ARCHÍV ČLÁNKOV 2019 znovu zverejnenie článku 4.10.2020 redakciou webstránky Národohospodári SK
Dňa 19.1.2019 odoslal akademik Juraj Hraško na základe diskusie na stretnutí „starešinov“ tento zásadný strategický materiál ku poľnohospodárstvu Slovenska: Celý materiál bol zverejnený na webstránke Národohospodári SK dňa 14.08.2019 a nenávratne bol hackermi vymazaný. Zachoval sa však podstatný záver pre národohospodársku politiku Slovenska v súčasnosti – a o to viac platí na jeseň 2020.
„Žiada so mi pripomenúť, že poľnohospodárstvo, i keď podceňované, je pre človeka najvýznamnejším výrobným odvetvím, lebo zabezpečuje produkciu takých výrobkov, ktoré sú bezpodmienečne potrebné pre jeho život, pre jeho existenciu.“ Juraj Hraško
V tomto strategickom materiáli boli definované aj zásadné opatrenia, ktoré je nutné uskutočniť, aby Slovensko opäť malo plnokrvnú poľnohospodársku výrobu:
Zásadné opatrenia, ktoré je nutné uskutočniť, aby Slovensko opäť malo plnokrvnú poľnohospodársku výrobu
Bod 5. Opatrenia potrebné pre riešenie situácie.
Zásadnou chybou agrárnej politiky na Slovensku je, že zamietla všetky výhody predchádzajúceho hospodárenia a nezachovala nič z poznatkov osvedčených princípov agropotravinárskeho komplexu, ktorý bol zárukou relatívneho blahobytu na vidieku.
5.1.Pokiaľ ide o vzťah k pôde, zastávame názor, že je nanajvýš potrebné urýchlene prehodnotiť vzťah k pôde s rešpektovaním týchto poznatkov vedy:
Prírodné vedy formulovali poznatok, podľa ktorého pôda ako prírodný zdroj má pre ľudstvo univerzálne úžitkové hodnoty. Na základe tohto poznatku a z iniciatívy svetových vedeckých osobností odporučili medzinárodné organizácíe, najmä FAO, UNEP a UNESCO,
aby sa touto skutočnosťou zaoberala aj OSN ako najautoritatívnejšia svetová organizácia, ktorá rezolúciou 68.Valného zhromaždenia z 2. 12. 2013 na znak významu pôdy pre ľudstvo vyhlásila rok 2015 za Medzinárodný rok pôdy a každoročne 5. december za Medzinárodný Deň pôdy.
Opierajúc sa o toto rozhodnutie najautoritatívnejšej svetovej organizácie odmietame považovať pôdu sa tovar.
5.2. Pôda má mnohostrannú úžitkovú hodnotu, pod pôdou nemôžeme chápať len jej poľnohospodársky pôdny fond.
Okrem produkčnej schopnosti sa pôda využíva pre rôzne druhy výstavby vrátane komunikácií, pre zadržiavanie zrážkovej vody v krajine, skladovanie odpadov, budovanie infraštruktúry i geologické práce, čo v podmienkach súkromnéh vlastníctva pôdy spomaľuje, prípadne znemožňuje realizáciu stavieb potrebných pre život občanov. Ak ľudstvo potrebuje pôdu pre všetky tieto aktivity, jej súkromné vlastníctvo komplikuje rozhodovanie kompetentných orgánov o alternatívnom využívaní a dáva súčasným vlastníkom ktorí na pôde nepracujú možnosť odpredať aj najúrodnejšiu pôdu na iné ako potravinárske účely. . Svetová organizácia OSN pre pôdu a potraviny FAO schválila ešte v roku 1981 Svetovú chartu o pôde, v ktorej sa píše „Medzi hlavné, pre človeka dostupné zdroje patrí povrch Zeme, ktorý sa skladá z pôdy, vody a na ne viazaných rastlín i živočíchov. Využívanie týchto zdrojov nesmie zapríčiňovať ich znehodnotenie (degradáciu), ani zničenie
(deštrukciu), pretože na zachovaní ich nepretržitej produkčnosti je závislá existencia ľudstva.“ Vegetácia ktorá na povrchu Zeme rastie spomaľuje aj klimatické zmeny, zvyšuje podiel vody vsakujúcej do pôdy, produkuje kyslík pre dýchanie a ozdravuje životné prostredie.
Opierajúc sa o toto konštatovanie trváme na prednostnom využívaní vhodnej pôdy na produkciu úžitkovej biomasy, potrebnej najmä pre život človeka.
5.3. Vlastníctvo k pôde a výživa obyvateľstva
Organizácia FAO upozornila na hrozbu hladu rastúceho počtu obyvateľov Zeme a s tým spojené sociálne nepokoje a migráciu ľudí z hladujúcich oblastí a apelovala na národné vlády výzvou, že. „Optimálne využitie domáceho pôdneho fondu nemôže byť ponechané na živelné pôsobenie momentálnych trhových mechanizmov liberálneho kapitalizmu, lebo sa predpokladá, že ľudstvo bude v budúcnosti stále nástojčivejšie čeliť
mnohým problémom, z ktorých sa jeden bude určite týkať aj ich výživy a teda priamo aj dostatku pôdy, predovšetkým jej poľnohospodársky využiteľnej časti. Ak je hlavnou prekážkou existencia vlastníckych vzťahov k pôde, musí sa táto problematika stať výhradnou agendou národného štátu, ako správcu prírodných zdrojov.
Opierajúc sa o toto upozornenie budeme žiadať rozpracovanie opatrení pre revitalizáciu domácej poľnohospodárskej výroby a zamedzenie záberov najprodukčnejších rovinatých pôd pre výstavbu, okrem komunikačných stavieb, ktoré nemajú polohovú alternatívu.
5.4.Zásadne zmeniť vlastníctvo k pôde
V celom rade prognostických materiálov z vedeckých konferencií a v materiáloch UNEP sa vyslovuje varovanie, že celý rad navrhovaných a pre boj hladom potrebných opatrení môže naraziť na odpor súkromných vlastníkov pôdy. U nás súkromné vlastníctvo pozemkov negatívne vplýva aj na už realizované alternatívne užívanie, na plánovanie, prípravu a urýchlenú realizáciu infraštruktúry a na dodržiavanie zákonov o ochrane prírody.
Opierajúc sa o toto varovanie a praktické skúsenosti z ťažkopádnych a často nelogických súdnych procesov, navrhneme zásadnú zmenu vo vlastníctve pôdy, kde sa vytvorí pre užívateľa dedičné vlastnícke právo „sui generis“ na celú dobu užívania s cieľom zabránenia nakladania s pôdou ako tovarom.
5.5. Domáca poľnohospodárska výroba
je v podmienkach voľného obchodu vystavená konkurenčnému tlaku zahraničných výrobcov, ktorí majú vhodnejšie prírodné podmienky i technickú a kapitálovú vybavenosť. Odstraňuje však nebezpečie neočakávaného zvyšovania cien, dovozu nekvalitných alebo zdravotne závadných potravín a hrozbu vydierania zastavením dovozu, čo prakticky ohrozuje suverenitu štátu z obavy pred hladom pre .nedostatok potravín.
Budeme trvať na obnove sebestačnosti v základných druhoch potravín cestou štátom organizovanej potravinovej vertikály, zahrňujúcej podniky prvovýroby, výkupu, spracovania a predaja spotrebiteľovi na báze približne rovnakého podielu z výsledného zisku, čo pomôže aj kapitálovej konsolidácii prvovýroby.
5.6 Nakoľko pôda tvorí celý suchý povrch územia štátu, a územie patrí všetkým štátnym občanom.
Predaj územia občanom inej štátnej príslušnosti do vlastníctva predstavuje stratu suverenity štátu nad územím, za nedotknuteľnosť ktorého nesie zodpovednosť.
( Nemeckí dôchodcovia ktorí vykúpili všetky pozemky jedného z ostrovov Španielskeho kráľovstva, sa odmietli podriadiť španielskym zákonom ).
Upozorňujeme na túto skutočnosť vládu Slovenskej republiky a požadujeme legislatívne riešenie straty štátneho územia jeho predajom do vlastníctva cudzích štátnych príslušníkov.“
