Koniec neviditeľnej ruky trhu: pád neoliberalizmu 2020

považujem za autorský príspevok dňa 14.novembra 2019 s tým, že k téme ilustrujem foto/obr. s uvedením prameňa, používam článok J.Stiglitza z The Guardian/Project Syndicate, ktorý som preložil a dopĺňam to audiopodcastom k horúcej téme dneška Ing.Peter Zajac-Vanka, predseda Spolku

Pád liberalizmu

vlastne už začal prejavom krízy z 2008, keďže sa finančné inštitúcie sveta i vlády jednotlivých najsilnejších krajín odhodlali zospoločenštiť, teda znárodniť straty súkromných bánk a inštitúcií tak, že prevzali na seba bremeno ich záchrany, sanovania, oddĺženia, ale ponechali im možnosť po záchrane naďalej fungovať ako súkromné… „lebo boli príliš veľké aby skrachovali“ a inštitúcie vlád ale i zoskupení ako Európska Únia prevzali na seba bremeno zadlžovania verejných financií. Odvtedy vlastne už neexistuje „neviditeľná ruka trhu“ vo finančnom svete a ten tovarový trh je rozdelený a riadený globálnymi korporáciami direktívne a prísne.

Slobodný trh zomrel okupovaním poslednej krajiny nezávislej od svetových finančných trhov a podrobením si posledného komoditného a tovarového trhu kdekoľvek na svete….

(invisible hand econlife)
(euro)

J.Stiglitz: Desaťročia voľnotrhového katechizmu priniesli zhnité ovocie a nasmerovali nás ku katastrofe nielen v ekonomike

Stiglitz: Decades of free-market orthodoxy have taken a toll on democracy Project Syndicade, The Guardian ((prameň) https://www.theguardian.com/business/2019/nov/05/decades-of-free-market-orthodoxy-have-taken-a-toll-on-democracy

„Neoliberalizmus nikdy nebol libreálny. Bol a je netolerantný a ničí demokraciu. Dnes tá viera v slobodný trh vedie náš svet ku koncu civilizácie.“

Za štyridsať rokov nástupu liberalizmu je rozsudok zreteľný:  prospech z ideológie liberalizmu smeroval po pyramíde spoločenských tried a skupín HORE“, tak sa vyjadril nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz.

After 40 years of neoliberalism, the verdict is in – the fruits of growth went to the few at the top

Stiglitz  predovšetkým pripomína rok 1989 a knihu Francisa Fukuyamu „o konci dejín“ a o nástupe liberálnej demokracie a dominancii trhovej ekonomiky. Dnes podľa Stiglitza však žijeme vo svete, ktorý odchádza od pravidiel liberálneho poriadku a v ktorom sa do vedenia krajín dostávajú autokrati a demagógovia. Fukuyamove myšlienky sa dnes javia ako naivné – ale pomohli samozrejme udržať neoliberálnu ekonomickú doktrínu.

„Dnes je LIBERALIZMUS, s vierou v prosperitu dosiahnutú neregulovaným trhom „na kvapačkách“, mieni Stiglitz.

A tak to má byť!

Súbežný prepad dôvery v neoliberalizmus a v demokraciu, nie je náhodný. Neoliberalizmus totiž štyridsať rokov demokraciu „podkopával“. Neoliberálna forma globalizácie viedla podľa Stiglitza k tomu, že jednotlivci i celé spoločnosti prestali mať možnosť kontrolovať svoje osudy

Jednotlivci i celé spoločnosti prestali mať možnosť kontrolovať svoje osudy

Stiglitz: „Tak ako to Dani Rodrik z Harvard University tak jasne vysvetlil a ako som to zdokladoval v mojich posledných knihách „Globalisation and Its Discontents Revisited“ a „Ľudia, moc a zisky“.

The form of globalisation prescribed by neoliberalism left individuals and entire societies unable to control an important part of their own destiny, as Dani Rodrik of Harvard University has explained so clearly, and as I argue in my recent books Globalization and Its Discontents Revisited and People, Power, and Profits.

The effects of capital-market liberalisation were particularly odious: if a leading presidential candidate in an emerging market lost…:

Dopady v prípade kapitálovej trhovej liberalizácie boli obzvlášť odporné: v prípade, že bol v rozvíjajúcej sa krajine zvolený kandidát, ktorý bol s Wall Street „na nože“, banky stiahli z takej krajiny financie. A voliči boli postavení pred ťažkú voľbu: vzdať sa Wall Streetu, alebo čeliť finančnej kríze. To ako keby Wall Street mal viac politickej moci ako občania tých krajín. Ale aj v bohatých krajinách občania počúvali, že nemôžu očakávať politické kroky, ktoré by chceli urobiť – napríklad sociálnu ochranu alebo  progresívne zdanenie, pretože by vraj ich krajina „stratila konkurencieschopnosť“.

(haiku Dec invisible hand medium doc)


(us stock market soft panorama)

Recepty vraj boli postavené na vedeckom ekonomickom modeli, ktorému sa slepo muselo veriť:

Elity v chudobných, ale aj bohatých krajinách sľubovali rýchlejší ekonomický rast a „prekvapkávanie“ výhod z toho (trickle-down effect). A aby k tomu došlo, pracovníci mali prijať nižšie mzdy a všetci občania potom vládne škrty. Tvrdilo sa, že tieto „recepty“ sú postavené na vedeckom ekonomickom modeli.

Ale namiesto „prekvapkávania“ výhod došlo iba ku vzlínaniu. Bohatstvo smerovalo HORE.

Ako ale môžu nižšie mzdy a škrty vo verejných výdajoch viesť k vyššej životnej úrovni? „Občania majú dôvod cítiť sa byť oklamaní!“ mieni ďalej Stiglitz.

Teraz sme svedkami politických dôsledkov tohto veľkého klamu: nedôvery v elity, v ekonomickú „vedu“ i v politický systém, ktorý bol skorumpovaný peniazmi. 

Napriek pomenovaniu nebola éra neoliberálna liberálnou. Nakázala ľuďom ORTODOXIU, ktorej strážcovia boli veľmi netolerantní k „disentu“. Ekonómi iných názorov sa stávali kacírmi, ktorých bolo treba umlčať a izolovať. Neoliberalizmus mal iba máločo spoločného s „otvorenou spoločnosťou“(Open Society) filozofa Karla Poppera.

a moja poznámka: U nás doplatili na netoleranciu všetci národohospodári, národohospodárstvo bolo zlikvidované ako predmet výuky na ekonomických univerzitách i pozmeňované na slaboduchý marketing a publicistické zručnosti, za disidentov boli považované také kapacity ako profesor J.Husár, Ing.Marian Vitkovič, stovky ekonómov, ktorí neuverili v neviditeľnú ruku trhu na Slovensku.

Obzvlášť silná netolerancia panovala podľa Stiglitza v oblasti makroekonómie, kde sa verilo v nemožnosť krízy, akú sme zažili v roku 2008.

A keď k nej došlo, vyzeralo to, ako keby prišla „tisícročná voda“, teda šialená udalosť, ktorú predsa žiadny model nemohol predpovedať.

Nowhere was this intolerance greater than in macroeconomics, where the prevailing models ruled out the possibility of a crisis like the one we experienced in 2008. 

Stúpenci voľného trhu stále odmietajú prijať zodpovednosť za to, že ich viera prehĺbila ekonomickú krízu. Ich teória stále prežíva a snaží sa tak ptolemaiovsky prispôsobiť faktom. „Zlé myšlienky, ak sa etablujú, umierajú pomaly“ píše Stiglitz.

„Neoliberalizmus doslova ukončí existenciu našej civilizácie. Ak sme si v súvislosti s krízou v roku 2008 odmietali pripustiť, že neregulovaný trh nefunguje, tak v súvislosti s klimatickou krízou by sme to mali pripustiť, ďalej apeluje ekonóm.

Demagógovia, ktorí nás obracajú proti vede a tolerancii beh vecí ešte zhoršia.

Dejiny musíme obrodiť, píše v závere Stiglitz, musíme sa vrátiť k osvietenectvu a znova si vážiť hodnoty, akými sú sloboda, rešpekt k vedomostiam a k demokracii.

Prameň ešte raz: Joseph E Stiglitz is a Nobel laureate in economics, university professor at Columbia University and chief economist at the Roosevelt Institute.

prameň Ⓒ Project Syndicate hlboká vďaka za myšlienky, ktoré obohatili náš Spolok.

One Reply to “Koniec neviditeľnej ruky trhu: pád neoliberalizmu 2020”

  1. Iba doplním, čo povedal náš velikán prof. I. Karvaš: Hospodársky individualizmus stáva sa základňou pri budovaní učenia klasického liberalizmu. A ja k tomu dodávam, že musíme rozpoznať zákonitosti hospodárskeho života. A to liberálni ekonómovia nechcú. A tie zákonitosti ekonómia vyjadruje aj matematicky, až I/O tabuľkami.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *