Národné hospodárstvo Slovenska

Osveta a vzdelávanie

Mapa Slovenska s podrobným označením druhu priemyslu a nižšie mapa druhov výroby energie na Slovensku – o to sa tiež zaujíma národné hospodárstvo Slovenska

Vlastne jedna z prvých relácií Klubu národohospodárov Slovenska o národnom hospodárstve bola vysielaná 17.10. 2017 v relácii č.3 spolu s prof.J.Husárom https://hearthis.at/slobodnyvysielac/klub-narodohospodarov-03-2017-10-17/

Je to avízo z relácie SVBB, ktoré asi najlepšie vystihuje graficky, o čo ide v národnom hospodárstve Slovenska. Treba pomenovať a identifikovať stavebné prvky národného hospodárstva, spoznať ako systém pracuje, kde sú jeho vstupy a výstupy a ako je ohraničený.

V „kocke“ o národnom hospodárstve:

Čo je národné hospodárstvo? – je to komplex jednotlivých oblastí ekonomických činností v určitej krajine. Tieto oblasti sú úzko späté (prepojené) a vzájomne závislé. Medzi jednotlivými subjektami v rámci národného hospodárstva štátu teda existujú určité väzby a vzťahy. Národné hospodárstvo je teda ekonomikou príslušnej krajiny. Môžeme teda hovoriť o národnej ekonomike.
Ergo:
Súhrn všetkých národných hospodárstiev na svete tvorí potom svetové hospodárstvo.
Proces vzájomného približovania sa a spájania ekonomík do väčších celkov na základe spoločných záujmov a cieľov sa označuje ako ekonomická integrácia.
Pokrok výrobných síl, informačné technológie a technologický vývoj spolu s neúmerne vysokou koncentráciou kapitálu vytvorilo celosvetovú ekonomickú globalizáciu, ktorá vyvolala pozitívne výsledky, ale aj podstatné ohrozenie života ľudí vo svete. Niektorí sa vyjadrujú, že globalizácia je nezvratným, alebo aj prírodným procesom. Vieme, že každý proces sa môže zvrhnúť a proces globalizácie sa zvrhol, tak ako keď v bunkách prevládne rakovinový rast. Liekom proti tomuto zvrhnutiu sa je tvorba národohospodárskych komplexov na nových technologických, politických a spoločenských základoch.

 
Národné hospodárstvo každej krajiny má svoju charakteristickú odvetvovú a sektorovú štruktúru

Odvetvová štruktúra národného hospodárstva 

Každé jednotlivé národohospodárske odvetvie tvoria hospodárske organizácie – podniky s rovnakým alebo príbuzným zameraním. Jednotlivé odvetvia možno potom ďalej členiť na pododvetvia. (V čs.praxi sa im hovorilo ako odborové členenie). Do završovania ekonomickej globalizácie a u nás do roku 2004 ešte existovalo národné hospodárstvo, kde bolo možné hovoriť o vlastných výrobných kapacitách, vlastnených domácimi hospodárskymi subjektami, poprípade štátom – a popritom tu pôsobili cudzí investori vytvárajúci svoje hospodárske subjekty. Dnes je ekonomika na Slovensku v drvivej väčšine v rukách zahraničných investorov a štát nemá kontrolu nad výrobnými kapacitami ani nad hospodárskymi subjektami – neovláda ich, takže to už nie sú subjekty národného hospodárstva.

Rozlišujeme výrobné odvetvia – priemysel, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, výrobné služby, nákladná doprava, a nevýrobné odvetvia – školstvo, kultúra, zdravotníctvo, nevýrobné služby, osobná doprava, atď.

Ďalej v odvetviach:
V odvetví poľnohospodárstva je napríklad odbor živočíšna výroba, rastlinná výroba; v odvetví priemysel je celé pododvetvie potravinársky priemysel, v ňom je odbor mäsospracujúci priemysel. A podľa charakteru technológií sa členia odbory ďalej.

Sektorová štruktúra národného hospodárstva 
Jednotlivé odvetvia sa v procese ekonomického rozvoja nevyvíjali rovnako. V dôsledku toho sa vytvorilo viacero sfér – sektorov ekonomickej činnosti. Rozdiely medzi nimi sú v charaktere a dôležitosti hospodárskej činnosti pre spoločnosť, v charaktere ide o tempo vedecko-technického pokroku, o rast produktivity práce, o investičnú náročnosť a pod. Rozlišujeme:

Primárny sektor – tvoria ho odvetvia produkujúce základné suroviny a materiály (napr. ťažobný priemysel, poľnohospodárstvo, lesníctvo). Charakteristickým znakom primárneho sektora je spätosť s prírodou a využívanie prírodných zdrojov, ako je nerastné bohatstvo krajiny, voda, pôda, v podstate moderne povedané ide o zužitkovanie národného bohatstva krajiny. Perspektívou pre 21.storočie je prepojenie práve tohto primárneho sektora s technologickými možnosťami vývoja výrobných síl v 21.storočí a zároveň „socializovanie“, teda poskytovanie množstva pracovných príležitostí pre národný štát v klasických odvetviach národného hospodárstva.

Sekundárny sektor – tvoria ho odvetvia spracovateľského priemyslu, ktoré spracovávajú suroviny a produkty v hospodárskom zmysle z primárneho sektora. Napríklad potravinársky, elektronický, textilný, odevný priemysel, stavebný, kovospracujúci, drevospracujúci, sklársky priemysel a podobne).Tento sektor sa vyznačuje rýchlym tempom zavádzania vedecko-technického pokroku, rýchlym rastom produktivity práce,  vysokou investičnou náročnosťou a potrebou silných významných inovácií,  takisto rýchlou obmenou sortimentu a často náročnosťou na vzdelanie pracovných síl. Dnes v 21.storočí tvorí stále dominantný národohospodársky sektor.

Terciárny sektor – zahŕňa všetky druhy „hospodárskeho servisu“ pre samotný prvý a druhý sektor – je to sektor služieb, obchodu, dopravy a logisticky,  informačné technológie a „spoje“ teda elektronická komunikácia. Ide o najrýchlejšie sa rozvíjajúci sektor. Donedávna išlo o najnižšiu investičnú náročnosť, avšak rýchle tempo vedecko-technického pokroku, vysoký rast produktivity práce a potreba automatizácie premenili tento sektor na vysoko investične rozvinutý a zároveň vysoko náročný na vzdelanie.

Kvartérny sektor – tento sektor tvoria oblasti vedy a techniky, výskumu, školstva, teda vzdelávania všeobecne a zdravotníctvo. Patria sem finančne náročné činnosti, na ktorých rozvoji sa podieľa štát.  Do tohto sektoru síce v 21.storočí prenikol záujem o investovanie, ale tieto procesy investovania spôsobili nebezpečné vytvorenie trhov tam, kde ide o samotnú ľudskú existenciu. Zo zdravia, výchovy, vzdelávania,  výskumu sa stali trhové produkty zamerané na predaj so ziskom  a už CH.Handy poukazuje na nebezpečnosť tohto vývoja do budúcnosti.

Rozoznávame ďalej oblastnú štruktúru národného hospodárstva – ktorá vyplýva z územno-správneho členenia danej krajiny (možno členiť podľa VÚC, až na kraje, okresy, priemysel v nich,  sledovanie tvorby hrubého domáceho príjmu)

Štruktúra národného hospodárstva z hľadiska klasifikácie produkcie – je tu členenie na základe Európskeho štandardu pre členské krajiny EÚ. Slúži na kategorizáciu výrobkov a služieb. Dobré vedecko-výskumné pracovisko by vedelo inovovať a kategorizovať služby a výrobky pre potreby národnej úrovne ekonomiky.

Národné hospodárstvo tvoria všetky subjekty na území štátu, ktoré vykonávajú ekonomické činnosti, a to za podmienky, že sú vnútorne prepájané hospodárskymi vzťahmi cez horizontálne a vertikálne úrovne.

Národné hospodárstvo každej krajiny je teda tvorené týmito  subjektami:

-výrobné a obchodné podniky – hospodárske organizácie,

-neziskové subjekty v právnej forme právnických a fyzických osôb;

-domácnosti, hospodáriace na základe príjmu a výdajov jednotlivcov, rodín;

-štát /vládne inštitúcie/ a verejná správa hospodáriace s verejnými rozpočtovými prostriedkami;

 -banky a finančné inštitúcie, pôsobiace pri obehu peňazí a investičnej činnosti.

Tieto subjekty sú v rámci deľby práce od seba závislé a navzájom úzko spojené.

Takže toľko ku krásnej národohospodárskej teórii štátu „v kocke“. Dnes musíme žiaľ konštatovať, že v praxi globalizácie už prestávajú národohospodárske systémy fungovať, v priebehu víťazného liberálneho pochodu globalizácie a politickej deregulácie hospodárskych činností vo všetkých krajinách, aspoň tu v Európskej Únii, sa národohospodárske komplexy v zmysle týchto uvedených definícií rozpustili. Boli“ rozprášené“ a deregulované za víťazného pochodu globálnych korporácií.

Nastáva nevyhnutnosť obnoviť procesy národohospodárskeho rozvoja Slovenska a renovovať národné hospodárstvo Slovenskej republiky

Grafické znázornenie „motora ekonomiky“ Slovenska

Pretože nám ide o rozbor národného hospodárstva Slovenskej republiky, tento diagram názorne ukazuje tie 4 prvky + piaty (zahraničný obchod), v ktorom prebieha tok financií a na ktorý sa potrebujeme zamerať

S čím hospodárime v štátnom rozpočte v roku 2019

Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2019 sa rozpočtujú sumou

15 497 653 878 EUR

Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2019 sa určujú sumou

17 538 901 300 EUR

Schodok štátneho rozpočtu bol schválený zákonom na sumu:

2 041 247 422 EUR

(tak o ako vyrovnanom štátnom rozpočte 2019 sa tí politici bavia?)

Hrubý domáci produkt SR

v roku 2018 bol 85 100 000 000 EUR zaokrúhlene

a teda rast HDP oproti 2017 bol vraj 4,1% – vraj sa darilo

prognóza HDP pre rok 2019 je

88 900 000 000 EUR

ale odhady rastu oproti 2018 sa už v polovici roka redukovali o polovicu, čiže očakáva sa rast iba o 2, %

Súčasná výška štátneho dlhu v 2019 je:

45 212 108 194 EUR

čo je objemovo výška štátneho rozpočtu na tri roky….

… Komu to vlastne dlhujeme?

Jednoduchá odpoveď. Bankám. Nielen tým slovenským, ale aj zahraničným. Od Japonska, cez Nemecko až po Ameriku. Pre niekoho verejné zadlžovanie môže byť abstraktný pojem, no v skutočnosti sa dlh štátu týka každého jedného obyvateľa. 

Okrem výšky dlhu je dôležité aj to, aké náklady má štát s jeho splácaním. V tomto sú Slovenská republika a Česká republika na podobnej úrovni. Pri 30 ročných dlhopisoch, čiže pri dlhoch na obdobie 30 rokov, má Česká republika úrok tesne pod úrovňou 1,5 % ročne. 20 ročné dlhopisy vydané Slovenskom sú úročené viac ako 1,7 % úrokom ročne. V porovnaní úrokov sú veľké rozdiely https://www.finance.sk/182293-verejny-dlh-slovensko-europa/

Ročne zo Slovenska cudzí investori vyvezú vyše dve miliardy tj.

2 000 000 000 EUR

ale pri odhade so všetkými optimalizáciami daní, platením daní v daňových rajoch a platením daní v maerskej krajine kde má cudzí investor sídlo, aj pri tzv.transferových úhradách sa služby a materiálne technologické línie a zariadenia poskytované svojim slovenským prevádzkam, nekontrolovateľne vycuciavajú zo Slovenska až

200 miliárd EUR ročne !

KTO ZMENÍ FINANČNÉ TOKY V SR A PREČO SA PRI TOMTO STAVE SLOVENSKO VOLÁ „ÚSPEŠNÝ PRÍBEH“? A PRE KOHO ÚSPEŠNÝ?

AK ČÍSLA HOVORIA, ŽE SME KOLÓNIOU?