V čom je čaro slovenskej dediny? Že je tu už tisícročia! (…nie sme žiadna „Amerika“….)

Pôvodne to malo byť iba avízo k relácii na Slobodnom Vysielači Banská Bystrica z Klubu národohospodárov Slovenska (43) z cyklu Knieža Matúš rozpráva č.VI. o slovenskej dedine do 12.storočia. https://slobodnyvysielac.sk/relacia/klub-narodohospodarov-slovenska-43/

V relácii od 9:30 h do 11:15 hod v pondelok 26.8.2019 bude hovoriť dnes 87 ročný profesor histórie Matúš Kučera a ako historik má plné právo potvrdiť, že slovenská dedina tu bola a je už veľmi dlho, tisícročie, stáročia…

Nevieme to my, tunajší dnešní občania Slovenskej republiky, že žijeme v priestore, ktoré trvale obýva slovenské obyvateľstvo medzi Tatrami a Dunajom, od rieky Moravy po hory ako Bukovina a až za Vihorlat….nevedel som to ani ja, že keď v piatom storočí n.l.sem prichádzali kmene, z ktorých jeden bol Slovieni a neskôr sa nazvali Slovákmi, prišli do už čiastočne obrobenej zeme po Keltoch, ktorí tu žili ešte pred našim letopočtom…tá pôda už bola obrábaná a pre toľký rozsev Slovákov po dolinách, okolo riek, na rovinách a po úbočiach hôr bolo potrebné viac pôdy, pretože sem už prišli poľnohospodári, ktorí vedeli siať a žať úrodu, ktorí už mali zdomácnenú zver a vedeli chytať ryby. Lesy boli hlboké a v nich množstvo zveriny. A vždy keď sa objavil nepriateľ, našlo sa spomedzi rodín, kmeňov a dedín množstvo statočných bojovníkov, ktorí chránili svoju zem. Slováci teda boli poľnohospodármi…a tu už prenechám slovo pánu profesorovi Matúšovi Kučerovi….

Reláciu ponúkame s úctou a nádejou, že sa dnes v roku 2019 spamätáme: že si začneme vážiť zem, na ktorej žijeme, že prestaneme ponúkať pôdu, obrábanú tisícročia našimi predkami ako lacnú trhovú atrakciu cudzincom a podnikavcom takmer zadarmo, že sa na dedinách vrátime k poľnohospodárskej výrobe, k žatiu a siatiu, k ovocinárstvu a zeleninárstvu, k živočíšnej výrobe, že rozbijeme betónové plochy, zrušíme ladom ležiace pozemky a začneme si vážiť každý štvorcový meter zeme, ktorá dokáže na rozdiel od púštnych a kamenných zemí na iných kontinentoch rodiť úrodu, ktorá tu na Slovensku je DAROM, dedičstvom, pretože vo svete máme aj ojedinelý názov vidieckeho sídla, kde sa ľudia venujú poľnohospodárstvu a žijú na vidieku -lebo je to zdedená pôda po našich prapredkoch a zdedená krajina po našich dedoch a otcoch, áno, je to DEDINA…my sa predsa nemusíme hanbiť a nikomu spovedať, že sme v 20.storočí z našej dedovizne vytvorili moderné poľnohospodárstvo, ktoré nás – päťmiliónový národ, dokázalo uživiť, že sme boli sebestační v potravinách a že naše dediny prekvitali životom. Skôr naopak, nech mrzí tých, čo to spôsobili, že dnes sa s mnohou pôdou obchoduje ako s lacnou pobehlicou, je na predaj komukoľvek, že naše deti už nevedia sadiť a pestovať a chovať a potraviny nakupujú v obchodoch, kde nie vždy je zaručená zdravá výživa a kvalita potravín, ktoré máme jesť.

(redaktor relácie Peter Zajac-Vanka)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *