Ekonomické dôsledky 17.novembra 1989

Autorský článok Ing.Peter Zajac-Vanka 17.11.2019 (nemusia sa s ním stotožniť všetci priaznivci Spolku národohospodárov, očakávam ich príspevky)…je to aj reakcia na dnešný mail: „Tak čo, národohospodári, teraz ste ticho?“

Čo November 1989 dal a čo všetko vzal…

November 1989 dal slobodu !!!

Ale k čomu a pre koho?

November 1989 dal demokraciu…?

„Nie sme ako oni!“ Ale – Kto sú oni a kto sme my?

Uhol pohľadu …ale mladé generácie sú kŕmené iba názormi „vládcov“…ktorí vzišli z Novembrového prevratu

mne osobne November 1989 viac vzal ako dal: mal som vtedy 34 rokov, bol som kvalifikovaný v riadení a ekonomike zahraničného obchodu, aj bez straníckej príslušnosti som išiel kvalifikačne a praxou hore, mal som mladú rodinu a čakali sme bábo, vyzeralo to na blahobytný život v medzinárodnej hospodárskej oblasti s dobrým zabezpečením životnej úrovne a šťastným životom rodičov na dôchodku…a do dvoch rokov sme boli na dne, bez práce a nešťastní, rodičov sa veľmi dotklo to antikomunistické besnenie a ja som slúžil bývalým vekslákom a pašerákom budovať ich biznis, aby som mal aspoň aký-taký príjem keď manželku Technopol prepustil na materskej dovolenke…odišiel som od „podnikateľov“ až keď si o seba opreli pištole s vyhrážkou, kto má nárok na väčší zisk…

vlastná koláž – možno použiť

Aké sú dopady Novembra 1989 na národné hospodárstvo?

Politici a médiá tieto porovnania nikdy nezverejnia:

17.november 1989 versus 17.november 2019

Hovoria, že socializmus v ČSSR „skrachoval“. Ale fakty nepustia:

Hodnota základných investičných výrobných fondov v národnom hospodárstve ČSSR bola k 31.12.1989

 5 biliónov Kčs to je 5 tisíc miliárd Kčs, to bolo 384,6 miliardy USD

v dobovej parite Kčs k USD 13:1, nehovoriac o nerastnom bohatstve, prírodných a ľudských zdrojoch, nehovoriac o ocenenia nemožnom verejnom majetku republiky. Pretože tieto národné bohatstvá neboli na predaj. Boli NAŠE! Podľa prameňov čo som uvádzal, hodnota investičných zákl.prostriedkov z ČSSR na Slovensku bola cca 1,4 bilióna Kčs. Vtedy sa nedalo národné hospodárstvo ak ľahko identifikovať na české a slovenské…

komentár: čo by sme dnes na Slovensku v roku 2019 dali za to, aby sme mali tak vysoký investičný majetok k dispozícii a v majetku SR! ….aby me ním DISPONOVALI

Jeden si nedokáže normálne predstaviť, koľko je to tých 5 tisíc mliárd Kčs – bolo to všade okolo nás a patrilo to nám po celej republike …prameň klub nsk net titul 05_2015
Bankovka ŠBČS krytá prácou a zlatom

takže to bolo VTEDY…

A dnes k 17.11.2019?

Hodnotu investičných výrobných fondov vlastnených Slovenskou republikou v 2019  v eurách vieme presne vyšpecifikovať podľa zostatkových hodnôt  štátnych podnikov, ktorými štát ešte disponuje (napr. Vodohospodárska výstavba š.p., Štátne lesy š.p., Železnice SR, spolupodiel na SZRB a EXIMBANKA, NBS… a verejných prevádzok verejných financií) na zhruba 0,0005% tj. pol promile z vtedajšej sumy...to je zanedbateľná položka, MENEJ ako ročná splátka dlhovej služby SR za 1 rok…

DLH Slovenskej republiky je v roku 2019

45 212 108 194 EUR

čo je objemovo výška štátneho rozpočtu na tri roky dopredu…

Sme teda zadĺžení sumou 45,2 miliardy EUR a každoročne splácame dlhovou službou len úroky z istiny, to iba Ing. A.Babiš, môj spolužiak z VŠE Bratislava dokázal splácať malú časť istiny dlhu ČR v 2017-2018. My v SR nie. A to strašia a vyhrážajú sa, že to je dlh každého občana SR – čo nie je pravda, je to vždy dlh výkonnej moci – vlády SR. Vlády ČSSR neboli zadĺžené – saldo záväzkov a pohľadávok tvorilo „technické zadĺženie“ vznikajúce z menových rozporov pohľadávok prevažne v Rbľ a záväzkov z obchodných kontraktov v konvertibilných menách.

Sme predĺžení v 2019 a… Komu to vlastne dlhujeme?

Jednoduchá odpoveď. Bankám. Nielen tým slovenským, ale aj zahraničným. Od Japonska, cez Nemecko až po Ameriku. Pre niekoho verejné zadlžovanie môže byť abstraktný pojem, no v skutočnosti sa dlh štátu týka vraj každého jedného obyvateľa. 

Náš ročný štátny rozpočet SR 2019 je 15,5 miliardy tj.

15 497 653 878 EUR

Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2019 sa rozpočtujú sumou

15 497 653 878 EUR

Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2019 sa určujú sumou

17 538 901 300 EUR

Schodok štátneho rozpočtu bol schválený zákonom na sumu: 2 041 247 422 EUR

nedopátrali sme sa zatiaľ k výške sumy štátneho rozpočtu ČSSR v roku 1989, ale vzhľadom k paralýze schvaľovania plánu štátneho rozpočtu k 1.1.1990 z ktorého potom nový „minister financií ČSSR“ Ing.Václav Klaus urobil „rozpočtové provizórium“, tak to bol v 1989 posledný rastúci a dostatočne vyvážený štátny rozpočet odvtedy až dodnes…

Hrubý domáci produkt

čerpám súčasné materiály a aj z článku tu už uverejnenom http://narodohospodari.sk/cisla-hovoria-ze-slovensko-je-koloniou/ z 25.10.2019, treba poznamenať, že socialistická ekonomika používala iné zloženie makroekonomických ukazovateľov, napríklad čistý a hrubý národný dôchodok, pretože všetky financie a celá vytvorená hodnota národného hospodárstva zostávala v ĆSSR a bola naša! -boli to presnejšie čísla vzhľadom k ucelenému a uzatvorenému národohospodárskemu komplexu.

Takže 17.11.2019 hrubý domáci produkt HDP

Náš hrubý domáci produkt sa vypočítava ako súhrn všetkých produkcií zahraničných investorov na našom území, ako súhrn všetkej spotreby obyvateľstva a objemu obchodného obratu bez ohľadu na to, či tu trovili na našom území a v obchodoch SR cudzinci alebo naši občania, sú tu obrovské deformácie pri zúčtovaní reálnych čísel a ich premene na agregované čísla, takže konečný výsledok ukazovateľa HDP neodzrkadľuje realitu ekonomiky SR a slúži skôr na propagandistické ciele vlády,

Náš HDP jev roku 2018 bol

85 100 000 000 EUR zaokrúhlene

a teda rast HDP oproti 2017 bol vraj 4,1% – vraj sa darilo

prognóza HDP pre rok 2019 je

88 900 000 000 EUR

tj. 88,9 miliárd EUR ale odhady rastu oproti 2018 sa už v polovici roka redukovali o polovicu, čiže očakáva sa rast iba o 2,4 %

ALE:

ročne zo Slovenska cudzí investori vyvezú vyše dve miliardy Eur takmer oficiálne tj.

2 000 000 000 EUR

ale pri odhade so všetkými optimalizáciami daní, platením daní v daňových rajoch a platením daní v materskej krajine kde má cudzí investor sídlo, aj pri tzv.transferových úhradách za služby a materiálne technologické línie a zariadenia poskytované svojim slovenským prevádzkam, nekontrolovateľne „vycuciavajú“ zo Slovenska

odhadom až 200 miliárd EUR ročne !

Dôsledok:

Sme kolóniou globálnych korporácií a nadnárodných spoločností sídliacich v Nemecku, v USA, vo Francúzsku, Španielsku, Taliansku, v Británii a dokonca v takých krajinách, ktoré sme v roku 1989 považovali za krajiny rozvojového sveta ako Južná Kórea, Južná Afrika, Brazília, India, Čína…neexistujú pre náš národohospodársky celok relevantné svetové trhy, kam sme exportovali svoju produkciu priemyslu, spracovateľského, strojárskeho, finálnu výrobu a investičné celky. Ruská federácia s deviatimi hospodárskymi okruhmi, každý väčší ako sama Európska Únia, je nám zakázaná a krajiny EÚ sa pre náš export stali „domácimi“, kde nemáme možnosť predať svoju produkciu so ziskom či s menovou výhodou. Tých 1 240 tisíc luxusných áut vyrábaných v štyroch automobilkách na Slovensku ide von bez jediného centu príjmu z auta do štátneho rozpočtu – sú to pre nás „domáci výrobcovia“ ktorí len logisticky vyvezú produkciu na predaj „materskej“firme a my inkasujeme ak vôbec len daň zo zisku ak vôbec nejakú…

17.november 1989 versus 17.november 2019

Prednovembrová emigrácia za slobodnejším a šťastnejším životom predstavoval zhruba 3 tisíc až do 5 tisíc občanov ČSSR ročne, teda celkovo hrubo odhadnuté za 40 rokov asi 200 tisíc z 15 mil občianstva ČSSR, bola ovšem viditeľná, pretože emigrovali športové, občas kultúrne , často lekárske a vedecké kapacity, ktorých propaganda studenej vojny vždy dotatočne z jednej strany propagovala a z druhej straný odsudzovala. Títo emigranti doma dostali bezplatné vzdelanie a starostlivosť, ušli bez finančného vyrovnania sa so štátom a preto táto emigrácia nebola povolená a považovala sa za trestný čin za ČSSR.

Ponovembrová emigrácia Dnes je od roku 1990 emigrovaných len zo SR celkovo vyše 500 tisíc občanov, prevažne mladých, ale vzdelaných, vyštudovaných stále prevažne za peniaze zo štátneho rozpočtu, ktorí v slobodnej trhovej ekonomike nenašli pracovné uplatnenie a ušli pred nezamestnanosťou, pádom do biedy až šikanovaním nadriadených vo firmách a na úradoch. Vlády neoliberálneho charakteru – Dzurindove,  Radičovej vlády, ale i tých od novembra 1989 po súčasnosť, priam podporovali emigráciu a nenamietali na úteky našej pracovnej sily do zahraničia, aj vládam Smeru SD to pomáhalo vylepšovať údaje o poklese nezamestnanosti, pretože ten počet občanov sa vyradoval z oficiálnej evidencie uchádzačov o prácu. Ponovembrová emigrácia je čisto hospodárska so sociálnymi cieľmi a je najhromadnejšia a najtragickejšia v sledovaných novodobých dejinách Slovenska – od 19.storočia.

Postihuje totiž kapacity aktívnej pracovnej sily na Slovensku a ťažko dolieha aj na sociálne vzťahy – sem patrí i rozbíjanie manželstiev, trhanie zväzkov rodičia – deti až vnuci, pendlujúca dočasná pracovná emigrácia ničí životy odlúčením od rodín a príbuzných – to nikdy nebolo tak zlé…

Ĺudia predsa len dúfali v 1990…

Do roka a do dňa od prevratu: KRACH!

Keď sa búralo, asanovalo, nik nevedel že „komín“ spadne na nás…nevedel? Amatéri…uups /titulkariadenademolacianedopadlapodlapredstav TopDesat

Do roka a do dňa, 18.novembra 1990 po páde socializmu, krachla aj ekonomika Československa. Pozor, to už bola trhová ekonomika, to bolo v Česko-Slovenskej federácii a komunistická strana už 344 dní nevládla! „Opustiš-li mne zahyneš“…slová z textu významného čs.spisovateľa sa naplnili, ale ľudia sa sami postarali, aby vlasť zahynula…

31.7. 1991 ČSFR podpísala rukami V.Klausa vo Washingtone so Svet.bankou zmluvu o pôžičke 450 miliárd USD „na podporu štrukturálnych zmien v čs.ekonomike“… kam tie peniaze išli ak do roka prestalo Československo existovať?

Prečo bolo potrebné prijať dlhy, ak išiel štát vo veľkom predávať a privatizovať miliardové majetky? Ved štát mal byť z toho bohatý…

Ako nám potopili loď národného hospodárstva…

O tom Klub národohospodárov Slovenska vysielal v relácii SVBB 13.11.2018 SVBB reláciu Spomienky na budovanie kapitaizmu . https://hearthis.at/slobodnyvysielac/spomienky-na-budovanie-kapitalizmu-04-2018-11-13/ 
Ako sme si potopili loď národného hospodárstva v „dokonalej búrke“ alebo Recepty Václava Klausa a spol. neuvážene aplikované na rozbúrené vody „záplavy“ do čs.ekonomiky 1990 – 1991

Mráz prišiel z Prahy…a republika česko-slovenská sa rozlomila v 1992 ako Titanic

Predstavy o hospodárení a hlavne rozdeľovaní hospodárskeho výsledku a bohatstva v Prahe a na Slovensku boli úplne odlišné. Z federálnej vlády išli naďalej silné centralizačné tlaky – a už sme získali skúsenosti z prvých privatizácií štátneho majetku – z tzv.malej privatizácie a hlavne z rozbehu Kupónovej privatizácie, kde všade Slovensko ťahalo za kratší koniec.

Aj keď nie priamo o tom, celkovo to dobre popisuje Oskar Krejčí v knihe Povaha dnešní krize:

Většina státníků v postsocialistických zemích se nechová jako odpovědní správcové země, ale jako dobyvatelé na pokořeném území. Zvláště názorně vynikne tato skutečnost v okamžiku, kdy jsou změny v postsocialistických zemích posuzovány ze zorného úhlu smluvní teorie, tedy koncepce, která odráží povahu demokratického řízení“ (komentujem ano, žiadna zmluva s občanmi dohodnutá nebola – boli iba hystérie, výkriky o zločinoch komunizmu, prenasledovanie „starých štruktúr“, nadšenecké povzbudzovanie „že ideme do Európy“, zájazdy čs.autobusmi s menážou tvorenou konzervami Lanšmídu, Májky, okurkama a klobásema, Gothajem a Pribináčkem pro deti…ešte stále bola Marka drahá…)

Radikální „reformátoři“ chápali a chápou výchozí stav, tedy byrokratický socialismus, jako stav původní – a to v pojetí, které přirozený stav chápe jako stav válečný; byrokratický socialismus byl a je pro ně jen násilím, nesvobodou, nemravností.“ ( komentujem – absolútne nikto v tom období sa nenamáhal vysvetliť, ako sme k tomu socializmu predtým prišli cez prizmu Mníchovskej zrady, vojny a vojnového kolonizovania Treťou ríšou, kolaboráciou a povojnovým nadšením z toho, že to bude naše a žiadni páni už nebudú rozhodovať o našom osude…) „Nové společenské uspořádání a stát by ale podle klasiků smluvní teorie měly vzniknout dohodou svobodných individuí. Podle liberální koncepce reprezentativní demokracie měla mít tato dohoda podobu smlouvy, uzavřené volebním aktem.“ KOMENTUJEM: Lenže voľby v júni 1990 boli skôr plebiscitom „chcete komunizmus alebo chcete demokraciu?“…a vláda vzišlá z volieb 1990 sa sama pomenovala ako „vláda národnej obete“ pod klausovským heslom „utiahnuť si opasky“…ľudový mandát sa nekonal…je to tradícia novodobých dejín československej spoločnosti?

 „Z tohoto hlediska jde však pouze o smlouvu zdánlivou. Je nutné připomenout, že základní osudové kontury transformace dostaly v Československu podobu totální privatizace, restitucí, lustrací a rozdělení společného státu Čechů a Slováků,  přičemž tyto radikální kroky nebyly předmětem žádné volební smlouvy mezi občany a jejich reprezentanty „.

November 1989: Bol to politický prevrat, nie revolúcia

Niektorí to tvrdili od začiatku, ale to sa ani nesmelo verejne vysloviť, dodnes do 17.11.2019  to médiá hlavného prúdu popierajú, aj keď fakty to dosvedčujú a dôsledky to potvrdzujú. Existujú dokonca z literatúry faktu o tom knihy, ktoré napísali a vydali tí, čo nie sú priaznivcami „starých časov“ a komunistov: Jan Měchýř vydal knihu už v 1999 nakl.Progetto Praha ISBN 80-86366-00-6  „Velký převrat či snad Revoluce sametová?“ podtitul Několik informací, poznámek a komentářů o naší takřečené něžné revoluci a jejich osudech 1989-1992  a autor Slavomír Ravík vydal Kroniku polistopadového vývoje v nakl.Levné knihy 2006 ISBN 80-7309-397-9, ktorá píše:“Převrat v listopadu 1989“… o dôsledkoch prevratu potom napísal prof.Oskar Krejčí knihu Povaha dnešní krize, nakl.East Publishing Praha 1998 ISBN 80-7219-006-7 kde píše „Humanistická představa ekonomické transformace byrokratického socialismu měla sledovat požadavky osvobození lidské tvořivosti, zvýšení ekonomické efektivnosti a blahobytu pro všechny lidi práce. Vytvoření majetkové oligarchie neznamená přiblížení se těmto cílům… Víra v politiky a jejich uctívání jsou ztrátou vlastní důstojnosti spojenou se sebevražednými sklony. I kdyby nastupující elita byla sebelepší, moc korumpuje, moc absolutní korumpuje absolutně (lord Acton). Život zabíjí sny“…

A nakoniec o tom písal aj človek najpovolanejší, predseda vlády SSR a podpredseda UV KSČ v 1989 v Prahe Ing.Ivan Knotek v knihe Kto koho zradil, vyd.ProMedia Bratislava 2001, ISBN 80-96570-0-8.

Až prednáška riaditeľa  Ústavu politických vied SAV, PhDr. Petra Dinuša, PhD, link na youtobe, https://www.youtube.com/watch?v=KxphfGlhNWU     z 8.11.2019 objasnila vedecky a na faktoch, ako to bolo v roku 1989 v skutočnosti.

Záverom

Osobný príhovor: Nebol som prítomný tejto historickej udalosti. Nestačím sa čudovať už tridsať rokov. V práci som 16.11.1989 položil riaditeľovi na stôl výpoveď a odletel som podľa zmluvy štyroch podnikov (z NDR, z ČSSR troch a zo ZSSR jedného) cez PZO Polytechna na uzavretie technických skúšok ku kontraktu medzinárodnej socialistickej ekonomickej integrácie v laserových obrábacích strojoch za Moskvu. Bol som „vojakom na exportnom fronte vlasti“ a len ten malý kontrakt tam mnou podpísaný mal hodnotu štvrť milióna … To mal byť začiatok…po návrate lietadlom z monitora  TV v príletovej hale som videl hovoriť predsedu vlády ČSSR L.Adamca jeho abdikačnú reč…došiel som domov a mal som pocit, že som sa v čase vrátil do roku 1968, ešte pred august. V práci mi pripli placku „VPN“ aby som vraj bol chránený a riaditeľ, ktorému som dal osobne výpoveď, už bol odvolaný…Manželka odletela na služobnú cestu do Odesy v ZSSR cez PZO Technopol a.s…a potom často sme na tie časy s manželkou spomnali, keď sme sa ocitli doma v byte obaja nezamestnaní a dokonca bez podpory a teda finančných prostriedkov s dvomi maloletými dcérami…vo februárovej menovej odluke 1993 som nemal čo dať okolkovať, bankovky sme nemali a ešte neexistovali bankové karty….a ja som pritom v tých diskusiách v decembri 1989 , pretože sa už dlho nikde nerobilo a len sa diskutovalo, len kládol otázku: a čo bude s ekonomikou? …odpoveďou bolo, že to budeme riešiť až keď bude sloboda a demokracia…čaj na námestí stál v kaviarni OD Dunaja 60 halierov a pivo v Ponorke pri UK korunu tridsať.Ľudia si kupovali rožky za 30 halierov a 10 deka tresky za korunu sedemdesiat a išli sa pozrieť do rakúskeho Hainburgu  nakupovať, keďže kurz šilingu bol 3 Kčs ku 1 šilingu… a tešili sa, že do roka a do dňa ten kurz vyrovnáme a Rakúsko dobehneme…nie, nepochopil som tú „revolúciu“…pre mňa tá udalosť zostane hlúpym a nepremysleným politickým prevratom, keď sme pustili kormidlo národného hospodárstva z rúk …vlastne nie my, ale už v decembri 1989 minister financií vlády ČSSR Ing. Václav Klaus, ktorý zrušil plán štátneho rozpočtu na 1990 a vyhlásil „rozpočtové provizórium“…čím uvoľnil lána a odkotvil recesiu a vplával do vôd ekonomickej krízy…preto nič neoslavujem a tých čo oslavujú chápem ako somárov, alebo riťolezov. Jasať môžu iba zbohatlíci a oligarchovia, ktorí pred 30 rokmi ani len nesnívali, že budú tak rozprávkovo bohatí…z nášho spoločného majetku.

2 Replies to “Ekonomické dôsledky 17.novembra 1989”

  1. A zlodejine nie je stale koniec. Bol som prekvapeny, ked si niektori demokrati pred 30 rokmi zacali uplatnovat restitucie na arizovany majetok !!! A preslo im to. Priamymi predajmi presli aj podniky za uctovnu hodnotu 0,10 USD za 1 m2 pody v centre Bratislavy. A stale je malo. Ukradnute budu aj dochodky, voda, vzduch, zakladna zdravotna starostlivost….a ten kto to bude kritizovat bude komunista, fasista…

  2. Padla aj otázka, odkiaľ že máme údaje o tých finančných objemoch za koniec roka 1989 v národnom hospodárstve ČSSR.
    Lebo veď predsa sa číročiste vedelo, že „socialistická ekonomika bola na hunte“…nuž, po 1. to o krachu a bezvýchodiskovosti hlásali vtedy dnešným slovom povedané „trollovia“, ktorí „zbierali“ informácie zo straníckych aktívov UV, ktoré si kritiku veľkej rozostavanosti investícií a nutnosti meniť štruktúru výroby v prospech spotrebného tovaru vysvetlili po svojom. Ani mnohé stranícke kádre KSČ si nevedeli vysvetliť, ako to bude, ak budú mať podniky takmer samosprávnu samostatnosť bez dirigizmu UV KSČ.
    po 2. Vieme už dnes dobre, ako sa vtedy šírili „hoaxy“ v médiách – a tak ako publicistka Rakušanová oznámila v rádiu Slobodná Európa neoverenú správu o smrti študenta Šmída od disidenta Uhleho a ten od zhulenej aktivistky z davu, takisto ktosi púšťal správy o stave čs.priemyslu a poľnohospodárstva či exporte v čase, keď sme dosiahli potravinovú sebestačnosť, priemysel bol až prehriaty zákazkami a požiadavkami a v exporte sme konkurovali západným priemyselným spoločnostiam na trhoch ZSSR a tretích krajín…
    po 3. samozrejme že tu bol „príklad“ tentoraz negatívny z gorbačovskej perestrojky, kde si už vtedy v 1989 rozbili dodávateľsko-odberateľské vzťahy a plánovanie išlo u nich do čerta, rástla im chudoba a dokonca sa drobná mafia postarala o čierny trh a prázdne regály v obchodoch. Bolo to tam, ale Západ už hlásal, že je to u nás…
    A tak k tým prameňom:
    Ešte raz si pozrite Posledný vyrovnaný štátny rozpočet ČSSR za rok 1989 – máte ho v článkoch „Rozpočtové provizóruim…“ i „Vzdelaní a múdri ľudia“, tam máte rozsah štátneho rozpočtu v sume 223 640 800 tisíc Kčs a je vyrovnaný, pričom z tej sumy prispeli do rozpočtu podniky a všetky hospodárske, „socialistické organizácie“ sumou 223 181 515 tisíc Kčs…aj po delení kurzom vtedajším 15 Kčs ku 1 USD je to NEUVERITEĽNE VYSOKÁ SUMA do štátneho rozpočtu a čo by sme len dnes za to dali, ak by nám štátny rozpočet takto tvorili financie našich podnikov, však?

    A stále je to málo oproti národnému majetku, ktorý bol vtedy nevyčísliteľný / i ked potom rozkradnutý/ a jediné údaje máme o investičných výrobných prostriedkoch podnikov, bánk a obchodnej sféry, ktorá účtovnícky bola vo výške 5 BILIONOV Kčs, a kedže je to teda 5 tisíc miliárd, nie je to číslo ktoré sa dá vôbec pochopiť. A O TOTO SME BOLI OKRADNUTÍ….

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *