Vybratý text z Archívu webstránky, ktorá bola vypnutá v auguste 2020, išlo o úvodnú stránku k vysvetleniu, čo je vlastne ekonomická demokracia, vyšlo v roku 2019

Ekonomická demokracia v teórii a pre slovenskú prax

Štartovacím impulzom pre mňa osobne bola konferencia o ekonomickej demokracii v Bratislave z apríla 2011, (viď to video, kde sme sa inšpirovali ku vytvoreniu „pracovnej skupiny ku modelovaniu ekonomického systému ekonomickej demokracie“) a kniha Ekonomická demokracia – po kapitalizme amerického profesora z Chicago Loyola University Davida Schweickarta, ktorá vtedy vyšla v slovenčine a bola veľmi nabitá podnetmi – až tak, že som spracoval návod, ako ju čítať „na preskáčku“ a pochopiť ju podľa jednotlivých problémových línií. Bolo neuveriteľné, ale už dňa 10.októbra 2011 som mal možnosť dlho osobne hovoriť v Bratislave s profesorom Schweickartom a i keď moja angličtina nie je „rodilý mluvčí“, veľa sme si povedali a porozumeli…a inšpiroval ma slovami, že jeho kniha je iba filozofické dielo, nie hotový projekt a čaká, kto sa ujme „kontraprojektu“ s už jasným ekonomickým modelom uplatniteľným v praxi. Odvtedy bádam a pracujem…ten diagram je už vlastne môj výtvor:




,Schéma a živý diagram (ak sa zapne na ppt-prezentácii) ekonomického modelu ekonomickej demokracie pre slovenskú prax -2017

Bude tu o čom písať, ale predovšetkým, keďže sa tejto problematike venujem dlho, ba dokonca som schválne „absolvoval stáž“ v slovenskom priemyselnom podniku dva roky (aby som si zarobil ako export manažér a zároveň si v praxi prešiel, čo bude potrebné pre podnik typu prechod z kapitálového na podnik zamestnaneckej samospráve urobiť) a tu som si urobil predstavu a prehľad o všetkých súvislostiach – od jednotlivca, podnik, štát, po svet…píšem o tom v knihe Coopindustria…

No ale v auguste 2015 si ma pozvali hovoriť o ekonomickej demokracii do internetového rádia Slobodný vysielač Banská Bystrica, až potom som sa dozvedel, aké že vraj je „extrémistické“ a alternatívne…a hodilo sa to: myslím, že masmédiá na Slovensku mali úplne iné témy úplne iné objekty záujmu…po deviatej relácii, keď to už malo skončiť, som požiadal, že si sám budem robiť redaktora a odvtedy až do 10.októbra 2018 som vysielal takmer týždenne reláciu Ekonomická demokracia „na vlnách internetu v SVBB“…a zastavil som sa pri relácii č.99, lebo som chcel už vidieť a byť pritom, ako to pôjde v praxi na Slovensku…nechcite vedieť...prinášam tu teda pár relácií zo série Ekonomická demokracia, pekne s obrázkami avíz ako som ich stvoril a pomohli mi ich „zavesiť“ chlapci z SVBB a s linkom na zvukový záznam. Sú to dvojhodinovky (s vlastnou hudobnou dramaturgiou pesničiek), * ale i tak – príjemné počúvanie:

z Archívu Slobodného vysielača B.Bystrica – relácia Ekonomická demokracia, od augusta 2015 po 30.októbra 2018 https://slobodnyvysielac.sk/relacie/ekonomicka-demokracia/

avízo z relácie na Slobodnom vysielači Banská Bystrica

Základné črty ekonomickej demokracie – spoločnosti po

kapitalizme

Ako prvý teoreticky definoval vo vedeckej praxi ekonomickú demokraciu ako spoločensko-ekonomický systém profesor na Chicago Loyola University, USA, David Schweickart a napísal základný vedecký materiál – knihu Ekonomická demokracia – Po kapitalizme. Táto knihaa vyšla v roku 2011 aj v SR a filozof, profesor D.Schweickart prišiel aj na Slovensko a prednášal tu 10.októbra 2011 v aule Ekonomickej univerzity o týchto troch črtách ekonomickej demokracie.

      Zamestnanecká samospráva, v ktorej je definovaná demokracia zamestnancov vo vnútri organizácie na základe ich spoluúčasti, cudzím slovom participácie, kde  každý jeden zamestnanec má rovnocenný jeden hlas v rozhodovaní o podniku. „Činnosť všetkých výrobných podnikov demokraticky kontrolujú zamestnanci“. Hovorí sa často o demokratickom podniku. „Každý výrobný podnik kontrolujú tí, čo v ňom pracujú. Zamestnanci zodpovedajú za nerušený chod fabriky: za organizáciu práce, pracovnú disciplínu,  techniku a technológie produkcie, za to, čo sa vyrába a ako sa vyrába, aké sú výrobné náklady a ako sa rozdelí čistý zisk.“

Podstatou zamestnaneckej samosprávy v ekonomickej demokracii je funkčné splynutie vlastníka výrobných prostriedkov a zamestnanca – pracovníka na týchto výrobných prostriedkoch

     Spoločenská kontrola investícií, pri ktorej verejné zdroje budú zbierané verejným spôsobom a používané na verejné financovanie. „Hoci pracujúci budú kontrolovať (a teda riadiť, poznamenávam) výrobný proces, nebudú vlastniť výrobné prostriedky. Tie sa považujú za kolektívne vlastníctvo spoločnosti“, píše D.Schweickart, takže ide o spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov. „Fondy pre nové investície sa vytvárajú z daní základných prostriedkov podnikov a naspäť do ekonomiky sa vracajú prostredníctvom siete verejných investičných bánk.“

     Kľúčovým  faktom je nahradenie súkromnej kontroly nad investíciami spoločenskou kontrolou, zrušenie potreby používať súkromné úspory domácností na investovanie do podnikov a zrušenie možností investovať súkromné peniaze za účelom ich kapitálového zhodnotenia, teda zrušenie trhu súkromných investícií, zrušenie búrz.

Tie prvé dve črty však zároveň znamenajú aj revolúciu v prerozdeľovaní výsledkov hospodárskej činnosti. Zamestnanci spolurozhodujú o riadení podniku a nedostávajú teda mzdu, ale rozdeľujú si hospodársky výsledok podniku, v ktorom rozhodujú, dnešnými slovami zisk po zdanení. A pretože podľa druhej črty nebude nutné vytvárať súkromný investičný kapitál, takzvaný „zisk“ im bude vyplácaný na osobné použitie.

     Trh ako zostávajúci mechanizmus pre rozdeľovanie spotrebných tovarov a základných prostriedkov spoločnosti. „Férový obchod založený na tarifách, v nijakom prípade nie voľný obchod, najmä nie v prípadoch, keď sú výrazné rozdiely medzi mzdami a environmentálnou reguláciou v jednotlivých obchodujúcich štátoch.“ Ale napriek tomu „ceny reguluje iba ponuka a dopyt“…“Ale napriek tomu, finančný trh padne.“ D.Schweickart hovorí o socialistickom protekcionizme trhu tovarov a služieb, až o socialistickom trhu.

     Ekonomická demokracia teda ruší súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a námezdnú prácu, ale uznáva trh. Treba si ešte zadefinovať základné pojmy, čo hýbe pokrok v spoločnosti a jej hospodárení. Sú to výrobné sily a výrobné vzťahy.

     Výrobné sily, teda výrobné prostriedky  – nástroje výroby, suroviny, priestory,  ako aj  pracovná sila, teda produktívna schopnosť produkujúcich aktérov výroby, z ktorej sa časť vyčlenila vo forme vedenia, vedomostí, zásadne menia charakter výrobných faktorov, objavujú sa nové technológie a vytvárajú nové ekonomické zdroje. Medzi nové ekonomické zdroje pre 21.storočie sa zaradili aj sproduktívnené vedomosti.

     Výrobné vzťahy – sú vlastnícke vzťahy osôb nad výrobnými silami – teda výrobnými prostriedkami a pracovnou silou. Pod vlastníctvom nejde len o právne vlastníctvo, ale skôr o vzťahy účinnej kontroly. To si vyžaduje zmenu vo výrobných vzťahoch ( kontrola finančného virtuálneho kapitálu, zrušenie súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, vytvorenie právneho rámca pre zospoločenštenie výrobných prostriedkov, redefiníciu  vlastníckeho práva a funkcií peňazí).

Vždy keď sa výrobné sily dostávajú do nesúladu s existujúcimi a pretrvávajúcimi výrobnými vzťahmi ( teda i vlastníctvom), nastáva nesúlad smerujúci k „vyrovnaniu“ do opätovného súladu – a to sa deje práve teraz, v druhej dekáde 21.storočia.

     V mnohých ďalších podrobnejších súvislostiach a pri podrobnejšom definovaní modelu odporúčam prečítať diela Svet v bode obratu – Systémové alternatívy kapitalizmu ( zborník pod edíciou P.Dinuša a prof.L.Hohoša), vyd.Veda 2011, stať „Otázky ekonomického modelovania nástupníckej teórie ekonomickej demokracie“, (str.104-149) a dielo „Ekonomická demokracia dnes – Od teórie k praxi“,v edícii P.Dinuš – K.Šabíková, vyd.Veda, najmä časť „Vymedzenie základného legislatívneho rámca  pre zavedenie ekonomickej demokracie“ (str.27-51) od Imricha Juhára.

časť textu som tu použil z vlastnej knihy Coopindustria – podnik fungujúci na princípe zamestnaneckej samosprávy, 2015, ktorá je klubovým vydaním Spolku národohospodárov Slovenska.

    .

obálka knihy s vlastnou autorskou fotografiou dodnes chátrajúceho areálu v Rimavskej Sobote

Základnou vedeckou knihou ekonomickej demokracie je však kniha profesora D.Schweickarta

obálka knihy

a venujem sa aplikáciám do slovenskej praxe v knihe Ekonomika po kapitalizme

foto z SVBB

Ing.Peter Zajac-Vanka