Vyriešia problémy EÚ záporné sadzby?

profesor ekonómie Jaroslav Husár, Bratislava, 17.9.2019

Vývoj vo svetovom hospodárstve nadobúda od konca tisícročia nové dimenzie. Mení sa hlavne podstata medzinárodného podnikania, nielen spôsob medzinárodných platieb, ale hlavne aj nástup nových krajín. Dlho dominovalo Japonsko, potom sme zažili „4 tigre“ (Honkong, Singapur, Južná Kórea a Taiwan), ba aj „tigríčatá „ (Thajsko, Indonézia, Malajzia a Filipíny). Ale ekonómia nie je o skokanoch. Je o tom, ako funguje ekonomický systém. Dnes je pre ekonóma zaujímavá dominancia Číny; nielen v Ázii, ale na celom svete. Aké to bude mať ekonomické dôsledky? Už samotný fakt, že v roku 2017 v rebríčku 20 najsilnejších technologických spoločností boli iba 3 z USA a 9 čínskych, pričom žiadna z EÚ –  je veľavravný.

Rozhoduje sa Európska centrálna banka správne?

Tento krátky úvod som pokladal za dôležitý, keďže idem hovoriť o Európskej centrálnej banke (ECB), ktorá sa opäť rozhodla, podľa mňa nie vedecky správne, siahať na úroky, čím zasahuje do ekonomiky, o ktorej hovorí odsek vyššie. Hlavnou úlohou každej centrálnej banky je kontrola ponuky peňazí a kontrola dopytu po peniazoch, povedané vedecky a krátko. Konkrétne ide o povinné minimálne rezervy (koeficient povinných minimálnych rezerv), diskontnú úrokovú mieruoperácie na voľnom trhu. ECB má teda na starosti proces tvorby peňazí, starostlivosť o kolobeh peňazí. Pokiaľ ide o množstvo peňazí, zásadný význam má peňažný multiplikátor. Zvýrazňujem to preto, že od vzniku ECB čitateľ počuje o jej aktivitách, ktoré sa orientujú predovšetkým na infláciu a záporné úrokové miery!

V EÚ sa opäť hovorí o tom, že ECB zníži úrokové sadzby.  Je to optimálne riešenie?  Veď už dnes je základná úroková sadzba mínus 0,4 %. A prognóza hovorí, že by mala byť dokonca mínus 0,6%. Neviem či to bude stačiť na odvrátenie recesie, o ktorej už hovorí viacero ekonómov EÚ.

Čitateľ sa možno pamätá, že ECB už použila tzv. Program nákupu dlhopisov (o ktorom som už viackrát písal), čo sa dá skôr chápať ako „tlačenie“ nekrytých peňazí. Teraz ho má vraj použiť opäť. To je skôr zle, ba inak povedané, ako keby ekonómovia  z ECB nepoznali princípy a podstatu monetárnej politiky. Nemôžem nepripomenúť, že právnici po celej Európe sa už veľmi dlho hádajú, či je výkup dlhopisov zo strany ECB legálny. To je otázka pre právnikov. Totiž Súdny dvor v Luxemburgu povedal iba to, že program „neprekračuje mandát ECB“. Nejasný výrok. Treba si totiž uvedomiť, že každá dobrá učebnica o makroekonómii hovorí, že centrálna banka monetizuje deficit rozpočtu vlády, čo je odborné vyjadrenie pre nákup vládnych dlhov. Ale odborník dobre vie, že ak sa kupujú dlhopisy ako operácia na otvorených trhoch, tak ECB vlastne umožňuje bankám mať viac rezerv, čo vedie k zvýšeniu ponuky peňazí (ale tie nie sú kryté) a rastu inflácie. Vlády sa tak financujú akosi ľahšie. Ale toto je kontrola kolobehu peňazí, o ktorom písal kedysi guvernér Slovenskej národnej banky Imrich Karvaš vo svojom diele na viac ako 74 stranách?

Je až alarmujúce ak Bloomberg píše o tom, že ECB drží 29% všetkých holandských dlhopisov (a pozrime si ich europoslancov, ako hrdo vystupujú), 27% nemeckých štátnych dlhopisov, 25 %  fínskych štátnych dlhopisov atď. Pekne to znie ak sa povie, že ECB je investorom. Ale do čoho investuje? Do vzduchu? Kupuje štátne dlhy! Monetizuje dlhy a to by malo zaujímať každého občana. Velikáni ekonómovia sa obracajú v hrobe. Nemôžem nenapísať, že ECB už nakúpila dlhopisy v hodnote 2,2 bilióna eur. To je vlastne cca 33 násobok HDP SR v roku 2017 (bilión = 1012). Neviem, či si to bežný občan vie predstaviť aká je to suma.

foto: peníze – provazochodec (USD) z archívu SVBB
Vyriešia to záporné sadzby z ECB?

Kto kontroluje Európsku centrálnu banku?

Možno si čitateľ pamätá, že ekonómovia Nemecka sa obrátili na Nemecký ústavný súd v Karlsruhe s otázkou, či občania Nemecka neriskujú, keď sa podieľajú na bankovej únii, keďže ECB nakupuje nesplácanie dlhopisov. ECB je vraj nezávislá. Kto ju kontroluje? Ale dôsledky jej rozhodnutí znášame všetci občania EÚ, vyťahuje nám z vrecák peniaze. Musím spomenúť aj to, že Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) vo svojej výročnej správe za rok 2018 uvádza, že najviac zlých úverov má Taliansko a to vo výške 160 mld. Eur. Hneď za nimi je Francúzsko a tí majú zlé úvery vo výške 130 mld. Eur. Každý Talian či Francúz sa musí spýtať – a kto to zaplatí?

Ekonóm nepotrebuje iba prehľad o dlhopisoch, potrebuje aj súvahu ECB, prehľad o obežive, rezervách o štátnych pokladničných poukážkach a monetárnej báze, ktorá musí byť rovnaká na pravej aj ľavej strane súvahy.

Ich štruktúra hovorí o stave ekonomiky. Nie Maastriichtské kritériá, tie zbytočné čísla.

A na záver: Urobila ECB chyby? A poučila sa z nich?

Asi nie, nepoučila, keď na pokles, recesiu európskych ekonomík chce opäť pristúpiť k výkupu dlhopisov, ako som to uviedol vyššie. Nielen to! Chce ešte zápornejšie sadzby. V čom sa to odrazí? Čo zdražie? Vedia to vedúci ECB? Nemá  ECB zaujímať,  ako stojí ekonomika EÚ v porovnaní so svetom, o čom hovorím v prvom odseku?

Ekonómovia už dávno hovoria, že to, čo EÚ potrebuje, je držať sa ekonomickej teórie, hlavne zásad, hlbokých poznatkov monetárnej politiky (nie menovej – to sú Sulíkovci, či Miklošovci). Bohužiaľ, ale školy vychovávajú manažérov sociálnej práce, manažérov telesnej výchovy, ale vzdelaní makroekonómovia nám chýbajú. Tí by nedovolili tlačiť peniaze, vyrábať infláciu.

Potrebujeme to, čo hovorili prof. R. Briška, či profesor I. Karvaš. Profesor Karvaš vo svojej knihe Základy hospodárskej vedy hovorí: „Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva  alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené“.  A to napísal v roku 1948! Nepoznal pojem záporné úroky. Ale už vtedy očakával zmenu fungovania ekonomík Európy.

Prof. Jaroslav Husár

One Reply to “Vyriešia problémy EÚ záporné sadzby?”

  1. Veľmi sa mi páčia fundované a aktuálne odborné komentáre pána Prof.Ing.Jaroslava Husára , lebo inde sa o takýchto skutočnostiach nedozviem, za čo mu patrí moje uznanie a vďaka pán Prof.Ing.Husár. S pozdravom Mgr.Juraj Oravec

Napísať odpoveď pre Mgr.Juraj Oravec Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *