Čí rozpočet je štátny rozpočet?

Rozpočet štátu je teda schválený na rok 2020. Dobre. A čí je to rozpočet?

autorský článok Ing.Peter Zajac-Vanka, 12.12.2019

znak NR SR, prevzaté z článku a zdroj foto Michal Svítok *** Local Caption ***

Kritizoval som, že hrozilo rozpočtové provizórium, to by bola hospodárska sabotáž. Tak. Rozpočet bol zákonodarcami v Národnej Rade Slovenskej republiky rýchlo schválený. Ním sa bude riadiť vláda SR do 29.2.2020 a aj vláda, ktorá vzíde z volieb a bude vykonávať hospodárenie s rozpočtom v celom roku 2020. Netreba tu teraz ísť do podrobností. Dôležité je, že zákonodarci nám dali predstavu – a to je to správne slovo,

autor

predstavu o prítokoch a výdavkoch, ktoré má vláda plánované na finančný rok 2020.

Je to teda rozpočet vlády Slovenskej republiky

Ilustračne ŠR: zber v príjmovej časti rozpočtu
rozpočtovanie vo výdajovej časti foto euractiv sk

tu je v celkovom čísle (zatiaľ ešte nevyšiel v Zbierke zákonov SR, obtiažne sa k nemu novinár dopracuje, ale odchýlka v miliónoch by nemala byť…)

Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2020 sa rozpočtujú sumou

17 440 033 521 Eur

Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2020 sa určujú sumou

19 650 718 511  EUR

Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom na sumu:

2 210 685 010 Eur

Takže s týmito číslami budú hospodáriť vládni činitelia v roku 2020.

Prečo hovoríme o rozpočte vlády SR?

Pretože to aj je rozpočet vlády Slovenskej republiky, ktorý má svoje výdavkové „kapitoly“ a „tituly“ výdajov podľa ministerstiev a má svoje príjmové „tituly“, ktorými sú v realite dominantne dane, odvody a poplatky občanov Slovenskej republiky, oveľa menej sú to dane právnických osôb a úplne minimálne sú to sumy získané štátom z vlastných hospodárskych zdrojov, teda z podnikov, ktoré sám drží vo vlastníctve. Štát ešte „dostáva“ dotácie z fondov EÚ a z tzv.kohéznych fondov EÚ a prijíma pôžičky z bánk. Ale to sú všetko prostriedky, ktoré v prípade fondov sú prísne účelové a schvaľované „vonku“ a v prípade úverov sú raz v budúcnosti splatné. Nič iné v rozpočtovaní neexistuje, žiadna „výhra v LOTO“…

Prirodzene, že sa v tomto roku schvaľoval i rozpočet verejnej správy, ten si ale rozoberieme v ďalšom článku – tu sa sústreďme na to, s čím sa rozpočtuje vo vláde SR v roku 2020.

Ako vidíme, štátny rozpočet nie je žiadnym súhrnom rozpočtov podnikov, či domácností až jednotlivcov, ako sa to občas myslí. Dobre sa to objasňuje na diagrame „motora ekonomiky“, kde je vidno aké toky sa podieľajú na tvorbe a výdajoch štátneho rozpočtu. Podľa schémy sme potom všetci tvorcovia štátneho rozpočtu a v ľudovom zriadení by to tak malo byť. Zastupiteľská demokracia však poveruje zákonodarcov a výkonné vládne útvary, aby disponovala štátnym rozpočtom a my odrazu vidíme, že príliš veľa možností národné hospodárstvo nemá, ak disponuje iba takýmto rozpočtom financií na bežný rok, ako je suma 17,4 miliardy na príjme a 19 miliárd Eur na výdajoch. Je to málo, naozaj málo.

toky financií tečúce do štátneho rozpočtu a zo štátneho rozpočtu – všimnime si zahraničný obchod – za automobilky máme NULU.

Prečo to nie je rozpočet národného hospodárstva?

a individuálne aj občan SR škrtá a škrtá a škrtá…vlastné foto
Ilustračne mi to pripomína individuálny rozpočet človeka, ktorý si vezme kalkulačku, napíše si „koľko má a koľko dá“, vysype peňaženku a – škrtá a škrtá a škrtá…

Všimnime si rozpočtovú kapitolu „Príjmy z podnikania a vlastníctva majetku štátu: suma 442 789 808 Eur, čiže 0,4 miliardy Eur. . Koľko? Zo sumy 17 440 miliárd Eur? A odkiaľ teda sa berú peniaze do štátneho rozpočtu? To znamená, že skutočne príjmy do štátneho rozpočtu pre dispozíciu výdajov vláde SR sa tvoria dominantne z peňazí občanov SR, z ich daní, ano, aj daň z príjmu, ale i DPH pri každom nákupe tovaru či služby, z odvodov, poplatkov, z pokút, atď…

Príjmy do štátneho rozpočtu sa v hodnote 0,4 miliardy tvoria z ekonomických zdrojov štátu, a tak málo je to preto, pretože štát už nevlastní vlastné produkčné hospodárske zdroje (okrem prírodných a nerastných, ktoré lacno prenajíma) a to máme rozpočet 17 440 miliárd. Aj z tohto čísla vidieť, že nám, občanom, tu v ekonomike Slovenska takmer nič nepatrí, my vlastne žijeme z roka na rok a také rozpočtové provizorium štátu by ohrozilo samotnú finančnú existenciu slovenskej spoločnosti…aj to nám hrozilo do schválenia ŠR.

Ako dosiahnuť neskutočné navýšenie štátneho rozpočtu?

Tak po 1.:

Zvýšiť vlastné hospodárske zdroje, ktoré dramaticky navýšia príjmy z podnikania a vlastníctva v majetku štátu – štátne podniky celý svoj zisk a odvody tvoria priamo do štátneho rozpočtu.

Po 2:

Získať späť celú paletu strategických podnikov, hospodárskych organizácií, ktoré tvoria pre SR zásadné činnosti v oblasti energetiky, bankových služieb, priemyslu, poľnohospodárstva, distribúcie a skladovania – logistiky tovarov a služieb, výroby a predaja potravinárskych produktov, celej sféry informatizácie, teda Telecom, atď., a podnikov zásobujúcich zdravotníctvo …

Týmto spôsobom získa slovenská spoločnosť kontrolu nad finančnými tokmi v ekonomike Slovenskej republiky a pod kontrolou sa tu rozumie aj plné napĺňanie štátneho rozpočtu od hospodárskych organizácií, zo zisku štátnych a strategických podnikov, ktoré iba a len znova napĺňajú občania SR svojou spotrebou každý deň.

Nechcime viac. Takto to čiastočne má Česká republika, ale i Maďarská republika, dosť toho má Francúzsko, Nemecko, iba my sa bojíme získať späť to, čo sme v liberálnom ošiali prenechali zahraničným investorom, ktorým je ale náš štátny rozpočet „ukradnutý“ a v duchu liberalizmu je pre nich „drahé“ všetko, čo tu nakupujú – vrátane pracovnej sily a výdavkov do štátu. Mnohí cudzí investori majú dodnes daňové prázdniny, mnohí si „optimalizujú“ svoje dane na úkor nášho štátneho rozpočtu – a to často sú aj slovenské firmy a holdingy, patriace finančným oligarchom zo Slovenska.

Ak bude štátny rozpočet napĺňaný dominantne na príjmovej stránke z hospodárskych organizácií a nie iba od občanov, uvažujte o výške štátneho rozpočtu nie v sume 17,4 miliardy Eur, ale postupne napríklad 35 miliárd, keď dobre založíme okruhy hospodárskych subjektov pre potreby našej vlastnej ekonomiky. možno o pár rokov to bude 70 miliárd Eur.

Takže potom a vtedy to bude konečne štátny rozpočet nás všetkých, kde bude dosť na výdavky aj na investovanie. Dnes je to „len“ rozpočet vlády – a to v čase, keď svetová ekonomika stagnuje a blížia sa všetky hrozby hospodárskej krízy.

Premýšľajme…

DODATOK o 14,20 h

reagujem na upozornenie, je to tak:

Treba dať do súvislosti štátny rozpočet vlády SR a dlh vlád SR:

DLH Slovenskej republiky je v roku 2019

45 212 108 194 EUR

čo je objemovo výška štátneho rozpočtu na tri roky dopredu…

štruktúra slovenského dlhu – zdroj Ardal sk

Sme teda zadĺžení sumou 45,2 miliardy EUR a každoročne splácame dlhovou službou len úroky z istiny, strašia nás, že to sú dlhy občanov, ale nie, ak by existovala zodpovednosť politikov a členov vlády i zákonodarného zboru, tak tieto dlžoby by boli ich zodpovednosťou – ale keďže tu nie je zodpovednosť, vraj to splatíme my všetci – ale z čoho, ak nemáme podniky a hospodárske zdroje, ktoré by vyrábali príjmy do štátneho rozpočtu? Potom sa ľahko dýcha tým, čo rozhodujú o spotrebovaní príjmov, ktoré dostávajú drvivou prevahou od občanov . a ešte vraj „ste zadĺžení“…

Premýšľajme tuho…

2 Replies to “Čí rozpočet je štátny rozpočet?”

  1. Vážený pán inžinier, chcem Vám perdovšetkým poďakovať za obsiahly výklad, na malej ploche, problémov štátneho rozpočtu. Je to rozpočet vlády, hoc ho voláme štátny. Iste si ľudia pamätajú, že prišla nová vláda a urobila nový rozpočet; to jasne dokumentuje svojvôľu vlády, nepýtali sa ani ekonómov a nie to ešte ľudí. Avšak hlavným problémom ŠR je, že nevidieť jeho väzby na podniky, domácnosti a zahraničie, čo jasne ukazuje Vaša uvedená schéma. Totiž rozpočet je jadrom fiskálnej politiky. Ale potom by občan mal vidieť nielen výdavky a príjmy vlády, ale ak je deficit (mal by byť uvedený v samostatnom riadku) v novom riadku by malo byť napísané, z čoho sa ten deficit uhradí. Totiž jadro problému je aj v tom, že my ako voliči, ako my môžeme povedať (či rozhodnúť), že náši predstavitelia, reprezentanti urobili ozaj také rozhodnutia, ktoré zaručujú pokles deficitu. Alebo ako volič môže posúdiť či výšku výdavkov a či výšku zdaňovania a hlavne či sú to tie pravé hodnoty a či je ich výška správna?

  2. Ďakujem, pán profesor, veď to Vy ste mi vysvetlili a naučili ma rozumieť celkovému toku financií v „motore ekonomiky“ a v diskusii s Vami som si uvedomil, že štátny rozpočet nie je „nás všetkých“, ale disponuje ním tá ktorá vláda, ktorá je pri moci a zostavujú ho aktuálne vždy tí zákonodarcovia (po našom : „politici“), ktorí práve „sedia“ v parlamente.

Comments are closed.