Prečo sa bojíme aj vlastného tieňa?

(…my, Slováci)

Tento článok by som rád uverejnil aj v tlačených médiách, aspoň sľubujem, že sa tak pokúsim. Pretože nech bude ako bude, sú to iba bariéry v našich hlavách a v slovenskej spoločnosti, že sa nám nedarí dôjsť k lepšej budúcnosti vlastným rozhodovaním…Ing.Peter Zajac-Vanka, 22.februára 2020

autor

Bojíme sa v roku 2020 v Slovenskej republike s 5 a pol miliónom občanov našej minulosti až natoľko, že strpíme situáciu, v ktorej vo si vlastnej republike necháme vyvážať ročne 67 miliárd Eur vo forme exportu výrobkov a služieb vyprodukovaných na Slovensku (zatiaľ) dominantne slovenskou pracovnou silou a to iba za výplatu miezd, daní a odvodov tejto pracovnej sile. Do štátneho rozpočtu SR sa totiž v roku 2019 dostalo v príjmoch z kapitoly A.3. s titulom „Dane z medzinárodného obchodu a transakcií“ iba 21 miliónov a 517 tisíc Eur, čo je sotva 0,03 percenta tej hodnoty 67 000 000 000,00 Eur. A to máme byť hrdí, že sme spolu s Českom „dielňou Európy“ plnou montovní so mzdami o dve tretiny nižšími ako v krajinách EÚ…

My sme teda produkčne veľmi silní, ale nič z toho nemáme. V porovnaní s minulosťou, keď do štátneho rozpočtu plynuli peniaze priamo z tržieb exportu, dnes z exportu do štátneho rozpočtu pri jeho vysokej hodnote 67 miliárd Eur máme NULU!

Je to dominantne vinou POLITIKY. Politiky, v ktorej sa bojíme vlastného tieňa. Žiadne organizačné, ekonomické a právne kroky sme už dobrých 20 rokov nepodnikli, aby sa hospodárska politika v tomto smere zmenila. Ba naopak, ktokoľvek príde s iniciatívou zmeniť to, je podľa strachu z minulosti okamžite považovaný „za komunistu“ ( veď rok 1948, veď päťdesiate roky…), za nacionalistu ( veď aha, extrémisti autonomisti z Prvej RČS) ba až „fašistu“ ( lebo Slovenský štát…). A palica, ktorou nás prinucujú k tomuto strachu z tieňov, je čoraz mladšia a mladšia, agresívnejšia a trestajúcejšia…

Ak by sa národohospodár dr. Imrich Karvaš bol bál v 1938 prevziať od Tisu funkciu Prvého guvernéra Slovenskej národnej banky, ak by sa dr.Gustáv Husák bál v  roku 1968 presadiť Ústavu ČSSR v ktorej už aspoň právne bola zakotvená federalizácia a od 1.1.1969 mohli vzniknúť orgány, vláda a ministersvá SSR, ak by sa báli predstavitelia pri zrode Slovenskej republiky v roku 1992 vyhlásiť zvrchovanosť a od 1.1.1993 samostatnosť Slovenskej republiky a rokovať s Prahou o rozdelení majetku, bohvie kde by sme dnes boli? A či by sme boli aspoň tou „dielňou Európy“, ktorá nás dnes kolonizačne drží pod krkom?

Koľko „ľavicových“ subjektov po roku 1989 na Slovensku malo odvahu dať si do politického programu znárodnenie podnikov, ak videli, ako ich liberálna ekonómia zdevastovala? Koľko politikov premýšľalo, ako zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu aj iným spôsobom ako len zvyšovaním daní občanom a podnikateľom?

Záverom:

Že sa stále i v roku 2020 bojíme aj vlastného tieňa, pripravujeme sa o potravinovú a energetickú sebestačnosť aj o strojnásobenie príjmov do štátneho rozpočtu SR, o tom svedčí neprítomnosť otvorenia diskusie o hospodárskom smerovaní a o hospodárskej politike na Slovensku v roku 2020 a ďalej…

Ktorá politická sila má dnes zámer vrátiť strategické podniky do štátnych rúk, vytvárať nové štátne podniky a hospodárskymi opatreniami zabezpečiť potravinovú a energetickú sebestačnosť republiky, zorganizovať bezplatné zdravotníctvo pre občanov, vyňať zdravie z biznisu a zabezpečiť, aby SR viac nepadala do dlžôb? Prečo sa bojíme vlastných tieňov a kto nás straší?

Ing.Peter Zajac-Vanka, predseda Spolku národohospodárov Slovenska

Toto už iba zdôvodňujem text článku ( dôvodová správa?) : Tento stručný a nezvýrazňovaný text predkladám publicistom, ak ich oslovíte a pošlete im článok, voľne ku skopírovaniu a preberaniu do tlačenej podoby s mojim menom. Do volieb totiž Spolok národohospodárov Slovenska vstupoval – a aj ja osobne s vedomím, že to bude ťažká diskusia o hospodárskom smerovaní slovenskej spoločnosti, že sa budeme hádať o rôznych alternatívach a návrhoch ako dostať Slovenskú republiku zo 45 miliardovej zadĺženosti a ako poriadne navyšovať príjmy do štátneho rozpočtu. Ale…

Namiesto toho sme sa dožili žabomyších vojen okolo parlamentného pultu, „špatných“ reklám (schválne to vyjadrujem českým výrazom! lebo to znamená nielen že sú zlé, ale aj škaredé) a politických marketingových kortešačiek o všetkom nepodstatnom, dožili sme sa osobnej nenávisti a útokov, ako keby to malo naschvál zakryť našu situáciu skolonizovanej a nesamostatnej republiky a likvidácie národného hospodárstva už definitívne…

Všetci sme na Slovensku zabudli a bojíme sa vlastného tieňa, ako dokázal knieža Svätopluk odolávať kolonizácii zo strany Franskej Ríše v 9.storočí a ako dokázal hospodársky a spoločensky pozdvihnúť Nitrianske kniežatstvo na kráľovstvo Svätoplukovo, ktoré vošlo do dejín ako Veľkomoravská Ríša ,

One Reply to “Prečo sa bojíme aj vlastného tieňa?”

  1. A prepáč I.J., že som sem umiestnil veľmi výstižný Tvoj diskusný príspevok z Tvojho pocitu z besedy s tromi ľavicovými politickými stranami tento týždeň:
    „V štvrtok som bol ako súčasť „křoví“ na besede zo zástupcami vraj ľavicových strán na Gunduličke (Socialisti, Vlasť a Smer). Zjednodušene povedané, išlo o jedno veľké vyplakávanie, že my, malé Slovensko, vlastne nič nemôžeme, lebo by nás roztrhali veľké korporácie, lebo máme v ústave absolútne nedotknuteľné súkromné vlastníctvo, lebo zmena vlastníckych vzťahov alebo finančných tokov je len znárodňovací zločin, ktorý bude vždy kruto potrestaný atď., atď. … Traja trpaslíci zastupujúci uvedené strany vlastne za celé 2 hodiny nepredložili aspoň nejaký zmysluplný ľavicový rámec.
    Ale hlavne že sa všetci traja rázne vymedzili k ĽSNS, že s nimi nikdy, dokonca jednému ušlo, že ide o stádo.
    Nuž, pochopil som, že som sa ocitol v navoňanom pseudoľavicovom salóne, kam nepatrím.“
    vďaka za postreh.PZV

Comments are closed.