Dajme to konečne do poriadku s tými Slovenskými republikami, prosím…

napísal som pôvodne 6.1.2020 do blogu Pravda, ale keďže článok „skrečovali“, teda stiahli i pri zvýšenej čítanosti (2.030) z „najčítanejších“ a znemožnili pod ním diskusiu, zverejňujem ako autor článok i sem dnes 7.1.2020

Slovenská republika dnes

Ak by sa ma vnúčik opýtal, koľko teda že tých štátov už Slovensko malo, uviedol by ma do obrovských rozpakov…Naozaj nechápem, že človek narodený ako Slovák, ktorého materinským jazykom je slovenčina, nadobudne od školských liet taký neskutočný zmätok v hlave, akým je otázka slovenskej štátnosti…a že čím viac dospieva, tým viac „sa musí“ prikloniť k jednému z politických svetonázorov, aby vôbec dokázal tú svoju domovinu chápať…

Nie, nebudem tu robiť odpočet samostatných Slovenských republík, ani výklad, ktorý z politických svetonázorov ktorú republiku uznáva: je to nedôstojné a hanbím sa za to, že my Slováci v tomto nemáme jasno. Popierame svoje dejiny, to nám nevadí? Darmo sa potom požaduje, aby boli občania Slovenskej republiky vlastenci, aby patrioticky spievali hymnu a aby boli hrdí na svoju históriu…lebo im v tom bráni svetonázor, ktorý nadobudli. A pikantné na tom je, že väčšinou sa nám do toho miešajú „neslováci“, teda iné národy a národnosti, ktoré nás poučujú, koľko máme vlastne republík …

V roku 2019 som mal tú česť robiť relácie o histórii Slovákov a nášho územia i národa s človekom skutočne povolaným, odborníkom, historikom a bývalým ministrom školstva profesorom Matúšom Kučerom. Deväť relácií po dve hodiny. Nech sa páči, počúvajte na Slobodnom vysielači Banská Bystrica relácie „Knieža Matúš rozpráva“ I. – IX.

tu aj zmienka o prvých stopách o Slovanoch/slovákoch…

Keď som mu položil tú otázku, koľko že republík teda prežilo samostatné Slovensko, vo svojich 87 rokoch sa tak srdečne rozosmial, že som sa až oň bál…

„Vieš, podstatné na tom je, že my, Slováci, sme tu na území okolo Dunaja až Tatier neustále, teda kontinuálne, – dlho…nezáleží na počte štátov, ktoré sme vytvorili a v ktorých sme žili. Vo všetkých sme tvorili spoločenstvo, ktoré je zdokladovateľné a znamená, že sme tu v Európe doma – na rozdiel od mnohých iných sťahovaných národov…“…a má pravdu: Ak nie je dokázaný opak, potom to znamená, že sme obývali ako kmene Slovanov, vtedy ešte a dodnes presne neidentifikovateľné (hm, nemali občiansky preukaz, ani rodné číslo, ba ani čipovú ID kartu…úsmev :)) toto naše územie „od nepamäti“.  A vždy sme boli pohostinní k prichádzajúcim, akosi sme sa „potisli“, alebo sme prehrali obranný zápas a „museli sme sa potisnúť“. Vraj sme rovanko starí, hovorí pán profesor, ako Baskovia. No ale Baskov považujú za keltských potomkov. A pán profesor dodáva – a my sme mali šťastie, že sme si v dejinách dokázali aj štátne útvary vybojovať, zorganizovať.  Rimania si radšej na hraniciach nášho územia zhotovili „Limes Romanus“, aj keď hravo prenikali, až toť k Trenčianskej skale pri Váhu. Vojvoda Belizar si nás najal, keď Východorímska Ríša – KONŠTANTINOPOL –  bojovala až pri Benátkach takmer v srdci pôvodnej Západorímskej Ríše. A to už bolo okolo roku 538 n.l. a ak sme dokázali postaviť vojsko o sile tri tisíc jazdcov, šesť tisíc bojovníkov, tu už museli byť dve-tri generácie, ktoré sa tak dokázali organizovať. Zmienil sa Prokopius ešte v roku 512 n.l. o prvých Slovanoch z Podunajskej oblasti. Áno, vtedy sme na znak odvahy a bojovnosti dostali znak – tri vŕšky a dvojkríž na ňom , a bojovníci – Slovania z okolia Dunaja, ho mali z výpletu a koží na štítoch, preto sa nezachoval. Asi tak vyumelkovaný a vydizajnovaný ako súčasný štátna znak nebol, no ale základná grafika už vtedy bola. Inak by sa bojovníci v ľútom boji neboli rozoznávali…Oficiálna veda hovorí „o príchode Slovanov okolo 560 n.l.“, nuž ale práve sme sa dozvedeli, že istá časť slovanských kmeňov tu už musela žiť už tie dve-tri generácie, ak v roku 520 boli najatí Byzantskou Ríšou a postavili také vojsko…

Dokázali sme sa vtedy jedni z mála národov v Európe sformovať v jeden politický národ, to je slovenský zázrak…

Kvôli príšelcom Avarom sme sa dokázali zorganizovať a zvíťaziť – to bolo počas Samovej ríše. Museli sme byť vynikajúci gazdovia a hospodári, že postupne vznikali Moravské a Nitrianske kniežatstvá a že Veľká Morava, kráľovstvo prvého zo slovenských feudálov, kráľa Svätopluka,  trvalo do roka 907 n.l. Bojovali sme s Franskou Ríšou a okrem nás tu ešte bola Bulharská Ríša, nič viac – a keď prišli maďarské kmene, pomohli sme im pred vyhynutím. .. ich pastiersky kočovný spôsob života sa na našom území neujal a ak by sa nenaučili od Slovanov hospodáriť, ak by sme ich nezachránili pred hladom a mrazom,  boli by vymreli. Zachránili sme ich v 9.storočí pred vymretím…V tom období sa však Veľkomoravská Ríša sama rozložila. My už dnes vieme prečo – vnútorné rozbroje, osobné ambície potomkov Svätopluka, priveľké územie a vonkajšie tlaky a intrigy – a ako to pripomína dnešok, však?

Uhorské kráľovstvo tvorili spočiatku územia slovanských kniežatstiev – Hont, Poznan, okolie Nitry, Bratislavy, Ostrihomu, a kráľovstvo prevzalo celú správnu a administratívnu územnú organizovanosť pôvodne Veľkomoravskej ríše– až dolu po Sedmohradsko a po Blatenské bývalé Koceľovo kniežatstvo. A bolo načim sa brániť: Tatárske mongolské hordy 1240 – 1242, Osmanská ríša až po slovenské hrady – kapitanáty, keď bola Bratislava kráľovským korunovačným mestom – hlavným mestom Uhorska. Do polovice 19.storočia, ak by nenastal ten silný maďarizačný útlak, stále sme boli silným hospodárskym spoločenstvom, na úrovni tej doby – teda feudálneho spoločenstva.

Rok 1918 bol dôležitý, aby Slováci ako národ nezanikli. Vznikla Republika Československá a zásluhu na tom má náš M.R.Štefánik.  Bez vzniku RČS sa mohlo stať, že ako národ zanikneme. Opäť sledujme v dejinách, že národ nemá „povinnosť“ prežiť. Kde sú Lužickí Srbi? Ako skončili Baskovia? Ako Katalánci v Španielsku? Ešte v januári 1919 sa bojovalo o Bratislavu, to staré slovanské sídlo „Brezalauspurc“ (po slovensky Prešporok, áno…), ktoré potom až o stáročia neskôr bolo osídľované nemeckým a maďarským obyvateľstvom. Ešte stále mnohí hovoria, že to sme neboli samostatní. Ako to? Veď sme zažívali na Slovensku územné intervencie od susedov, tzv.Malá vojna až po Prešov a Spišskú Novú Ves, ťažko sa ujímala hranica na juhu na Dunaji. Ale boli sme zachránení a Slovensko aspoň ako územie malo hranicu, malo svoj jazyk, …Po rozbití Československa fašistickou Treťou Ríšou 1938 sme vraj boli „konečne“samostatní. Po tisícročí. Uznajme to – územná samostatnosť bola, aj keď juh bol oklieštený Horthyovským Maďarskom Viedenskou „arbitrážou“ a pravý breh Váhu v smere toku bol okupovaný úplne Reichom… avšak  Slovenský štát  mal vynikajúcich národohospodárov, P.Zaťku, I.Karvaša, dokonca ministra hospodárstva P.Medrického, ktorý ako šéf hospodárskeho Komitétu  bol medzi dvomi mlynskými kameňmi – národohospodármi a ríšskou správou. Do roku 1942 ešte ako tak, potom sa naplno ukázalo, akou sme najmä hospodárskou kolóniou pre Hitlera. Slovenský štát zanikol pádom „Festung Pressburg“ – Bratislavy 4.4.1945.

A od jari 1945 prišli Benešove dekréty a obnova Republiky Československej. Rýchlo sa zabudlo na prísľuby z Košického vládneho programu 5.apríla 1945, kde malo byť Slovensko samostatné v rámci Česskoslovenska. Komunistov ako buržoáznych nacionalistov súdili a popravovali vlastní – internacionalisti. Nikde nevidím v Bratislave sochu ministra zahraničných vecí ČSR Slováka Vlada Clementisa. (Keď už chcela pani Čaputová niekoho z minulosti k novému roku 2020 vyznamenať im memoriam, asi nebola na hodinách dejepisu pozorná a nevie, kto je Clementis pre Slovákov…)

Aj doktor práv Gustáv Husák bol odsúdený a väznený ako „buržoázny nacionalista“. Ale on dotiahol Slovensko k 1.januáru 1969, keď podľa Ústavy ČSSR prijatej Národním Shromážděním ČSSR dňa 27.10.1968 (Zák. 143/1968 Zb.) presadil v právnom systéme ČSSR federatívne usporiadanie na územnú Slovenskú socialistickú republiku a Českú socialistickú republiku a presadil, že Bratislava sa stala hlavným mestom SSR od 1.januára 1969 a začala sa tvorba Vlády SSR, ministerstiev ako správnych orgánov štátnej moci a vytvorila sa Slovenská národná rada ako zákonodárny zbor. Dovtedy tu bolo iba Poverenictvo namiesto vlády a Sbor poverenikov, zákony sa tvorili a rozhodovali v Prahe. Napriek kritike ( napr. Jozef Žatkuliak: „Federalizácia štátu mohla zohrať totiž svoju rolu v tom, aby svojou demokratickou skutkovou podstatou smerovala k prekonaniu sovietskeho modelu centralistického usporiadania štátu a stať sa východiskom k federalizácii komunistickej strany.“) potvrdzujem, že hospodársky dr.Husák dokázal nemožné:

Roky úspešného rastu ekonomiky Slovenska

Slovenské republikové ministerstvá vo svojej právomoci prevzali riadenie slovenského priemyslu, poľnohospodárstva, obchodu, častí financií…slovenské školstvo zaznamenalo rozvoj. Bez podrobností to potvrdzujem ako „svedok doby“  – vyštudoval som VŠE v Bratislave, na Obchodnej fakulte smer ekonomika a riadenie zahraničného obchodu a pracoval som v slovenských podnikoch zahraničného obchodu (dovtedy nemožné!): PZO Technopol, DPZO Intercoop, PZO Kerametal, mal som na výber PZO Drevounia, PZO Petrimex, PZO Martimex, PZO Omnia, odrazu sme vyvážali slovenské tovary z výrobno-hospodárskych jednotiek VHJ ZŤS Martin ( Závody ťažkého strojárstva) a ďalšie a ďalšie podniky. Mama pracovala v samostatnom podniku Dom Módy Dunaj, ale boli tu i obchodné domy PRIOR Bratislava – sieť riadená po celom Československu z Bratislavy, OTEX Bratislava, takisto. Otec odčlenil VHJ Hydinársky priemysel od českého Drůběžářskeho průmyslu, exportoval som cez filiálku Koospolu PZO Praha z Bratislavy hydinu zo Slovenska a zarábal doláre i marky. Celý slovenský spotrebný a potravinársky priemysel bol samostatne riadený na Slovensku, takisto napríklad vznikla po kompetenčných bojoch VHJ TESLA Spotrebná elektronika so sídlom Bratislava pre viacero koncernových podnikov (aj Tesla Litovel -gamofony, aj Tesla Holešovice – svetidlá, žiarovky, aj Tesla Příšovice – magnetofóny, Baterie Slaný, samozrejme Tesla Orava, Tesla Bratislava – rádiá, aj tranzistorové,  aj keď to riadilo Ministerstvo FMEP).

Preto je mi ťažké uveriť „novým vykladačom dejín“, že po 1.1.1993 „sme začínali odznova“.

Od 1.4.1990 podľa ústavy to bola premenovaná SSR znova na Slovenskú republiku (vypadlo z názvu slovo „socialistická“), a teda už tu vtedy tu boli Vláda SR i Slovenská národná rada,. Ale  Václav Klaus i federálna vláda ČSFR spôsobom riadenia a privatizácie trvalo poškodzovali slovenskú ekonomiku. Dokonca oveľa viac škodili národnému hospodárstvu Slovenska ako do roku 1989. Slovensko pocítilo naplno politický a hospodársky centralizmus Prahy.

 Snaha V.Mečiara o osamostatnenie sa ako Slovenská republika je skôr dejinným zavŕšením samostatnosti a dospelosti slovenského národa…a uznali nás vo svete: v 1993 sa SR stala členom významných svetových organizácií a inštitúcií: napríklad Svetovej banky, Organizácie Spojených národov (OSN), UNESCO. Aj v ďalších mesiacoch roku 1993 sa SR stávala členom významných inštitúcií a organizácií: od marca bola členom Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu (CEFTA), ďalej Rady Európy (RE) a ďalších….zdalo sa že je lepšie…

…a odrazu sme sa ocitli v Európskej Únii po 2004, vo vojenskom pakte NATO a dňa 1.1.2009 sme zrušili vlastnú mladú menu, korunu slovenskú a prijali sme Euro – vstúpili sme do Eurozóny, mnohí s nádejami, že sa veľmi rýchlo vyrovná nielen hladina cien, ale aj príjmov, miezd, dôchodkov, sociálnych dávok.

Sklamali sme sa – v priebehu 11 rokov som pochopil, že niekto bral našu „integráciu“ do Eurozóny inak:

 stali sme sa hospodárskou kolóniou – a nielen Európy – a strácame už legislatívnu zvrchovanosť v mladej republike. https://klubnarodohospodarov.blog.pravda.sk/2020/01/06/dajme-to-konecne-do-poriadku-s-tymi-slovenskymi-republikami-prosim/

3 Replies to “Dajme to konečne do poriadku s tými Slovenskými republikami, prosím…”

  1. …a hneď tu bola ostrá reakcia a to z oboch „strán svetonázorov“:
    radšej najprv potvrdím: REPUBLIKA ako zriadenie štátu na základe vôle zástupcov ľudu, nie vôle panovníka: tak ozaj prvá samostatná Slovenská republika vznikla 14.3.1939 – Slovenský štát: ale nik si nedal námahu zistiť kedy zanikla: vraj 8.mája 1945, to by bolo ale kapituláciou Tretej Ríše – fakticky zanikla pádom „Festung Pressburg“ 4.4.1945, keď Bratislavu ako jej hlavné mesto oslobodila ČA.
    Druhá SAMOSTATNÁ REPUBLIKA vznikla 1.1.1993, to áno.
    Napriek tomu, milí korešpondujúci (často anonymovia,čo mi aj nadávajú:) Slovensko malo všetky tie územné usporiadania tak ako som ich popísal v článku a ja sám som žil a pracoval v Slovenskej socialistickej republike a jej hlavnom meste SSR Bratislave.
    Buďme už k sebe tolerantní: v roku 2020 si nik z nás nie je istý, či sme ešte samostatná a zvrchovaná republika: nemáme hranice nemáme menu, nemáme armádu, hospodárstvo je v cudzích rukách…

  2. Súhlasím takmer so všetkým, čo je v článku uvedené, akurát mi tam chýba zmienka o SNP, ktoré bolo podľa môjho názoru protištátnym pučom a bolo zbytočne zabitých mnoho nevinných ľudí na oboch stranách frontu. Vyhovovalo to hlavne pražskej vláde ukrytej bezpečne v Londýne a Stalinovi pri formovaní povojnového usporiadania Európy. Nikto dnes nemôže hovoriť ako by dopadla Slovenská republika po porážke fašizmu, veď ju uznalo mnoho štátov v Europe aj mimo nej.
    Bolo by dobré keby sa naši politici viac orientovali na spoluprácu s Ruskou federáciou ako s EU a Nato, pretože ich hlavný predstavitelia, nás už veľa krát zradili a urobia to znova ak to bude pre nich výhodné. Pozornosť pri obrane republiky by som viac upriamil na Maďarsko a Poľsko pretože tí najviac ohrozovali územnú celistvosť Slovenska ak o Rusi. Nezabúdajme na Viedenskú arbitráž a pričlenenie 79 oravských obcí do Poľska.

    1. Peter, prvým „pučom“ voči Slovenskému štátu bol Machov puč v 1940, ktorý bol odhalený…ano, bol to puč, pretože potom keď bol odvolaný z postu ministra vnútra sa sťažoval Hitlerovi a ten si v Salzburgu pozval celú slovenskú vládu „na koberec“ a potom bol znova A.Mach ministrom vnútra…Vláda Slovenského štátu musela prijať už úplný diktát Tretej Ríše -…Slovenské národné povstanie pripravovali všetky politické sily (ano, mimo gardistov, ale zas i s predstaviteľmi vládnych národohospodárov Slovenského štátu v prvej Národnej banke Karvaša a Zaťka a dokonca o ňom vedel i minister vo vláde Medrický) už od Vianočnej dohody z decembra 1943 a vo vojne to tak býva – zrady, odhalenia, zatknutia, takže vojenská sila Slovenskej Armády bola oslabená, …po bitke si každý pripisuje zásluhy a v tomto prípade až príliš glorifikujete Beneša a Londýnsku exilovú vládu…čítajte napríklad Nezrelú republiku od Hajka.
      A ešte niečo veľmi dôležité: Slovenský štát, jeho vláda, emigrovala zo Slovenska pri príchode frontu: Ak by zostala a vzdala sa, možno by sa niečo zmenilo, ale faktom je, že ak sa oficiálne hovorí o zániku Slovenského štátu k 8.máju 1945, tak to je termín kapitulácie Tretej Ríše – boli by sme na strane porazených ako fašisti a s dôsledkami morálneeho odsúdenia i ekonomickými dôsledkami podielu na vojnových reparáciách ako prehratá strana. Slovenské národné povstanie v tomto prípade v medzinárodných vzťahov „zachránilo“ reputáciu Slovenska. Je mi ľúto, dejiny sú plné paradoxov…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *