Slovenské odpady a energia: cesta k sebestačnosti v energiách

Ing.Julius Forsthoffer PhD autor a hosť v relácii

dr.Forsthoffer snímka s besedy Klubu národohospodárov Slovenska

Hľadáme domáce suroviny, ktoré vieme zužitkovať na produkciu energie? A tu doktor Forsthoffer, ktorý rozumie chémii a biológii objasňuje, že tu máme hory a tony odpadu, ktoré iba skladujeme a zbytočne spaľujeme: pri vlastnom štátnom zainvestovaní už vyvinutej technológie do 3 – 4 fluidných „spaľovní“ na Slovensku a v nich pri premene odpadu na

po 1. elektrickú energiu a

po 2. chemickým spracovaním na DEFINOVANÉ PALIVO máme cestu, ako sa dostať k vlastnej výrobe kvalitného definovaného paliva pre dopravu a kvalitnej výrobe elektrickej energie. Toto už je ale v rukách budúcej vlády v 2020 aby zorganizovala ekonomiku takých prevádzok vo vlastníctve štátu a odbúravala energetickú závislosť Slovenska. Tie hory odpadu premeníme na energiu.

O tom celom bola vysielaná relácia na SVBB pod názvom O odpadoch a energii v Klube národohospodárov Slovenska č.52 dňa 29.10.2019 https://hearthis.at/slobodnyvysielac/klub-narodohospodarov-52-2019-10-29/

fluidné spaľovanie zdroj inspecta com
SVBB RELÁCIA

Na stope „uhlíkovej stopy“ na Slovensku a ako ju zužitkovať

a ešte v marci, 11.3. 2019 bol hosťom v relácii dr.Forsthoffer s úvodnou témou https://hearthis.at/slobodnyvysielac/klub-narodohospodarov-28-2019-03-11/

pece fluidné zdroj people tuke
nájdete aj na youtobe v SVBB

„Recykláciu kovov, skla, papiera poznáme, ale nedostatočne využívame; s plastovými materiálmi je to horšie ako s kovmi, lebo vyžadujú dôkladnejšie triedenie a niektoré typy kompozitného charakteru možno len spaľovať.

Doba plastov, ktorá prišla po dobe železnej je významná, priniesla mnohé nové formy materiálov, veľmi užitočných, len ich vynálezci nedoriešili ich recykláciu tak ako to zariadila príroda pre prírodné materiály;

Jedno je iste, samotne polyméry všeobecne nie sú škodlivé, lebo pre veľkosť molekuly sa do buniek nedostanú (veď si všimnite skvelé medicinálne hadičky Tygon z PVC). Škodlivé môžu byt prímesi do základných polymérov, no toto je „pole neorane“. Tam je aj ťažisko problému recyklácie plastov, pretože parciálne kontaminácie sa zrejme nedajú odstrániť pre nemožnosť absolútneho triedenia takého širokého sortimentu plastov a ich kompozitov aký už dnes existuje (a ďalšie sa popritom stále vyvíjajú) umocneného „ľudským faktorom“ obyvateľstva. To je problém nie zálohovania ale následnej využiteľnosti aj vrátených PET-fliaš.

Sklo tento problém nemá – prečo teda spoločnosť „nemá záujem“ zaviesť aj zálohovanie sklených obalov s priamym črepovaním?

V tomto smere je problematika bio-kompatibilných plastov celkom osobitná vzhľadom na úzke a špecifické využitie.
Problematika bio-degradabilných plastov je dokonca sekundárna, až okrajová, pretože pri toľkom sortimente sa prakticky nedá zaručiť dosiahnutie biodegradabilnosti za definovaný čas popri nutnosti dodržať pôvodné vlastnostné kriteriá.“

Takže existuje možnosť cez dekompozičné tepelné procesy recvyklovať uhlik z druhotnych zdrojov (odpadov) i z CO2 zachyteneho zo stacionarnych zdrojov (napr. kogeneracie a vsetky plynove kotolne). Zo získaného syntézneho plynu vykonat  následnú syntézu na výrobu vhodných uhľovodíkov – a definovane paliva nedymia.

„Nakoniec skládkované odpady (mimo odpadu stavebného) majú menej popolovín než má handlovské hnedé uhlie.
Lenže kým sa ropa bude spracovávať klasickou frakčnou destiláciou (atmosférickou, vákuovou, aj pomocou hydrogenačného krakovania) tak vlastne sa iné technológie presadzujú obtiažnejšie a najmä v podmienkach postavenia nadnárodnych spoločností. Vývoj spracovania ropy to potvrdzuje. Samozrejme rozdiel je v ľahkých-benzínových ropách voči ťažkým -olejovo/mazutovým ropám, ale existuje aj produkt Orimulzion z veľmi ťažkých frakcii.“

„Riešením je recyklácia uhlíka z odpadových zdrojov obsahujúcich uhlík a z oxidu uhličitého vypúšťaného zo stacionárnych zdrojov. Recyklácia je spojená s výrobou syntetických uhľovodíkov využiteľných nielen ako paliva ale aj ako základné chemické suroviny.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *