Článok v blogu profesora ekonómie Jaroslava Husára uverejnený 25.3.2020 a zverejnený aj na Slovenskom Slove, v rámci zverejňovania Archívu 2019-2020 dnes 7.11.2020 znova vložený na webstránku Národohospodári Sk
Rana, ktorú dnes ľudstvo dostalo od prírody by sa mala stať príležitosťou, aby sa ľudstvo nad sebou zamyslelo a hlavne zmúdrelo. Týka sa to predovšetkým potreby zmeny fungovania ekonomiky, je princípov. Náš ekonomický mechanizmus prestáva fungovať.
Začnem takto. Posledné desaťročia si predovšetkým zvykáme na ples nadšencov, ktorí sú za počítačmi, či už na burze v New Yorku a či v Londýne. Začiatkom januára 2001 začal A. Greenspan, predseda FED, prvé znižovanie výšky úrokov, aby prebudil stagnujúci rast a zastavil hroziacu recesiu. NASDAQ, ukazovateľ indexu najnovších technológií, ktorý klesal už dlhé mesiace, okamžite stúpol o vyše 10 %. Zázračné oživenie privítalo osadenstvo Newyorskej burzy búrlivými ováciami a nadšenie nemalo konca-kraja. „Minister financií planéty“ (USA) práve uskutočnil zázrak transsubstantácie (pretvárania) opakujúceho sa poklesu. To urobil aj A. Greenspan veľakrát. Tlieskanie, ples, sa opakoval.
Ekonómia, veda ktorú reprezentujem svojim povolaním, už dávno prestala byť suchopárnou vedou, či chladnou činnosťou rozumu. Skôr by som tvrdil, že by sa stala, či mala stať posledným duchovným fenoménom vyspelého sveta. Nech mi čitateľ odpustí moju pýchu. Prinútil ma to napísať koronavírus. Aj ekonómia má skutočne dômyselné postupy, opreté aj o ekonometriu a matematiku, bez ktorých sa hádam žiadne veda nezaobíde. Opriem sa aj o Marxov geniálny výrok – vody egoistickej vypočítavosti už nie sú zamrznuté, naopak sú rozbúrené. Tie treba skrotiť. Lebo burza, v chaotickej dramaturgii pádov a oživení, sa dnes stala svetlom prozreteľnosti; podľa toho, či index padá a či stúpa, ju velebíme alebo preklíname. Musím povedať, že je len málo profesií, v ktorých sa nakopilo toľko chýb a omylov, ktoré, žiaľ, neboli nikdy potrestané. Teraz už mnohí hovoria o núdzi, aj vláda. Ekonómia by nás, ako vždy, mala zbaviť núdze. Veľkokapitál nás zbavil ekonómie. Trápi ma nielen rozvoj kapitalizmu, ale hlavne nedostatok jeho rozvoja, potreba zmeny, ekonomické zákony pohybu modernej spoločnosti.
Akých ekonomických tokov sa dotkne koronavírus? Teória Keynesa je založená na tom, že hospodárstvo je systém, ktorý pozostáva z podsystémov
domácnosti (D), vláda (G), podniky (P) a zahraničie (Z). Medzi nimi sú väzby vyjadrené makroekonomickými veličinami Y (národný príjem), C (výdavky obyvateľstva na spotrebu), I (výdavky podnikov na investície), G (výdavky vlády na nákup tovarov a služieb), X (export), M (import), S (úspory) a T (príjmy z daní). Tieto dominantné prvky zobrazuje obrázok 1. Takýto grafický model konštruujeme hlavne vtedy, keď chceme jeho pomocou zobraziť javy objektívnej reality, ekonomiky, ktoré nie sú prístupné priamemu pozorovaniu. Všetky tieto toky sa zmenia, to je dnes podstatné. Tie musí ustrážiť, optimalizovať vláda, aj na úkor podnikov.
Vďaka obr. 1 si čitateľ vie jasne utvoriť predstavu o zložení, fungovaní a vzťahoch medzi jednotlivými prvkami hospodárskeho systému. Dnes však vieme vypočítať potrebnú hrúbku tokov na obrázku, čo je základ tvorby ekonomickej politiky dnes. A dnes už vieme, že koronavírus sa dotkne všetkých týchto tokov. V reálnej ekonomike je ich oveľa viac a teda tých zmien bude ozaj veľa. Interdependencie dokážeme vyjadriť iba pomocou matematiky.
Pred ekonomickou vedou je tak mnoho úloh, ich riešenie.
Zvlášť z pohľadu finančných trhov a toku exportu a toku importu. Pozrime si teraz niektoré verbálne.
Ako prvá je eliminácia chudoby a veľkej nerovnosti rozdelenia príjmu a zvýšenie kvality denného života ľudí. Koronavírus vyraďuje výrobu z jej normálneho chodu. Veda musí poznať najlepšie nástroje pre splnenie ekonomického cieľa, rovnovážneho vývoja ekonomík; inkonzistencia (tak vlastná našim vládam) ekonomickej politiky je zdrojom variability smerovania ekonomiky. Aké budú hlavné strategické ciele? Plná (optimálna) zamestnanosť zdrojov (pôdy, práce, kapitálu), dosiahnutie vyrovnanosti platobných bilancií krajín EÚ tak aby neboli inkonzistentné s plnou zamestnanosťou. Teda potrebujeme riešenia pre domácu nezamestnanosť faktorov, nefunkčný finančný systém aj vo vzťahu k zlatu a výmenným kurzom ako aj k systému zdaňovania.
Druhou vážnou úlohou bude riešenie nerovnosti distribúcie bohatstva, ktorá spôsobila takú veľkú akumuláciu fixného bohatstva a tým znemožnila prístup k tomuto bohatstvu iným. Kapitalizmus trvalo dokazuje tendenciu k nestabilite a nerovnosti. Veľká časť národného príjmu odtiekla od aktívnej časti spoločnosti a stala sa úsporami neaktívnej časti spoločnosti. Ba ako vidíme, zlato sa stalo akousi „umelou hodnotou“ v rukách bankového systému, až si dovolím tvrdiť, že významne závisí od FED v USA. Nevyužívame ani dnešnú ekonomickú vedu, bohatstvo poznatkov ľudí ale uznávame doktrínu „múdrosti“ slepých síl trhu. A zlato sa stalo iba akýmsi archeologickým tovarom, či záujmom archeológov. 10 najbohatších Slovákov má majetok v hodnote 11,404 mld. euro. Ako ho získali? Už J. B. Rousseau povedal, že kto si ohradí kúsok zeme a prehlási ju za svoju, toho kolíky treba vytrhať.
Pred nami je tretia vážna úloha resuscitovať ekonomiku v depresii v súčasnom kapitalizme. Aké „antidepresívne“ zbrane máme?
Totiž, pred nami je aj štvrtá úloha ekonomickej stabilizácie v nevybilancovanom ekonomickom svete. Jedna z ciest je aj to, aby ekonomický rast dosahoval úroveň rastu populácie (napr. n%) a nehrdiť sa, že máme 5%-tný rast HDP. Ale dnes ide aj o to, aby sme si uvedomili, že je tu aj veľký problém, ako a kto zaplatí vojenské výdavky. Nezakrývajme si oči. Pamätáme sa, že Dzurindova vláda dovolila prelet lietadiel ponad naše územie pri bombardovaní Juhoslávie. Musíme trvať na lucidite, (tj.zreteľnosti a zrozumiteľnosti) týchto výdavkov. Vojna nielenže zvyšuje dane, z ktorých sa platí, ale ide aj o fyzické zdroje, či už tanky, lietadlá, armáda, lode a uniformy a zbrane, ktoré idú na iný účel, teda nie na výrobu pre spotrebiteľa.
Ekonómom pôjde o postkoronavírusovú prosperitu, všeobecne o zamestnanosť všetkých faktorov po skončení pandémie. Civilizácia si pamätá Púnske vojny, či dielo E, Gibbona Úpadok a zánik Rímskej ríše. Na internete sa mi dnes (25/3) objavil nadpis: Zarábať na poklese trhov nie je zložité. Čo treba robiť? Ako zarobiť na poklese trhov? To nie! To je ples nadšencov. Pred civilizáciou je však iná úloha – zánik kapitalistického vlastníctva.
Princípom novej etapy civilizácie nemôže byť maximalizácia zisku, ale jej princípom by sa malo stať, že: pracovný kolektív je prvý výrobca, prvý správca a prvý prisvojovateľ outputu, ktorý vyrobí. Hipokrates hovorí Sokratovi: „námorník nie je blázon, aby sa pustil na plavbu loďou, ktorú prvá búrka rozdrví na triesky. Zrejme si postaví takú loď, ktorú považuje za najvhodnejšiu v každom ohľade.“ Po strašných dňoch koronavírusu po celom svete je riešením iba nové chápanie fungovania ekonomiky, nový ekonomicko-spoločenský systém. Bolo otrokárstvo, feudalizmus, kapitalizmus a táto postupnosť musí pokračovať, musíme opustiť staré. Toto je najväčšia výzva súčasnej civilizácie.
Prof. Jaroalav Husár
Bratislava 25/3/2020
link https://www.slovenskeslovo.sk/ekonomika/2182-ku-korenom-ekonomie
