti plôch, a v poslednom riadku a v poslednom stĺpci hodnotu účelovej funkcie, v tomto prípade je to 500 000 eur. V poslednom riadku sa nachádza aj hodnota -30. Nad ňou sú hodnoty 4/3, -1/3 a -2. Aké sú to hodnoty, čo hovoria? Pre analytika (aj pre ministra financií) majú mimoriadny význam, a to v spojitosti s uvoľnením potrebnej pôdy pre plodinu P3, ktorá sa nemá pestovať. Uvoľnenie (vzdanie sa, teória zdržanlivosti) tohto hektára na pestovanie P3 však znamená v hodnote outputu takúto zmenu (poznáme hektárové outputy): -4/3×40 + 1/3×70 = -90/3, teda jeho pokles z 500 000 na 499 970. Čiže nevyužiť 1 ha na P1 a P2 znamená nevyprodukovať v tomto ekonomickom systéme 30 jednotiek outputu. K takémuto záveru verbálnou cestou neprídeme, čiže to známe „bolo by, by bolo“ u našich politikov nemá odborné zdôvodnenie. Verím, že čitateľ postihol podstatu optimalizácie: viem čo a koľko pestovať a mám indikátory, čo robiť ďalej.
Aj Slovensko dnes má ti hlavné zdroje – pôdu, prácu a kapitál a tie treba optimálne využiť!
Každá veda má svoje záhady, má ich aj ekonómia, ako sme to práve zistili, a preto sú nám potrební ekonomickí vedci. Napríklad vedci z Harvardu prišli s projektom na riadenie množstva slnečného žiarenia, ktoré prejde atmosférou. Teória o tom, že to bude fungovať, je samozrejme postavená na mnohých neistotách, ale vedci ju dlho bránili, zastávali sa jej. A to robia aj ekonómovia, ak sa jedná o riadenie ekonomiky, čo dnešní liberáli akosi neuznávajú. Skôr to svedčí o ich neznalostiach a túžbe robiť si čo chcú, korumpovať. Na vedu kašlú. Ale optimalizačný model im nedáva za pravdu. Každá veda zasahuje do svojho objektu na báze poznatkov. Uznajme to aj ekonómii. Vedia to vzdelaní a múdri ľudia, aj ekonómovia.
A aké je poučenie?
Treba si uvedomiť, že už je to tridsať rokov, čo sa udiali zásadné spoločenské zmeny. To, kam sa za tridsať rokov posunula naša spoločnosť, najvýstižnejšie ukazuje nanovo prepuknutá kauza Gorila. Kto to čakal v roku 1989? „Gorila“ nám všetkým názorne ukázala stav slovenskej spoločnosti, hlavne jej ekonomiky. A ten je viac ako hrozivý! Už viacerí povedali, že sme sa stali „planétou opíc“! Štát, z ktorého sme sa v 1993 tešili so slzami šťastia v očiach, si drzo a bez hanby privlastnila banda nenažraných oligarchov a ich politických pobehlíc. Presadilo sa, čo Keynes nazval „animal spirits“. vlčia túžba: Nič im nebolo a nie je sväté. Národ, ľudia, podľa jedného z boháčov o ničom nerozhodujú, čo ich blaží. Majetok štátu, ktorý po generácie tvorili a zveľaďovali naši predkovia, sa stal ich korisťou, ktorú si delili za pomoci predajných politikov. Chobotnica z ich komplicov doslova prežrala všetky sféry štátu, jeho inštitúcií.
Spravodlivosť, bohužiaľ, nie je dnes na Slovensku slepá. Má oči poriadne otvorené a pozerá, kde jej čo od koho „kvapne“ a podľa toho rozhoduje.
Pred 30 – mi rokmi si mnohí, väčšina, naivne mysleli, že po diktatúre proletariátu nás čaká demokracia . Vytriezvenie je kruté. Žiadna demokracia nehrozí! Jednoducho tam, kde rozhodujú a vládnu len peniaze a tí, čo ich majú, demokracia nie je možná. Toto čo žijeme je jedno veľké klamstvo, falošná a pokrytecké hra na demokraciu.
Za socializmu, ktorý mnohí velebia a iní zatracujú, bolo jasne povedané, že je tu diktatúra proletariátu! Ale dnešný chorý politický systém, v ktorom žijeme, sa v žiadnom prípade nedá nazvať demokraciou. Po vypočutí „nahrávky z gorilieho bytu“, kde si títo zloduchovia v oblekoch delili cez sféry vplyvu naše Slovensko ako dáku korisť, je človeku doslova nevoľno a musí sa logicky zamyslieť, ako z toho von.
Teraz pred voľbami na scénu vylieza veľa samozvaných spasiteľov a každý z nich sa dušuje, že práve on je ten správny, čistý, záruka zmien… Chápem to ako nezmysly, lebo nevedia ponúknuť to, čo ponúkli ekonómovia v rokoch 1968-70. Tí povedali: ta a takto. To hlavné, čo by sme si mali zobrať ako poučenie zo všetkých tých potokov špiny „vytekajúcich“ z nahrávok Gorily, ako aj zo skúseností celých 30 rokov je nasledovné: nikdy neverte slovám a sľubom politikov! Verte len ich skutkom!
Osobne uverím, že Slovensko sa zmení z „planéty opíc“ na normálny štát pre nás všetkých, keď skončí za mrežami prvý, doteraz nedotknuteľný oligarcha a jeho majetok získa naspäť štát. Veď štátu, to jest nám všetkým ho aj tak ulúpili! Je načase, aby sme sa prestali správať ako ovce, je načase, aby sme začali brať zlodejom to, čo nám všetkým ukradli.
Nespoliehajme sa na revolúciu, spoliehajme sa na právny štát a spravodlivosť. Záruka je vo vzdelaných a múdrych ľuďoch, hlavne ekonómoch, o čom hovorí aj číselný príklad. Ba aj súbor poznatkov, názorov, skúseností, vedomostí a morálnych kvalít, ktorými disponuje politik. „Revoluční“ politici v roku 1989 mali naivné predstavy. Nevedeli. Nemali za sebou poctivú robotu vedca.
Dovolím si pripomenúť, že Ing. P.Zajac-Vanka (predseda klubu národohospodárov) to vo svojej úvahe napísal jednoznačne, vyjadriac jadro, „démant“ diela J. Stiglitza:
„Jednotlivci i celé spoločnosti prestali mať možnosť kontrolovať svoje osudy“.
Vzdelaní a múdri ľudia? Predstavitelia „nežnej“ nevedeli povedať: ta a takto a tak v priebehu 30 rokov prišla Gorila a nevídaná a neslýchaná korupcia…
A nakoniec, milý čitateľ, pripomínam toto: „Vaši predkovia sa obetovali pre túto národnú identitu, prosím, prosím nezahoďte to ani pre Európu ani pre Ameriku, ani pre Afriku, ani pre Áziu. Ak ostanete sami sebou – ako folklórny súbor Lúčnica, budú vám závidieť a milovať vás takých aký ste.“ myslí si Ibrahim Maiga, „náš slovenský občan“ čiernej pleti. A ako ďalej dodáva; „Nechcem Halloween , nechcem Valentína , nechcem christmas, atď… Chcem na Slovensku to, čo je práve slovenské / to je tá originalita. Nechcem byť moc dlhý, viac vám poviem vo videu. Všetko čo som tu zažil pred revolúciou, čo vnímam pozitívne a čo vnímam negatívne.“…
Blog spísal Prof. J. Husár, titulky red.upravené
Bratislava 17/11/2019
Komentáre vtedy ku článku:
Pán profesor, a ak predsa len človek pátra a skúma, vytiahne na „svetlo božie“ to čo malo byť dávno zabudnuté, teda to čo ste aj Vy napísali, že posledný vyrovnaný štátny rozpočet bol ako Zákon č.195/1988 schválený vo výške 223 miliárd, 640 miliónov,800 tisíc Kčs a to v rovnakej sume na príjmovej i výdajovej časti štátneho rozpočtu ČSSR, a bol schválený 14.12.1988…to aj znamená že vieme, prečo nebol schválený štát.rozpočet na rok 1990 – lebo od 10.decembra 1989 tu už bola „Vláda národného porozumenia „Čalfova a ministrom financií ČSSR bol istý akademik z ČSAV Prognostického ústavu V.Klaus, ktorý nerozumel a ani NECHCEL rozumieť národnému hospodárstvu a tak vyhlásil rozpočtové provizórium… – kto tu ešte trepe o ekonomickej kríze?Dnes by sme si laby lízali pri takom rozpočte…
redakcia Peter Zajac-Vanka
…a dodatkom aj ku komentáru informácia o tom, že štátny rozpočet ČSSR 1989 prijatý ako zákon FZ ČSSR vo výške 223 640 800 000 Kčs, teda 223,6 miliárd Kčs, povedzme že už po 30 rokoch môžeme ignorovať kurzové rozdiely Kčs ku Euru/neexistovalo/ a hovoriť o pomere 1 ku 1. A- ten rozpočet bol vyrovnaný!!! PZV
