Komentár prof.Husára k príspevku prof.J.Hraška

Objavil som komentár profesora ekonómie J.Husára k príspevku prof.J.Hraška ku stratégii poľnohospodárstva ešte z 11/2018 a stojí zato si ho prečítať: ten komentár vlastne zaznel ako koreferát na “stretnutí starešinov” spojenom s kapustnicou na sklonku roku 2018:

Vážený a milý pán profesor, milý Jurko,

ďakujem Ti za dôveru. Prečítal som si  Tvoj príspevok a zamyslel som sa. Príspevok je obsiahly a obsahovo bohatý. Niektoré spresnenia z mojej strany uvediem na konci tejto mojej úvahy.

Na Výskumnom ústave závlahového hospodárstva (VÚZH), ako dobre vieš, sme sa zaoberali na oddelení ekonomiky konštrukciou veľkých matematických modelov optimalizácie poľnohospodárskej výroby.

Na jednej oponentúre bol raz aj  vtedajší minister poľnohospodárstva Janovic. Rozhodol,  že taký model by sa mal skonštruovať za celé Slovensko.  My sme konštruovali iba za poľnohospodársky  komplex. Poveril tým Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a priemyslu (VÚEPP).

Úlohu Optimalizácia rozmiestnenia a štruktúry rastlinnej výroby (RV) a živočíšnej výroby (ŽV) na Slovensku riešil doc. Klinko a ja (názov by mohla spresniť RNDr. Prachárová). Model bol veľký,  lebo boli v ňom všetky kraje (cca 420 rovníc a 600 premenných).

Aby si bol konkrétnejší v Tvojom príspevku, nemôžem nespomenúť konkrétne prístupy a riešenia na VÚZH.  Tam sme sa zamerali na spôsoby matematického modelovania a optimalizačných riešení ekonomicko-poľnohospodársko-závlahových systémov na báze lineárneho programovania. 

V roku 1980 sme obhájili (autori Čislák, Husár, Korsuň) úlohu Matematické modely v závlahových podmienkach. Uvediem Ti jedno naše vtedajšie odporúčanie: matematické modely – podnikový a kooperačný, ktoré sú hlavný výsledkom tejto výskumnej etapy, odporúčame uplatniť v podnikoch a kooperačných celkoch, hospodáriacich v závlahových podmienkach. Môžu byť využívané aj okresnými a krajskými riadiacimi poľnohospodárskymi orgánmi a Štátnou melioračnou správou.

A potom nasledujú odporúčania , ktoré aktuálne problémy treba riešiť. Uvediem Ti aj bibliografické citácie, ktoré Ti môžu sprítomniť zaangažovanosť vedcov, priam pohltenie do riešenia problémov, ale aj organizácie, ktoré problémy riešili:

  1. Janíč – Korsuň: Optimální koncepce závlahového systému, Praha, ČVTS-Agroplan, 1975
  2. Janáč – Korsuň:  Nektoré možnosti využití lineárního programování v oboru zemedelských meliorací. Zem. Ekonomika 16, 1970
  3. Klinko: Model tvorby plánovaných cien poľnohospodárskych produktov s využitím lineárneho prgramovania, správa VÚEPP, Bratislava, 1975
  4. Korsuň: Optimalizace koncepčního návrhu kompexu nádrže a závlahy zemedelských pozemku, Meliorace 1972
  5. Kravčenko: Matematičeskoje modelirovanije ekonomičeskich procesov v seľskom j chozjajastve, Moskva 1978
  6. Matouš: Hodnocení ekonomické efektivnosti závlahových investic ekonomicko-matematickými metodami. In: Problematika hodnocení ekonomické efektivnosti závlahocých  investic. Špindleruv Mlýn, ČAY/ČZS, 1972
  7. Votruba: Definice, analýza a kritériá vodohospodárskych soustav.

Jurko, veta z Úvodu našej správy: Hľadanie racionálnych foriem a metód riadenia, v tom aj plánovania v poľnohospodárstve, je jedna z dôležitých úloh, ktoré uľahčia nájdenie z množstva možných vývojových variantov ten variant, ktorý zabezpečuje optimálny rozvoj ekonomickej aktivity podniku, odvetví, prípadne teritoriálnych komplexov. Veď to je priam výzva pre dnešok!

Ale čo musím mimoriadne zvýrazniť je takéto tvrdenie: Bázickou požiadavkou optimálneho fungovania poľnohospodárstva bolo:  optimálne využiť tri faktory výroby – pôdu, prácu , kapitál, základné prostriedky.

Nezabudol by som na ekonómov poľnohospodárov. Tvrdím, že naši ekonómovia (VUEPP,VÚZH,,,,,) preskúmali naše vlastné praktické skúsenosti s fungovaním JRD (poľnohospodárskych podnikov) a len na základe preštudovania príslušných faktov aj odporúčali nápravu chýb v procese združstevňovania (všetkých 22 poľnohospodárskych výskumných ústavov).

Procesy vzniku socialistického spôsobu výroby v poľnohospodárstve sa opierali o vedeckú teóriu príslušných odborov (agro, fyto, eko …) o aplikáciu v konkrétnych historických československých podmienkach. Predstavovali hybnú silu spoločenského progresu modernej civilizácie v 20. storočí v ČSSR.

Ekonómovia iste vystihli potrebu obsiahnuť vedeckou teóriou, vedeckotechnicky spracovať celú obsahovú bohatosť vzťahov, súvislostí, javov ekonomického a pírodo-technického vývoja ekonomiky odvetvia poľnohospodárstva. Vymedzili miesto, rozpracovali problematiku ekonomických hľadísk fungovania poľnohospodárstva v sústave hľadísk determinujúcich vývoj národného hospodárstva ČSSR ako celku, jeho ekonomiky. Išlo pritom o dvojnárodné spoločenstvo v ČSSR. Išlo o dvojnárodné spoločenstvo, ktoré sa začalo formovať ako socialistické v podmienkach celkovej vysokej ekonomickej úrovne, ale aj výrazných medzioblastných rozdielov. A to bez zbytočného vzájomného podozrievania, tezaurovania problémov a bez tabuizovania niektorých stránok ekonomiky. Hovoria o tom oponentúry.  

Úspechy treba vidieť aj cez podmienky realizácie pracovnej sily chápané v širokom zmysle celého komplexu vzťahov celej ekonomiky ČSSR, ktoré determinovali podmienky života členov vtedajšej spoločnosti.  A hlavne, mali sme vyspelé vzťahy so západnými ekonomikami v oblasti poľnohospodárstva, zvlášť Francúzsko, Nemecko, ba aj USA (mám o tom korešpondenciu – listy).

Ba nám priam závideli naše veľké poľnohospodárske podniky, JRD.

Pamätáš sa, že som robieval oponenta Dr. Džatkovi. On využíval iba lineárnu regresiu a tak to dopadlo, keď sa stal ministrom. Urobili sa zásadné chyby, ktoré nerešpektovali reálne podmienky nášho poľnohospodárstva.

A pokiaľ ide o CAP iste by som zvýraznil neoliberálny potravinový režim, nový imperializmus  a emergenciu potravinovej bezpečnosti.

Jurko , Slovensko vstúpilo do Európskej únie 1. mája v roku 2004 a teda toto si pooprav:

Rozhodujúcim faktorom, ovplyvňujúcim  poľnohospodársku politiku, sa stal na konci  minulého storočia vstup  Slovenska do Európskej únie.

Verím, že si urobil kus roboty, ale aby bola dobra úroda, bolo by treba byť aj hrdý na naše výsledky.

S pozdravom  Jaro

Bratislava 25/11/2018

*