„Ovocie stromov rajských jeme“…

Tento nadpis v úvahe, inšpirovaný názvom rovnomenného čs.filmu Věry Chytilovej zo 60-tych rokov 20.storočia som použil zámerne. Pretože dnes po tridsiatich rokoch od sľubov a z priebehu hospodárskeho vývoja je jasné, že sme boli vyhnaní obrazne z raja, rajské stromy sme nechali vyschnúť, alebo sme ich porúbali a ovocie sa už ani len neváľa po zemi ako v ilustračnej fotografii… ale každá nová generácia si myslí, že ešte stále to rajské ovocie má a nechápe, že to už je „ovocie z vyhnaného raja“… toto podobenstvo dokumentujem náhodným výberom zo správ roku 2019 zo Slovenska…

Nezbierané jablká sa váľajú popri cestách pri nadúrode a hnijú na stromoch v čase, keď ich zahraničné obchodné reťazce importujú k nám na Slovensko a do Čiech za neuveriteľné ceny aj vyše jedného Eura, teda 30 Sk/kg, pričom v roku 1989 stáli naše jablká maximálne do 6 Kčs/kg….(vlastné foto zo slovenského vidieka)

Sľúbili sme si…

citácie: „Všetci už vedia obchodovať „(minister zahraničného obchodu Bakšay, VPN, 1991, bol už zrušený monopol štátu na zahraničný obchod i devízový monopol, zrušil teda organizačne ministerstvo i PZO)…“Musíme prestať s týmto byzantským hospodárskym systémom a prejsť na trh“ (V.Komárek,OF, /12/1989, ešte skôr než ho vylúčili z procesu transformácie čs.ekonomiky „klausovci“)…“Je to vláda národného porozumenia, nikto nebude nezamestnaný a zvýšime efektivitu nášho hospodárstva“…predseda Vlády národného porozumenia Marian Čalfa, VPN, 1989 december…“je to Vláda národní oběti“,…predseda vlády ČSFR 27.6.1990, M.Čalfa, VPN…“tento hospodářský systém musí být asanován“ ( = zbúraný, preklad PZV), „transformace na efektivní hospodáření na trhu je nevyhnutná, použijeme šokovou terapii“…Václav Klaus, minister financií ešte v 12/1989 za ČSSR, potom v 1990 za ČSFR…“je nutné utáhnout si opasky“…V.Klaus…“temné žilky slušovických sil se rozprostírají po českém venkově…“ Václav Havel, prezident ČSSR a potom ČSFR… že bude Slovensko ako Švajčiarsko, premiér vlády Slovenskej republiky Vladimír Mečiar, HZDS,1993, a dvojnásobné platy sľuboval premiér vlády SR Mikuláš Dzurinda, SDKÚ koalícia, 1999?“… „ešte sme sa nemali nikdy tak dobre ako teraz!“ – P.Pellegrini, 2019 …a výpočet EKONOMICKÝCH VÝROKOV ZA 30 ROKOV JE NEVYČERPATEĽNÝ..,

a blížia sa ďalšie voľby vo februári 2020. Veríte dnešným politikom, ktorí sa pasujú za zodpovedných hospodárskych vedúcich budúcej vlády a štátu v tom, čo vám budú rozprávať?…ja už nie…preto ten výberový situačný prehľad z hospodárenia na Slovensku v roku 2019…nuž, „ovocie zo stromov rajských jeme“… Ing.Peter Zajac-Vanka, 3.10.2019

…ale vlastne to spolu súvisí: deti žiadajú zrušiť jadrové elektrárne! Učia sa na hodinách environmenálnej ochrany o Atomových elektrárňach pravdu? foto z kampane v Bratislave z „klimatického štrajku“…vysvetlil im niekto, že AE sú najčistejším výrobcom energie a má systém uskladnenia odpadu lepší ako každý iný výrobca energie? A čím si budú kúriť o 20 rokov ak vyrastú a nebude plyn, ropa, možno ani vietor a slnko?
Lovinobaňa, spracovanie chýrneho magnezitu, slovenskej suroviny…uuups, to sem azda nepatrí, hnedý areál uprostred lesov, to je predsa dnes u environmentalistov „v pohode“…vlastná fotografia

…to „ovocie stromov rajských“ v roku 2019… výber zo správ

Lacný export slovenského obilia

* https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/522445-slovensko-exportuje-obilie-ale-zvacsa-lacno/ Pravda 13.08.2019 19:0 Jozef Sedlák:

Žatva v obilniciach Slovenska sa už skončila, ale poľnohospodárom neprinesie očakávané príjmy.

Z odhadovanej úrody pšenice 2 milióny ton bude treba vyviezť približne 40 percent, čo je nejakých 800-tisíc ton. Lenže svet sa kúpe v prebytkoch pšenice, čo stláča jej ceny. Keď v pondelok americké ministerstvo poľnohospodárstva zverejnilo svoju prognózu, cena pšenice v Európe spadla na 167 eur za tonu. Pred rokom o takomto čase bola na úrovni 200 eur za tonu.

Slovensko sa v posledných rokoch zaradilo medzi exportérov agrokomodít. Lenže objemy, ktoré vie ponúknuť malá stredoeurópska krajina, jedno či ide o pšenicu, repku, slnečnicu, alebo kukuricu, čo sú nosné slovenské vývozné artikle, nedelia ani nenásobia európsku, nieto svetovú produkciu. O cenách vo svete rozhodujú Američania a v Európe v ostatnom čase už ani nie tak Francúzi ako Ukrajinci.

Aktuálne sa očakáva svetová produkcia pšenice na úrovni 768 miliónov ton. Svetové zásoby sú rekordne vysoké a dosiahli hranicu 265 miliónov ton. Práve tieto dve čísla rámcujú hranice, v ktorých sa pohybuje svetový, európsky, ale aj slovenský obchod so pšenicou.

O cenách obilia, olejnín, strukovín a následne mäsa a mlieka rozhoduje už nielen počasie, technologická vyspelosť poľnohospodárstva, ale aj dotačné podpory a najnovšie svetový obchod pustošiaca americko-čínska a tiež čínsko-kanadská obchodná vojna. K ním pristupujú ako ničivý fenomén nepoznajúci hranice nákazlivé choroby – africký mor ošípaných.

Slovensko je viac objektom ako subjektom týchto globálnych poľnohospodár­skych hier.

Zemiaky nad zlato!

* https://sergejkozlik.blog.pravda.sk/2019/09/20/zemiaky-nad-zlato/ píše S.Kozlík: Zemiaky nad zlato 20. septembra 2019 13:09

„Chorvátske denníky priniesli alarmujúcu správu – dovozcovia chcú zasypať Chorvátsko starými zemiakmi z Nemecka. Nemci chcú vyprázdniť svoje sklady od starých zemiakov, aby ich mohli naplniť zemiakmi z novej úrody. Do Chorvátska ich dovozcovia dovezú za 1,50 kuna za kilogram, ale v obchodoch sa majú predávať najmenej za 3,99 kuna za kilo. Nízke dovozné ceny zároveň ohrozujú domácich producentov zemiakov. Pritom Chorvátsko je v produkcii zemiakov sebestačné takmer na 70 %. Na Slovensku je zatiaľ ticho. Je to zvláštne, pretože sebestačnosť Slovenska v produkcii zemiakov je pod 50 %, čo je oveľa menej než v Chorvátsku, ale aj v Česku, kde dosahuje takmer 80 %. Podľa údajov z minulého roka, najviac zemiakov dovážame z Francúzska, Nemecka a Česka. Dá sa predpokladať, že nám hrozí to, čo Chorvátom. Že dovozcovia za lacné peniaze poskupujú v zahraničí staré zemiaky a v našich obchodných sieťach sa budú predávať za viac než trojnásobok dovoznej ceny. Chorvátske médiá kričia na poplach. Ozve sa niektoré médium na Slovensku? Aké kroky podnikne ministerstvo pôdohospodárstva SR?“

Nevieme vyrobené obilie spracovať, ošípané už nemáme tiež

Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo prechádza dramatickými zmenami. Taký je hlavný odkaz žatvy roku 2019, ktorá sa nesie v znamení len priemernej úrody obilnín a olejnín. V priebehu posledných tridsiatich rokov sa stalo Slovensko významným exportérom obilnín a olejnín, najmä pšenice, kukurice, repky či slnečnice, ale súčasne významne klesla schopnosť premieňať zrnoviny na mäso a rastlinné oleje.

Exportér surovín a dovozca produktov s pridanou hodnotou, aj do toho vyústila transformácia slovenského poľnohospodárstva.

Tento trend e zreteľne viditeľný aj tohto roku. Poľnohospodári zožali z plochy 400-tisíc hektárov pšenice priemerne takmer po 5 ton zrna z hektára. Na domácu spotrebu im z produkcie okolo 2 miliónov ton postačí 800-tisíc ton.

Viac ako jeden milión ton môžu či skôr musia poľnohospodári vyviezť, pretože doma nemá kto zrno spotrebovať. Krajine chýba hlavný konzument obilnín: ošípané. Ešte pred tridsiatimi rokmi bolo Slovensko sebestačné v produkcii bravčového mäsa, chovalo vtedy 2,5 milióna ošípaných, ktoré hravo spolu s hydinou skonzumovali všetky zrnoviny, čo sa na slovenských poliach urodili.

Dnes Slovensko obilie vyváža, pretože má už len pár desiatok chovov ošípaných s celkovým počtom okolo 600-tisíc zvierat. Sebestačnosť v produkcii bravčového mäsa klesla podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emila Macha na 30 percent. Export obilia sa pritom prestáva rentovať, pretože do hry vstúpili supersilní hráči.

Tohto roku Francúzsko, najväčší producent obilnín v EÚ, dosiahlo druhú najvyššiu úrodu pšenice a jačmeňa v histórii. O zníženie cien sa však nepostarali len Francúzi. Karty začali miešať dvaja veľkí hráči z kedysi obilninársky deficitného Sovietskeho zväzu – Ukrajina a prekvapujúco Rusko. Milióny ton pšenice z týchto dvoch krajín prispievajú k rastu svetových zásob obilia a znižovaniu jeho cien. Slovensko na tom prerába.

Predpoklad Bruselu, že embargo spôsobí Rusom problémy, sa nenaplnil. Naopak, tí sa stali nielen exportérmi obilia, keď našli odbytiská na hladných severoafrických trhoch, ale súčasne zvýšili aj vlastnú produkciu hydiny a bravčového mäsa, ktoré prv dovážali z USA aj zo západnej Európy.

Deravá štruktúra

Na Slovensku sa de facto rozpadla pôvodná štruktúra mäsokombinátov, ktoré mali vlastné bitúnky. Dnes najväčší spracovatelia dovážajú bravčové polovice a paradoxne slovenské jatočné ošípané sa vyvážajú. Pokiaľ si krajina neurobí poriadok v spracovaní jatočných zvierat, a to sa nevzťahuje len na ošípané, ale aj hovädzí dobytok, lebo aj ten sa vyváža v koži do celej Európy, dovtedy nemožno očakávať, že sa zlepší aj záporná obchodná bilancia. Tá z roka na rok rastie a hrozí, že tohto roku dosiahne okolo 1,8 miliardy eur.

Odpoveď prečo je opäť ukrytá v tohtoročnej žatve. Slad patrí dlhodobo k najlepším exportným artiklom Slovenska, až 90 percent produkcie sa vyváža. Slovenské sladovne vlani vyviezli 236-tisíc ton. Výroba sladu sa opierala o domácu produkciu sladovníckeho jačmeňa. Jeho plocha v poslednom desaťročí aj v dôsledku klesajúcich cien postupne upadala (z 21-tisíc na 126 800 hektárov medzi rokmi 2008 a 2019) a sladovne, pretože sa znižovala aj kvalita, museli siahnuť k dovozom suroviny

„Sladovne potrebujú ročne nakúpiť 380-tisíc ton sladovníckeho jačmeň, ale v ostatných rokoch len polovica z neho spĺňa parametre na výrobu sladu. Tohto roku z produkcie 600-tisíc ton je to len 35 percent,“ povedal Tomáš Ševčík, viceprezident Slovenského združenia výrobcov piva a sladu.

Za úpadkom produkcie sladu je nepochybne aj meniaca sa klíma a rastúca konkurencia v celej Európe. Tón udávajú Francúzi – v produkcii, kvalite a, prirodzene, aj v cenách. „Musíme spolu s rezortom hľadať spôsob, ako motivovať poľnohospodárov k pestovaniu jačmeňa,“ uviedol Ševčík.

Ukazuje sa, že aj pestovanie tejto plodiny úzko súvisí so živočíšnou výrobou, veď ak sa jačmeň nepodarí predať ako sladovnícky, zostáva spravidla už len ako krmivo pre zvieratá. Výroba kŕmnych zmesí na Slovensku však upadla, nehovoriac o tom, že aj samotní výrobcovia kŕmnych zmesí uprednostňujú na ich produkciu kŕmne typy jačmeňa a pšenice.

Repky je dosť, ale nie oleja

Na Slovensku pestovanie pšenice a jačmeňa neviedlo k špecializácii. Skôr badať trend, že sa obilninári preorientovali na pestovanie tvrdej pšenice. Ani tá sa doma nespracúva, ale ide na vývoz. A ten by bol efektívnejší, keby poľnohospodári dokázali vytvoriť silnú celoštátnu exportnú odbytovú organizáciu. Ako je to však na Slovensku zvykom, zväčša sa podniká na vlastnú päsť.

Domáce šľachtenie obilnín, hoci bolo na špičkovej európskej úrovni, je zahnané do kúta. Napriek tomu sú doma stále materiály, či už zo Solar alebo z VÚ rastlinnej výroby Piešťan, ktoré sú dobre adaptovateľné do meniacich sa klimatických podmienok a tiež vhodné na výrobu špeciálnych potravinárskych produktov.

V posledných rokoch priťahuje mimoriadnu pozornosť verejnosti repka. Okrídlené spojenie, že krajina zožltla, však nemožno absolutizovať. Na Slovensku sa repka pestuje na ploche 145-tisíc hektárov, teda niečo medzi desiatimi až jedenástimi percentami z celkovej výmery ornej pôdy. Táto plocha zodpovedá niekdajšej bruselskej snahe odstrihnúť sa od energetickej závislosti od ropy.

Z tohtoročnej úrody 420-tisíc ton celých 250-tisíc ton ide na výrobu metylesteru mero, ktorý sa pridáva do nafty. Tento objem sa spracuje doma, ale takmer všetok rastlinný olej z repky sa vylisuje v zahraničí. Kľúčový domáci závod po zmene vlastníka totiž produkciu v Bratislave zrušil.

Brusel oveľa horší ako Moskva: kam nás to tlačí?

* http://www.agrobiznis.sk/component/content/article/1-uvod/4895-suasny-stav-v-ivoinej-vyrobe Marián Dukes: Súčasný stav v živočíšnej výrobe , časopis Agrobiznis

Video obsahuje prvú časť tlačovej konferencie, v ktorej predseda Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností Ing. Marian Uhrík oboznámil prítomných novinárov so stavmi hospodárskych zvierat a situáciou vo výrobe kŕmnych zmesi na Slovensku.

„nám“ sa vyprodukovalo…hovorí o „salde“ živočíšsnej výroby, ale to je nie + mil Eur, to je o tom, že sa zvyšuje rozdiel medzi vyrobeným a dovezeným mäsom , tj. je to negatívne…

http://www.agrobiznis.sk/component/content/article/1-uvod/4896-obchodna-dohoda-eu-a-krajin-mercosur-dopady-na-agrosektor-unie Obchodná dohoda EÚ a krajín MERCOSUR: Dopady na agrosektor únie /píše AGROBIZNIS/

 „Sú tu však aj odvetvia agrosektora, ktorým môže dohoda citeľne skomplikovať podnikanie. Zrejme tým najciteľnejším je odvetvie produkcie hovädzieho mäsa, ktoré podľa prepočtov odborníkov z organizácie Copa – Cogeca môže každoročne priniesť priame straty v hodnote 16 mld. EUR, keďže sa očakáva, že dovoz z J. Ameriky zníži predaje vysoko – kvalitných častí jatočného tela HD (napr. Hilton beef) o 1 mil. ton ročne. Nepriame náklady potom môžu dosiahnuť ďalších až 9 mld. EUR ročne, keďže hrozí riziko poklesu cien hovädziny o 30 % ročne. Copa – Cogeca vypočítala straty aj pre hydinový priemysel vo výške 6,1 mld. EUR, kde sa počíta tlak hlavne zo strany importov z Brazílie (Brazília generuje 96 % všetkých importov hydiny v rámci Mercosuru). Bez negatívneho vplyvu sa pritom zrejme nezaobídu ani obilniny, predovšetkým kukurica.“ 

Pozn PZV: My sme sa v EÚ už všetci zbláznili? Prečo Slovensko neprotestuje a neodchádza z takejto amatérskej politickej organizácie ako je EÚ? …Už sme zabudli, ako chutia rozmrazené pokazené brazílske kurčatá a hydinové vnútornosti? Zjedli sme toho deväť ton!

Slovenská potravinová nahota

a naostatok: už sme to tu mali zverejnené – článok uverejnený v Pravde od Jozefa Sedláka, dlhoročného novinára zaoberajúceho sa poľnohospodárstvom na Slovensku: Titul článku: Slovenská potravinová nahota  Pravda 13.08.2019

https://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/522242-slovenska-potravinova-nahota/

Záver, ak ste dokázali dočítať až sem

schválne som vybral iba poľnohospodárstvo a potravinárstvo z celého rozsahu poškodenia národného hospodárstva, ku akému došlo v priebehu ostatných tridsať rokov tu na Slovensku.Nám národohospodárom nejde o kritiku politického režimu aktuálne vládnuceho, ani o kritiku konkrétnych politikov a strán. Ak by sme totiž v tom ekonomickom raste počas 30 rokov našli fyzicky a právne, finančne i materiálne ten sľubovaný BLAHOBYT pre obyvateľov Slovenska, boli by sme spokojní. Máte pocit, že máme byť na čo hrdí a prečo spokojní?

Spolok národohospodárov Slovenska, 3.októbra 2019, predseda Ing.Peter Zajac-Vanka klub.narodohospodarov@gmail.com

One Reply to “„Ovocie stromov rajských jeme“…”

  1. Podobenstvo „ovocie rajských stromov jeme“ – čiže hrešíme, páchame na sebe hriech. Aj ako ateista, poučený kresťanom, som to pochopil a akceptujem to. Už tridsať rokov hrešíme. Ďakujem za upozornenie.

Napísať odpoveď pre autor Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *