AKO SA „ROBIA“ PENIAZE

Osveta – podnet poslal mailom čitateľ a Ing.Peter Zajac-Vanka rozpracoval 4.1.2020

Ďakujem Vám, pán Martin K… Poslali ste mi zaujímavý osvetový grafický výklad z youtobe o tom, ako sa peniaze tvoria : z ničoho“. Niekedy to spojím v téme a dám to na webstránku. …a tak som sem pridal to vdeo. Pretože verejnosť toto ešte stále „nevie“….

Dodatkom mi ale dovoľte komentovať: Aj to čo je graficky a slovne vysvetlené, je stále ešte iba naivný pohľad, ktorý mnohé vysvetľuje, nie však to podstatné. A preto aj nenavrhuje riešenia, čo so súčasným finančným systémom urobiť. Variácií bolo už veľa, na Slobodnom vysielači B.Bystrica k tomu bežia relácie. Sú počúvané…tento videozáznam je z youtobe:

Ale ani v nich sa vlastne autori nedotknú podstaty problému o tom, ako sa robia peniaze:

A ten je v princípe VLASTNÍCTVA výrobných (produkčných) zdrojov/prostriedkov a investícií a v princípe riadenia TOKU PEŇAZÍ v hospodárstve štátu.

To naozaj u nás nikoho nenapadlo v súčasnosti, ako je možné, že paradoxne štátne vlastníctvo v Československu a správne riadené toky peňazí v národnom hospodárstve ( a to existovalo nielen po 1948, už predtým hneď po1945, dokonca počas vojny 1939-1945 viď Imrich Karvaš, Peter Zaťko, V.Medrický a ďalší, predtým dokonca za 1.RČS v niektorých ohľadoch Baťa, národohospodári…) vytvárali tak poctivé účtovanie a tvorbu hodnôt, že sa peniaze vtedy „nerodili“ z luftu, ale zo skutočných výkonov národného hospodárstva v danom roku a znásobovaním majetku a udržiavaním menového obehu spravovaného Národnou bankou štátu?

Nie je to jednoduché riešenie, ba naopak, je to veľmi emocionálne a politické riešenie:

1. Štát znovu obnoví správu nad vlastnícvom vo svojej krajine. Buď vytvorí vlastníctvo zriadením štátnych podnikov, alebo bude vlastníctvo stroho konrolovať (dnes kontroluje iba daňové odvody, aj to na 50%).

2. Štát a verejné bankovníctvo prevezmú kontrolu nad TOKMI FINANCIÍ v rámci vnútorného hospodárskeho priestoru štátu. Prirodzene, že k tomu musia mať pod kontrolou vlastnú menu: v prípade SR sme to už stratili a je to politická voľba vrátiť to, nie ekonomická.

3. V „krvnom obehu“ výdajov a príjmov vnútorného hospodárskeho priestoru štátu sa otvoria kanály prílevu financií z investičnej a výrobnej, aj obchodnej sféry v ekonomike Slovenska. A „zapuzdrujú sa „odtoky financií, ktoré by inak tiekli do daňových rajov a cez optimalizácie daní a transferové platby cudzím investorom: 

Dôsledky?

I. DO PÁR ROKOV MÁTE SPLATENÝ DLH ŠTÁTU bez väčších problémov a mena, ktorá bude krytá výkonom a prácou, zabezpečí adekvátne fungovanie hospodárstva v štáte bez nutnosti vydávať dlhopisy a zadlžovať sa.

II. Už v roku zavedenia tých opatrení sa začne neuveriteľne napĺňať v príjmoch štátny rozpočet. Bude záležať od rozumných národohospodárov (nie od finančných expertov!) ako naložíme s prílivom príjmov. Ale na dostatok financií pre verejnú správu, pre zdravotníctvo, školstvo, verejnú dopravu, to stačiť bude.

NEVERÍTE?

Tak ok, už ste videli niekedy zelené „Hradčany“ – bankovku Štátnej banky československej?

Tá bola krytá prácou ľudu. Zlato bolo už vtedy „deponované“ v londýnskej banke, lebo to tolo embargované voči „zlému hospodárovi v ČSSR).  Doláre aj marky sme si museli „vyrobiť“ exportom u nás a našimi ľuďmi vyrobenými tovarmi a službami. Žiadne pôžičky. Žiadny „Marshallov plán“ typu podriaďte sa a my vás vyplatíme…

Alebo: ako si myslíte, že Čína, India, JAR, Rusko prišli k silnej ekonomike? Požičali si od USA – to bol fór, ha ha ha?!

relácia v SVBB

Príkladov môže byť veľmi veľa: Osvetovo uveďme tieto dva:

Príklad 1: Výroba chleba

Pekáreň. Dnes „obrovsky“ nebezpečné podnikanie, zošnurované Európskou Úniou čo do Zákonníka Práce, potravinárskych zákonov, zákonov predaja a spotreby..zaniká, keďže v každom hypermarkete dostanete 24 hodín čo chcete –  z polotovarov.

Pekári nakúpia suroviny, spustia prevádzku, práca je tu ťažká kvôli teplotám a práci v noci. Cestá z múky a ingediencií si robia sami na hnetačoch, pečú na peciach, podľa sortimentu rôzne pece, konvekčné rúry, skladuje sa, balí sa.

Taký základný proces: múka, voda, prísady, ľudská práca, horúčava v peci, čas a výsledkom je chrumkavý čerstvý chlieb: kilo chleba za predajnú cenu. Nie svetovú – ale za takú, aby popri poskladaní všetkých nákladov pri zhotovení potraviny zostalo aj na pokračovanie vo výrobe – hovorilo sa tomu REPRODUKCIA, ak pridáme k „marži“ (teda odmene výrobcu) aj nejaký zisk povedzme za chuť, zhotovenie, obľúbenosť, dostupnosť, môžeme dopriať pekárom aj ROZŠÍRENÚ REPRODUKCIU kde už usporí na investovanie do nových prísad, k rozšíreniu výroby, k rozšíreniu predaja, k novým pečúcim nástrojom.

Ročne povedzme vyrobí za 1 milión dvestotisíc vo finančnej hodnote, ale predá za 1 milión 800 tisíc, teda jeho výrobky tak chutili, že z tržby obdržal o 600 tisíc Eur viac.

A tak sa „robia“ peniaze v realite. Vrátia sa Vám vložené náklady PLUS vyrobíte a v tržbe inkasujete viac peňazí. Lebo ľuďom pekárenské výrobky chutia.

A povedzme že Vaše pekárenské výrobky zachutia cudzincom, ktorí tu ochutnali vo Vašej predajni a zobrali aj so sebou. V ďalekej cudzine zatúžia občas mať Váš výrobok. Dnes – je to problém logisticky exportovať e-shopom, alebo zastúpením a predajom v mieste u cudzincov?

Stovkám cudzincov zachutili napríklad Skalické trdelníky. Ba my sme si ich nechali aj „ocajchovať“ ako originálny slovenský výrobok. Kto ich ale vyrába a predáva po Prahe? Hovoria nejako čudne – nie sú to Slováci ani Česi… a naposledy po návrate z Peterburgu sa našinec chválil, aký trdelník tam jedol…ale zo Slovenska tam nikdy nič nikto nevyviezol!!!

Premárnená šanca. Taký slovenský originál trdelník – viď stánok v Prahe, sú ich tam desiatky tento je na Staroměstskom námestí.

Taký slovenský originál trdelník – dodaný expresne alebo rovno na mieste tam vyrábaný tak ako u nás kedysi ruské pirôžky, to by bol export – a tam už ročná tržba pôjde dobre cez 100% návratnosti nákladov…

Lenže: naša finančná expertná cháska také neuznáva…peniaze sa predsa „robia“ v banke…najlepšie ak v Európskej centrálnej…

Možno nakoniec ozaj zostaneme len na podpore EÚ – ako za premiérky Radičovej…2011

Príklad 2: STROJ

Strojársky závod. Má všetko, čo sa očakáva od tohto areálu: haly pre obrovňu, skladiská v montovaných plechových HARD halách, pojazdný nákladný po celej hlavnej hale kompletácie,  má zlieváreň, žíháreň, lakovňu, skúšobňu, nájazd pre kamiony, vlečku pre železníčné vagóny, prvé poschodie pre majstrov a robotnícke kabíny, murovanú stavbu pre administratívu a obchod. Odpadové nádrže, požiarnu rampu, je tu teda všetko.

Čo chýba? Podnik sám. Výroba stojí. Niet ľudí. Niet ľudí? Niektorí ešte nemajú sedemdesiat, čo tu robili. Všeliako si privyrábajú k biednemu dôchodku. Mnohí čo konštruktéri a technológovia naďalej doma „do šuflíka“ modelujú…

Napríklad taký obrábací stroj, čo by rezal, ohýbal, zatavoval, …slovenská strojárska skúenosť tu je, mnohí vymreli, ale zostali nákresy, vtedajší učni sú dnes na dôchodku, ale vedia…ale vedia.

obrábací automat stroj -ilustračne

Príde požiadavka. Rezať kompozity. Prídu chemici, prídu strojári a materiáloví špecialisti, ovládajú fyziku, matematiku. Dnes majú na pomoc všetky tie IT sw programy. Zrodí sa konštrukcia. Spravia prototyp. Odskúšajú prototyp. Zákazník chce odkúpiť i s know-how. Ale strojársky závod sa už zrodil. Jedná sa o to, koľko kusov a pre aké aplikácie. Dobre, iné kompozity, ale aj rezanie ocele, rezanie mramoru, rezanie skla, presné tisíciny, rýchlosť, kvalita rezu…

Do roka areál ožil. Fabrika pracuje naplno. Desiatky obrábacích strojov. Vysoké inkaso v kraji, kde je i v 2019 vysoká miera nezamestnanosti. Fabrika nepotrebuje iba technikov, konštrukciu, materiálových špecialistov, „operátorov“ výroby, ale i skladníkov, nákupcov, účtovníkov, plánovačov výroby, ba i upratovačky, bufetárov, …

Štát vložil do fabriky základnú investíciu 15 mil Eur. Po roku tržby 35 mil Eur. Pokrytie domácej potreby a „prekročenie hraníc“. Fabrika môže ísť naplno, na dve smeny, export sa rozbehol. Tržby 70 mil Eur a viac.

Prosím, môžete z textu definovať, kde sa „vyrobili“ peniaze?

A taký fabrický areál je známy: v Rimavskej Sobote smerom od Lučenca do Rožňavy. Už 28 rokov opustená bývalá fabrika …

Takže v našich podmienkach sa peniaze vždy „robili“ prácou a obchodom…len sme to už asi zabudli