Príspevok k stratégii rozvoja poľnohospodárstva a využitia pôdy na Slovensku, akademik profesor Juraj Hraško

Zásadný materiál pre národohospodársku politiku Slovenskej republiky od dlhodobého poľnohospodárskeho odborníka profesora Juraja Hrašku.   

 „Žiada so mi pripomenúť, že poľnohospodárstvo, i keď podceňované, je pre človeka najvýznamnejším výrobným odvetvím, lebo zabezpečuje produkciu takých výrobkov, ktoré sú bezpodmienečne potrebné pre jeho život,  pre jeho existenciu.“

      „Zásadný rozdiel ale je, že kým priemyslové odvetvia používajú haly prispôsobené pre druh výroby, pre poľnohospodárstvo je výrobným priestorom krajina, charakterizovaná rôznymi klimatickými podmienkami, (vodný a tepelný režim, dĺžka slnečného svitu a pod.), reliéf územia, a vlastnosti pôdy.  Tieto prírodné podmienky tak primárne ovplyvňujú nielen možnosť pestovania plodín ale i ich sortiment, možnosti i spôsob chovu jednotlivých druhov zvierat pre produkciu potravín, ale priamo aj časť nákladov na jednotku produkcie. Tieto  prírodné zdroje, ktoré tvoria charakter každej krajiny,  nevytváral  človek svojou prácou, nie sú teda tovarom a preto  je takéto tvrdenie  o pôde absolútne absurdné.“

      „Poľnohospodárstvo,  ako odvetvie národného hospodárstva sa  môže v každej krajine zamerať len na pestovanie takých plodín, ktoré sú   v súlade  s prírodnými podmienkami a technickým  i technologickým vybavením   umožneným   celkovou    ekonomickou   úrovňou   štátu a v rozsahu   reálne   existujúcich  odbytových možností, 

        Primárnym strategickým dôvodom pre podporu poľnohospodárskej výroby je, že toto odvetvie vyrába základné suroviny pre potravu ( teda priamo pre existenciu všetkého živého na Zemi ), bez ktorej sa živé bytosti, vrátane človeka, nemôžu zaobísť,

       Druhým strategickým dôvodom je skutočnosť, že ak prírodné, od človeka nezávislé podmienky, primárne  vplývajú na množstvo i kvalitu produkcie, obstáť v konkurencii znamená dodatočné investície a zvyšuje bez zavinenia producenta výrobné náklady na jednotku produkcie. Svetové spoločenstvo má voľbu –  dotovať poľnohospodársku výrobu aj v horších prírodných podmienkach, aby boli potraviny  dostupné  pre všetkých ľudí,  aby sa zamedzil hladomor, alebo regulovať počet živých organizmov, najmä počet ľudí na celej Zemi,

    Tretí strategický dôvod prikazuje vláde každej krajiny usilovať  sa o dosiahnutie maximálnej miery sebestačnosti  v základných potravinách z dôvodov zachovania štátnej suverenity, lebo exportujúce štáty účelovým zvyšovaním cien, prípadne hrozbou zastavenia dovozu by mohli štáty závislé na dovoze vydierať  hrozbou hladu.“

Ďalšie kapitoly:

2. Povojnový vývoj poľnohospodárstva v krajinách západnej Európy.

3. Povojnový vývoj poľnohospodárstva u nás.

  „Ak bolo Slovensko označované za agrárnu krajinu, tak nie preto, že bolo producentom prebytkov poľnohospodárskych produktov, ale z dôvodu, že väčšina obyvateľov na vidieku sa držala pôdy ako samozásobitelia rodiny z existenčných dôvodov. Hodne  sa diskutuje okolo kolektivizáce, ktorá sa vydáva len za akt násilia voči poľnohospodárom, za akt odcudzenia pôdy vlastníkom Zakladanie  poľnohospodárskych družstiev nemalo však za cieľ a ani neznamenalo likvidáciu súkromného vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, ale združovanie poľnohospodárov k jej spoločnému obrábaniu na väčších honoch, pôvodne v rozsahu katastra obce, čo bolo nutné pre mechanizované obrábanie pôdy a intenzifikáciu poľnohospodárskej prvovýroby, teda na bezbolestný prechod k modernej poľnohospodárskej výrobe.

     K zakladaniu poľnohospodárskych družstiev  sa na Slovensku  pristupovalo naviac za takej ekonomickej situácie, že po prijatí programu industrializácie Slovenska potreboval priemysel ľudí  a  vznikajúce   roľnícke  družstvá  využívajúce najprv  techniku štátnych  Strojových a  traktorových staníc  ich mohli uvoľniť

      Strategickým   zámerom  štátu  v povojnovom období   bolo zabezpečenie maximálnej sebestačnosti   v  základných   druhoch  potravín   z  vlastnej  produkcie, lebo prakticky neexistoval otvorený trh potravín. To sa  podarilo dosiahnuť aj napriek  nízkym cenám  potravín  a  z toho  odvodenej relatívne vysokej  spotreby, ktorá  nás  radila  medzi štáty  s najvyššou úrovňou  konzumu potravín na   svete.“

4. Situácia odvetvia poľnohospodárstva po roku 1990.

       „Poľnohospodárstvo bolo do roku 1990 konsolidované a zabezpečovalo zamestnanie pre    17 % všetkých pracovníkov v odvetví  hmotnej výroby  a na tvorbe hrubého spoločenského produktu sa podieľalo 10,7 %. Vďaka dotačnej politike štátu  boli potraviny lacné a viac ako 98,5 % pochádzalo z domácej produkcie. Agrárny sektor sa začal  meniť v roku 1990.

         Zásadné oslabenie ekonomiky poľnohospodárskych podnikov spôsobilo  už v roku 1991 zníženie dotačnej podpory odvetvia v priamych platbách o približne 13 miliárd Kčs,  teda viac ako o 50 %.

     Stačili dva  roky aby  poľnohospodárstvo  malo problémy  s odbytom komodít ( postupne  to prevzali na seba nadnárodné monopoly, avšak na úkor  ekonomiky producentov.).a  ocitlo sa na prahu ekonomického  kolapsu.

      Ďalším negatívnym dopadom bolo zrušenie tzv. zápornej dane z obratu, čo viedlo ku chaosu na trhu s poľnohospodárskymi komoditami, výraznému zníženiu spotreby potravín a následnému prepadu odbytových cien poľnohospodárskych výrobkov, osobitne zvierat.

          Z  tejto situácie sa slovenskí poľnohospodári a potravinári vlastnými silami a pri doterajšej úrovni podpory poľnohospodárstva žiaľ nedokážu  dostať a niekedy sebestačné Slovensko je tak dlhodobo odkázané nielen na dovozy potravín, ale aj na stratu svojho výsostného územia.“

„5. Opatrenia potrebné pre riešenie situácie.

      Zásadnou chybou agrárnej politiky na Slovensku je, že zamietla všetky výhody predchádzajúceho hospodárenia a nezachovala nič z poznatkov  osvedčených princípov agropotravinárskeho komplexu, ktorý bol zárukou relatívneho blahobytu na vidieku. ,

5.1.Opierajúc sa o toto rozhodnutie najautoritatívnejšej svetovej organizácie odmietame považovať pôdu sa tovar.

5.2. Pôda má mnohostrannú úžitkovú  hodnotu, pod pôdou nemôžeme chápať len jej poľnohospodársky pôdny fond.

Opierajúc sa o toto konštatovanie trváme na prednostnom  využívaní vhodnej pôdy na produkciu úžitkovej biomasy,  potrebnej najmä pre život človeka.

 5.3. Opierajúc sa o toto upozornenie budeme žiadať rozpracovanie  opatrení pre revitalizáciu domácej poľnohospodárskej výroby a zamedzenie záberov najprodukčnejších rovinatých pôd pre výstavbu,  okrem komunikačných stavieb, ktoré nemajú polohovú alternatívu.

 5.4. Opierajúc sa  o toto varovanie a praktické skúsenosti z ťažkopádnych a často nelogických súdnych procesov, navrhneme zásadnú zmenu vo vlastníctve pôdy, kde sa vytvorí pre užívateľa dedičné vlastnícke právo „sui generis“ na celú dobu užívania s cieľom zabránenia nakladania s pôdou ako tovarom.

5.5. Budeme trvať na obnove sebestačnosti v základných druhoch potravín cestou štátom organizovanej potravinovej vertikály, zahrňujúcej podniky prvovýroby, výkupu, spracovania a predaja spotrebiteľovi na báze približne rovnakého podielu z výsledného zisku, čo pomôže aj kapitálovej konsolidácii prvovýroby.

Upozorňujeme na túto skutočnosť vládu Slovenskej republiky a požadujeme legislatívne riešenie straty štátneho územia jeho predajom do vlastníctva cudzích štátnych  príslušníkov.“

Príspevok k stratégii rozvoja poľnohospodárstva a využitia pôdy na Slovensku, akademik profesor Juraj HraškoTento zásadný materiál dovolil  SPOLKU NÁRODOHOSPODÁROV SLOVENSKA zverejniť na blogu pán profesor s úmyslom rozvíriť vo verejnosti horúcu tému „čo ďalej so slovenským poľnohospodárstvom“. Teraz konečne pôda oddychuje a naberá vlahu, sneh jej robí dobre, ale všetxi ktorým záleží na vlasti a na poľnohospodárstve, už musia myslieť na to čo ďalej so slovenským poľnohospodárstvom

blog bol uverejnený 18.01.2019 v blogu Pravdy http://klubnarodohospodarov.blog.pravda.sk/2019/01/18/kym-poda-oddychuje-pod-snehom-prispevok-ku-strategii-od-prof-j-hrasku/