Otvorený list Ivanovi Miklošovi

Profesor ekonómie Jaroslav Husár reaguje na príspevok I.Mikloša v SME z 10/3/2020 https://komentare.sme.sk/c/22353271/minister-financii-bude-riesit-nemoznu-trojicu.html


Prof. Ing. Mgr. Jaroslav Husár, CSc.

Pán Mikloš, nemôžem nezačať tým, že ekonómia zahraničného obchodu (časť makroekonómie) hovorí toto o impossible trinity – a uvediem to v angličtine:

“The impossible trinity (also known as the trilemma) is a concept in international economics which states that it is impossible to have all three of the following at the same time:

a fixed foreign exchange rate

free capital movement (absence of capital controls)

an independent monetary policy

Teda, p. Mikloš, je tam zreteľný rozdiel oproti Vašej definícii. Avšak hlavným problémom je otázka ozdravenia verejných financií. Tiež neviem ako to chápete. Totiž priamo z dvoch definícií HDP, a to

Y= C + I + G + (X –M) ako aj z:

Y = C + S + T

vyplynú tri bilancie ekonomiky, respektíve aj vzťah medzi nimi:

(S – I) + (T – G) = (X – M),

teda bilancia súkromného sektora + bilancia vlády = bilancia zahraničného obchodu.

Môžete si to pozrieť v diele veľkého amerického ekonóma Michaela Parkina Macroeconomics, Pearson, 2010 na s. 631, ktorému som objavil v diele chybu začo mi poďakoval a publikoval som to v mojej knihe. Na s. 631 sa dozviete aj konkrétne údaje za USA a to: bilancia súkromného sektora S – I = – 30, bilancia vlády T – G = -707 a bilancia zahraničného obchodu X – M = -737 a to za rok 2008. Ak to napíšem do vzťahu tak -30 + (-707) = -737. USA dosiahli rovnováhu, ale všetky tri sektory majú deficit! V mojom diele Aj ekonómia je veda na s.136 píšem: „Čiže velikán Keynes postrehol nový aspekt, spresnenie ako funguje ekonomický systém. A jednoznačne povedal, že vzťah (3) platí iba vtedy, ak je vyrovnaný rozpočet vlády (T = G) a vyrovnaná obchodná bilancia (X = M). To bol obrovský zvrat v ekonomickej teórii. Vzhľadom na to, že tvorcom makroekonomickej databázy bol S. Kuznets (môj učiteľ), ktorý akceptoval Keynesovu teóriu, overme si Keynesove tvrdenie na údajoch USA. Čitateľ si to môže overiť v Ekonomickej správe prezidenta USA, ale ja odporúčam čitateľ na dielo M. Parkin: Macroeconomics, eight edition, s. 117 a 118 (akceptoval chyby, ktoré som zistil v diele) .Výsledky sú v tab.1

            Tabuľka 5.1:   Zložky HDP USA za rok 2006

C,  výdavky obyvateľstva   9 079    
I, výdavky na investície   2 215 C, výdavky obyvateľstva  9 079
G, výdavky vlády   2 479 S, úspory  1 799
X-M, netto export -765 T, príjmy z daní  2 130
HDP 13 008 HDP 13 008

Vidíme hodnotu HDP obomi metódami, niet problémov. Veľká skupina ekonómov Európy EuroGroup identifikovala krízu v USA práve v tomto roku. Ak dosadíme údaje z tabuľky do členov rovnice rovnováhy získame tieto hodnoty  (S – I) = – 416,  (T – G)  – 349 a  (X – M) =  -765.

Fascinujúci záver: USA už v roku 2006 mali obrovské dlhy!

Tri makrosektory: súkromný, vládny a sektor zahraničia mali veľké dlhy. Zistili sme druhy dlhov, čo mnoho ekonómov, zvlášť u nás, akosi mieša dokopy, alebo aspoň neurobí ich zreteľnými. Hodnota HDP nemá význam. (viď ak:Výška modelky 178 cm je výpovedná iba ak poznáme 90-60-90 a 60-60-120 cm)

A ďalej: Teraz si opäť všimnime rovnováhu ekonomiky USA v troch rokoch po roku 2000:

                                   (S – I) + (T – G) =  (X – M).

                        2003:    (10)  +  (-530)   =  (-520)

                        2006: (-471)  + (-313)   =  (-784)                                                     (5.1)

                        2008:   (-30)  + (-707)   =  (-737)

Rovnováha aká nemá byť! (ako podnapitý?)  Vidíme, že v roku 2003 boli USA na tom lepšie ako v roku 2006. Súkromný sektor vykazoval prebytok úspor nad investíciami. Táto čiastka sa teda využila na financovanie rozpočtu vlády a nie na ekonomický rozvoj súkromného sektora. Rovnicu (2) môžeme upraviť tak, aby sme riešili problém zvýšenia investícií, čiže

2003: investície: I = S + T – G + M – X   (+10?).

To je náročný problém. Potrebuje ich zvýšiť o 10 amerických biliónov USD. Zdalo by sa, že stačí zvýšiť dane o 10 amerických biliónov USD. To však nie je vedecké riešenie“. Nebudem to ďalej rozoberať. Riešenie je v mojej knihe.

Ale všetky spomenuté zložky, makroekonomické veličiny sa nachádzajú v leontievovskom input/output modeli, ktorý predpisuje Eurostat ak povinnosť zostavovať, takže zložité interdependencie a komplexné vzťahy v ekonomike sú, pán Mikloš, ešte náročnejšie, ale výsledky hodnovernejšie. On umožňuje sledovať dôsledky rozhodnutí vlády. To sa nedá vycucať z prsta. Ale už z rovnice rovnováhy vidíme, že nemôžeme zasahovať do verejných financií bez toho, aby to neovplyvnilo súkromný sektor, jeho bilanciu a aby to neovplyvnilo zahraničný sektor, jeho bilanciu.

Pán Mikloš, optimálne využitie faktorov výroby a ich matematickú formuláciu, teda fungovanie ekonomiky ako komplexu, vidíte na obale moje knihy. V 21. storočí sa nespoliehajme na verbálnu analýzu, keďže máme bohaté ekonometrické nástroje a IT technológie.

S pozdravom

Prof. Ing. Mgr. Jaroslav Husár, CSc.

Bratislava 10/3/2020.

to je ten obal knihy a popis fungovania ekonomiky ako komplexu

Pozn.redakcie: tento otvorený list vyšiel v DAVDVA, vyjde asi v Slovenskom Slove a u nás, ale veľmi pravdepodobne nebude uverejnený v Sme a ani naň Ing.Ivan Mikloš nikdy nezareaguje. Lebo: Myslíte si, že pán ekonóm-makroekonóm tomu k čomu ho primäl čítať profesor ekonómie ozaj rozumie?

2 Replies to “Otvorený list Ivanovi Miklošovi”

  1. Málokto tomu rozumie…Prosím vás, tí naši klobáskoví ekonómovia? Pán profesor Husár je ojedinelá osobnosť, a prečnieva vysoko nad všetkými. Ekonómia je jeho srdcová záležitosť, a čo sa týka tých vzorcov to je rébus pre svetových ekonómov, to je svetová záležitosť, nie pre takých odborníkov, bez urážky ako je kvázi Mikloš ktorý z politiky len ťaží a naďalej ťaží a takejto práci a odbornému článku pochybujem, že rozumie. Tak to aj u nás vypadá, populizmus a stále politické blafy nepomôžu, problém je úplne inde. Milan Kupecký

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *