Autorský článok Ing.Peter Zajac-Vanka, predseda Spolku národohospodárov Slovenska, pôvodne uverejnený 29.3.2020 po vypuknutí pandémie koronavírusu a opatrení voči pandémii aj u nás po 18.3.2020 pod názvom „Nastal čas pre prehodnotenie ekonomických kritérií: rok 2020

Pandémia koronavírusu už má a bude mať za následok zmeny, ktoré nik nečakal a ktoré by sa nepresadili donedávna ani politickým prevratom alebo násilnou vojenskou silou.

Štáty pod tlakom života ohrozujúceho nebezpečenstva prijímajú opatrenia tak drastické a tak „protitrhové“ aj „protidemokratické“, že budúci vykladači histórie budú mať plnú hlavu toho, ako to všetko zdôvodniť. Pritom deklarovaný dôvod je vysoko morálne odôvodnený:

TU UŽ IDE O ŽIVOTY!

A teda nie o jeden ľudský život, tu ide o zdravie celých národov, spoločenstiev, ba možno i o prežitie národov a ľudstva samého. Neverím, že by sa inak boli udiali tie razantné zásahy do života plne rozvinutej trhovej globálnej ekonomiky a do občianskych až ľudských práv v každej krajine sveta.

No a tí, ktorí zaváhali, alebo sa dokonca týmto krokom bránili a niekedy aj posmievali, doplatili na svoju ľahkovážnosť: Nakazený koronavírusom je premiér britskej vlády Johnson, ale i princ Charles, Británia nebrala vážne hroziacu pandémiu, škandinávske štáty donedávna tak ignorujúce „tú hystériu“  idúcu z juhu Európy začínajú tiež kolabovať..A samotné Spojené štáty to chytilo neuveriteľne rýchlo….

V hre je osud civilizácie, poškodená je veľmi euroatlantická civilizácia, ale koronavírus zúri po celej planéte Zem. Marketingovo v 2019 vytvorená „Grétka“ je zrazu ticho, pretože toto nečakala ani ona ani jej stvoritelia…nevyvolali taký strach aký tu zavládol dnes.

ZMENA PARADIGMY PRIŠLA RÝHLO A NEČAKANE

Nečakane nastala zmena paradigmy. Zmena náhľadu na život a zmýšľania o spoločnosti nastala doslova z večera do rána, záviselo to od rýchlosti a rozsahu ohrozenia životov v danom štáte.

Vie si niekto predstaviť, že by v septembri 2019 vlády jednotlivých štátov hermeticky uzavreli štátne hranice? Že by sa STOPLA medzinárodná osobná preprava, lietadlá by zostali na zemi, nepremávali by vlaky, ani autobusy, že by na hraniciach boli kilometrové kolóny kamiónov rozvážajúcich tovary? Vie si niekto predstaviť pusté námestia a ulice hlavných miest Európy, ba celého sveta, prázdne plochy štadiónov, parkov, spoločenských zhromaždísk,  uzatvorené vždy 24 hodín pulzujúce obchodné centrá, kiná, divadlá, prázdne prostriedky hromadnej prepravy cestujúcich, rady ľudí čakajúcich na „típnutie“ digitálneho teplomera do hlavy, či  celosvetovú „repatriáciu“ občanov po krajinách do dobrovoľnej karantény do svojej vlasti?

Vie si niekto predstaviť ešte v decembri 2019, že by politici vystupovali s rúškami na tvári, že by povedzme slovenský parlament zasadal celý zahalený v rúškach a prisahal na Ústavu SR v rukaviciach? Že televízni redaktori by uvádzali hostí s rúškami a že by sa ľudia všade vonku pohybovali v rúškach a – mali STRACH?

Aká sila to donútila cudzích investorov, zahraničné korporácie, uzatvoriť výrobu v štyroch veľkých automobilových fabrikách na Slovensku a tým poslať domov štvrť milióna zamestnancov automotive? Ale to sa nedeje iba u nás, ale i v Čechách, v Nemecku, v Británii, všade…a nielen v strojárskom priemysle…všade…vo výrobe, v obchode, v službách…

Čo sa muselo stať, aby takáto prudká zmena paradigmy, teda náhľadu na ekonomický život planéty, nastal obrazne povedané z hodiny na hodinu? ( Vlastne počas marca 2020?). Aký STRACH to spôsobil?

RIADENIA EKONOMÍK SA UJALI VLÁDY NÁRODNÝCH ŠTÁTOV, NIE EÚ

Áno, tieto drastické, ale národy zachraňujúce kroky neurobili ani Svetová banka, ani Medzinárodný menový fond, ani Európska centrálna banka či NATO či G7, rozhodne nie „Brusel“, teda Európska Únia ústami svojich reprezentantov – komisárov.  Tí boli v prvých dňoch krízy z pandémie schopní akurát tak skrátiť svoje zasadanie, presunúť ich na neskôr a vlastne „virtualizovať“ svoje kontakty (áno, báli sa o svoje zdravie, hrdinovia Euroatlantickej civilizácie). Dokonca prvé ohlasy ústami „vrchnej komisárky“ boli veľmi kritické k činom národných vlád…veď „taká drzosť, narušiť hlavnú ľudskú slobodu –slobodu voľného pohybu osôb v EÚ“… Velmi rýchlo a do 24 hodín dokázali na vzniklú situáciu zareagovať len vlády národných štátov.

Našťastie sú vlády národných štátov ešte stále volené obyvateľmi danej krajiny a našli sa zodpovední, ktorí prijali tie opatrenia. Prevzali na seba zodpovednosť za drastické kroky – v mene zdravia a života.  A za pochodu menili paradigmu spoločnosti. U nás môžeme ďakovať tomu odchádzajúcej vláde po prehratých voľbách a menovite premiérovi P.Pellegrinimu a jeho kolektívu vo vláde aj v krízovom štábe. Tí nezaváhali a založili našu budúcnosť…inak sme tu mohli mať stovky mŕtvych už v marci…

ČO SA STALO S PARADIGMOU GLOBÁLNEJ KONKURENCIE, GLOBÁLNEHO RASTU EKONOMÍK A „MODLENIA SA“ K UKAZOVATEĽOVI RASTU HDP?

Zmizla. Zmizla z večera do rána. Možno „majitelia Zemegule“ niekde zúria, ale tu dolu v reálnom živote a v reálnej ekonomike sa tá paradigma rozplynula ako vyvetraný smrad. Overte si to v každodennom súhrne správ, pýtajte sa ekonomických „expertov“, aj renomovaných politológov. Sem-tam sa nájde nejaký odvážny stúpenec globálneho trhu, ale ten je skôr pranierovaný a zverejňovaný v týchto dňoch ako ukážka názorov, ktoré nepochopili realitu.

NOVÁ PARADIGMA 2020 : ŽIVOT A ZDRAVIE OBČANOV

Prvoradé je prežitie ľudskej spoločnosti. Prvoradý je život a zdravie občana.

Tak takéto humanistické hodnoty v ekonomike, donedávna by boli považované za „bludy“, ktoré mohli hlásať najmä v európskej a euroatlantickej civilizácii kazatelia rôznych sekt, humanisti bez masovej podpory a „konšpirátori“ mimo masmediálneho mainstreamu, pričom ich počúvanosť bola na okraji záujmu verejnosti: Ale dnes túto paradigmu oficiálne zverejňujú vlády pri zdôvodňovaní drastických opatrení v každej krajine. A to je dobrý obrat.

Názorným príkladom bola správa 15.marca z masmédií:

Nemocnice v Banskej Bystrici a Bratislave priebežne dokupujú ochranné pomôcky, aby ich mali k dispozícii, hovorí Pellegrini. Priznal však, že o rúška je obrovská vojna. „My súperíme s každou krajinou na spoločnom trhu,“ poznamenal premiér Slovenskej republiky“. 15 03 2020

Do februára 2020 bol za základný makroekonomický ukazovateľ úspešnosti ekonomiky krajiny považovaný rast hrubého domáceho produktu (HDP). …

Z  pohľadu  národohospodárov ide o doslova „koloniálny“ makroekonomický ukazovateľ,  hovoriaci hlavne o tom, koľko „kolónia“ Slovensko vyprodukuje finančne, aby sa mohlo merať, či je ešte schopná ekonomika na Slovensku prinášať zisky  a aké veľké a či sa oplatí investovať (ROI)- rýchla návratnosť vložených investícií… a my si naivne myslíme, že to je o tom, koľko nám tu zostáva peňazí  v štátnom rozpočte:  Merajme však spolu:

Štátny rozpočet SR plánovaný  pre rok 2020 je 17,5 miliardy Eur v príjmoch a 19,6 mld Eur vo výdajoch, ale HDP za SR bol za rok 2019 prognózovaný vo výške 88,9 miliardy Eur. Zadlžená je Slovenská republika na 45,2 miliardy – a nie a nie to splatiť, aj keď máme ten finančný objem HDP každoročne taký vysoký: KDE SÚ TIE PENIAZE? Sme teda KOLÓNIA, zisky a príjmy sa vyvážajú (len 67 miliárd Eur v exporte z ktorého nemáme ani cent) … Hrubý národný produkt už nevieme ani dopočítať, lebo veď: čo je tu ešte NAŠE? A pre použitie v národnom hospodárstve?

Ale odrazu v prudko sa rozvíjajúcej kríze z pandémie koronavírusu nastala situácia, že úspešnosť krajiny sa lepšie meria počtom menej nakazených ľudí, počtom preverených ľudí a počtom pacientov na lôžku až obetí pandémie. V nešťastných chvíľach sú dôležité ukazovatele a výdaje spojené s izoláciou vlastného obyvateľstva. Len investori a ekonomickí experti zrazu rátajú „škody“ podnikateľských skupín na miliardy, škody finančných trhov na bilióny, vláda a ľudia v spoločnosti rátajú predovšetkým denne počet nakazených, vyliečených, počet ľudí v karanténe a počet ľudských obetí – mŕtvych…

Rastie význam schopnosti krajiny izolovať tak účinne svoje obyvateľstvo od nakazenia sa a schopnosti zdržiavať alebo dokonca znižovať číslo postihnutých, že sa už dá hovoriť aj o novom pohľade aj na ekonomické ukazovatele. Svet vidí Čínu, ale svet vidí aj nešťastné Taliansko dnes Španielsko, ale i USA a Britániu…dá sa zovšeobecniť, možno to však bude trvať iba počas krízy z pandémie, že sa zrazu pre hodnoty ako ZDRAVIE a ŽIVOT osvedčujú úplne iné kritériá i pre makroekonomické vnímanie reality. Ešte aj novozvolený podpredseda vlády pre ekonomiku a minister hospodárstva Sulík otvorene hovorí dnes, že „dôležité nie sú čísla, ale zdravie ľudí“ (cit. z TA3 nedeľná beseda 29.3.)

Máme tu nové – humánne kritériá makroekonomiky pre krajiny:

STAROSTLIVOSŤ O ZDRAVIE  (HC – HEALTHCARE)

Vyjadrené investovaním a vynakladaním finančných a materiálnych prostriedkov pre odvrátenie smrti a zachovanie zdravia obyvateľstva

ZABEZPEČENIE SOCIÁLNEHO UDRŽANIA A ROZVOJA  KRAJINY (WSS –WORK SOCIAL SECURITY)

Vyjadrené schopnosťou krajiny mobilizovať finančné, materiálové a organizačné zdroje pre zachovanie sociálneho statusu obyvateľstva štátu

OCHRANA KRAJINY PRED NEBEZPEČÍM (TDP THREAD DEFENCY PROTECTION)

Preto karanténne opatrenia, uzatváranie hraníc národných štátov, nasadení vojaci, policajti, záchranárske zbory, vyhlasovanie stavu núdze až výnimočného stavu v krajine, zákaz voľného pohybu obyvateľov kvôli masovému nakazeniu sa

VZDELÁVANIE ( EDUCATION)

Vyjadrené schopnosťou všetkým dištančnými formami, najmä virtuálne cez IT a mobilmi, zabezpečiť denné vyučovanie škôl, zaúčanie v pracovných pozíciách, práca na diaľku atď.

Vieme si vôbec  predstaviť, že by niekto v decembri 2019 požadoval vo vláde a v parlamente mimoriadne finančné zdroje na tieto štyri dnes základné a zásadné okruhy činností?

Kritériá boli prvý raz zverejnené v knihe Ekonomika po kapitalizme (autor Ing.Peter Zajac-Vanka), vyd. Spolok národohospodárov Slovenska, klubové nepredajné vydanie, 2017. str.48-49.